Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010034
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5814010034.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň
JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Marcely Malatkej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. novembra
2017 v Žiline, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo, sp.zn. 6T/22/2014 zo dňa 16.5.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný G. I. uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za uvedený zločin mu bol podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 39
ods. 2 písm. a) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa §
51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon tohto trestu mu bol podmienečne

odložený a zároveň uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe určenej podľa § 51
ods. 2 Tr. zák. na 3 roky. Obžalovanému bola v takto určenej skúšobnej dobe podľa § 51 ods. 4 písm. c)
Tr. zák. uložená povinnosť nahradiť poškodenému F. T. spôsobenú škodu vo výške 5.266,20 Eur. Tým
istým rozhodnutím mu bola podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu
vo výške 5.266,20 Eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom nároku na náhradu škody bol poškodený
F. T. odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, ktoré podaním zo dňa 11.7.2017 odôvodnil. Uviedol,
že sa nestotožňuje s dôvodmi, na základe ktorých okresný súd obžalovaného uznal za vinného len
pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.,
a nestotožňuje sa ani s uloženým trestom. Podľa jeho názoru zranenia, ktoré poškodený utrpel majú
nepochybne charakter ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zák., a tieto si vyžiadali dobu

liečeniaaždo11.2.2013.Dobaliečeniatýchtozranenípresahovaladobu6týždňov.Uvedenékonštatoval
v napadnutom rozsudku aj samotný okresný súd, avšak uviedol, že poškodeného tieto zranenia závažne
obmedzovali v obvyklom spôsobe života maximálne len do 16.1.2013. S takýmto záverom sa odvolateľ
nestotožňuje, nakoľko z výpovede poškodeného F. T. vyplynulo, že počas celej doby liečenia mal bolesti
hlavy, ktoré mu znemožňovali počas chodenia do školy zúčastniť sa hodín telesnej výchovy. V tejto
súvislosti odvolateľ poukázal na výpoveď poškodeného na hlavnom pojednávaní dňa 8.11.2016 , keď

uviedol, že bolesti hlavy pociťuje až do súčasnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že zranenia, ktoré
poškodený utrpel ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života počas celej doby liečenia, teda až do
11.2.2013. Podľa odvolateľa skutok je potrebné kvalifikovať tak, ako je uvedené v obžalobe. Teda, nie
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., ale ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.
zák. Potom nie je spravodlivé aplikovať ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák., o mimoriadnom
znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom. Keďže došlo

k dokonaniu trestného činu, obžalovanému mal byť uložený trest minimálne vo výmere 4 roky, a
to i s poukazom na jeho závažnosť. Sám znalec MUDr. Jelenčík uviedol, že poškodený spadol zvýšky 2 metrov a dalo by sa povedať, že utrpel len pomerne ľahké zranenia, nakoľko mohlo dôjsť i
k závažnejším zraneniam, až k smrti. Prípadne mohli vzniknúť rozsiahlejšie zlomeniny lebečnej kosti,
pomliaždenie mozgového tkaniva, krvácanie väčšieho rozsahu do vnútra lebky. Zranenia poškodeného

mali jednoznačne povahu ťažkých zranení. Podľa odvolateľa okresný súd nesprávne rozhodol o vine,
ako aj o treste, a preto navrhol, aby krajský súd na podklade podaného odvolania napadnutý rozsudok
zrušil a vo veci rozhodol sám.

K písomným dôvodom odvolania prokurátora sa vyjadril obžalovaný. Prostredníctvom obhajkyne

uviedol, že s argumentáciou prokurátora nemôže súhlasiť. Prokurátor sa v odvolaní nevysporiadal
so znaleckým posudkom prof. MUDr. Andreja Hajtmana, najmä s jeho závermi, ktoré jednoznačne
vyvracajú jeho tvrdenia. Napadnutý rozsudok považuje za správny, nakoľko okresný súd sa vysporiadal
sovšetkýmiskutočnosťamipotrebnýmiprerozhodnutievovecisamej.Spoukazomnauvedené navrhol,
aby krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Obžalovaný G. I. sa na verejné zasadnutie určené krajským súdom neustanovil. Upovedomenie o
verejnom zasadnutí mu bolo doručené riadne a včas. Z obsahu upovedomenia vyplýva, že bol riadne
poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti (§ 293 ods. 5 Tr. por.). Neúčasť
na verejnom zasadnutí písomne ospravedlnil a zároveň súhlasil s tým, aby krajský súd odvolanie
prokurátora prejednal na verejnom zasadnutí bez jeho prítomnosti. Po splnení zákonných podmienok

krajský súd o odvolaní prokurátora konal v neprítomnosti obžalovaného.

Na verejnom zasadnutí intervenujúci prokurátor trval na dôvodoch podaného odvolania i na návrhu v
ňom uvedenom. Obhajkyňa obžalovaného navrhla odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na podklade odvolania podaného prokurátorom po zistení, že v predmetnej veci niet
zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Pri
preskúmaní prihliadal aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by mohli
byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie prokurátora

bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak je nedôvodné.

Odvolací súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že v predloženej veci už opakovane konal a
rozhodol. Napadnutý rozsudok je v poradí tretím rozsudkom, ktorý prvostupňový súd vyhlásil na
podklade obžaloby prokurátora zo dňa 5.2.2014. V poradí prvým rozsudkom zo dňa 17.7.2014 (č.l. 202

až 209) bol obžalovaný uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. na tom
skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe prokurátora sp.zn. Pv 66/13/5507 zo dňa 5.2.2014. Za
uvedený zločin bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 56 ods.
1, 2 Tr. zák. obžalovanému bol uložený peňažný trest vo výmere 450,- Eur a pre prípad, že by výkon

peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol mu ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 13 dní. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. obžalovanému bol uložený i trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 30 mesiacov. Tým istým rozsudkom podľa § 42 ods.
2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
0T/79/2013 zo 8.11.2013, právoplatný v ten istý deň, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Okrem toho
obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému F. T. škodu vo výške 5.266,20 Eur a so
zvyškom nároku na náhradu škody bol poškodený odkázaný na civilný proces. Na podklade odvolania
obžalovaného zo dňa 26.8.2014 (č.l. 211 až 214) krajský súd dňa 19.11.2014 postupom podľa § 321
ods. 1 písm. a) Tr. por. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol (č.l. 219 až 224). Následne rozsudkom v poradí druhým zo dňa 22.3.2016
(č.l. 325 až 329) prvostupňový súd rozhodol o vine a treste obžalovaného rovnako ako rozsudkom zo
dňa 17.7.2014. I proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný dňa 11.4.2016 (č.l. 332 až 333).
Krajský súd na podklade odvolania, ktoré podal obžalovaný dňa 24.8.2016 rozsudok okresného súdu
postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol (č.l. 374 až 380). Následne prvostupňový súd postupoval v intenciách rozhodnutia
odvolacieho súdu a na hlavnom pojednávaní dňa 16.5.2017 vyhlásil dotknutý rozsudok.Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu
rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.,
najmä zásadu zákonného trestného procesu podľa § 2 ods. 7 Tr. por., zásadu práva na obhajobu podľa

§ 2 ods. 9 Tr. por., zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. a tiež i zásadu
rovnosti strán (kontradiktórnosti) podľa § 2 ods. 14 Tr. por. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvého
stupňa dospel k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so
všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Okresný súd po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného
stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja zodpovedajúci všetkým
vykonanýmdôkazom.Správneoprotiobžalobe,najmäsohľadomnavýpoveďpoškodenéhoF.T.vykonal
úpravu skutku tak, aby jeho spáchanie zodpovedalo zistenej dôkaznej situácii. Žiada sa uviesť, že
výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú
reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že skutok

uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku sa stal a zodpovedá právnej kvalifikácii zločinu
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Tiež
je nepochybné a nesporné, že tento skutok spáchal obžalovaný G. I.. Pokiaľ ide o odôvodnenie
napadnutého rozsudku, toto učinil prvostupňový súd spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 168 Tr.
por. Zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje

skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a ako sa vyrovnal
so zmenou právnej kvalifikácie oproti obžalobe. Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej
časti rozsudku a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku, najmä jeho právne
úvahy súvisiace s právnym posúdením konania obžalovaného ako konania naplňujúceho všetky znaky
skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa §

14 ods. 1 Tr. zák. si krajský súd v celom rozsahu osvojil, a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku
súdu prvého stupňa odkazuje.

Pokiaľ prokurátor v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s takouto zmenou právnej kvalifikácie
konania obžalovaného, a že konanie obžalovaného je potrebné posúdiť ako dokonaný trestný čin,

treba ho upozorniť, že jeho tvrdenia nemajú oporu v dôkazoch vykonaných na hlavnom pojednávaní.
Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na č.l. 8 veľmi podrobne popísal zranenia, ktoré
poškodený F. T. v rozhodnom čase a na rozhodnom mieste utrpel. Je nepochybné, že tieto zranenia
poškodený utrpel v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného G. I.. Napriek tomu, že
obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil právo nevypovedať a v prípravnom konaní uvádzal, že si

na nič nepamätá, je usvedčovaný výpoveďami priamych svedkov F. T. a N. V. a tiež výpoveďou svedka
A. L. a D. F.. Výpovede svedkov korešpondovali vo všetkých súvislostiach aj so závermi znaleckého
dokazovania znalcov MUDr. Jána Jelenčíka a prof. MUDr. Andreja Hajtmana, PhD., ktorý sa vyjadroval
k poruche sluchu poškodeného. Podľa vyjadrenia znalca MUDr. Jelenčíka zranenia poškodeného mali
charakter ťažkej ujmy na zdraví a vyžiadali si dobu liečenia do 11.2.2013, t.j. viac ako 6 týždňov. V

tejto súvislosti prvostupňový súd správne argumentoval, že záver o tom, či zranenia, ktoré poškodený
utrpel majú charakter ťažkej ujmy podľa § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 Tr. zák. je záverom právnym a
riešenie právnych otázok nespadá do kompetencie znalca, ale je vecou dokazovania a vecou súdu.
Práve odsek 4 ustanovenia § 123 Tr. zák. vymedzuje podmienky, ktoré v podstate odlišujú ublíženie
na zdraví od ťažkej ujmy na zdraví. Prvostupňový súd veľmi dôsledne a so znalosťou veci vysvetlil

dôvody, ktoré ho viedli k záveru, že zranenia, ktoré utrpel poškodený F. T. dňa 21.12.2012 nemajú
charakter ťažkej ujmy v zmysle ustanovenia § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 Tr. zák.. V tomto konkrétnom
prípade zranenia poškodeného nevykazovali poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas, teda poruchu, ktorá by
si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej 42 kalendárnych
dní, počas ktorých by bol závažným spôsobom ovplyvňovaný obvyklý spôsob života poškodeného. S

takouto správnou právnou argumentáciou prvostupňového súdu sa krajský súd bez výhrad stotožňuje
a považuje ju za správnu a zodpovedajúcu zákonu. Odvolacie výhrady prokurátora, že bolesti hlavy
poškodeného obmedzovali v obvyklom spôsobe života počas celej doby liečby, teda až do 11.2.2013
nie sú preukázané žiadnym objektívne existujúcim dôkazom a vyplývajú len z prejavu poškodeného,
ktorý sa k bolestiam hlavy vyjadroval neurčito a nejasne. Navyše je potrebné odvolateľa upozorniť, že

v zmysle odseku 4 § 123 Tr. zák. je potrebné, aby porucha zdravia ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného závažným spôsobom.S poukazom na uvedené krajský súd považoval odvolacie výhrady prokurátora za nedôvodné a
argumenty, na podklade ktorých žiadal, aby krajský súd o vine obžalovaného rozhodol inak ako
prvostupňový súd, za neudržateľné.

Krajský súd po prieskume predloženej veci uzatvára, že nemá žiadne pochybnosti o vine obžalovaného
G. I. a tiež nemá žiadne pochybnosti i o správnosti použitej právnej kvalifikácie jeho konania.

Pokiaľ krajský súd preskúmal ostatné výroky napadnutého rozhodnutia nezistil, že by prvostupňový

súd pri ukladaní trestu, resp. pri rozhodnutí o nároku poškodeného postupoval v rozpore so zákonom.
Okresný súd pri určení druhu a výmere trestu postupoval v súlade so základnými zásadami ukladania
trestov a v odôvodnení rozsudku sa vyrovnal so všetkými kritériami uvedenými v § 34 ods. 1, 4 Tr.
zák. Odôvodnenie výroku o treste je jasné a zrozumiteľné a má oporu v dôkazoch, ktoré boli vykonané
na hlavnom pojednávaní a týkali sa osoby obžalovaného. Pokiaľ prvostupňový súd pri ukladaní trestu
aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod

dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom, s dôvodmi takéhoto postupu, ktoré prvostupňový
súdrozviedolnač.l.10odôvodneniasvojhorozhodnutiasakrajskýsúdvcelomrozsahustotožňuje.Trest
odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý bol obžalovanému G. I. uložený s podmienečným odkladom
jeho výkonu a určením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe určenej podľa § 51
ods. 2 Tr. zák. na 3 roky považuje krajský súd za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej

a generálnej prevencie. Uložený trest v plnej miere zodpovedá závažnosti spáchaného trestného
činu, spôsobu jeho vykonania a následku. Zohľadňuje tiež možnosť nápravy a pomery obžalovaného.
Prvostupňový súd postupoval správne, keď obžalovanému podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. uložil
povinnosť poškodenému F. T. v skúšobnej dobe nahradiť škodu s odôvodnením, že takýmto postupom
je možné aspoň čiastočne kompenzovať poškodenému bolestné. Okrem toho uloženie tejto povinnosti

bude viesť obžalovaného k tomu, aby prehodnotil nesprávnosť a nezodpovednosť svojho konania a
bude ho viesť k tomu, aby v budúcnosti sa podobného nedopustil.

Na tomto mieste považuje krajský súd za potrebné obžalovaného upozorniť na ustanovenie § 52 ods.
1 Tr. zák., ktoré okrem iného upravuje postup súdu v prípade, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe

riadny život, nedodržiaval podmienky probačného dohľadu a nesplnil uložené obmedzenia a povinnosti.
Krajský súd obžalovaného poučuje, že ak by neviedol riadny život, prípadne nedodržal podmienky
probačnéhodohľadu,prípadneakbynesplniluloženéobmedzeniaapovinnostihrozí,žesipodmienečne
odložený trest vo výmere 3 roky bude musieť vykonať.

S poukazom na uvedené krajský súd uzatvára, že keďže prokurátor v odvolaní neuviedol žiadne také
dôvody, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie prvostupňového súdu zmeniť alebo zrušiť a odvolací
súd po prieskume predloženej veci nezistil žiadne pochybenie v procesnom postupe, ktorý predchádzal
vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.