Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžf/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200685
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2014200685.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a

sudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcu: BeaTrans, s.r.o.,
so sídlom Bratislavská 19, Galanta, IČO: 44 623 313, zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Arpádom
Barczim, so sídlom T. Vansovej 225/3, Galanta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100307/1/310803/2014/13997zodňa9.júla2014,konajúcoodvolanížalobcuprotirozsudkuKrajského
súdu v Trnave č. k. 14S/165/2014-234 zo dňa 31. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/165/2014-234 zo dňa

31. marca 2016 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.

1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.") zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného
č. 1100307/1/310803/2014/13997 zo dňa 9. júla 2014 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka

Galanta č. 9211401/5/5260428/2013/ zo dňa 25.11.2013 a vec vrátil prvostupňovému finančnému
orgánu na ďalšie konanie. Prvostupňovým rozhodnutím správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v
sume43.707,60€nadanizpridanejhodnotyvzmyslezákonač.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnoty
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.") za zdaňovacie obdobie mesiaca
marec 2010. Žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu tak, rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie marec 2010 zmenil na sumu zo sumy 43.707,60 € na sumu 36.729,08 €. V
tejto súvislosti žalovaný uviedol, že znížil vyrubený rozdiel DPH o sumu 6.978,52 € zodpovedajúcemu

rozdielu medzi DPH (43.707,60 €) vyčíslenou správcom dane k spornej odberateľskej faktúre z
protihodnoty, ktorú mal daňový subjekt prijať za spornú odberateľskú faktúru nezníženú o DPH a DPH
(36.729,08 €) vyčíslenou k spornej odberateľskej faktúre z protihodnoty, ktorú mal daňový subjekt prijať
za spornú odberateľskú faktúru zníženú o DPH.

1.2 Krajský súd uviedol, že žalobca ako daňový subjekt jednoznačne nepreukázal, že tvrdené
skutočnosti existujú na materiálnom základe tak ako ich deklaroval na predložených faktúrach,

dokladoch o preprave CMR, a to aj subjektom uvedeným na týchto faktúrach. Nesplnenie čo len jednej z
hmotnoprávnych zákonných podmienok má za následok nesplnenie nároku na odpočítanie dane. Pokiaľ
ide o podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.
z., tak tieto sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet.Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti
inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre
ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok,

ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si teda platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.
V súvislosti s realizáciou obchodných vzťahov so spoločnosťou HM Top služby s.r.o. je potrebné
konštatovať, že konateľ odberateľa bol v čase preverovane nielen nekontaktný, ale ani nepredložil
žiadne relevantné dôkazy, ktoré by v kontexte s inými dôkazmi potvrdili uskutočnenie zdaniteľného

obchodu. Krajský súd uviedol, že samotná okolnosť, že odberateľ tovaru (HM Top služby s.r.o.)
so správcom dane nekomunikoval, nebola dôvodom neuznania oslobodenia DPH pri deklarovanom
dodaní tovaru. Pokiaľ ide o výpoveď, resp. tvrdenia v správnom konaní vypočutého svedka K., tak
táto výpoveď mala iba všeobecný charakter, tento si na podstatné okolnosti zdaniteľných obchodov
nespomínal a ani nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by sa mu podarilo vyvrátiť pochybnosti, či sporný
obchod nimi deklarovaný skutočne bol prepravený do iného členského štátu. Pokiaľ ide o návrh

žalobcu na vypočutie svedka - vodiča K. Z., tak ohľadne tejto osoby daňový subjekt neuviedol žiadne
identifikačné údaje. Okrem toho vtedajší konateľ spoločnosti BR Trade Slovakia, s.r.o., ak aj žalobca
na ústnom pojednávaní dňa 28.02.2013 nevedeli uviesť meno vodiča, ktorý mal prepravu tovaru
vykonať. Námietku daňového subjektu, že správca dane neprejednal so žalobcom aké dôkazy od neho
požaduje a nevyzval ho na ich predloženie, krajský súd nepovažoval za dôvodnú, pretože bolo na

žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia. Znamená to, že daňovým subjektom neboli
splnené podmienky pre oslobodenie dodania tovaru podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z.
z. V takýchto prípadoch totiž nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv, pretože uskutočnenie zdaniteľného
plnenia je potrebné preukázať nielen po formálnej ale aj po obsahovej stránke. K tejto námietke

krajský súd uviedol, že v zmysle § 24 daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového
subjektu, pričom v dňovom konaní je jeho povinnosťou preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom
správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či
bola predmetná služba dodaná, nie je povinný dokazovať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí
vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach,

pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Ak daňovník neunesie v tomto
zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet DPH. Napriek tomu
správca dane na základe dožiadania príslušných daňových úradov sa snažil zabezpečiť účasť svedkov
aj cestou predvolaní, opakovaných predvolaní ako aj predvedenia, avšak neúspešne. Pokiaľ správca
dane nevykonal výsluch svedka - vodiča K. Z., neurobil tak preto, lebo žalobca neuviedol žiadne

identifikačné údaje k tejto osobe a tiež ani vtedajší konateľ spoločnosti BR Trade Slovakia s.r.o. nevedel
uviesť meno vodiča, ktorý mal prepravu tovaru vykonávať. Z ust. § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004
Z. z. vyplýva, že splnenie podmienok pre oslobodenie od dane je povinný preukázať platiteľ, ktorý si
oslobodenie od dane uplatňuje. V danom prípade žalobca svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukázal, keď
nepreukázal rozhodujúcu podmienku pre oslobodenie od dane a to, že tovar bol prepravený z tuzemska

do iného členského štátu a že nadobúdateľom deklarovaného dodania sporného tovaru je spoločnosť
HM Top služby, s.r.o., ktorá je deklarovaná na sporných odberateľských faktúrach ako odberateľ. V
tejto súvislosti krajský súd uviedol, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité
plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Znamená to, že uskutočnenie
zdaniteľného plnenia je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. Listiny

predložené žalobcom (sporné odberateľské faktúry, dodacie listy, medzinárodné nákladné listy či
príjmové pokladničné doklady) by bolo spôsobilé privodiť žalobcovi uplatniť oslobodenie od DPH podľa
§ 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. len za podmienky, že by bolo v daňovom konaní preukázané, že
sporný tovar opustil územie SR a dodaný tovar bol zdanený odberateľom v inom členskom štáte (Česká
republika), čo preukázané nebolo. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších

zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na
všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V danom prípade dokazovanie prebehlo zo strany správnych
orgánov zákonným spôsobom, jednoznačne smerovalo k zisťovaniu okolností jednotlivých transakcií,
ktoré mali byť predmetom zdanenia. Ak žalobca v tomto smere poukázal na rozsudky Súdneho dvora vo

veci C-354/03 (OptigenLtD), C-355/03 (FulcrumElektronicsLtD) a C-484/03 (BondHouseSystemsLtD),
tak tieto nemožno aplikovať na daný prípad, pretože v predmetnej veci je podvodom poznačené
priamo plnenie, ktoré mal uskutočniť žalobca, t.j. nie plnenie, ktoré tomuto plneniu predchádzalo
alebo nasledovalo v reťazi dodávok, a teda nie ako to vyplýva z vyššie uvedených rozsudkov. Taktiežnemožno na daný prípad aplikovať rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs 131/2004
z 25.03.2005, pretože uvedený rozsudok rieši situáciu, kedy mal žalobca dokazovať v rámci daňového
konania aj osoby, ktoré dodali príslušný tovar jeho dodávateľovi, pričom žalobca tieto skutočnosti

nepreukázal.

1.3 Krajský súd má za to, že zákon č. 222/2004 Z. z. stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva
na odpočítanie DPH. Pre odpočet DPH je podmienkou, aby uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré
je deklarované účtovným dokladom, faktúrou so všetkými zákonnými náležitosťami bolo zároveň reálne

materiálne preukázané. V prejednávanom prípade, keďže žalobca si uplatnil oslobodenie od platenia
dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. bolo predpokladom takéhoto postupu aj preukázanie, že
nadobudnutý tovar bol v Českej republike aj zdanený, čo sa však nepreukázalo (oznámenie Českej
finančnej správy ako aj rozsudok Súdneho dvora EÚ C-409/04 vo veci (Teleos). Pokiaľ ide o rozloženie
dôkazného bremena, tak v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení

a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly.
Znamená to, že daňový subjekt musí preukázať, že faktúry na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane
sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. V súvislosti s ďalšími rozsudkami Súdneho
dvora EÚ, na ktoré žalobca poukázal krajský súd uviedol, že pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní alebo v
súdnomprieskumnomkonaníodvolávananiektorérozsudky,bolojehodôkaznýmbremenompreukázať,

že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora EÚ a nielen
uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené.

1. 4 Krajský súd ďalej uviedol, že v predmetnej veci si správca dane zaobstaral všetky dostupné dôkazné
prostriedky, vykonal rozsiahle dokazovanie, pokiaľ navrhnuté dôkazy nevykonal, tak v rozhodnutí

odôvodnil z akého dôvodu ich nerealizoval, zistil čo najúplnejšie skutkový stav a dostatočným spôsobom
sa vysporiadal aj s právnou argumentáciou žalobcu ako aj s jeho námietkami. Žalobcom uvedené
žalobné dôvody neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť postupu žalovaného, resp. správnosť záverov,
na základe ktorých boli založené vydané rozhodnutia správnych orgánov. Pokiaľ ide o spisový materiál
predložený žalobcom, z administratívneho spisu správcu dane vyhotoveného pri kontrole DPH za

zdaňovacie obdobie február 2010, tak tento je skutkovo odlišný od prejednávaného prípadu a preto
v danom prípade nemožno aplikovať ust. § 3 ods. 9 daňového poriadku. Naviac žalobca porovnáva
kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie február 2010 s kontrolou DPH za zdaňovacie obdobie január
2010, avšak nemožno porovnávať dve rozdielne zdaňovacie obdobia, v ktorých sa posudzujú iné listinné
doklady. Je možné preto konštatovať, že žalobca neuniesol tak v daňovom a ani v súdnom konaní

dôkazné bremeno a neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány relevantným
spôsobom nevysporiadali. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne
pritom len na tie vady pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia(§250iods.3O.s.p.),takýmitovadamisúspravidlaprocesnépochybenia,ktorévýznamným
spôsobom ovplyvnili zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia. Pokiaľ teda žalobca v priebehu

tohto preskúmavacieho konania na pojednávaní uvádzal ďalšie žalobné dôvody, tak na tieto žalobné
dôvody súd v tomto štádiu konania už nemohol prihliadať, nakoľko boli vznesené až na ústnom
pojednávaní dňa 31.03.2016 po zákonom stanovenej lehote. Súd totiž nevyhľadáva za účastníka
konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 O.s.p. majú
tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je súd podľa §

250h O.s.p. viazaný (R 58/2001). Tiež neprihliada na tie dôvody, ktoré neboli vznesené v dvojmesačnej
lehote od doručenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu žalobcovi. Pokiaľ sa jedná o zmenu
prvostupňového správneho orgánu žalovaným v časti zmeny výšky vyrubeného rozdielu dane z pridanej
hodnoty, tak k tomuto krajský súd uviedol, že zo strany správcu dane bol matematicky nesprávne
vypočítaný rozdiel dane, ktorý mal žalobca uhradiť, pričom správca dane nesprávne vyčíslil základ dane,

keď protihodnotu, ktorú mal žalobca prijať neznížil o daň z pridanej hodnoty, a preto postupom podľa §
3 ods. 1 v spojení s ust. § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
zmenil.

1.5 O trovách konania krajský súd rozhodol postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne

neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal.

2.2.1 Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/165/2014-234 zo dňa 31.03.2016 podal žalobca
odvolanie s tým, aby odvolací súd predmetný rozsudok zmenil tak, že žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného č. 1100307/1/310803/2014/13997 zo dňa 09.07.2014 ako i rozhodnutie správcu dane

Daňového úradu Trnava pobočka Galanta č. 9211401/5/5260428/2013 zo dňa 25.11.2013 zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

2.2 Uviedol, že samotný žalovaný tak vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.12.2014
na strane č. 2, druhý odsek zdola, posledné dva riadky ako aj v rozhodnutí správcu dane č.

9211401/5/5260428/2013 na strane č. 7 štvrtý odsek zhora uvádza, že existenciu tovaru (Power Led)
správca dane nespochybňuje. Žalovaný spochybňuje dodanie tovaru práve spoločnosti HM Top služby,
s.r.o. Uviedol, že predložil správcovi dane dôkaz o reálnosti dodávky okrem faktúry č. 2010/014, CMR
č. SK6906574, dodacieho listu č. 2010/014, nadrámec ust. 43 ods. 5 písm. a), d) zákona č. 222/2004
Z. z. aj faktúru prepravcu (spoločnosti BR Trade Slovakia s.r.o., Galanta, IČO: 44949910) č. 2010024 s
presnou uvedenou špecifikáciou prepravy Sládkovičovo - U Mikulova, preprava dňa 04.03.2010 a doklad

o úhrade tejto prepravnej faktúry a to výpis z účtu žalobcu obsahujúci úhradu tejto faktúry a prevodný
príkaz peňažných prostriedkov z účtu žalobcu. Ďalší dôkaz o reálnej existencii dodávky tovaru považuje
svedeckú výpoveď svedka K.. W. C. do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9211401/5/756644/2013 zo
dňa 26.02.2013, kde svedok na otázku č. 8 uviedol, že potvrdzuje, že so spol. Bea Trans s.r.o boli v
obchodnom styku, jednal s pani H. aj s pánom H.. Poukazuje na odpoveď na otázku č. 12- všetok tovar

bol uskladnený v skladových priestoroch na adrese Košúcka cesta 1731, Sládkovičovo. Spoločnosť BR
Trade Slovakia s.r.o. mala tieto skladovacie priestory v prenájme od spoločnosti EKOPROMP s.r.o.

2.3 Ďalej je názoru, že v danom prípade správca dane vychádzal z nesprávneho výkladu ust. § 29 ods.
8 zákona č. 51l/1992 Zb. o rozložení dôkazného bremena. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je

absolútne, nemožno ho ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých resp. akýchkoľvek
skutočností, teda i tých ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Nemožno sa preto
stotožniť so záverom žalovaného, ako i krajského súdu v tom, že odvolateľ neuniesol dôkazné bremeno,
pričom takýto záver je vyvodzovaný z toho, že odvolateľ nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného
plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, teda osôb, s ktorými on sám žiadne zmluvy neuzatváral.

2.4 V daňovom konaní platí síce prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia a žalovaný (správca dane)
nie je povinný vyhľadávať dôkazy v prospech daňového subjektu. Žalovaný si nesprávne vykladá pojem
„prejednávacia zásada" a z toho vyvodzuje nesprávne svoje postavenie, práva a povinnosti v daňovom
konaní. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalovaný (správca dane) mal prejednať ale zároveň uviesť svoje

pochybnosti ohľadom preukázania skutočností potrebných na správne určenie dane.

2.5 K problematike posudzovania daňovej neutrality a rozloženia dôkaznej povinnosti medzi daňovým
subjektomadaňovýmorgánompoukázalnarozsudokNSSR6Sžf/10/2012,kdedaňovýsubjektnemôže
znášať dôkazné bremeno a preukazovať skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Najvyšší

súd SR aj v Rozsudku sp. zn. 3 Sžf/1/20 11 zo dňa 15. marca 2011 judikoval, že skutočnosti vymedzené
v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu.
Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa
jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno
daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášal dôkaznú núdzu.

2.6 Poukazuje na dôkazy, ktoré boli produkované žalobcom, konkrétne sa jedná o listiny doklady o
preprave CMR č. SK 6906574, o dodacie listy č.2010/014, o doklady o platbe Príjmové pokladničné
doklady, ako úhrady predmetných faktúr. Tieto listiny sa síce vzťahujú na dodávku tovaru na výstupe
žalobcovej obchodnej transakcie, ale správca dane zo zákona musí prihliadať na všetko, čo vyšlo v

daňovom konaní najavo.

2.7 Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Sžf/49/2010, v ktorom NS judikoval (strana č. 9), že
v nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali správanie sa iných
subjektov a vyžadovať od daňového subjektu skutočnosti, ktoré sa v zásade týkajú iného subjektu. Ak je

daná materiálna existencia tovaru, čo žalovaný v tomto konkrétnom prípade uznáva a nespochybňuje,
a daňový subjekt disponuje zákonom predpokladanými listinami (napr. faktúrou s uvedenou DPH), nie
je možné požadovať od neho ďalšie predkladania dôkazov, pretože v tomto prípade správca dane
je v dôkaznej núdzi, a v danom prípade tejto žaloby tiež, nesprávne posúdil rozloženie dôkaznéhobremena v zmysle § 24 daňového poriadku. Žalobca na preukázanie obchodnej transakcie zákonom
požadovaným listín (§ 43 ods. l a ods. 5 písm. a) , d) zákon č. 222/2004 Z. z.), predložil žalovanému
(správcovi dane) aj ďalšie dôkazy spojené s obsahom CMR v ktorom je uvedené EČV Z. XXX D.

vozidla použitého na prepravu a potvrdené svedkom K.. C. do Zápisnice o ústnom pojednávaní
(číslo: 9211401/5/756644/2013) zo dňa 26.02.2013, že uvedené vozidlo používal na prepravu, a týmto
jednoznačne identifikoval použitie vozidla za účelom prepravy. Týmto chceme poukázať na to, že
žalobca nad rámec svojich zákonných povinností (dôkazného bremena) preukazoval a dokazoval svoju
obchodnú transakciu ďalšími listinami a svedeckou výpoveďou, ktoré nie je možné vylúčiť a neprihliadať

na ne len preto, lebo sú listinného charakteru.

2.8 Žalobca na preukázanie obchodnej transakcie nad rámec zákonom požadovaným listín (§ 43 ods. 1
a ods. 5 písm. a), d) zákona č. 222/2004 Z. z. predložil žalovanému (správcovi dane) aj ďalšie doklady
a to dôkazy nad rámec zákonných povinností, vyššie uvedené faktúry prepravcu, doklady o ich úhrade,
CMR v ktorom je uvedené EČV Z. XXX D. vozidla použitého na prepravu a potvrdené svedkom K.. C.

do Zápisnice o ústnom pojednávaní (číslo: 9211401/5/756644/2013) zo dňa 26.02.2013, že uvedené
vozidlo používal na prepravu. Predložil aj faktúru prepravcu (BR Trade Slovakia s.r.o. Galanta) č.
2010024 s presnou špecifikáciou prepravy.

2.9 Žalobca poukazuje, že na každej faktúre, dodacom liste a CMR medzinárodný nákladný list sa

nachádza podrobný súpis dodaného tovaru. Nejde o situáciu, že by žalobca disponoval iba faktúrou
so všeobecným opisom plnenia, ktoré by bolo nepreskúmateľné. Z obsahu administratívneho spisu je
zrejmé,žeužalovanéhoasprávcudanevzniklipochybnostivýlučnezdôvodupreverovaniažalobcových
odberateľov, prípadne ich účtovnej a daňovej evidencie, resp. ich neúčasti na daňovom konaní pri
dožiadaní, na ktorú skutočnosť žalobca ako daňový subjekt nemá vplyv.

2.10 Poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs 131/2004 z 25. marca
2005 podľa ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie
všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda aj tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne
iný subjekt. Nemožno sa preto stotožniť so záverom žalovaného v tom, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno, pričom takýto záver je vyvodzovaný z toho, že žalobca nepreukázal skutočnosti svedeckou
výpoveďou alebo dožiadaním iného daňového orgánu ohľadne prevzatia plnenia jeho odberateľov,
konkrétne spoločnosti MH Top Služby, s.r.o., teda osôb, na správanie ktorých on sám žiadny dosah
nemá a nemôže si vynútiť od nich dôkazy, svedectvá prípadne účtovnú evidenciu. V tejto súvislosti
poukazuje aj na rozsudky NS SR č. k. 7Sž/124/01 a 7Sž/131-137/01 z ktorých vyplýva, že voľba druhu

dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Objasnenie všetkých otázok, okolností,
či vyvrátenie pochybností nemožno totiž podsunúť' iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu.
Napriek uvedenému žalovaný vyhodnotil dôkaznú situáciu v smere konania žalobcovho odberateľa tak,
že pripísal na ťarchu žalobcu nepreukázanie skutočností na oprávnený oslobodenie od DPH a to napriek
daňovým orgánom iniciovaným a určeným smerom dokazovania.

2.11 Ďalej poukazuje na aplikáciu eurokonformného výkladu práva, konkrétne na Rozsudok Súdneho
dvora v spojených prípadoch C-354/03 (OptigenLtd), C-355/03 (FulcrumElektronicsLtd) a C- 484/03
(BondHouseSystemsLtd) z 12.1.2006, kde Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byt'
dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená

nemožnosťou preukázania dodávky/odberu alebo hoc aj daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie
alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých
transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami a ani nie je možné
požadovať od žalobcu plnenie takých skutočností, ktoré nespadajú do jeho sféry a dosahu.

2.12 Už v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu namietal nesprávne rozloženie dôkazného
bremena medzi daňový subjekt a správcu dane s tým, že nemôže byť pripisované na ťarchu daňovému
subjektu správanie sa jeho obchodných partnerov na vstupe alebo výstupe jeho obchodných transakcií.
Napokon podanie daňového subjektu sa posudzuje podľa jeho obsahu (§ 13 ods. 3 daňového poriadku),
pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 3 ods. 1 daňového

poriadku), pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3
ods. 6 daňového poriadku) a podľa § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj
keď je úkon nesprávne označený. Je názoru, že odvolanie voči rozhodnutiu prvostupňového daňovéhoorgánu bolo dostatočne jasné a presne určené. Uvádzanie, resp. poukazovanie na rozhodnutia, judikáty
súdov a súdneho dvora je poukázanie na výklad aplikácie práva a nejedná sa o rozširovanie podania/
odvolania.

2.13 Nesúhlasí s krajským súdom a žalovaným ani v tom, že vyčerpali zákonné možnosti dokazovania
počas daňovej kontroly. Daňový orgán predvolával na výsluch svedka osobu F. C., ako bývalého
konateľaspoločnostiBRTradeSlovakia,s.r.o.Keďžesauvedenýsvedoknaprvépredvolanienedostavil,
tak daňový orgán využil možnosť jeho predvedenia prostredníctvom OO PZ Spišská Nová Ves, kde

OO PZ Spišská Nová Ves svedka F. C. nepredviedol z dôvodu, že je v práci v Novom Meste. V
danom prípade daňový orgán sa nemal uspokojiť s absolútne nezmyselným dôvodom nepredvedenia
uvedeného svedka, ale mal požadovať od OO PZ aby ho predviedol, a neuspokojiť sa s „alibizmom", že
svedka nie je možné predviesť z dôvodu, že je v práci.

3.

3.1 Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril a poukazuje na skutočnosť, že predmetom vyrubeného
rozdielu DPH bolo zdaňovacie obdobie marec 2010 a nie február 2010. Skutočnosť, že žalobca
obchodoval so spoločnosťou HM Top služby s.r.o. aj z zdaňovacom období február 2010 a po vykonanej
dňovej kontrole nebol vyrubený žiaden rozdiel dane, nemá relevanciu k zdaňovaciemu obdobiu marec

2010, avšak je zároveň možné začať opakovanú daňovú kontrolu aj za zdaňovacie obdobie február
2010.

3.3 Pokiaľ ide o sporné dodanie tovaru českej spoločnosti HM Top služby, s.r.o., dňa 20.06.2014
bola spísaná s konateľom tejto spoločnosti - pánom K. H. zápisnica o ústnom pojednávaní č.

9211401/5/2971391/2014, kde menovaný uviedol, že obchody uzatváral osobne s pánom H., na detaily
si nespomína, doklady CMR č. SK6906574, č. SK 6906574 - prevzatie tovaru podpísal on, avšak bližšie
podrobnosti neuviedol, pamätal si, že to bolo v obci Březí ČR u známeho v sklade, ale nevedel od koho
bol sklad prenajatý. Na podrobnosti vykládky tovaru si tiež nespomenul a tiež nevedel povedať komu bol
predmetný tovar predaný, ani kde sa prípadne nachádza. Úhrada za tovar bola realizovaná v hotovosti,

peniaze vyplatil osobne pánovi H. (konateľovi žalobcu).

3.4 Žalovaný uvádza, že samotnú prepravu mala vykonať spoločnosť BR Trade Slovakia spol. s.r.o.
a konateľ tejto spoločnosti v období od 24.09.2009 do 18.01.2011, K.. W. C. sa v zápisnici o ústnom
pojednávaní č. 9211401/5/756644/2013 zo dňa 26.02.2013 na otázku zamestnancov správcu dane

či sa preprava deklarovala predmetným dodaním CMR č. SK6906574 skutočne uskutočnila, vyjadril,
že spoločnosť BR Trade Slovakia spol. s.r.o. prepravy vykonávala pre rôzne spoločnosti, avšak tieto
konkrétne prepravy si nepamätá, nie je však vylúčené, že ich vykonal. Na otázku či v zmysle dokladu
CMR č. SK6906574 bola predmetná preprava uskutočnená dopravným prostriedkom EVČ: GA 235
BL sa vyjadril, že si nepamätá či bol skutočne predmetný dopravný prostriedok použitý na vykonanie

predmetnej prepravy. Nevedel ani meno a adresu vodiča a knihy jázd boli odovzdané novému majiteľovi
F. C. spolu s účtovníctvom spoločnosti BR Trade Slovakia spol. s r.o.

3.5 Žalovaný navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.
14S/165/2014-234 zo dňa 31.03.2016 potvrdil a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

4.

4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v

rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené
najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk
),
d) dovoz tovaru do tuzemska.
4.17 Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely

tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na euráreferenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,

c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

4.18 Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

4.19 Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

4.20 Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v

ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

4.21 Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia,
správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca

dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.

4.22 Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

4.23Podľa§3ods.6daňovéhoporiadkupriuplatňovaníosobitnýchpredpisovprisprávedanísaberiedo
úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie

dane.

4.24 Podľa § 24 ods. 1, písm. a/ a c/ daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo
iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a

úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

4.25Podľa§24ods.2daňovéhoporiadkusprávcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

4.26 Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
4.27 Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,
že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.4.28 Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.29 Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.30 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému
rozsudku Krajského súdu v Trnave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho
spisu, a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to,
aby sa odchýlil od logických argumentov a právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého
rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací
súd stotožňuje v celom rozsahu.

4.31 Účelom daňového konania je zistenie či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-
právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový
poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

4.32 Pokiaľ ide o námietky ohľadom dokazovania v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má v tomto
druhu konania prioritne daňový subjekt. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane, pričom dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa
poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.

Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto
rozhodne,ktorédôkazyvykoná,akýmspôsobomaakézáveryvyvodízjednotlivýchdôkazov.Vdaňovom
konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto
zásad sú príslušné finančné orgány povinné postupovať.

4.33 Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015,
aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha
zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,

pričomtotovyhodnoteniezistenýchskutkovýchokolnostímusízodpovedaťzásadámlogickéhomyslenia
a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové
konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa
bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní
uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním

vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy
vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť
závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na
skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

4.34 Z citovaných ustanovení daňového poriadku, ako aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, či Ústavného súdu Slovenskej republiky má najvyšší súd za to, že dôkazné bremeno v
daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt.

4.35 Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre správcu dane

v daňovom konaní ustanovuje povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. V zmysle zásady súčinnosti správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti
s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv.
zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v

daňovom konaní vyšlo najavo.

4.36 Odvolací súd konštatuje, že bolo nesporne povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce
oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH. Žalobca a ani iné preverované daňové subjektyvierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázali, že tovar uvedený na odberateľských
faktúrachvystavenýchžalobcom,bolreálnedodanýdoinéhočlenskéhoštátu(vtomtoprípadedoČeskej
republiky spoločnosti HM Top služby s.r.o.) a že žalobcovi vzniklo právo na oslobodenie od dane v súlade

s § 43 ods. 1, 5 zákona č. 222/2004 Z. z.

4.37 Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť
dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred
daňovými orgánmi.

4.38Zustanovenia§43ods.5zákonač.222/2004Z.z.vyplýva,žesplneniepodmienokpreoslobodenie
od dane je povinný preukázať platiteľ, ktorý si oslobodenie od dane uplatňuje. Žalobca nepreukázal
rozhodujúcu podmienku pre oslobodenie od dane a to, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného
členskéhoštátuaženadobúdateľomdeklarovanéhododaniaspornéhotovaru-PowerLedjespoločnosť
HM Top Služby s.r.o., ktorá je deklarovaná na sporných odberateľských faktúrach ako odberateľ, pretože

tvrdenia žalobcu, ním predložené doklady a dôkazy získané dožiadaním počas kontroly si navzájom
odporujú a nepreukazujú, že nadobúdateľom je osoba identifikovaní pre daň v inom členskom štáte,
tak, ako je to uvedené v § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Zo zistení správcu dane vyplýva,
že spoločnosť HM Top Služby s.r.o. za žiadny mesiac roku 2010 nepodal priznanie k DPH a na
výzvy správcu dane k podaniu priznania k DPH nereagoval. Ku dňu 14.08.2012 bola spoločnosti HM

Top Služby s.r.o. zrušená registrácia k DPH. V čase preverovania bola spoločnosť bez konateľa a
nekontaktná. Skutočnosť, že predmetná spoločnosť prípadne podala daňové priznanie za I. štvrťrok
nie je dôkazom, že deklarované zdaniteľné obchody boli uskutočnené aj v kontrolovanom zdaňovacom
období. Odvolací súd poukazuje na výpoveď K. H. (konateľ žalobcovho odberateľa v kontrolovanom
období) v doplnenom odvolacom konaní, kedy sa dostavil na ústne pojednávanie do budovy DÚ

Trnava, pobočka Galanta, za žalobcu sa zúčastnil jeho konateľ T. H.. O vypočutí svedka bola spísaná
zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9211401/5/2971391/2014 zo dňa 20.06.2014. K. H. sa do predmetnej
zápisnice vyjadril, že v roku 2010 bol konateľom spoločnosti HM Top Služby s.r.o. a intrakomunitárne
nadobudnutie tovaru (Power LED) na základe faktúr č. 2010/014 zo dňa 04.03.2010 bolo uskutočnené,
pričom si na detaily nespomína. Obchody uzatváral osobne s pánom H., ale na detaily objednávok

si nespomína. Doklady CMR č. SK6906574 - prevzatie tovaru podpísal on, avšak bližšie podrobnosti
neuviedol, pamätal si, že to bolo v obci Březí-ČR u známeho v sklade, ale nevedel od koho je sklad
prenajatý. Na podrobnosti vykládky tovaru si tiež nespomínal a tiež nevedel uviesť komu bol predmetný
tovar predaný, ani kde sa prípadne nachádza. Úhrada za tovar bola realizovaná v hotovosti, peniaze
vyplatil osobne pánovi H.. Na otázku správcu dane, z akého dôvodu spoločnosť HM Top Služby

s.r.o. za žiadny mesiac roku 2010 nepodala priznanie k DPH a na výzvy správcu dane k podaniu
daňového priznania k DPH nereagovala, nevedel p. K. H. odpovedať. Odvolací súd konštatuje, že
výpoveď p. K. H. v rámci doplneného konania mala iba všeobecný charakter a na podstatné okolnosti
zdaniteľných obchodov si nespomenul, ani nepredložil žiadne dôkazy a rovnako dôkazy ktoré žalobca
predložil v súvislosti so spornými odberateľskými faktúrami nepreukazujú ním prezentované skutočnosti

anepodarilosamuprávnerelevantnýmspôsobomvyvrátiťpochybnosti,čispornýtovarnimideklarovaný
bol skutočne prepravený do iného členského štátu spoločnosti HM Top Služby s.r.o. - t.j. nadobúdateľovi
identifikovanému pre DPH v inom členskom štáte. Pochybnosti nijakým spôsobom neodstránil. Najvyšší
súd je názoru, že žalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie dodania tovaru podľa § 43 ods. 1 a 5
zákona č. 222/2004 Z. z. a správca dane postupoval v súlade s § 19 a § 27 zákona č. 222/200 Z. z. keď

pristúpil k zdaneniu dodania sporného tovaru.

4.39 Samotnú prepravu mala vykonať spoločnosť BR Trade Slovakia spol. s.r.o. a konateľ tejto
spoločnosti v období od 24.09.2009 do 18.01.2011 K.. W. C. sa v zápisnici o ústnom pojednávaní
č. 9211401/5/75644/2013 zo dňa 26.02.2013, na otázku správcu dane, či sa preprava deklarovaná

dokladom CMR č. SK6906574 skutočne uskutočnila vyjadril, že spoločnosť BR Trade Slovakia spol.
s.r.o. prepravy vykonávala pre rôzne spoločnosti, avšak tieto konkrétne prepravy si nepamätá, nie je
však vylúčené, že ich vykonal. Na otázku správcu dane či v zmysle dokladu CMR č. SK6906574 bola
predmetná preprava uskutočnená dopravným prostriedkom EVČ: Z. sa vyjadril, že si nepamätá či bol
skutočnepredmetnýdopravnýprostriedokpoužitýnavykonaniepredmetnejprepravy.Nevedelanimeno

a adresu vodiča a knihy jázd boli odovzdané novému majiteľovi F. C. spolu s účtovníctvom spoločnosti
BR Trade Slovakia spol. s.r.o.4.40PokiaľideospornýobchodsospoločnosťouBRTradeSlovakiaspol.s.r.o.,konateľtejtospoločnosti
K.. W. C. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9211401/5/756644/2013 zo dňa 26.02.2013 sa vyjadril,
že nevie, nepamätá si, či sa obchod deklarovaný faktúrou č. 2010/014 zo dňa 04.03.2010 skutočne

uskutočnil. Ďalej uviedol, že si na tento konkrétny obchod nepamätá, nevedel uviesť ani dodávateľa,
od ktorého spoločnosť BR Trade Slovakia spol. s.r.o. nadobudla tovar uvedený na faktúre č. 2010/014
zo dňa 04.03.2010.

4.41 Najvyšší súd SR je názoru, že namietané prepravné doklady a príjmový pokladničný doklady

č. 2010/014 nepreukazuje dodanie Power Led spoločnosťou HM Top Služby s.r.o. Správca dane
nespochybnil existenciu tovaru, preto namietaná previazanosť tovaru na vstupe a výstupe je v danej
súvislosti nedôvodná. V súvislosti s vozidlom sa EČV: Z. uvedenom na prepravných dokladoch MNL
(CMR) č. SK6906574 K. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9211401/5/756644/2013 zo dňa
26.02.2013 uviedol, že vozidlo s EČV: Z. mala spoločnosť BR TRADE SLOVAKIA spol. s.r.o. v prenájme
od spoločnosti Transkarol alebo Karoltrans, s.r.o. Galanta, konateľom bol J. J., avšak nevedel a

nepamätal si či bolo predmetné vozidlo využité na vykonanie predmetnej prepravy, nevedel a nepamätal
si, či boli predmetné prepravy vykonané. Z tohto vyplýva, že predmetnou výpoveďou sa prepravy K.. W.
C. nepotvrdili. Daňový subjekt BR Trade Slovakia spol. s.r.o., správcovi dane nepreukázal, že preprava
pre odosielateľa Bea Trans, s.r.o., deklarovaná dokladom CMR č. SK6906574 sa skutočne uskutočnila.
Spoločnosť BR Trade Slovakia s.r.o. sa na adrese sídla nenachádza. Ide o nekomunikujúci subjekt,

doručovaná pošta sa vracia s uvedením, že adresát je neznámy.

4.42 Najvyšší súd mal z pripojeného administratívneho spisu za preukázané, že výsledky šetrenia českej
daňovej správy (odpoveď zo dňa 25.06.2013) nepotvrdili reálnosť intrakomunitárneho dodania sporného
tovaru spoločnosti HM Top Služby s.r.o., keďže predmetná spoločnosť nepredložila za žiadny mesiac

roku 2010 priznanie k DPH a nepredložila ani súhrnný výkaz, ktorým by deklarovala nadobudnutie
sporného tovaru, na výzvy správcu dane k podaniu priznania k DPH nereagoval. Ku dňu 14.08.2012
bola spoločnosti zrušená registrácia k DPH. V súčasnej dobe je spoločnosť bez konateľa a daňový
subjekt je nekontaktný. W. C., vtedajší konateľ spoločnosti BR Trade Slovakia spol. s r.o., ktorá mala
podľa sporných CMR č. SK 6906574 prepravovať sporný tovar nevedel, či boli predmetné prepravy

uskutočnené, nevedel, či so žalobcom rokoval napriek tomu, že podľa žalobcu mali byť sporné prepravy
u K.. W. C. objednané osobne konateľom žalobcu, nevedel a nepamätal sa na žiadne okolnosti
predmetných prepráv. I keď žalobca mal, ako sám uviedol, objednávať predmetné prepravy u K.. W. C.
osobne, K.. W. C. si vo svojej výpovedi na nič a na nikoho nepamätal. V súvislosti s faktúrou za prepravu
od spoločnosti BR Trade Slovakia, spol. s r.o. a jej úhradou, ktorá sa odvoláva na sporné prepravné

doklady CMR č. SK6906574 Najvyšší súd uvádza, že prepravy deklarované predmetnými prepravnými
dokladmi boli počas kontroly, vo vyrubovacom i odvolacom konaní spochybnené a žalobca pochybnosť
správcu dane neodstránil.

4.43 Najvyšší súd SR súhlasí so žalovaným, že listiny predložené žalobcom (sporné odberateľské

faktúry, faktúra za prepravu, dodacie listy, CMR, či doklady o úhrade) by boli spôsobilé privodiť žalobcovi
uplatniť oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. len za podmienky, že by
bolo v daňovom konaní preukázané, že sporný tovar opustil územie SR a dodaný tovar bol zdanený
odberateľom v inom členskom štáte (Česká republika), čo preukázané nebolo. Žalobca preto neuniesol
dôkazné bremeno, keďže oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru platiteľovi do iného členského štátu sa

nevzťahuje na tovar ako taký, t.j. na predmet predaja, ale na dodanie tovaru, teda daňovú transakciu
medzi týmito subjektmi aj s preukázaním dodania tovaru nadobúdateľovi v inom členskom štáte. V
danom prípade žalobca, tak ako poukázal žalovaný, nepreukázal dodanie tovaru z územia SR do Českej
republiky pre odberateľa HM Top Služby s.r.o. skutočnosť, že tovar opustil územie SR, že tovar bol
dodaný nadobúdateľovi do iného členského štátu a rovnako nebolo preukázané, že nadobudnutý tovar

bol v Českej republike aj zdanený. Žalobca v daňovom konaní nepreukázal ani to, že sporný tovar
deklarovaný spornými odberateľskými faktúrami zostal v majetku a v dispozícii žalobcu ako namietal
vo svojej žalobe, preto správca dane postupoval správne, keď k sporným odberateľským faktúram
vyčíslil DPH, pričom vo svojom rozhodnutí uviedol aj deň dodania tak, ako je uvedený na sporných
odberateľských faktúrach, keďže žalobca deň dodania, ktorý sám uviedol na sporných odberateľských

faktúrach v daňovom konaní nerozporoval.

4.44 Poukazujúc na uvedené, dospel senát odvolacieho súdu k záveru, že súd prvého stupňa sa
dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v podanej žalobe, podrobnevyhodnotil,žežalobcavierohodnenepreukázalrozhodujúcupodmienkupreoslobodenieoddaneato,že
tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu a že nadobúdateľom deklarovaného dodania
sporného tovaru je spoločnosť HM Top Služby s.r.o., ktorá je deklarovaná na sporných odberateľských

faktúrach ako odberateľ. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza
nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení či v nich neabsentuje
materiálny podklad.

4.45 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom
požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického
uvažovania, všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo. Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č.
k. 14S/165/2014-234 zo dňa 31.03.2016 ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v
spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

5.

5.1 O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto

mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

6.

6.1 Podľa § 492 ods. 2 zákona Národnej rady SR č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), odvolacie

konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
podľa doterajších predpisov. V tomto prípade odvolacie konanie začalo pred 1. júlom 2016, súd preto
procesne postupoval podľa O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.