Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/218/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414214985
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4414214985.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko H.
T.,B.XXXXX/XX,zastúpenej:JUDr.JanaKompišová,advokátkasosídlomBratislava,Jakubovonám.9,
protižalovanému:Bytkomfort,s.r.o.,sosídlomNovéZámky,SNP9,IČO:36555193,zastúpenom:JUDr.
Tibor Nagy, advokát so sídlom Nové Zámky, Kukučínova 8, o zaplatenie 400,00 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa21.novembra2016 pod č.k.4C
261/2014-277, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa
žalobou zo dňa 21.07.2014 domáhala náhrady škody vo výške 400 s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila
tým, že dňa 12.06.2014 nastúpila do výťahovej kabíny obytného domu v H. T., A. XX, spolu s bicyklom.
Z. 2. a 3. poschodím jej zavadila ruka o pohybujúcu sa stenu za chrbtom, čo ju posotilo. Zavadila rukou o

svoj bicykel, ktorý začal padať a pri páde sa zaseklo kormidlo o betónovú stenu .Ruku jej zaseklo medzi
výťah a stenu. Na to sa zlomil bicykel a vyrazil sklo na 3. poschodí. Pri jazde výťahom stláčala tlačidlo
STOP, ale výťah nepostál. Bicykel sa v kabíne otáčal, spôsobil jej poranenia pravej ruky zápästia, tržné
rany na ľavej strane tváre a hematómy na pravej nohe a ľavej ruke. Z tohto dôvodu sa domáhala voči
žalovanému skutočnej náhrady škody vo výške 400 eur.

1.2.Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 12.06.2014 nastúpila žalobkyňa do výťahu nachádzajúceho

sa v obytnom dome v H. T. na A. XX spolu s bicyklom, ktorý postavila na zadné koleso do zvislej polohy
a opierala sa o pravú stranu kabíny výťahu. Stála chrbtom k dverám a stlačila tlačidlo na 4. poschodie.
Medzi 2. a 3. poschodím jej zavadila ruka o pohybujúcu sa stenu za chrbtom, toto ju posotilo a zavadila
rukou o bicykel, ktorý začal padať. Ako bicykel padal, kormidlo sa zaseklo o betónovú stenu, bicykel
začalo otáčať. Kým sa ho snažila zodvihnúť, zaseklo jej ruku medzi výťah a stenu. Ruku vytiahla, ale
sa zlomil bicykel a vyrazil sklo na 3. poschodí. Výťah nepostál, aj keď stláčala tlačidlo STOP. Bicykel
ju nepustil a spôsobil jej poranenia pravej ruky zápästia, tržné rany na ľavej strany tváre, hematómy na

pravej nohe a ľavej ruke.

Vo veci bolo začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona,
konanie bolo vedené na Okresnom riaditeľstve PZ SR pod č. ČVS: ORP-768/NZ-NZ-2014, ktoré bolouznesením z 31.10.2014 zastavené z dôvodu, že skutok, ktorý sa stal nie je trestným činom. K udalosti
vo výťahu nedošlo z dôvodu technickej poruchy výťahu, ale z dôvodu porušenia predpisov prevádzky a
obsluhy výťahu, pričom bolo skonštatované, že dôvodom bola preprava nepovolených vecí vo výťahu.

Bicykel, ktorý sa vo výťahu prepravoval, nebol dostatočne zabezpečený proti posunutiu a kabína nebola
zaťažená rovnomerne.

Za účelom posúdenia výťahu bol v trestnom konaní pribratý znalec Ing. O. E., ktorý skonštatoval, že
výťah bol v dobrom a prevádzkyschopnom stave, tlačidlá vo výťahovej kabíne a v jednotlivých staniciach

boli funkčné. Návod na obsluhu výťahu bol vylepený v kabíne výťahu aj pri šachtových dverách. Znalec v
závere znaleckého posudku uviedol, že osobný výťah je inštalovaný a prevádzkovaný v súlade s platnou
legislatívou, ako aj s platnými normami na území SR, o čom svedčí aj osvedčenie o opakovanej úradnej
skúške zo 14.07.2009. Posúdil aj otázku prepravy nadrozmerného nákladu vo výťahu, ktorý však podľa
jeho tvrdenia musí byť zaistený proti posunutiu, aby nedošlo k úrazu prepravovaných osôb alebo k
poškodeniu strojného zariadenia.

1.3.Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 420 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka,§
420a ods.1,2,3 Občianskeho zákonníka,§ 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 428 Občianskeho
zákonníka,§ 429 Občianskeho zákonníka,§ 441 Občianskeho zákonníka, § 444 Občianskeho zákonníka
a uviedol, že nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej

súvislosti medzi škodovou udalosťou (protiprávnym konaním škodcu) a vzniknutou škodou. Príčinná
súvislosť je základným predpokladom zodpovednosti za škodu. Otázka príčinnej súvislosti medzi
konanímaleboopomenutímškodcuavznikomškodyjeotázkouskutkovou,nieprávnou.Ideoobjektívnu
kategóriu, ktorú nemožno zamieňať so zavinením škodcu.

Medzi prípady osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, patrí aj
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Úprava takejto zodpovednosti
za škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za
škodu podľa § 427 OZ sú: a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku,
b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi a) a b). Základnou podmienkou zodpovednosti podľa § 427

OZ je to, že ide o škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky. Zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravného prostriedku sa vzťahuje na škody v rozsahu uvedenom v § 429 OZ. Ďalším
predpokladom vzniku zodpovednosti je podľa § 427 OZ príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a
prevádzkou dopravného prostriedku, ktorý škodu priamo spôsobil.
Objektívna zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku za škodu spôsobenú prevádzkou

dopravného prostriedku nie je bezvýnimočná. Prevádzateľ sa môže zodpovednosti zbaviť, ak preukáže,
že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke alebo ak preukáže, že škoda
bola síce spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, avšak napriek tomu prevádzateľ
nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho ako od prevádzateľa
požadovať. Tretím dôvodom je podľa § 441 OZ zavinenie samotného poškodeného. Zbavenie sa

zodpovednosť prevádzateľa prichádza do úvahy, ak síce vznik škody súvisel s okolnosťami, ktoré majú
svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, avšak bezprostrednou príčinou vzniku škody bola iná
okolnosť, ktorú nemožno objektívne predvídať a tým ani škode zabrániť. Zavinenie poškodeného môže
viesť k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti prevádzateľa za škodu, ale len v tom prípade, ak škoda
bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v

prevádzke.

1.4.V danom prípade bolo na základe predložených dôkazov zo strany žalovaného preukázané, že
žalobkyňa dňa 12.06.2014 prepravovala vo výťahu bicykel, do výťahu ho naložila, ale nezabezpečila
ho v zmysle návodu k používaniu výťahu, a to konkrétne podľa bodu 8., podľa ktorého je kabínu nutné

zaťažovať rovnomerne a predmety zabezpečiť proti posunutiu. Práve nedodržaním tohto bodu návodu,
a to nezabezpečením bicykla proti jeho posunutiu vo výťahovej kabíne, došlo k posunu bicykla, ktorý
jej spôsobil ujmu na zdraví.

Tvrdenia žalobkyne, že žalovaný je zodpovedný za prevádzku výťahu, pretože neprispôsobil výťah

technickej norme STN 8180, jednalo sa o prevádzku a nevynaložil všetko úsilie k odvráteniu škody,
boli vyvrátené vykonaným dokazovaním v trestnom konaní, kde bol vyhotovený znalecký posudok
znalcom z odboru strojárstvo. Znalec konštatoval, že výťah bol v súlade s platnými technickými normami
STN 27 4009, STN 27 4300 a STN 27 4002, ktoré boli v platnosti v dobe konštrukcie a uvedeniado prevádzky. Okrem toho znalec skonštatoval, že Technická inšpekcia pracovisko H. vydala dňa
14.07.2009 osvedčenie č. 896/4/2009-10 ZZ o opakovanej úradnej skúške vyhradeného technického
zariadenia. Takisto prevádzkovateľ výťahov zabezpečuje ich pravidelnú údržbu a revíziu.

Z uvedených dôvodov neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovaného za škodu, v zmysle § 427
OZ na priznanie nároku. Nezistil príčinnú súvislosť medzi konaním alebo opomenutím žalovaného a
vzniknutou škodou. Bolo preukázané, že žalobkyňa napriek poučeniu o spôsobe prevádzky dopravného
zariadenia- výťahu, konkrétne v návode k používaniu výťahu, porušila bod 8 tohto návodu. Kabínu

výťahu nezaťažila rovnomerne, naložila bicykel do výťahu tak, že ho nezabezpečila proti posunutiu. V
tomto prípade bicykel sa považuje za nadrozmerný náklad vo výťahu, čo je možné podľa bodu 2 návodu
prepravovať. V prípade prepravy bicykla je obzvlášť dôležité, aby bol prepravovaný bicykel uložený
tak, aby bol zabezpečený proti posunutiu, pretože do výťahovej kabíny sa vodorovne nezmestí. Preto
príčinou vzniku škody bolo nesprávne použitie výťahu a nie jeho technická závada. Z týchto dôvodov
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolanie. Uviedla, že zodpovednosť podľa § 427 ods.2 OZ je
založená na objektívnom princípe. Prvostupňový súd toto úplne ignoroval, preto napadnutý rozsudok

je hrubou vadou nezákonnosti v intenciách § 365 ods.1 písm. h/ CSP. Žalovaný ako správca
porušil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia §8a ods. 2tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z, o
ochrane spotrebiteľa , resp. §8b ods.2, písm. b/,h/ zákona č. 182/1993 Z.z.. Súd prvej inštancie
predmetný vzťah ako spotrebiteľský nevyhodnotil. Zodpovenosť za škodu preniesol na žalobkyňu,
lebo jej výťah patrí a tým mu očividne unikol moment priamej zodpovednosti na strane odbornej

správcovskej organizácie.Žiadala , aby v konaní boli predložené informácie, či správca vedel o svojich
povinnostiach podľa STN - EN 81 - 80, aké podklady získaval žalovaný subjekt od ním údajne najatej
servisnej výťahovej firmy MAJES, či a akým spôsobom verefikovateľne upozornil vlastníkov bytov v
inkriminovanom dome na riziká prevádzkovania výťahu bezkabínových dverí a v šachte s výplňami z tzv.
drôteného skla. Súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností. Tým jej znemožnil uskutočňovanie jej patriacich procesných práv do takej miery, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Preto rozsudok je nezákonný v zmysle ustanovenia §
365 odsek 1 písmeno b/, e/ CSP. Ďalej uviedla, že prevádzkovanie inkriminovaného výťahu nebolo a
dodnes nie je bezpečnou službou v zmysle ustanovenia § 2 písmeno g/ v zmysle zákona 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa. Zavinenie poškodenej by mohlo viesť k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti

prevádzkovateľa za škodu len v tom prípade, ak bola škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky
(§ 427. ods. 1 OZ), ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod o prevádzke. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie má očividné znaky arbitrárnosti, pretože priamo ani prevenčnú zodpovednosť
žalovaného nenašiel, žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s logicky a zákonom danou jeho prevenčnou
povinnosťou. Nevysporiadal sa s otázkou, že predmetná výťahová kabína nemala kabínové dvere a

výťahová šachta mala výplne z tzv. drôteného skla. V ďalšej časti celé odvolanie žalobkyne obsahovalo
celé citácie rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, Slovenskej republiky, citáciu odbornej
literatúry, nálezov Ústavného súdu Českej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Vrchného
súdu Českej republiky. V závere žiadala, aby odvolací súd vo veci vytýčil pojednávanie, rozhodnutie
súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalobkyňa v
dôvodoch odvolania neuviedla žiadne nové skutočnosti, iba zopakovala svoje vyjadrenia a tvrdenia.
Súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovania, správne vyhodnotil výsledky vykonaného

dokazovania, vo veci rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil s pouzkazom na príslušné zákonné
ustanovenia. Žalobkyňa 12.06.2014 nepoužívala výťah v zmysle návodu k používaniu. Predmetný
výťah bol v súlade s platnými technickými normami, čo preukzál predloženými listinnými dôkazmi
o technickej inšpekcii odbornej skúške výťahu, odbornej prehliadke. Bezvadnosť výťahu dokázal v
znaleckom posudku aj P.. O. E..

4. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu opätovne citovala nález Ústavného súdu SR
zo dňa 16.05.2016 sp.zn. I. US 77/2015 a v závere uviedla iba to, že žiada o vytýčenie pojednávania
na odvolacom súde.5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,

ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobkyne podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených
v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené. Preto

napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. V predmetnej veci súd prvej inštancie začal konať podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963
Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť zákon číslo 160/2015Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8. Predtým ako súd odvolací súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci, skúmal procesné vady
konania namietanou žalobkyňou v odvolaní. Žalobkyňa namietala nevykonanie ňou navrhnutých
dôkazov. Odvolací súd pri skúmaní postupu súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady konania, pre ktoré
by musel zrušiť rozhodnutie. Žalobkyňou namietaná vada konania spočívajúca v postupe súdu v tom,
že vo veci nevykonal navrhnuté dokazovanie stranou sporu, nie je možné hodnotiť ako vadu konania,

pretože o tom, ktorý dôkaz na návrh strany bude vykonaný rozhoduje súd (§120 ods.1 veta druhá OSP,
teraz § 185 ods. 1 CSP). Žalobkyňa ďalej namietala arbitrárnosť rozhodnutia. Namietala, že napadnutý
rozsudok nemá predpísané náležitosti, je nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. Vytýkala ,že
súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil ,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces( § 365 ods. 1 písm. b/CSP). Hlavnými

znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v tomto ustanovení, sú a) zásah súdu do práva na
spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (svojou
procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

9.Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jejprávnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30.
júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť
alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca
strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní

(porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento
pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť
súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu
posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom
sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia (jeho

odôvodnenie), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (1 ECdo
10/2014, 3 Cdo 146/2013).
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať

úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia
sú zrejmé všetky skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, ktoré sú podstatné pre
rozhodnutie (II. ÚS 76/07).
Judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá
zmätočnosť rozhodnutia . Nepreskúmateľnosť bola považovaná za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality

odôvodnenia) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila (len) tzv. iná vada konania majúca za
následok nesprávne rozhodnutie veci .
(Viď R 2/2016) .V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie citoval zistený skutkový stav,
jeho vyhodnotenie, ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozhodnutie
preto spĺňa zákonom stanovené náležitosti.

10.Vo veci samej žalobkyňa namietla nesprávne právne posúdenie spočívajúce v nesprávnej aplikácii
ustanovenia § 427 OZ.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na skutočnosti, že medzi konaním alebo opomenutím
žalovaného a vzniknutou škodou nie je príčinná súvislosť. Odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil,

preto rozsudok ako vecne správny potvrdil.

11.Za okolnosti majúce pôvod v prevádzke v zmysle ustanovenia § 428 OZ možno považovať
napr. zlyhanie alebo nedostatok činnosti osôb použitých v prevádzke (R3/1984), nedostatky alebo
vady materiálu, a to aj skryté (R 9/1972), alebo technický stav dopravného prostriedku (R

80/1970). Spoluzavinenie poškodeného ( §441OZ) znamená, že jeho správanie bolo buď hlavnou a
bezprostrednou príčinou škody alebo jednou z príčin jej vzniku. V rozsahu, v akom sa podielalo konanie
poškodeného na vzniku škody, je vylúčená zodpovednosť škodcu, a to platí tak pre zodpovednosť
spočívajúcu na zásade prezumovaného zavinenia, tak v prípade objektívnej zodpovednosti, akou je
zodpovednosť podľa § 427 OZ. Ak bolo škoda spôsobená výlučne konaním poškodeného, je úplne

vylúčená zodpovednosť prevádzkovateľa, a to nie z dôvodu jeho zodpovednosti z tzv. liberačného
dôvodu podľa § 428 OZ vety druhej, ale z dôvodu chýbajúcej príčinnej súvislosti medzi okolnosťami,
za ktoré žalovaný objektívne zodpovedá, a vznikom ujmy na strane poškodeného( viď NS ČR 25 Cdo
948/2010,25 Cdo 431/2008).Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že technický stav výťahu
zodpovedal stanoveným normám a bezprostrednou príčinou ujmy bolo konanie žalobkyne spočívajúce

v preprave bicykla vo výťahu bez jeho náležitého zabezpečenia.

12.Súd prvej inštancie správne prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po
právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil. V dôvodoch svojho
písomného rozhodnutia sa vyporiadal so všetkými žalobkyňou namietanými dôvodmi odvolania. S

poukazomnavyššieuvedenéskutočnostiodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.13.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1 CSP,
úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).