Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115001083
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115001083.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.06.2016, v trestnej
veci obž. P. O. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní
okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/207/2015 zo dňa 10.03.2016,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obž. P. O. vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 01.12.2015 v čase o 01.15 hod. v Drienove, viedol po ulici Jarkovej osobné motorové vozidlo zn.

Škoda Felícia, EVČ: X.-XXXFE, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ
Drienov, pričom vykonanou kontrolou na zistenie požitia alkoholu v krvi mu bola nameraná hladina 1,25
mg/l (miligram etanolu na liter vydychovaného vzduchu - 2,60 promile).

Za to mu podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. za prevahy poľahčujúcich
okolností uvedených v § 36 písm. j), písm. l) pri nezistení priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr.

zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel
na 30 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, avšak len čo do výroku o treste, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie
okresný prokurátor. V dodatočne predložených písomných dôvodoch vytýkal okresnému súdu uloženie
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dolnej hranici trestnej sadzby a
aj keď obžalovaný viedol motorové vozidlo v ťažkom stupni opitosti a závažným spôsobom porušil
dôležité povinnosti vodiča jazdiac s motorovým vozidlom po štátnej ceste v obci. Odvolateľ vyjadril,
názor, že nemožno ako na poľahčujúcu okolnosť prihliadnuť na to, že obžalovaný doposiaľ nebol

trestaný, pretože v evidenčnej karte vodiča má 2 záznamy pre porušenie povinností vodiča, čo stupeň
nebezpečnosti zvyšuje, keďže už predtým nerešpektoval pravidlá v cestnej premávke. Za poľahčujúcu
okolnosť nepovažoval odvolateľ ani to, že alkoholické a iné omamné látky obžalovaný nepožíva v
nadmernom množstve. Okresný prokurátor nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že by uloženie
prísnejšieho trestu zákazu činnosti malo mať na jeho rodinu čo najmenší vplyv, lebo to si mal obžalovaný
uvedomiť predtým, ako začal viesť resp. chcel viesť motorové vozidlo. Podľa odvolateľa by nemala byť

hodnotená len osoba obžalovaného, ale trest by mal vážne ovplyvňovať aj verejnú mienku, vyjadrovať
trestnú politiku a jej pôsobenie na občanov vzhľadom na situáciu v dopravnej nehodovosti na Slovenskuanenapraviteľnénásledkystýmspojené,pretožeživotčlovekaniejemožnéničímnahradiť.Vpodstatez
týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil čo do výroku o treste zákazu činnosti
a sám, popri uloženom treste odňatia slobody s podmienečným odkladom uložil trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá všetkých druhov v strede trestnej sadzby.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo.

Nakoľko pri svojej prieskumnej činnosti nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por., preskúmaval krajský súd len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste
a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine
prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, na osobu obžalovaného, jeho
pomery ako aj možnosti nápravy, na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Rovnako ako súd prvého stupňa, aj krajský súd dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu
v prejednávanej veci nie je potrebné ukladať trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom a na
dosiahnutie spomínaného účelu postačí už hrozba jeho výkonom po stanovenú skúšobnú dobu
podmienečného odsúdenia. Správne súd prvého stupňa pri ukladaní trestu zohľadnil poľahčujúce

okolnosti uvedené v § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., keďže obžalovaný ako to plynie z odpisu z
registra trestov, doposiaľ nebol súdne trestaný a nedopustil sa ani priestupku na úseku dopravy vedením
motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a k spáchaniu trestného činu sa priznal a trestný čin úprimne
oľutoval, pri nezistení priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zák. a trest ukladal v rámci trestnej
sadzby upravenej postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., teda po znížení jej hornej hranice o 1/3 z rozdielu

medzi jej hornou a dolnou hranicou (§ 38 ods. 8 Tr. zák.) na úroveň 8 mesiacov.

V podstate z tých istých dôvodov, ako deklaroval v napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa, s
ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil prečinu na úseku dopravy, považoval aj krajský súd
za nevyhnutné uložiť obžalovanému podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. aj trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá všetkých druhov.

Vzhľadom na logické úvahy okresného súdu, ktoré sa opierajú o zákonne vykonané dôkazy krajský
súd sa s nimi stotožnil, takto uložený trest považuje za primeraný tak z hľadiska individuálnej ako aj
generálnej prevencie.

S prihliadnutím na odvolacie námietky dodáva nasledovné.

Vychádzajúc z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdeniepáchateľaspoločnosťou,pričomjednotlivéhľadiskáukladaniatrestuvyplývajúzust.§34ods.
3, ods. 4 Tr. zák, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a skutočnosť,
aby trest postihoval iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu

blízke osoby.

Toto sú zákonné hľadiská, na ktoré má súd pri ukladaní trestu prihliadať a zohľadnenie ktorých
predstavuje zákonnú garanciu primeranosti a správnosti ukladaného trestu.

Okolnosť, že obžalovaný viedol motorové vozidlo v ťažkom stupni opitosti a okolnosť, že jazdil s
motorovým vozidlom po štátnej ceste v obci dokresľujúce spôsob spáchania činu pôsobia v smere
ukladania vyššieho trestu. Je nepochybné, že obžalovaný v stave opitosti ako držiteľ vodičského
oprávnenia vedel o všeobecne platnom zákaze viesť motorové vozidlo po požití alkoholu a aj ozákonných dôsledkoch jeho porušenia. Hoci spáchal prejednávaný prečin v stave ťažkého stupňa
opitosti, nemožno prehliadnuť, pretože to ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák. neumožňuje, že ohrozenie
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nebolo v tomto prípade spojené so spôsobením ani ujmy na

zdraví ani ujmy na majetku.

Aj v prípade vzniku potencionálnej hrozby dopravnej nehody a prípadných nenapraviteľných následkov
je nevyhnutné pri ukladaní trestu zohľadniť tak, ako to už bolo vyššie uvedené, všetky kritériá, ktoré
sú uvedené v § 34 Tr. zák. Skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol odsúdený pre žiadny trestný

čin nemožno považovať za takú, ktorá by zhoršovala jeho postavenie v trestnom konaní a nemohla
byť súdom hodnotená v neprospech obžalovaného pri rozhodovaní o treste. Správa OOPZ Drienov,
podľa ktorej polícia nemá poznatky o nadmernom požívaní alkoholických nápojov ani iných omamných
a psychotropných látok obžalovaným a neeviduje na neho žiadne sťažnosti je dôkazom, ktorý svedčí o
riadnom spôsobe života obžalovaného a je súčasťou správneho záveru o použití poľahčujúcej okolnosti
uvedenej v § 36 písm. j) Tr. zák. Rovnako nemôže krajský súd súhlasiť s paušálnym konštatovaním

odvolateľa, že dva záznamy v evidenčnej karte vodiča pre porušenie povinností vodiča, je nutné bez
ďalšieho hodnotiť ako okolnosť pôsobiacu v smere zvýšenia ukladaného trestu.

Obžalovaný sa totiž týchto priestupkov na úseku dopravy dopustil v dávnejšej dobe, a to 22.09.2005
a 08.08.2009, pričom žiaden z nich nespáchal v súvislosti so zneužitím alkoholu. Okolnosti potom,

že obžalovaný svojim konaním nespôsobil žiaden závažný následok, doposiaľ nebol súdne trestaný,
nepožíva alkoholické nápoje vo zvýšenej miere, dopustil sa len dvoch priestupkov na úseku dopravy,
a to v dávnejšej dobe pôsobia potom v smere ukladania nižšieho trestu. Na strane druhej, skutočnosť,
že obžalovaný sa dvoch priestupkov dopustil bez toho, aby mal vodičské oprávnenie, teda opakovane
jazdil bez vodičského oprávnenia pôsobí už v smere ukladania vyššieho trestu. Okrem priestupkov na

úseku cestnej dopravy nebol ale obžalovaný za iný priestupok postihnutý. Jeho rodinné pomery krajský
súd hodnotí ako usporiadané a spôsobilé motivovať obžalovaného, aby v budúcnosti viedol riadny život,
čo taktiež pôsobí z hľadiska hodnotenia jeho osoby v smere ukladania nižšieho trestu. Samozrejme
nie je možné ani opomenúť, že uložený trest má odradiť iných od páchania trestných činov a ochrániť
spoločnosť pred páchateľom trestného činu.

Hodnotiac potom jednotlivé hľadiska ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zák. dospel aj krajský
súd k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov spolu s trestom zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel na 30 mesiacov, je trestom na nápravu obžalovaného, tak z hľadiska individuálnej ako aj

generálnej prevencie, primeraným, preto odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné postupom
podľa § 319 Tr. por. zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.