Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Slovinská

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/321/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117206924
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7117206924.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov
JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu S. Š., K.. X.X.XXXX, bývajúceho v
S., A. XXX/X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom v Košiciach,
Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 41C/11/2017-25 zo dňa 13.4.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu,
pričom o výške rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu a
nariadil neodkladné opatrenie na zdržanie sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, vykonávaných
za účelom uspokojenia pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500115707, uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným dňa 21.5.2015. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

2.V odôvodnení rozhodnutia sa súd stotožnil so všetkými skutkovými tvrdeniami žalobcu, uvedenými v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a aj s tým, ako odôvodnil svoj nárok. Žalobca svoj nárok
v tomto konaní osvedčil, preukázal ho dostatočným spôsobom, priložil k nemu aj všetky listinné dôkazy,
na ktoré sa odvolával a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Pokiaľ by boli vykonávané
zrážky zo mzdy, mohlo by totiž dôjsť k sťaženiu, ba až k znemožneniu zabezpečovania základných
potrieb žalobcu ako aj jeho rodiny. Súd prvej inštancie dôvodil, že neuložil povinnosť žalobcovi podať v

určitej lehote žalobu vo veci samej z dôvodu, že je predpoklad, že týmto neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto považoval toto konanie za skončené podľa
§ 336 ods. 1 CSP. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania o nariadení
neodkladného opatrenia, pričom použil ust. § 262 ods. 1, § 263 ods. 1, § 255 ods. 1,2 CSP a z dôvodu, že
žalobca bol v celom rozsahu v konaní o návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný, priznal
mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uviedol, že o výške trov konania bude

rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia.

3.Len proti výroku o priznaní náhrady trov konania žalobcovi podal žalovaný v zákonnej
lehote odvolanie z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd
uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že výrok o priznaní nároku na náhradu trov konania
žalobcovi zruší. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia spojených s odvolaním,

t.j. uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdil, že v odôvodnení uznesenia absentuje
právny dôvod, na základe ktorého súd rozhodol o priznaní práva na náhradu trov konania. Súd podľaneho iba všeobecne konštatoval, že právo na náhradu trov konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1, nakoľko
žalobca mal vo veci plný úspech. Z ust. § 262 ods. 1 CSP vyplýva, že o návrhu na náhradu trov
konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a v zmysle ust. § 255 ods.

1 CSP súd prizná strane konania náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Rozhodovanie o
náhrade trov konania, vrátane platenia súdnych poplatkov, je aj v prípade trov spojených s neodkladným
opatrením závislé od rozhodnutia vo veci samej. Na uvedené nadväzuje aj ustanovenie zákona o
súdnych poplatkoch, ktoré predpokladá výsledok konania, ktorým pre rozhodovanie o náhrade trov
konania je až rozhodnutie vo veci samej. Na základe toho žalovaný napáda uznesenie súdu prvej

inštancie vo výroku o trovách konania a tvrdí, že súd rozhodol v rozpore so zákonom, keď priznal
žalobcovi právo na náhradu trov proti žalovanému na základe uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia. Zákonná úprava totiž výslovne predpokladá konečné rozhodnutie súdu v oblasti uloženia
povinnosti náhrady trov konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania preto nemá oporu
v platnej legislatíve, neexistuje žiaden zákonný dôvod pre priznanie nároku na náhradu konania o
nariadení neodkladného opatrenia.

4. K podanému odvolaniu sa písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril žalobca, ktorý
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu výroku o náhrade
trov konania ako vecne správne potvrdil. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na
ustanovenie § 262 ods. 1,2 CSP a uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak rozhodol v tomto

konaní aj o nároku na náhradu trov konania, pretože konanie o nariadenie neodkladného opatrenia je
samostatným konaním pod samostatnou spisovou značkou, odlišnou od spisovej značky konania vo
veci samej. Súd rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia bez toho, aby uložil žalobcovi povinnosť
podať žalobu vo veci samej, pretože už týmto neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov medzi stranami. K žiadnemu ďalšiemu konaniu vo veci samej teda nedôjde a bolo potrebné

rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia. Ustanovenie
§ 145 O.s.p., platného a účinného do 30.6.2016, v súčasnom procesnom právnom predpise, a to
Civilnom sporovom poriadku už absentuje, a preto aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia,
pokiaľ sa o ňom rozhoduje v samostatnom konaní a navyše ak konanie vo veci samej ani následne
neprebehne, je možné a potrebné priznať strane náhradu trov konania. Už samotným uznesením o

nariadeníneodkladnéhoopatreniasakonaniekončí.Vtomtosmerepoukázalajnaobdobnérozhodnutia
všeobecných súdov (Krajský súd Košice 9Co/115/2016-58, Krajský súd Nitra 25Co/433/2016-51).
Odvolával sa na princíp právnej istoty zakotvených v článku 2 CSP, ale aj na konštatovanie Najvyššieho
súdu SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 5Ecdo/192/2014, kde sa konštatuje, že k zásadám právneho štátu,
ktorým je sudca viazaný, patrí aj princíp právnej istoty. Jeho obsahom je vytvorenie právnej istoty, že

na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď.
Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku
SR charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov v rozhodujúcich obdobných veciach zaväzoval
rozhodnúť identicky, protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k
naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere spravodlivé súdne konanie.

5. Odvolanie zo strany žalovaného bolo podané len proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o
náhrade trov konania, výrok, ktorým bolo neodkladné opatrenie navrhované žalobcom nariadené, nebol
napadnutý odvolaním, a preto nadobudol právoplatnosť. Predmetom prieskumu odvolacím súdom bol
teda iba výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a
oprávnenou osobou preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379, a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Žalovaný použil odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý je v praxi vykladaný
tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,

ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.8.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9.Nová právna úprava, obsiahnutá v civilnom právnom poriadku účinnom od 1.7.2016, upustila
od dovtedajšej koncepcie predbežnosti poskytovania ochrany, pretože po nariadení navrhovaných
opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Znamená to, že ak je predpoklad, že

neodkladnýmopatrenímmožnodosiahnuťtrvalúúpravupomerovmedzistranami,súdneuložípovinnosť
v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP vo výroku uznesenia a to povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej. V prejednávanej veci bol podaný žalobcom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, tomuto
návrhu súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel a neuložil žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia skončilo bez toho, aby nasledovalo
ďalšie konanie. Vzhľadom k tomu, že konanie sa skončilo, nastupuje režim uvedený v § 262 ods. 1 CSP,

a preto súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku strán na náhradu trov konania. Vzhľadom k
tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech, súd správne rozhodol, že mu priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

10.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s

§ 225 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol so svojím odvolaním úspešný, úspešný žalobca má nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

11.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.