Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. apríl 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/442/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115227221
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115227221.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: H.C. Š., nar.

17.03.1966, bytom F. XX, XXX XX J., proti žalovanému: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX
G., o určenie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že žalovaný H. Y. nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého G. Š., nar. XX.XX.XXXX z matky H.
Š., nar. XX.XX.XXXX.

II. Maloletý G. Š. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok.

III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým G. Š. každý kalendárny týždeň v sobotu v čase od 15:00
hod. do 18:00 hod..

IV. Matka je povinná otca pravidelne vždy k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku
informovať ho o zdravotnom stave maloletého, o jeho školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a
priebežne mu podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého

G. Š..

V. Otec je povinný platiť na výživu maloletého G. Š. výživné vo výške:
o 27,13 € za mesiac november 2015,
o 80 € za mesiac december 2015,
o 100 € mesačne za čas január - júl 2016,
o 150 € mesačne za čas august - november 2016,
o vo výške podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine počnúc mesiacom december 2016, a to mesačne vopred

vždy do 25.dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca k rukám matky.

VI. Zameškané výživné za čas november 2015 až marec 2016 vo výške 1 515,65 € sa otcovi povoľuje
splácať v mesačných splátkach vo výške 100 € mesačne splatných spolu s bežným výživným počnúc
mesiacom apríl 2017, a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky, stáva sa splatným celé dlžné
plnenie.

VII. Otec je povinný zaplatiť matke náhradu trov konania vo výške 391,84 €, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 03.11.2015 sa navrhovateľka domáhala určenia, že odporca je otcom
maloletého a to na základe intímnej známosti s ňou v dobe rozhodnej pre počatie dieťaťa.1.1. Odporca otcovstvo popieral.

2. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

ZR) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným
vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ZR ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo
muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd (ods.1). Za otca sa považuje muž, ktorý

s matkou súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako
tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti (ods.2).
2.1. Na základe znaleckého posudku č. 16/2016 K.. C. Y. (č.l. 50 - 66) bolo jednoznačne preukázané,
že odporca je otcom maloletého G. Š., preto súd určil jeho otcovstvo (výrok č. I. rozsudku).

3. Podľa § 113 ods.2 O.s.p. - s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive

maloletého dieťaťa.
Podľa § 110 C.m.p. - S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.
Podľa § 36 ods. 1 zákona, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 zákona o rodine
ods.1) - v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté

dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
ods.4) - súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody
rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy

prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

ods.5) - súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na
pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.

Podľa § 25 zákona o rodine
ods.1) rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia,
ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou
rozhodnutia o rozvode.
ods.2) ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví

styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.
3.1. Maloletý G. Š. od narodenia žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá sa o neho stará. Z dôvodu
zachovania kontinuity výchovného prostredia (kde nedostatky zistené neboli) rozhodol súd, že maloletý
bude naďalej v osobnej starostlivosti matky, voči čomu otec nenamietal (výrok č. II. rozsudku).

3.2. Otec žiadal upraviť styk maloletého s ním, s tým, že sa s ním streto dvakrát a ďalším stretnutiam
zabránila matka. Matka uviedla, že styku otca so synom nebránila. Keďže otec má nepopierateľné právo
podieľať sa na výchove svojho dieťaťa, upravil súd styk otca s maloletým tak, že je oprávnený sa s ním
stretávať každú sobotu od 15.00 hod. do 18. hod. Vzhľadom na to, že maloletý má takmer 16 rokov
bude vedieť posúdiť otázku vzájomného vzťahu s otcom sám a v prípade, ak nedôjde k úprave styku

neformálne, bude možné žiadať o zmenu rozhodnutia o styku s otcom, súd (výrok č. III. rozsudku).
3.3. Vychádzajúc z § 24 ods.5 zákona o rodine uložil súd matke informačnú povinnosť vo vzťahu k
maloletému Danielovi Štefkovi (výrok č. IV. rozsudku).4. Podľa § 62 zákona o rodine
ods.1) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

ods.2) obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
ods.3) každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

ods. 4) pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
ods.5) výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.
4.1.Pokiaľideosamotnévýživné,pojemvýživnézákonomorodineniejevýslovnedefinovaný.Literatúra

a súdna prax považujú výživné za zabezpečovanie potrieb medzi subjektmi rodinnoprávnych vzťahov,
teda pod výživným nerozumejú iba uhradzovanie výživy v užšom slova zmysle ale aj uspokojovanie
ostatnýchhmotnýchpotrieb.Výživnémôžebyťplnenézásadneposkytovanímpravidelnesaopakujúcich
peňažných dávok, môže ale spočívať aj v poskytovaní určitých naturálnych plnení, napríklad bývania a
najmä tiež zabezpečovania osobnej starostlivosti o oprávneného a o spoločnú domácnosť.

4.2. Zaistenie výživy detí v intenciách zákona o rodine teda nie je len zaistením výživy detí v užšom
slova zmysle, ale zaistením všetkých nevyhnutých potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Z
tohto hľadiska je potrebné na náležité plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom poskytovanie
dostatočných prostriedkov (prípadne in natura) rodičmi na vytváranie takej hmotnej základne, z ktorej sú
uspokojované vlastne všetky osobné potreby dieťaťa (a to ako každodenné, pravidelne sa opakujúce,

tak aj dlhodobé alebo náhodilo sa vyskytujúce). Teda výživa ako taká zahŕňa okrem výživy v užšom
slova zmysle aj všetky ostatné hmotné potreby (šatstvo, bielizeň, obuv, bývanie a podobne) a ďalšie
potreby dôležité na úspešnú výchovu dieťaťa (potreby na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania, na
rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a
podobne).

4.3. Hlavnou úlohou súdov, ktoré rozhodujú o výžive dieťaťa je správne určenie rozsahu vyživovacej
povinnosti rodičov k dieťaťu. Aj pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu vychádzajú
súdy zo zásady, ktorá ovláda každé rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov k dieťaťu, že
totiž rozhoduje záujem dieťaťa zvažovaný v súlade s prospechom spoločnosti. Pri určovaní vyživovacej
povinnosti je potrebné predovšetkým vyriešiť otázku odôvodnených potrieb dieťaťa, ktorému sa má

výživné poskytnúť a otázku schopnosti a možnosti povinného rodiča. Pri tom, aj keď je výživné v
peňažnej forme určené iba rodičovi, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti, je potrebné
zisťovať aj možnosti a schopnosti druhého rodiča, teda rodiča, ktorý poskytuje výživu dieťaťu in natura.
Zároveň je potrebné prihliadať aj na to, že zákon o rodine neumožňuje poskytnutie príspevku na akési
náhodilé potreby dieťaťa vo forme jednorazovej platby určenej súdom, preto je potrebné pri rozhodovaní

o výživnom prihliadnuť aj na tieto náhodilo sa vyskytujúce výdavky.
4.4. Odôvodnenými potrebami dieťaťa, ktoré ovplyvňujú určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov
k dieťaťu sú teda všetky nevyhnuté potreby nutné pre život kultúrneho človeka. Ich miera je rôzna podľa
okolností konkrétneho prípadu; predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej
vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonnosti a spôsobu prípravy na budúce povolanie a

na celkové uplatnenie v spoločenskom živote, prípadne podľa vlastných zárobkových možností dieťaťa a
podobne. Niet pochýb napríklad o tom, že odôvodnené potreby mal. dieťaťa útleho veku sa líšia výrazne
od odôvodnených potrieb mal. dieťaťa školského veku alebo od odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré je
v období prudkého telesného a duševného rozvoja a prípravy na zvolené povolanie v čase dospievania.
4.5. Odôvodnené potreby dieťaťa nie sú však dané iba týmito okolnosťami, týkajúcimi sa samotného

dieťaťa; sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov na výživu dieťaťa. Ak sú tieto schopnosti
a možnosti rodičov veľmi obmedzené sú odôvodnené iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru, všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka; ak sú tieto
schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnené aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré vzhľadom
na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, schopnosti, náklonnosti a spôsob prípravy na budúce povolanie a

celkové uplatnenie v spoločenskom živote nie sú síce celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému
vývoju jeho osobnosti. V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je teda potrebné
vyjadriť zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov.4.6. Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti rodičov platí zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové (a
majetkové) pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové (a majetkové) možnosti. Z tejto zásady plynie
zároveň to, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy svojich

detí v záujme ich náležitého telesného a duševného vývoja. Zároveň je nutné zohľadniť to, že na roveň
poskytovania prostriedkov na výživu mal. dieťaťa vo forme finančných prostriedkov je postavená osobná
starostlivosť o dieťa, to znamená, že rodič, ktorý sa osobne stará o dieťa (predovšetkým maloleté) plní
týmto spôsobom čiastočne alebo celkom svoju vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. Výška výživného
rodiča, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti sa potom určuje aj s ohľadom na mieru osobnej

starostlivosti o dieťa vykonávané rodičom (napr. varenie, pranie šatstva a pod.), ktorý vychováva mal.
dieťa.
4.7. Súdna prax vytvorila niekoľko časových úsekov, ktoré možno ohraničiť určitým množstvom
oprávnených potrieb dieťaťa. Tak sa rozlišuje
a) najútlejší dojčenský vek,
b) prechod od dojčenského do predškolského veku,

c) začiatok povinnej školskej dochádzky,
d) pubertálny vek a dospievajúci vek dieťaťa (prejednávaná vec),
e) dospelosť spojená so štúdiom na vysokej škole (prejednávaná vec)
4.8. Vekuvedenývpísmened)prinášasosebouvyššienákladynavýživuaošatenievsúvislostisrýchle
sa meniacim fyzickým vzrastom dieťaťa, ďalej s jeho prípravou na budúce povolanie, s výraznejším

uplatňovaním a rozvíjaním jeho talentu a ostatnej záujmovej činnosti, nevynímajúc z toho náklady na
kultúrne vyžitie, šport, zábavu, rekreáciu a podobne. V tomto období teda dochádza k podstatnému
narastaniu odôvodnených potrieb dieťaťa.

5. Príjmy a výdavky otca. Otcov stály príjem je invalidný dôchodok cca 111 € mesačne. Súd ďalej zistil,

že otec bol v čase od 11.12.2015 do 30.06.2016 zamestnaný vo firme ZVL AUTO spol. s r.o., v čase od
04.07.2016 do 20.07.2016 vo firme FIKOMA spol. s r.o. a v čase od 21.07.2016 - 21.11.2016 vo firme
blue color s.r.o. Na výzvu súdu tieto firmy zaslali mzdové listy týkajúce sa žalobcu a zároveň posledný
zamestnávateľ uviedol, že otec bol u neho zamestnaný na dobu určitú.
5.1. Príjem otca bol teda nasledujúci:

O 11/2015 - 111 €,
O 12/2015 - 268 € + 111 € = 379 €,
O 01/2016 - 355 € + 47 € (náhrada pri PN) + 111 € = 513 €,
O 02/2016 - 386 € + 26 € (náhrada pri PN) + 111 € = 597 €,
O 04/2016 - 373 € + 52 € (náhrada pri PN) + 111 € = 536 €,

O 06/2016 - 502 € + 111 € = 613 €,
O 07/2016 - 126,84 + 211,73 € + 111 = 448 €,
O 08/2016 - 749 € + 111 € = 860 €,
O 09/2016 - 809 € + 111 € = 920 €,
O 10/2016 - 820 € + 111 € = 931 €,

O 11/2016 - 955 € + 111 € = 1096 €,
O 12/2016 a ďalej - 111 €.
5.2. Pokiaľ ide o výdavky otca, tieto deklaroval vo výške 102,60 € za elektrinu a plyn, 10 € na lieky,
strava + ošatenie, výživné na mal. L. Š..
5.3.Príjemmatkyjecca750€mesačne.Žijev2-izbovombytespolus2mal.synmi.Priemernémesačné

výdavky - plyn 20 €, elektrina 41 €, Spravbyt komfort 176 €, strava 150 €, ďalej lieky, ošatenie, hygiena
a pod. Matka uviedla, že náklady na mal. môžu byť mesačne 150 € - 200 €.
5.4. Vychádzajúc z vyššie uvedených kritérií pre určovanie výživného ako na strane výživou
oprávneného, tak aj výživou povinného, prihliadajúc aj na plnenie vyživovacej povinnosti matky formou
osobitnej starostlivosti, odstupňoval súd výživné podľa príjmovej situácie otca, tak ako to vyplýva z

výroku č. V. tohto rozsudku. Výdavky na maloletého v 9. Ročníku základnej školy sú podľa znalosti súdu
min. 200 - 250 € mesačne. Iba výdavky na bývanie maloletého sú cca 80 € (240 €/3 osoby). Vzhľadom
na to, že otec nie je od 12/2016 zamestnaný nie z vlastnej viny, počnúc týmto mesiacom je otec povinný
platiť tzv. minimálne výživné.
5.5. Zameškané výživné má výšku 1515,65 € a súd ho vypočítal nasledujúco:

O 11/2015 - 27,13 €,
O 12/2015 - 80 €,
O 01/2016 do 07/2016 - 700 €,
O 08/2016 - do 11/2016 - 600 €,O 12/2016 - do 03/2017 - 108,52 €.
Zameškané výživné umožnil súd žalovanému splácať v splátkach vo výške 100 € mesačne pod hrozbou
straty výhody splátok.

6. Podľa § 52 C.m.p. - Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 53 C.m.p. - V konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

Podľa § 57 C.m.p. - O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.
Podľa § 58 C.m.p. - O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
6.1. Vo veci išlo o určenie rodičovstva. Navrhovateľka platila trovy znaleckého dokazovania vo výške
391,84 € a kdeže bola v konaní úspešná, je odporca povinný jej tieto trovy konania nehradiť (výrok č.

VII. rozsudku).

Poučenie:

Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 62 ods.2 C.m.p. - Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 365 C.s.p.
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods.1 C.m.p. - Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 63 C.m.p. - V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.
Podľa § 66 C.m.p. - Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.