Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Elena Zaťková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 15Sd/120/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200371
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3014200371.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľa: A. F., bytom
S. C., N. XXXX/XXX, právne zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, ul. Sibírska č. 4, 831
02 Bratislava 3, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta
8, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. februára 2014 v spojení so
zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.
februára 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. marca 2015 ako
zákonné a vecne správne.

Krajský súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd preskúmal rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 18.2.2014 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) z dôvodu, že toto bolo vydané v rozpore

so zákonom. Odporkyňa rozhodla tak, že jeho žiadosť zo 14.10.2013 o priznanie
starobného dôchodku od 8.7.2007 zamietla podľa § 60, § 65, § 255 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona) a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Poukázal na okolnosti, že podľa jeho názoru
splnil potrebné podmienky na priznanie starobného dôchodku v rozsahu v akom
žiadal vo svojom odvolaní. Zotrval na názore, že poberanie výsluhového dôchodku

nevylučuje, aby obdobie výkonu hasiča nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa
zákona o sociálnom poistení. Uviedol, že v dobe od 15.4.1971 do 7.1.2010 nepretržite ako zásahový
hasič pracoval pri záchrane ľudských životov, požiaroch, záplavách, kalamitách, pri dopravných
nehodách, likvidácii nebezpečných látok a má za to, že postup odporkyne, že neuznáva toto rizikové
povolanie ako základ pre zníženie vekovej hranice odchodu do dôchodku, je diskriminačné. Poukázal na
skutočnosť, že aj keď mu bol priznaný výsluhový dôchodok, odporkyňa nesprávne v jeho veci aplikuje
právne predpisy, lebo určitý čas odvádzal odvody aj odporkyni a od nej nepoberá žiaden dôchodok. Na

podklade uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a
jeho odvolaniu vyhovieť. Uplatnil si trovy konania.

Odporkyňa na podklade podaného odvolania zaslala krajskému súdu písomné vyjadrenie zo dňa
22.4.2014, v ktorom žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na okolnosť,
že pri posudzovaní navrhovateľovho nároku na starobný dôchodok, určenia dôchodkového veku a

zaradenia doby služobného pomeru hasiča, vychádzala z ustanovení § 60, § 65, § 255, §274 zákona v
znení neskorších predpisov a § 21 a § 174 zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov. Uviedla, že navrhovateľovi bol od 8.1.2010 priznaný výsluhový dôchodok podľazákona č.328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Na vznik nároku na tento dôchodok a pre jeho výšku
mu bola zhodnotená doba výkonu náhradnej vojenskej služby a doba trvania služobného pomeru v

hasičskom a záchrannom zbore zaradená do II. pracovnej kategórie, t.j. bez označenia kategórii funkcií.
Poukázala na to, že navrhovateľovi nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku podľa
zákona č.100 a podľa zákona č.461 mu vznikol nárok až splnením vekovej podmienky 62 rokov, t.j.
8.7.2012. Na podklade uvedeného navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s odvolaním navrhovateľa, jeho ďalšími
písomnými podaniami, napadnutým rozhodnutím, zmenovým rozhodnutím, písomným vyjadrením
odporkyne, komplexným administratívnym spisom odporkyne, výsluchom navrhovateľa, stanoviskom
právneho zástupcu navrhovateľa, vyjadrením zástupkyne odporkyne, ako aj ostatnými listinnými
dôkazmi. Krajský súd dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné priznať
úspech.

Napadnutým rozhodnutím zo dňa 18.2.2014 odporkyňa rozhodla tak, že navrhovateľovi jeho žiadosť
zo 14.10.2013 o priznanie starobného dôchodku zamietla podľa § 60, § 65, § 255 a § 274 zákona v
znení neskorších predpisov a § 21 a § 174 zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskoršíchpredpisov.Zmenovýmrozhodnutím,vydanýmdňa16.3.2015,vovýrokurozhodlatotožneako

v pôvodne napadnutom rozhodnutí okrem ustálenej zmeny v jeho odôvodnení. Keďže ide rozhodnutia
vydané v jednom konaní, krajský súd ich preskúmal vo všetkých jeho častiach a dospel k záveru, že
tieto zodpovedajú zákonu.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ si podal dňa 14.10.2013 žiadosť

o priznanie starobného dôchodku od 8.7.2007. Zo spisu je preukázané a z potvrdenia Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky v Bratislave, č. SPOU-OSZ-43550-6/2013-VZ zo dňa 3.10.2013 vyplýva, že
navrhovateľovi bol od 8.1.2010 podľa § 38,§ 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečenípolicajtovavojakovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov
priznaný výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola navrhovateľovi

zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1.4.1969 do 26.3.1971 v III. pracovnej kategórii,
doba trvania služobného pomeru v hasičskom a záchrannom zbore od 15.4.1971 do 31.12.1999 v II.
pracovnej kategórii a od 1.1.2000 do 7.1.2010 v III. pracovnej kategórii.

Pri zhodnotení odpracovaných dôb je potrebné pripomenúť, že v pôvodne napadnutom rozhodnutí boli

použité nesprávne údaje o období služobného pomeru navrhovateľa. Po správnom potvrdení
doby služobného pomeru Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-43.550-10/2015-VZ
potvrdením zo 17.2.2015 na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu bola navrhovateľovi
zhodnotená doba spôsobom, ako je to uvedené vyššie. Tieto skutočnosti boli premietnuté v odôvodnení
zmenového rozhodnutia vydaného dňa 16.3.2015.

Podľa § 65 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na
starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa
ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia zákona, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento
zákon neustanovuje inak. Iný dôchodkový vek sa pripúšťa len pre ženy, ktoré zodpovedajú podmienkam

uvedeným v § 65 ods.4 až 8 zákona a pre poistencov, ktorí do 31.12.2000 získali dobu zamestnania vo
zvýhodnenej I. pracovnej kategórii (§ 274 zákona).

Odlišne zákon určuje dôchodkový vek v prechodnom ustanovení § 274 zákona, podľa ktorého sa
zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie, ktoré sa

priznávajú podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003. Nároky vyplývajúce z výkonu služby
v I. kategórii funkcií vzhľadom na § 274 zákona sa zhodnocujú bez ohľadu na to, či išlo o výkon
služby policajtov a vojakov, alebo o výkon iného zamestnania, alebo o kombináciu takýchto činností.
Zachovanie týchto nárokov spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej na nárok na
starobný dôchodok a na určenie dôchodkového veku sa pri rozhodovaní konkrétne postupuje podľa §

21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb..

Podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, okrem iného
poistenec má nárok na starobný dôchodok aj vtedy, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 25 rokova dovŕšil dôchodkový vek aspoň - podľa písm. a) - 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v
zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových
baniach; - podľa písm. b) - 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní

uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov
uvedených v § 12 ods. 3, písm. d) a e); - podľa písm. c) - 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov
v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h); - podľa písm. d) - 58 rokov, ak bol zamestnaný
najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. i) až l); alebo písm. e ) - 60 rokov. V
týchto kategóriách navrhovateľ nezískal dôchodkové poistenie, čím pre vznik nároku nesplnil zákonné

podmienky.

Navrhovateľ nesplnil ani podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poistenec má
nárok na starobný dôchodok, ak vykonával pred 1.1.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne
službu I. a II. kategórie funkcií, má po 31.12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak

bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek predpokladaný v písm. a) až e) vyššie uvedeného
ustanovenia a za podmienok tam uvedených.

Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako
zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1.1.2000 hodnotí služba vojakov z

povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti
tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie
I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona
č.235/1992 Zb..

Podľa § 129 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov pre vojakov
z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre
príslušníkov zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli
týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti zákona,
platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

Navrhovateľ nebol vojakom v zmysle § 129 zákona č. 100/1988 Zb., ale hasičom, a preto II. pracovnú
kategóriu v období od 15.4.1971 do 31.12.1999 nemožno zaradiť do II. kategórie funkcií,
lebo nejde o obdobie služby a ani s prihliadnutím na § 274 nie je možné znížiť dôchodkový vek, pretože
zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 1.1.2004 nárok na

zníženie dôchodkového veku nezakladalo.

Z potvrdenia MV SR, ako už vyššie vyplýva, bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok a pre
jeho sumu boli zhodnotené tam uvedené doby, inými slovami, navrhovateľ nezískal pre posúdenie
vzniku nároku na starobný dôchodok z titulu výkonu zamestnaní odpracované roky zaradené do

zvýhodnenej pracovnej kategórie, preto nie je možné pre neho stanoviť iné podmienky, ako boli
stanovené predchádzajúcou úpravou.

Navrhovateľ dosiahol vek 62 rokov 8.7.2012 a k tomuto dňu získal 1 313 dní obdobia dôchodkového
poistenia, t.j. 3 roky a 218 dní dôchodkového poistenia. Presný rozpis je uvedený v osobnom liste

dôchodkového poistenia, ktorý mu bol doručený. Nakoľko nesplnil podmienku potrebného počtu rokov
obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok podľa novšieho
zákona, nebolo možné jeho žiadosti vyhovieť.

K námietkam navrhovateľa súvisiacimi s jeho nárokmi v tomto kontexte treba poznamenať, že zaradenie

poistencov pre dôchodkové účely do preferovaných skupín z hľadiska posudzovania ich práce, resp.
odpracovaných rokov, nemožno zmeniť len na podklade dobrej vôle súdu, lebo by išlo o
mimo zákonom stanovené spôsoby. Platný právny stav neumožňuje v posudzovanom prípade odstrániť
tvrdosť zákona žiadnym relevantným spôsobom.

Podľa § 244 a nasl. O.s.p. súd má kompetenciu na preskúmanie zákonnosti napadnutých
rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali
príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Inými slovami, súd preskúmava zákonnosť konkrétneho
rozhodnutia, ktoré je napadnuté opravným prostriedkom a teda predmet súdneho konania je vymedzenýtým, čo bolo predmetom rozhodnutia a inými nárokmi, ktoré neboli riešené napadnutým rozhodnutím
správneho orgánu nemá právomoc sa zaoberať.

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 250q ods. 2 veta prvá O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Z vykonaného prieskumu napadnutého a zmenového rozhodnutia súd dospel k záveru, že tieto
zodpovedajú zákonu. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v čase vydania napadnutého
rozhodnutia, (ktorý je pre súd v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. rozhodujúci) postupu odporkyne, ktorý
predchádzal vydaniu preskúmavaných rozhodnutí a ani samotným rozhodnutiam nemožno v zmysle
námietok navrhovateľa vytýkať porušenie zákona odôvodňujúce jeho zrušenie. Odporkyňa ich vydala
na podklade predložených a dostupných dôkazov. Napadnuté rozhodnutia sú zrozumiteľné, logické, v

dostatočnom rozsahu odôvodnené, a preto aj súdom preskúmateľné.

Na podklade uvedených skutočností bolo potom potrebné rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 18.februára 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
16. marca 2015 ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdiť.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p.,
podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na
úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, preto mu súd náhradu
trov konania nepriznal a odporkyni sa v zmysle § 250k O.s.p. trovy konania nepriznávajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní
sa musí uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje,
odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s

prílohamitak,abyjedenrovnopiszostalnasúdeaabykaždýúčastníkdostaljedenrovnopis.Akodvolateľ
nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V
odvolaní je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (dátum vydania rozhodnutia a
spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť výroku rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ
domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.