Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615218404
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615218404.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: M. Q.L., F.. X.X.XXXX, T. R.
J. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Za
Šestnástkou č. 17, proti žalovanej: E. H., F.. XX.XX.XXXX, T. R. S., J. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Dášou
Bajanovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská č. 3, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 28.11.2016 č.k. 7C/435/2015 - 141 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalovaná má proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“).

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní skutkovo uzavrel, že manželstvo účastníkov konania
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17.01.2013 sp. zn. 11P/51/2012,
právoplatným dňa 24.01.2013. Výrokom rozsudku boli maloleté deti pochádzajúce z manželstva

účastníkov konania, a to C., C. I. P. zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky I. Q. a
rodičia boli zaviazaní prispievať na ich výživu minimálnym zákonným výživným. Ďalšie dieťa mal. W. E.
bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu minimálnou
výškou. Súd upravil aj styk matky s maloletou C. I. P. a styk otca s maloletou W. E. a určil dohľad nad
výchovou maloletých detí v súčinnosti s kolíznym opatrovníkom. Hlavnou príčinou rozpadu manželstva
bolo negatívne správanie žalobcu (M. Q.), ktorý pod vplyvom alkoholu opakovane fyzicky napádal
žalovanú, dokonca aj v čase jej tehotenstva so štvrtým dieťaťom. Situácia vyvrcholila v novembri 2011,

kedy po fyzickom útoku žalovaná definitívne opustila spoločnú domácnosť. Požívanie alkoholu zo strany
žalobcu, fyzické útoky a neúspech v podnikaní mali negatívny dopad na psychiku oboch bývalých
manželov, obaja trpeli psychickými problémami a boli liečení ambulantne, pričom žalobca aj ústavne.
Z písomných dôkazov predložených žalobcom súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobcom uvedené
pasíva, ktoré žiadal v konaní vyporiadať, pochádzajú z pôžičiek, uzavretých v mene žalobcu.

3. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci v zmysle § 145, § 149 ods. 1 až 3, § 150 Občianskeho

zákonníka dospel k záveru, že nárok žalobcu na vyporiadanie BSM nie je dôvodný. Súd prvej inštancie
totiž uzavrel, že žalobca v konaní nepredložil súdu relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, aká bola
skutočná výška pasív patriacich do BSM ku dňu rozvodku, teda ku dátumu 24.01.2013. Listinné dôkazy
predložené žalobcom síce preukazovali, že žalobca má k tam uvedeným dátumom dlhy, tieto sa všakv žiadnom prípade nezhodovali s dátumom právoplatnosti rozsudku o rozvode a boli navýšené o úroky.
Z predložených listinných dôkazov predovšetkým nebolo možné zistiť, o aké dlhy presne ide, kedy
tieto vznikli a navyše nebolo ani preukázané, v akom zostatku boli ku dňu právoplatnosti rozsudku o

rozvode, teda ku dňu 24.01.2013. Navyše pôžičky, ktorých vyporiadania sa žalobca v konaní domáhal
a dlhy voči Sociálnej poisťovni boli vedené na meno žalobcu. Žalovaná v priebehu konania uviedla,
že nebola žalobcom informovaná, aké konkrétne zmluvy o pôžičkách uzavrel a o záväzkoch žalobcu
nemala žiadnu vedomosť. Okrem jednej pôžičky, ktorá mala byť použitá na rekonštrukciu kuchyne v
dome matky žalobcu, všetky dlhy žalobcu súviseli s jeho podnikaním.

4. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie zamietol žalobu ako nedôvodnú, keď uzavrel, že žalobca
nepreukázal existenciu a výšku pasív (dlhov), ktoré by bolo potrebné v tomto konaní vyporiadať.
Navyše podľa názoru súdu prvej inštancie by bolo nespravodlivé prikázať dlhy, ktoré vznikli neplnením
si odvodovej povinnosti zo strany žalobcu ako podnikateľa voči Sociálnej a Zdravotnej poisťovni do

dispozície žalovanej. Žalovaná sa žiadnym spôsobom nepričinila o vznik týchto dlhov. Argumentácia
žalobcu, že odvody neplatil z dôvodu, aby zisk z podnikania mohol použiť na výdavky v domácnosti,
sa javila súdu prvej inštancie len ako účelová a špekulatívna. Návrh žalobcu na prikázanie všetkých
dlhov týkajúcich sa jeho podnikania do výlučného dispozičného práva žalovanej sa javila ako účelová a
tendenčná len s cieľom preniesť exekučnú povinnosť žalobcu čiastočne aj na jeho bývalú manželku.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 257 C.s.p. tak, že úspešnej žalovanej
náhradu trov konania nepriznal keď uzavrel, že u žalobcu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Tomutobolurčenýbezplatnýadvokátazvýpovedežalobcualeizosamotnéhocharakterusporuvyplýva,

že žalobca je občanom v hmotnej núdzi, je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako
nezamestnaný, má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a má množstvo pôžičiek.

6. Nakoľko u oboch sporových strán je predpoklad na oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodol, že
štát nemá právo na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, podľa jeho obsahu z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu
prvej inštancie, že žalovaná nemala zodpovednosť za dlhy žalobcu z podnikania. Táto sama v konaní

uviedla, že poskytla žalobcovi finančné prostriedky na úhradu dlhov z podnikania, takže mala prehľad o
stave podnikania žalobcu. O všetkých dlhoch žalobcu vedomosť mala, čo potvrdila vo výpovedi aj matka
žalobcu keď uviedla, že strany sporu sa o dlhoch bavili. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu z
dôvodu, že nemal preukázanú výšku pasív ku dňu zániku BSM a žalobca nepreukázal svoje tvrdenia
o existencii pasív, s týmto žalobca nesúhlasí. Súd sa nemôže obmedziť len na vyporiadanie dlhov ku

dňu zániku BSM, pokiaľ výška dlhov ďalej rastie. Ku dňu zániku BSM sa len zisťuje okruh vecí do neho
patriacich, ale ich hodnota a výška sa zisťuje ku dňu vyporiadania BSM, čo súd za preukázané mal.
V tej súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo/2769/2012. V odvolaní tiež uviedol, že
skutočnosť, že dlhy boli vedené na meno žalobcu, nemá žiaden právny význam. Ustanovenie § 143
Občianskeho zákonníka uvádza čo patrí do BSM a dlhy neviaže na tú skutočnosť, na koho meno sa

nadobudli, alebo na koho meno vznikli. Manžel sa musí dovolať neplatnosti právnych úkonov, pokiaľ s
nimi nesúhlasí. Žalovaná tak neurobila. Navyše žalovaná o všetkých dlhoch vedomosť mala.

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnila sa so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Uviedla, že nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu

v odvolaní, že mala vedomosť o dlhoch, ktoré mali byť predmetom vyporiadania BSM. Navyše z
dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že dlhy ktoré uviedol žalobca sa týkali
jeho pozdĺžností, nesúviseli s použitím finančných prostriedkov pri nadobudnutí spoločného majetku a
týkali sa jeho podnikania. Ak pôžičku, či úver kontrahuje iba jeden z manželov bez vedomosti druhého
manžela, ide iba o jeho záväzok a na takýto záväzok súd nemôže prihliadať pri vyporiadaní BSM.

9. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej uviedol, že navrhol doplniť dokazovanie pripojením
exekučných titulov, čo súd prvej inštancie zamietol v súvislosti s otázkou, či upovedomenie o začatí
exekúcie preukazuje vznik dlhu a ich právny dôvod. Z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancievyplynulo, že žalovaná vedela o dlhoch žalobcu. Obe strany potvrdili, že čerpali úver na novú kuchynskú
linku. Žalobca zo svojich príjmov uspokojoval základné potreby rodiny namiesto toho, aby platil odvody.
Zotrval na svojej odvolacej argumentácii.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

11.Rozsudokjevovýrokuvecnesprávny,pretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1C.s.p.potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.11.2017 v pojednávacej
miestnostič.dv.206/II.poschodie,pričommiestoačasverejnéhovyhláseniarozhodnutiabolizverejnené
dňa 22.11.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

13. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. teda, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu

vyvodil a správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
C.s.p. potvrdil.

16. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a
na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

17.Odôvodnenierozsudkusúduprvejinštanciedávaodpoveďnavšetkyargumentyuvádzanéžalobcom
v odvolaní. Žalobca pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s
ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, že
žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu takých pasív, ktoré by sa
stali predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.

19. V danej veci výsledky vykonaného dokazovania dávajú dostatočný skutkový základ pre záver, že
ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu neboli zistené žiadne spoločné dlhy. Za
spoločné dlhy totiž treba považovať len také, ktoré by zaväzovali oboch bývalých manželov ako dlžníkov.

20.Právnynázoržalobcu,žeprivyporiadanídlhovvedenýchnamenožalobcubolopotrebnépostupovať

podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka, nemožno považovať za správny.

21. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo

výkonupovolanialenjednéhozmanželovavecívydanýchvrámcipredpisovoreštitúciimajetkujednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

22. Predmetom bezpodielového vlastníctva podľa vyššie cit. ust. § 143 Občianskeho zákonníka môže

byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle. Za predmet vlastníctva,
a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy),
ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení ani
to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávoka záväzkov manželov podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva (vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle).

23. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napríklad
zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21.12.1973
sp.zn. 3Cz/57/73 publikovaný v Zborníku stanovísk správ a rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí
Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR), alebo (zmluva o výpožičke
uzavretá len jedným z manželov R71/1994). Spomínané závery súdnej praxe sú stále použiteľné a

stále sa aj pri rozhodovaní súdov aplikujú (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2011 sp.zn.
4Cdo/234/2010).

24. Z vyššie uvedených dôvodov za správny nemožno považovať názor žalobcu, ktorý tvrdí, že
predmetom vyporiadania sa majú stať aj dlhy pochádzajúce z pôžičiek, uzavretých výlučne v jeho mene.
Nejde totiž o také záväzky, ktoré by zaväzovali aj žalovanú, pokiaľ sama sa nestala dlžníčkou z daných

záväzkovo-právnych vzťahov. Samotná skutočnosť, či žalovaná mala o takýchto pôžičkách vedomosť,
nemá žiadny právny význam vo vzťahu k záveru, že takéto pôžičky uzavreté výlučne zo strany žalobcu
sa nemôžu stať predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov správny bol postup súdu prvej inštancie, ktorý zamietol

žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, keď vykonaným dokazovaním nezistil žiadne
také spoločné dlhy, ktoré by sa mali stať predmetom vyporiadania.

26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nevzniklo právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto odvolací súd rozhodol tak, ako
vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia a priznal žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi v celom rozsahu.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).