Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2013

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžso/21/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200826
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ida Hanzelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:7012200826.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a

členiek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci navrhovateľky D.
T., bytom Q., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody č. 12, Bratislava, v konaní o
preskúmanie rozhodnutia č. N558/12 z 24.5.2012 o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach č. k. 4Sp/8/2012 - 25 z 10.12.2012, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Sp/8/2012 - 25 zo dňa
10. decembra 2012 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu bolo potvrdené rozhodnutie odporkyne, ktorým navrhovateľke nebol
priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. Krajský súd dôvodil tým, že navrhovateľka sa dozvedela
o škode, ktorá jej mala vzniknúť neoprávneným výberom peňazí z jej účtu, v roku 2005 alebo 2006,
pričom žalobu podala na príslušnom okresnom súde až v roku 2011. Súd sa vysporiadal s námietkami
navrhovateľky vo vzťahu k behu subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty, ako aj s tým, že pri
premlčaní právo nezaniká. Súd dospel k záveru o opodstatnenosti záveru odporcu, že navrhovateľka
nespĺňa vzhľadom na premlčanie práva navrhovateľky na prípadnú náhradu škody, všetky zákonom

stanovené kumulatívne podmienky priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6 ods. 1
zák. č. 327/2005 Z.z., pretože práve premlčanie nároku je zrejmým dôvodom bezúspešnosti sporu. Z
uvedeného dôvodu rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom namietala vady konania
spočívajúce v tom, že súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania, pričom poukázala na trestnoprávne
súvislosti konania, a na to, že jej právo na náhradu škody nezaniklo.

Odporca žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť a poukázal na to, že navrhovateľka
nepredložila žiadne skutočnosti o oprávnenosti jej návrhu do konania o nároku na právnu pomoc. V
rámci subjektívnej premlčacej doby svoj nárok neuplatnila.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach
podaného odvolania, oboznámil sa s obsahom spisu odporcu o skúmaní podmienok na priznania nároku

na poskytnutie právnej pomoci, ako aj so spisom krajského súdu, a jednomyseľne dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správne podľa §
219 OSP potvrdil.Odvolací súd na základe spisu krajského súdu zistil, že navrhovateľka bola listom z 29.10.2012 vyzvaná
v súlade s § 250f OSP k vyjadreniu sa či súhlasí s rozhodnutím vo veci bez pojednávania s príslušným
poučením, že ak sa v stanovenej 15 dňovej lehote nevyjadrí, bude súd predpokladať, že navrhovateľka

nemá námietky proti tomuto postupu. Výzva bola navrhovateľke doručená 5.11.2012. Navrhovateľka
v písomnom vyjadrení doručenom súdu neuviedla, že trvá na nariadení pojednávania ani to, že na
pojednávanínetrvá,alezvyjadrenianajmäpodbobom4a5vyplýva,žesrozhodnutímbezpojednávania
v otázke poskytnutia právnej pomoci bola uzrozumená (uviedla, že „by sa malo rozhodnúť v rámci
interného pokynu“, „.... tým sa odľahčí aj pojednávaniu súdom a na súde sa bude obhajovať už len

podaná žaloba.“). Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že v konaní krajského
súdu nedošlo k takej vade konania, ktorá by odôvodňovala zrušenie jeho rozhodnutia z procesných
dôvodov.

Pokiaľ ide o vecné dôvody odvolania, odvolací súd dospel k záveru, že dôvody navrhovateľky vo vzťahu
k možnému trestnoprávnemu konaniu vo veci nie sú v danom prípade rozhodujúce a nezakladajú právny

dôvod na odvolanie vo veci nepriznania nároku na právne zastúpenie vo veci samostatnej žaloby na
náhradu škody.

Pokiaľ ide o vecný dôvod nepriznania samotného nároku na právne zastúpenie, odvolací súd odkazuje
na podrobné a zrozumiteľné dôvody odporcu uvedené v preskúmavanom rozhodnutí, ktoré dostatočne

charakterizujú predmet sporu, jeho časové súvislosti a doterajšie procesné postupy ako aj dôkazné
možnosti navrhovateľky, na základe ktorých odporca dospel k záveru, že navrhovateľka svoje nároky
neuplatnilavrámciplynúcichsubjektívnychpremlčacíchlehôtajejnároknanáhraduškodyjepremlčaný.
Krajský súd rozhodnutie dôvodne potvrdil, pretože právny záver odporcu nie je v rozpore so zákonom.

Odvolací súd posudzuje uvedený právny záver o premlčaní ako významný pre posúdenie zrejmej
bezúspešnosti sporu, v prípade podania takej námietky v spore o náhradu škody. V konaní o priznanie
nároku na bezplatné právne zastúpenie musel odporca na taký dôvod brať na zreteľ bez toho, aby bol
tým výsledok sporu o náhradu škody akokoľvek prejudikovaný. Rozhodnutie, či bude navrhovateľka v
začatom súdnom spore o náhradu škody pokračovať je vecou uplatnenia jej dispozičného práva s takým

návrhom, avšak bolo by v rozpore s touto dispozičnou zásadou a a zásadou zodpovednosti za výsledok
sporu, ak by odporca napriek svojmu zisteniu o premlčaní utvrdil navrhovateľku v pokračovaní sporu
priznaním nároku na právne zastúpenie.

Podľa §250k ods. 1 á contr. v spojení s § 250l ods. 2 navrhovateľke vzhľadom na výsledok konania

neprináleží náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.