Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. marec 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13C/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207321
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7614207321.4

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Katarína Šťastná, v spore žalobcu : CD Consulting
s.r.o., Politických vězňu 1272/21, Nové město, Praha 1, IČO: 264 29 705, Česká republika, právne
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanému : C. Y., L.. XX.XX.XXXX,
J. B., G. XXX/XX, o zaplatenie 503,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd konanie čo do zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zastavuje.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
zmenkovú sumu vo výške 503,- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 503,- eur
od 25.05.2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 503,- eur od 08.08.2011 do zaplatenia ,
zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 1,68 eur a náhradu trov konania. Návrh na
uplatnenie pohľadávky podal podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V časti

"údaje o pohľadávke" žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil žalovaný dňa 22.02.2010 na zmenkovú sumu vo výške 503,- eur, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.05.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená
dňa 22.02.2010 na uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od

25.05.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu ani z titulu zmenkovej sumy, ani
z titulu úrokov. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu", indosant nenechal vyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

2. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, žalovaný ako fyzická

osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na
území Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Žalobca určil ako príslušný súd podľa bydliska
žalovaného v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a/ Nariadenia č. 861/2007.

3.Tunajšísúdzaslalžalovanému TlačivoC-Tlačivonaodpoveď vzmyslečlánku5ods.2a3nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu, ktoré si prevzal dňa 18.07.2014. Žalovaný v lehote 30 dní nezaslal žiadnu
odpoveď na doručené tlačivo, preto súd v zmysle článku 7 ods. 3 nariadenia vydal vo veci rozsudokbez nariadenia ústneho pojednávania, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 05.09.2014. Rozsudkom zo
dňa 05.09.2014 tunajší súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a nepriznal mu nárok na náhradu
trov konania. Voči uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v

Košiciach uznesením zo dňa 30.04.2015 rozsudok zrušil , vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a
zároveň nariadil tunajšiemu súdu, aby v ďalšom konaní v zmysle článku 5 a násl. Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007 zistil skutkový stav veci , pričom spôsob vykonávania dôkazov
si určí súd sám v rámci možnosti daných mu článkami 7 až 9 Nariadenia. Odvolací súd zároveň
uviedol, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak uplatnenú pohľadávku a platnosť žalobcom

predloženej zmenky posudzoval z hľadiska predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Tiež uviedol,
že v prejednávanej veci samotná zmenka nie je jediným dôkazom, na základe ktorého môže súd vo
veci rozhodnúť rozsudkom, pretože žalobca v tomto konaní nenavrhol vydať podľa predloženej zmenky
zmenkový platobný rozkaz, ale navrhol vydať rozsudok. Súd teda môže od žalobcu požadovať okrem
predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy, ak ich žalobca má k dispozícii a môže si zabezpečiť aj
sám iné dôkazy preukazujúce kauzu daného vzťahu. Kauzálny vzťah, ktorý sa viaže ku zmenke totiž

nemožno posudzovať len v zmenkovom konaní pred vydaním zmenkového platobného rozkazu, pričom
v posudzovanej veci nejde o taký prípad. Žalobca nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, preto
v danej veci nielen možno, ale aj je nevyhnutne potrebné posudzovať kauzálny vzťah viažuci sa k
spornej zmenke a navrhovateľ, pokiaľ chce byť úspešným v spore, musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať
opodstatnenosť uplatneného nároku, pričom z dôvodu, že nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie

veci v rozkaznom konaní, jeho návrh sa prejedná v sporovom konaní, kde predložená zmenka je len
jedným z listinných dôkazov osvedčujúcich, avšak pre absenciu kauzy nepreukazujúcich uplatnený
nárok žalobcu. Keďže v predloženej zmenke nie je žiadna zmienka o kauze, na základe ktorej bola
vystavená a súčasne žalobca na preukázanie svojho nároku iné listinné dôkazy nepredložil, ani nimi
nedisponoval (čo je súdu známe z jeho činnosti), súd prvého stupňa bude postupovať správne, pokiaľ

pristúpi k zadováženiu listín preukazujúcich danú kauzu, o ktorej získal vedomosti, keď v jednotlivých
veciach pôvodného majiteľa zmenky bol činný ako exekučný súd.

4. Vzhľadom k tomu, že do konania na podporu žalovaného z vlastného podnetu vstúpil vedľajší účastník
a žalobca tento vstup namietal, súd uznesením zo dňa 29.06.2016, právoplatným dňa 12.08.2016,

nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania.

5. Tunajší súd zaslal žalobcovi tlačivo " B " na doplnenie svojho návrhu. Podaním doručeným tunajšiemu
súdu dňa 18.07.2016 žalobca doručil súdu odpoveď, kde uviedol, že súdu poskytol primerané a
dostatočne jasné informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch

vyplývajúcich z platnej zmenky. Bol predložený originál zmenky a zmenkové informácie boli obsahom
podaného návrhu, preto žalobca nemá čo doplniť alebo opraviť. V konaní si uplatňuje majetkové práva
zo zmenky, a nie z pohľadávky, disponuje len zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje
alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť.
Žalobca uviedol, že nemá dostatočne presné a primerané údaje o tom, aby mohol zhodnotiť typ zmenky

a titul jej vzniku. V ďalšom uviedol, že predmetom konania je výlučne zmenka, a nie iný záväzkový
právny vzťah. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu.
Žalobca má za to, že zmenka, ktorú súdu predložil, je platná zmenka, keďže spĺňa všetky formálne a
materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. a touto zmenkou dokázal jasne, úplne
zrozumiteľne svoje nároky na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky

zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky. Žalobca má za to, že je majiteľom zmenky na
základe indosamnetu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. S poukazom na znenie
§ 17 zákona č. 191/1950Sb. , ktorý vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, v prípade
zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku,
čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník preto nemôže namietať voči povinnosť zaplatiť zmenku,

ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných
záväzkov , sú záväzkami samostatnými . Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez
ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou
zmenkou súvisia. Súd je v zmysle zmenkového zákona oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje
všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky

jej vystavenia a ani jej neprípustnosť. Taktiež poukazoval na to, že súd má rozhodnúť o postupovať
podľa ustanovení Nariadenia bez aplikácie ustanovenia § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
ktoré nemôže pôsobiť retroaktívne a zároveň je aj v rozpore s Dohovorom o jednotnom zmenkovompráve. Na podporu svojich tvrdení poukázal žalobca na znenie uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.

6. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2015 vzal žalobca svoj návrh čiastočne späť, a to
v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške
0,25% denne , čím si v tomto konaní uplatňuje zmenkový úrok vo výške 0,06% denne.

7. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa

ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné. Ak to súd považuje za potrebné, alebo ak to požiada
niektorá zo strán, súd nariadi pojednávanie. Vzhľadom k povahe žalobou uplatnenej pohľadávky,
povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré nasvedčovali tomu, že zmenka
vychádzala resp. zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považoval nariadenie
pojednávania za potrebné a vo veci nariadil termín pojednávania na deň 16.03.2017. Pojednávanie

vo veci súd považoval za potrebné aj za účelom vykonania ďalšieho dokazovania oboznámením sa s
listinnými dôkazmi. Z uvedeného článku nevyplýva povinnosť súdu v prípade, ak považuje za potrebné
nariadenieústnehopojednávania,otomtorozhodnúťarozhodnutieodôvodniť.Rozhodnúťarozhodnutie
odôvodniť je súd povinný podľa uvedeného článku vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia žiadosti
niektorej zo strán o nariadenie ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad, keďže ani jedna

zo strán o nariadenie pojednávania nepožiadala.

8.Doručeniepredvolanianapojednávaniamalsúdriadnepreukázané.Stranysporusanapojednávanie
nedostavili. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil, pričom poukázal na to, že v danom prípade nie
sú splnené podmienky na nariadenie pojednávania a ústne pojednávanie nie je nevyhnutné na

zabezpečenie riadneho súdneho procesu, pojednávanie nežiadal odročiť z dôvodu jeho neprítomnosti.

9. Súd vykonal dokazovanie obsahom skutkových tvrdení žalobcu a obsahom listinných dôkazov, a to
zmenkou zo dňa 22.02.2010 a obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/813/2013.

10. Žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil originál zmenky vystavenej žalovaným dňa 22.
februára 2010 s nasledovnými údajmi:
Označenie: jedná sa o zmenku číslo : XXXXXXXXX
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovaného
Miesto vystavenia: v B.

Dátum vystavenia: 22. februára 2010
Zmenková suma: 503,00 eur
Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu päťstotri eur 0 centov a zmenkový úrok 0,25 % denne
od 25. mája 2011.

Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava
Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia"
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu, čím
mal súd preukázané, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie tohto návrhu.

11. S účinnosťou od 22.12.2015 začala platiť novela zákona č. 191/1950 Sb., ktorá bola prijatá zákonom
č. 438/2015 Z.z. V zmysle uvedenej novely poučil súd žalovaného podľa § 17 zákona č. 191/1950 Sb.
a teda, že v zmysle § 17 ods. 1 ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V zmysle § 17 ods. 2 v konaní, v

ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaným zo zmenky mohol uplatniť, ak
jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný sa k uvedenému
poučeniu nijako nevyjadril a nezaslal žiadne námietky.

12. Keďže žalobca v zmysle tlačiva "B" na doplnenie návrhu, súdu nedoručil relevantné listinné dôkazy
svedčiace o oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky a keďže žalobca si uplatnil nárok zo zmenky
proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení § 17
zákona č. 191/1950 Zb. z úradnej povinnosti prihliadol na skutočnosti odôvodňujúce námietky.13. Z činnosti súdu je známe, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. - pôvodný vlastník zmenky, je spoločnosť
poskytujúca spotrebiteľské úvery, čo je zrejmé aj z predmetu jej činnosti zverejnenej v jej výpise z

Obchodného registra. S poukazom na uvedené súd sám lustráciou v registri tunajšieho súdu zistil, že
voči žalovanému už bolo vedené exekučné konanie pod sp. zn. 4Er/813/2013, kde si pôvodný majiteľ
zmenky - spoločnosť Pohotovosť s.r.o. uplatnil od žalovaného zaplatenie žalovanej sumy 503,00€ s
prísl. titulom tej istej zmenky ako v tomto konaní na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 10272/11. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

zamietnutá a exekučné konanie bolo uznesením zo dňa 11.01.2016 právoplatne zastavené. Z obsahu
rozhodnutí v exekučnom konaní súd zistil, že spolu s exekučným titulom bola pripojená aj Zmluva o
úvere č. 704500271 zo dňa 22.02.2010, na základe ktorej predchodca žalobcu - spoločnosť Pohotovosť,
s.r.o., Bratislava ako veriteľ poskytla žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 250,- eur. Žalovaný ako
dlžník sa zmluvne zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok 242,- eur v 12
mesačných splátkach po 41,- eur, počnúc od 22.03.2010. Tunajší súd konštatoval, že Dohoda o vyplnení

zmenky , ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je v rozpore s ustanovením § 54
Občianskeho zákonníka, nakoľko tým , že povinný podpísal blankozmenku, nemohol následne žiadnym
spôsobom ovplyvniť resp. namietať sumu v nej uvedenú. Taktiež rozhodcovskú doložku považoval
súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Záväzkový vzťah , ktorý vznikol titulom zmluvy o úvere č.
704500271 vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu

prvého stupňa, a teda že zmluva o úvere č. 704500271 zo dňa 22.02.2010 je spotrebiteľskou zmluvou
podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka a zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písmena b/
zákona č. 258/2001 Z.z.

14. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007 sa toto

nariadenia uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu
na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- eur bez akýchkoľvek
úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na
zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

15. Podľa článku 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007 , trovy konania
znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy
konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.

16. Podľa čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 861/2007 , pokiaľ toto nariadenie
neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

17. Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je neprípustné

zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou
alebo šekom.

18. Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ustanoveniami § 5a ods. 1 pís. b) a ods.
2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako

aj nároky z nich vzniknuté pre 1.5.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

19. Podľa § 52 ods. 1, 2,3,4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vneprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k uzavretiu
úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

25. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k uzavretiu
úverovej zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na

iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

26. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
vystavenia zmenky, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť
dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich

nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie

vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky.

27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení žalobného návrhu dospel súd k záveru, že návrhu
žalobcu nie je možné vyhovieť.

29. Vykonaním dokazovaním súd dospel jednoznačne k záveru že základný právny vzťah medzi

pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným má jednoznačne spotrebiteľskú povahu, a teda zmenka
slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. Žalobca si v tomto konaní
uplatnil nárok zo zmenky, a nie z pohľadávky. Ním predložená zmenka obsahuje označenie, že ide o
zmenku, je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, je v nej uvedený bezpodmienečný sľub
zaplatiťkonkrétnupeňažnúsumu,údajzročnosti,miestokdesamáplniťatiežmenoresp.naradkohosa

má platiť. Taktiež obsahuje dátum, miesto a podpis vystaviteľa. Zmenka teda spĺňa formálne náležitosti
zmenky podľa ustanovenia § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon. Vzhľadom na
spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere je nevyhnutné vo veci, poukazujúc na článok 6 ods. 1 SmerniceRady 93/13/EHS , chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ak teda dôjde ku
kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami, musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa.

30. Zmenka predložená žalobcom bola vyplnená na základe Dohody o vyplnení zmenky. Vzniku
zmenkového vzťahu medzi predchodcom žalobcu a žalovaným tak predchádzalo uzatvorenie tzv.
zmenkovej zmluvy t.j. Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru.

31. Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená v článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Je
súčasťou dlhého textu, ktorý je vyhotovený drobným a nahusteným písmom. Ide o pomerne dlhý text
obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Spotrebiteľ má tak objektívne iba veľmi nejasnú
predstavu o obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné a nahustené písmo, akým
sú napísané, ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých
obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. Súd má za to, že bežný

spotrebiteľ ani nevie vyhodnotiť riziko, ktoré pre neho znamená podpísanie takejto Dohody o vyplnení
zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru resp. blankozmenky a to, ako tým
uľahčí vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Vzhľadom na uvedené Dohodu o vyplnení zmenky nemožno
považovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, pretože aj keď žalovaný by mal možnosť
oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol ovplyvniť jej obsah. Zo strany žalobcu v konaní

nebol preukázaný opak. Uvedená Dohoda o vyplnení zmenky pritom spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pre nezohľadnenie práv
spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenie bez posudzovania náležitosti zmluvy o úvere v zmysle
spotrebiteľských predpisov. Dohoda o vyplnení zmenky je tak poukazujúc na ustanovenie § 53 ods. 1,
5 Občianskeho zákonníka neplatná.

32. V dôsledku neplatnosti Dohody o vyplnení zmenky predchodcovi žalobcu tak nevzniklo právo na
vyplnenie zmenky, a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky. Už len z tohto dôvodu bolo
nevyhnutné návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

33. Súd poukazuje na rozpor konania predchodcu žalobcu s platnými právnymi predpismi, keď
predmetnú úverovú zmluvu zabezpečil zmenkou vyplnenou na sumu, ktorá je v rozpore s citovaným
ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. platným v čase uzavretia zmluvy. Na základe
úverovej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 250,- eur, ktorý
mal žalovaný splácať v 12 mesačných splátkach po 41,- eur, zaplatil by teda celkove sumu 492,-

eur. Pokiaľ aj zabezpečovacia zmenka bola vyplnená, zmenková suma v čase jej vyplnenia mohla
byť len maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V tomto prípade ide o priamy rozpor s
ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., lebo veriteľ poskytol žalovanému úver 250,- eur,
z ktorých 30 % predstavuje sumu 75,- eur. Je tak zjavné, že veriteľ mohol od žalovaného prijať

zmenku vyplnenú maximálne na sumu 75,- eur, a nie na sumu 503,- eur, ako bolo vyplnené v tomto
prípade. Keďže zmenka zabezpečovala nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola vyplnená v
rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., nie je možné z takejto zmenky uplatňovať
právo v rozhodcovskom, súdnom, či exekučnom konaní. Ak teda predchodca žalobcu zabezpečoval
spotrebiteľské úvery zmenkami v rozpore s uvedeným ustanovením zákona č. 258/2001 Z.z., ide o úkon

absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že absolútna neplatnosť nastáva priamo
zo zákona a súd k nej prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti.

34. Zmenka predložená žalobcom nezohľadňuje ani skutočnosť, že Zmluva o úvere č. 704500271 zo
dňa 22.02.2010 uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovaným nespĺňa všetky náležitosti uvedené

§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V zmluve o úvere nie
je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva obsahuje len údaj splatenia
úveru v 12 - tich mesiacoch počnúc od konkrétneho dňa. Takýto údaj nemožno považovať za presnú
časovúdátumovú špecifikáciukonečnejsplatnostiúveru.Zmluvatiežneobsahujevýšku,početatermíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len celková výška splátky a nie je z nej

zrejmé, aká suma z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. V úverovej zmluve
ďalej absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej
percentuálnej miere nákladov. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/ a k/, l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročnýa bez poplatkov, teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru. Keďže predmetná
úverová zmluva zabezpečená zmenkou predloženou žalobcom uvedené náležitosti neobsahuje, úver
poskytnutý na základe tejto zmluvy je teda bezúročný a bez poplatkov.

35. Na záver súd uvádza, že Dohodu o vyplňacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku
možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona. O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon
neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný
nebol. V danom prípade sa javí, že vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť

posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch a dodržaniu
obligatórnychnáležitostízmluvyospotrebiteľskomúvere.Takýtopostupžalobcunemôžepožívaťprávnu
ochranu.

36. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

37. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

38. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

39. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

40. Keďže žalobca vzal žalobu čiastočne späť, a to čo do zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19%
denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, s poukazom na vyššie citované
zákonné ustanovenia súd v tejto časti konanie zastavil.

41. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením , ktoré vydá
súdny úradník.

43. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

45. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

46. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Pri posudzovaní procesného úspechu a neúspechu mal súd za to, že to bol žalobca, ktorý procesne
zavinil čiastočné zastavenie konania, na základe čoho súd vychádzal z celej žalovanej sumy. Keďže
súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalobca nemal v konaní úspech, žalovaný si náhradu trov konania

neuplatnil, na základe čoho súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.