Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Bobor
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4CoE/128/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715214505
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715214505.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána
Bobora a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Jána Bednára, v exekučnej veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Y. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX A., vedenej pod sp. zn. EX 41588/15 súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.112,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 15Er/504/2015-28 zo dňa 13.07.2016, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd podľa § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) s poukazom na § 243f ods. 1, 5/
Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený formou zápisnice spísanej u súdneho exekútora
podal dňa 07.09.2015 návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie pohľadávky 1.112,53
Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 14079/14 zo dňa 13.04.2015.
3. Okresný súd konštatoval, že s účinnosťou od 23.12.2015 došlo k zmene právnej úpravy vykonanej
zákonom č. 438/2015 Z. z., ktorej dôsledkom je okrem iného zakotvenie povinnosti oprávneného v
exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti
povinnému, ktorý je fyzickou osobou, v lehote 30 dní od účinnosti predmetnej novely, t.j. do 22.01.2016
doplniť návrh na vykonanie exekúcie o náležitosti vyžadované v § 39 ods. 4/ Exekučného poriadku.
Z exekučného titulu súd zistil, že tento bol vydaný v konaní, v ktorom bola odporcom (žalovaným)
fyzická osoba- podnikateľ. Ďalej je z neho zrejmé, že navrhovateľovi- oprávnenému bol priznaný nárok
zo zmenky. Keďže predmetná exekúcia prebieha na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok
zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, v predmetnej veci mal oprávnený povinnosť v
návrhu na vykonanie exekúcie opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu povinného
a majiteľa zmenky, a to aj napriek tomu, že povinným je v danom prípade síce fyzická osoba, ale
podnikateľ, nakoľko ustanovenie § 39 ods. 4/ Exekučného poriadku nerozdeľuje medzi fyzickou osobou
nepodnikateľom a podnikateľom.
4. Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 07.09.2015 súd zistil, že tento neobsahuje
opísanie predmetných rozhodujúcich skutočností a nie sú k nemu pripojené žiadne dôkazy na ich
osvedčenie. Návrh na vykonanie exekúcie teda nemá zákonné náležitosti v zmysle § 39 ods. 4/
Exekučného poriadku. V prejednávanej veci oprávnený síce doplnil návrh na vykonanie exekúcie o
zákonom požadované náležitosti, avšak nie v lehote stanovenej v ust. §243f ods. 1/ Exekučnéhoporiadku. Následkom nesplnenia tejto povinnosti je v zmysle § 243f ods. 5/ Exekučného poriadku
zastavenie exekúcie, preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.
5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní namietal nesprávne
právne posúdenie veci. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu
vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), súd však podľa
názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci
materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše
domnieva, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je
v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej argumentoval tým,
že súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola
dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka. Oprávnený však uzatvára s povinným
rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. formou samostatného právneho
úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v
rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade
teda bol exekučný titul na základe dohody zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym
rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4
písm. r/ zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je
cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto
konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto
oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.
6. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods.
1/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389
ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1/ CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
6. Podľa § 243h veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i
až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.
8. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.04.2017 došlo
k novele Exekučného poriadku zákonom č. 2/2017 Z. z. V zmysle prechodných ustanovení k úpravám
účinným od 1. apríla 2017 (§ 243h) sa predmetné exekučné konanie dokončí podľa predpisov účinných
do 31.03.2017, a teda v znení Exekučného poriadku do uvedeného dátumu.
9. Podľa § 9a ods. 1/ Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 470 ods. 1/ CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 07.09.2015 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne
bola okresnému súdu dňa 16.10.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 14079/14 zo dňa 13.04.2015.
Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka vystavená povinným dňa 03.09.2013,
ktorá zabezpečovala zaväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo Zmluvy oúvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 03.09.2013. Účelom zmluvy o úvere bolo poskytnutie
úveru vo výške 600,- Eur.
12. V bode 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť
zmluvy o úvere si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej
sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva
z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi 2 zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh
splatnýokamžite,t.j.keďdlžníkneuhradívčasposlednúsplátku,alebočasťposlednejsplátky.Dohodlisa
tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
vyplnil na zmenke remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný
celý dlh, s čím žalovaný súhlasil, keď na prednej strane zmluvy o úvere obsah všeobecných podmienok
prehlásených za súčasť zmluvy o úvere akceptoval.
13. Podľa § 39 ods. 4/ Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na § 17 zákona č. 191/1950 Zb.
zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
14. Podľa § 243f ods. 1/ Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
15. Podľa § 243f ods. 5/ Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
16. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 243f ods. 1/ Exekučného
poriadku sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo
zmenky, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa,
čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1, 2/ Zákona zmenkového a šekového k tomu, či
bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná
ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.
17. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu
exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a
preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je tak povinný
urobiť aj v prebiehajúcich exekúciách, resp. exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom
23.12.2015, pretože aj v exekučných konaniach, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté
o žiadosti o udelenie poverenia exekučný súd postupuje podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015,
ak sa na podklade exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou
spotrebiteľom.
18. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu, že v predmetnom konaní sa oprávnený domáha
vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý
je fyzickou osobou. Z uvedeného dôvodu preto bolo povinnosťou oprávneného už v návrhu na vykonanie
exekúcie uviesť skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. V nadväznosti na uvedené
sa však odvolací súd nestotožnil s konštatovaním okresného súdu, že návrh neobsahuje opísanie
predmetných rozhodujúcich skutočností a nie sú k nemu pripojené žiadne dôkazy na ich osvedčenie
a že oprávnený ho síce následne v požadovanom smere doplnil, avšak nie v lehote stanovenej v ust.
§243f ods. 1/ Exekučného poriadku.
19. Podľa názoru odvolacieho súdu sa oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie vyjadril ku
skutočnostiam týkajúcim sa jeho vlastného vzťahu s povinným, keď okrem iného konštatoval, žepredmetným zmluvný vzťah nepovažuje za vzťah spotrebiteľský, keďže povinný zmluvu uzatváral ako
podnikateľ a úver mu bol poskytnutý na účel podnikania. K návrhu oprávnený okrem exekučného
titulu pripojil zmluvu o úvere, zmenku vystavenú povinným, rozhodcovskú zmluvu, ako aj výpis zo
živnostenského registra ohľadom povinného. Podaním doručeným súdu dňa 11.03.2016 oprávnený
návrh už len doplnil, a preto nie je možné konštatovať, že v návrhu neopísal skutočnosti v zmysle § 39
ods. 4/ Exekučného poriadku, a taktiež že k návrhu nepripojil zodpovedajúce dôkazy.
20. Za uvedenej skutkovej situácie preto súd nemal vo veci rozhodnúť procesne z dôvodu nedodržania
lehoty stanovenej v ustanovení § 243f ods. 1/ Exekučného poriadku, ale mal vykonať hmotnoprávny
prieskum veci, a teda v prípade posúdenia hlavného kauzálneho vzťahu ako spotrebiteľského zisťovať,
či v základnom konaní, v ktorom bol uplatnený nárok zo zmenky, bola povinnému (spotrebiteľovi)
poskytnutá náležitá právna ochrana, keďže všetky k tomu potrebné listinné dôkazy mal k dispozícii.
21. Odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie je neúplný, procesne správnym postupom by bol postup súdu podľa ust. § 40 ods. 1/
Exekučného poriadku, v zmysle ktorého by vyzval súdneho exekútora, aby v súdom určenej lehote
zabezpečil doplnenie neúplného návrhu na vykonanie exekúcie a poučil oprávneného o tom ako
doplnenie vykonať, a tiež o dôsledkoch nedoplnenia návrhu, pokiaľ v exekučnom konaní nebude možné
pokračovať. Pokiaľ by oprávnený napriek výzve súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie
o žiadané skutočnosti nedoplnil a nepredložil by dôkazy, ktoré ním tvrdené skutočnosti preukazujú,
prichádzal by do úvahy postup súdu podľa ust. § 40 ods. 2/ Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd
exekučné konanie na návrh súdneho exekútora zastaví.
22. Nakoľko súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa
§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1/ CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne preskúma, či sú splnené podmienky pre
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1/ CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1/ CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.