Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/202/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416208975
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4416208975.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Boria Minksa, v právnej veci žalobkyne: O. J., nar. XX. XX. XXXX,
bytom U. XXX, zastúpená JUDr. Helenou Kontrovou, advokátkou, so sídlom Semerovo 414, IČO: 31
823 807, proti žalovanému: Q. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, zastúpený JUDr. Tiborom Elzerom,
advokátom, so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7, IČO: 11 732 474, o zaplatenie 3 250 eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 28. februára
2017, č. k. 4C/197/2016-63, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania p o t v r d
z u j e.

Žalovanému voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 28. 02. 2017, č. k. 4C/197/2016-63, zastavil konanie a
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

2.Rozhodnutieprávneodôvodnilspoukazomna§144,§145ods.1,§146ods.1,2a §256ods.1CSP.

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 24. 05. 2016 domáhala
zaplatenia 3 250,- eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 01. 06. 2016 do zaplatenia ako aj sumy
800,- eur. Súd na predbežnom prejednaní žaloby zistil, že žalobkyňa si uplatnila nárok voči žalovanému,
ktorý nie je pasívne legitimovaný v konaní, preto žalobkyni odporučil, aby zvážila pokračovanie v konaní.
Prípisom zo dňa 22. 02. 2017 žalobkyňa súdu oznámila, že žalobu berie v celom rozsahu späť a konanie

žiada zastaviť. Právny zástupca žalovaného prípisom z 27. 02. 2017 oznámil, že žalovaný so späťvzatím
žaloby súhlasí a vyčíslil si náhradu trov konania. Vzhľadom na vyjadrenie žalobkyne a jej vôľu v konaní
nepokračovať, súd konanie zastavil.

4. O trovách konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že zaviazal žalobkyňu k náhrade
trov konania pre žalovaného, pretože žalobkyňa bola tou stranou v konaní, ktorá procesne zavinila

zastavenie konania.

5. Proti tomuto uzneseniu v časti trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, žiadajúc
odvolacísúd,abypriznalvýnimočnosťstavuarozhodnutiesúduprvejinštancievnapadnutejčastizmenil
tak, že žalovanému nepriznáva náhradu trov konania. Žalobkyňa poznamenala, že v späťvzatí žaloby
žiadala s ohľadom na svoje majetkové pomery, ako aj skutočnosť, že otec žalovaného dosvedčil vo

vyhlásení zo dňa 27. 09. 2016 s overeným podpisom, že konal s vedomím žalovaného a časť sumyišla priamo na účet žalovaného, z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať náhradu trov konania
žalovanému.

6. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, uvádzajúc, že s argumentmi uvedenými v
odvolaní nesúhlasí, pretože ho opiera najmä o čestné vyhlásenie zo dňa 27. 09. 2016, ktorého obsahom
sú preukázateľne nepravdivé skutočnosti. Z čestného vyhlásenia má vyplývať, že syn Q. Z. ml. mal dať
súhlas k prevzatiu zálohovej platby, časť peňazí mal odovzdať synovi a Q. Z. ml. mal dať súhlas otcovi
Q. Z. st. aj na preberanie mesačných splátok, pretože otec mal uhrádzať náklady spojené s chodom

domácnosti. Q. Z., nar. XX. XX. XXXX, žiadnu zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 11. 09. 2015 nepodpísal
a na uzavretie tejto zmluvy nedal ani žiaden súhlas, táto zmluva o budúcej zmluve bola uzavretá bez
jeho vedomia, nepodpísal žiadne plnomocenstvo a neudelil mu ani ústny súhlas, pretože o uzavretí
uvedenej zmluvy a úmysle otca ani nevedel. O uzavretí zmluvy o budúcej zmluvy sa dozvedel až v
súvislosti s predmetným súdnym sporou. Žalovaný Q. Z. ml. uviedol, že neobdržal žiadnu sumu peňazí
ani zo zálohy, ani zo splátok. O uvedenej skutočnosti sa dozvedel až z obsahu súdneho spisu, kde

z príjmových dokladov vyplýva, že peniaze boli posielané a preberal ich otec žalovaného Q. Z.. st. a
jeho terajšia manželka X. Z.. Na jednom príjmovom doklade zo dňa 11. 09. 2015 o zálohe 2 000.- eur
je dokonca podpísaný F. Z., ktorý by mal byť druhom žalobkyne, s ktorým on žiaden kontakt nemal
a ani nemá. Dodal, že otec je zadĺžený, a preto ho požiadal o zriadenie účtu, na ktorom mal otec
dispozičné právo, a preto je prekvapený z nepravdivých a účelových tvrdeniach v čestnom prehlásení.

Zdôraznil, že neprevzal ani sumu 150,- eur, ktorá mala byť zaslaná na tento účet, pretože s týmto
účtom disponoval výlučne jeho otec. Žalovaný navyše poznamenal, že z dôvodu častých konfliktov s
otcom a jeho súčasnou manželkou bol nútený bývať u svojich starých rodičov. Vzhľadom k uvedeným
skutočnostiamnavrholodvolaciemusúdu,abypotvrdilvecnúsprávnosťrozhodnutiasúduprvejinštancie
v napadnutej časti.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania, viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné,
preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

8. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 24. 05. 2016

domáhala zaplatenia 3 250,- eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 01. 06. 2016 do zaplatenia
ako aj sumy 800,- eur. Súd na predbežnom prejednaní žaloby zistil, že žalobkyňa si uplatnila nárok
voči žalovanému, ktorý nie je pasívne legitimovaný v konaní, preto žalobkyni odporučil, aby zvážila
pokračovanie v konaní. Prípisom zo dňa 22. 02. 2017 žalobkyňa súdu oznámila, že žalobu berie v celom
rozsahu späť a konanie žiada zastaviť. Právny zástupca žalovaného prípisom z 27. 02. 2017 oznámil, že

žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasí a vyčíslil si náhradu trov konania. Následne súd prvej inštancie vo
veci rozhodol napadnutým uznesením tak, že konanie zastavil a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 %.

9. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v

súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 137 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, trovy konania sú najmä hotové
výdavkyúčastníkovaichzástupcov,včítanesúdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonných
zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové
výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je

zástupcom advokát.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť
návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 251 CSP v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

Podľa § 256 ods. 1 CSP v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, ak strana procesne zavinila

zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní, ktorými namietala priznanie náhrady
trov konania žalovanému, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie

dospel k záveru, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania.

12. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa
mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa

chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

13. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
strane náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo

bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len
za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je
nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP (porovnaj napr. II. ÚS 31/04). Pri rozhodovaní o
trovách konania v zmysle § 255 CSP v spojitosti s § 251 CSP platí, že sa hradia len preukázané,

odôvodnené a účelne vynaložené výdavky a že sa právo na náhradu trov konania riadi mierou
procesného úspechu.

14. V sporových konaniach sa teda ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j.
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie

od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej
strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú
povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. V rámci trov úspešnej
strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené úspešnou stranou, ktoré je jej povinná neúspešná
strana nahradiť. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne

náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP).

15. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje
so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo

veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj
žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspechlen čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.
júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).

16. Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ak je pomer úspechu obidvoch strán
zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

17. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie

správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a následne vecne správne rozhodol,
keď dospel k záveru, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania, keď vzala žalobu späť po vyslovený
predbežného právneho názoru súdu prvej inštancie ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného. Odvolací súd teda nevzhliadol dôvodnosť námietok žalobcu, ktoré by odôvodňovali
procesný postup v zmysle § 389 ods. 1 CSP, resp. § 388 CSP.

18. Na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poznamenáva, že ak došlo k
zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP) právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne možno (§ 146 ods. 2 OSP) uložiť niektorému z
účastníkov povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa prvej vety
tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa druhej vety

tohto ustanovenia odporcovi v prípade, že bol pre jeho správanie vzatý návrh späť, ktorý bol podaný
dôvodne.

19. Odvolací súd však poznamenáva, že ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza z § 146 ods. 2 OSP.
Ak teda dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou

súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na
oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu
musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí
konania,potomjepotrebnékonštatovať,žežalovanýprocesnezavinilzastaveniekonania.Akbyžalobca
žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a

teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Ak dôvodom
späťvzatia žaloby je oprávnene uplatnená námietka premlčania vznesená žalovaným, z procesného
hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré
vznikli žalovanému (R 11/1998).
20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rovnakému záveru, ako súd prvej

inštancie s tým, že správne rozhodol súd prvej inštancie, keď o trovách konania rozhodol v zmysle § 256
ods. 1 CSP, a teda že náhradu trov konania priznal strane, ktorá nezavinila zastavenie konania, teda
žalovanému. Odvolací súd posudzujúc dôvodnosť podaného odvolania pri preskúmaní veci postupoval
v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, a to konkrétne § 256 ods. 1, keďže zistil,
že boli splnené zákonné podmienky na to, aby súd uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovaného

žalobkyni. Žalobkyňa vzala žalobu späť z dôvodu, že po vylovení predbežného právneho názoru súdu
prvej inštancie ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného jej bolo odporučené, aby
zvážila, či aj naďalej trvá na podanej žalobe. Späťvzatie žaloby z uvedeného dôvodu bolo výlučne na
rozhodnutížalobkyne,ktorážalovalasubjekt,ktorýnemápasívnuvecnúlegitimáciunato,abyvystupoval
v konaní ako strana, v predmetne veci ako žalovaný. Odvolací súd poznamenáva, že žalobkyňa je

tá, ktorá určuje okruh strán sporu, teda označí toho, kto má vystupovať na žalovanej strane, pričom v
predmetnej veci označila subjekt, ktorý nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorej sa žalobkyňa
v konaní domáhala.

21. Na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poznamenáva, že

vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so

záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).22. Navyše odvolací súd poznamenáva, že žalobkyňa je právne zastúpená advokátkou, ktorá jej
poskytuje náležitú právnu pomoc a vie vyhodnotiť existenciu pasívnej vecnej legitimácie žalobcom
označeného subjektu ako žalovaného v konaní.

23. Poukazujúc na uvedené skutočnosti bolo teda zavinenie na strane žalobkyne, ktorá nesprávne
označila subjekt, od ktorého sa domáha splnenia povinnosti uvedenej v petite podane žaloby a nie
na strane žalovaného, ktorý by po podaní žaloby na súd prvej inštancie dobrovoľne plnil to, čoho sa
žalobkyňa domáhala. Žalobkyňa sa z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie rozhodla, že netrvá na

podanej žalobe, ktorú vzala späť v celom rozsahu.

24. Odvolací súd teda dospejúc k záveru, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania keď v priebehu
konania vzala žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, ktorý nespôsobil svojim správaním sa žalovaný,
mu teda súd prvej inštancie dôvodne uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu
doposiaľ v konaní vznikli. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný

má právo na náhradu trov zastaveného konania, keďže bolo zistené zavinenie na strane žalobkyne (§
256 CSP).

25. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti trov konania tak, že žalovanému nepriznáva náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného

zreteľa, odvolací súd poznamenáva, že dôvody na aplikáciu 257 CSP v predmetnej veci nevzhliadol.

26. Podľa § 150 ods. 1 OSP platného a účinného do 30. 06. 2016, ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä
na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri

prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 150 ods. 2 OSP platného a účinného do 30. 06. 2016, ak sú trovy konania v drobných sporoch
neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

27. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v
ustanovení § 150 ods. 1 prvej vety OSP. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť

dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného
práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický,
aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k
inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom
prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu

nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.

decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14).

29. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
doúvahyvprípadoch,keďsícesúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhradytrovkonaniapodľa

§ 255a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiachu strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako
neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

30. V zmysle judikatúry toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné
vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o

trovách konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009).

31. Žalobkyňa, ktorá zavinila zastavenie konania navrhla odvolaciemu súdu zvážiť aplikáciu § 257 CSP
s tým, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa majú byť jej majetkové pomery, ktoré nepreukázala, ako
aj čestné vyhlásenie otca žalovaného ohľadom prevzatia časti finančných prostriedkov so súhlasom
žalovaného. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti posudzoval odvolacie argumenty

v súvislosti s preskúmaním existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom však zdôraznil,
že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania a aplikácii § 257 CSP nie sú rozhodujúce len
majetkové pomery jednotlivých strán. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady úspechu,
ktorá je primárne aplikovaná v časti konania, kedy súd rozhoduje o uplatnenom nároku na náhradu trov
konania, a preto je nevyhnutné dôsledne preskúmať nielen osobné, majetkové, zárobkové pomery a iné

pomery strán, ale je potrebné prihliadnuť aj na postoj strán v konaní a prípadné iné okolnosti, v dôsledku
čoho môže súd následne dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o
nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu súdneho spisu dospel k jednoznačnému záveru, že v danej
veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa.

32. Žalobca navrhol aplikáciu § 257 CSP len s poukazom na majetkové pomery žalobkyne a akési
čestné vyhlásenie odvolací súd nepovažuje za dostačujúce. Odvolací súd zdôrazňuje, že k tomu,
aby súd nepriznal nárok na náhradu trov konania strane, ktorá bola v konaní úspešná, je potrebné,
aby boli skutočnosti uvádzané ako dôvody hodné osobitného zreteľa nad mieru všetkých pochybností

preukázané, pretože ide o výnimku zo zásady úspechu, ktorá sa primárne aplikuje v sporových
konaniach. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, ako aj skutočností uvádzaných v podanom odvolaní,
dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie s tým, že žalovanému správne priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni, ako strane, ktorá zavinila zastavenie
konania, keďže žalobkyňa dodstatočne neosvedčila existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.

33. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje vecnú správnosť uznesenia súdu prvej inštancie
v napadnutej časti trov konania, v dôsledku čoho postupoval procesným postupom v zmysle § 387 ods.
1 CSP a uznesenie ako vecne správne potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení
s CSP § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).