Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Kornélia Harcsová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414205361
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4414205361.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore žalobcu: Poľnohospodár Nové

Zámky a.s., so sídlom Nové Zámky, Komjatická 67, IČO: 31 431 160, v zastúpení: advocatius s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Palackého 12, P.O. BOX 69, IČO: 36 868 752, proti žalovaným: 1/ V. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. R., A. 5, 2/ L.. D. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R., A. XXXX/X, v zastúpení:
JUDr. Vladimír Vágó, advokát so sídlom Galanta, Bratislavská 47/59, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX ako
parcela registra C č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 2841 m2 v kat. úz. D. R..

II. Žalovaní v 1/ a 2/ rade súp o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania žalobcu v
rozsahu 100% vyčíslených v samostatnom uznesení súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 14.03.2014 sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXXX ako parcela registra C č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 2841 m2 v
kat. úz. D. R.. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom bývalého JRD v Nových Zámkoch,
neskôr Združeného roľníckeho družstva Rozvoj Nové Zámky a Poľnohospodárskeho družstva Rozvoj
Nové Zámky. Výmerom o prídele do vlastníctva č. 1155/313/1950 z 01.12.1950 vydaného bývalým

Krajského národného výboru (ďalej len KNV) v Nitre boli jeho právnemu predchodcovi (JRD Nové
Zámky) pridelené pozemky v kat. úz. D. R. v zmysle ustanovenia § 5 vl. nar. č. 30/48 Sb. okrem iných
aj pôvodnú parcelu registra E č. XXXX/X o výmere 8084 m2 vedenú v PKN vložke č. XXXX. Z tejto
parcely bola geometrickým plánom č. 28/13 zo dňa 18.06.2013 odčlenená parc. č. XXXX/XX o výmere
2841 m2, ktorá bola zapísaná na LV č. XXXXX kat. úz. D. R. v prospech V. Z. a M. Z., každého v
podiele jedna polovica na základe zmluvy č. 05825/2013-PRZ-R60519/13.00 zo dňa 17.12.2013. Táto
zmluva bola uzavretá medzi žalovanými a Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len SPF) ohľadne

bezodplatného prevodu nehnuteľností zo SPF na žalovaných, ktorí si uplatnili nárok na poskytnutie
náhradného pozemku. Žalovaný v 1/ rade a právny predchodca žalovaného v 2/ rade - M. Z. uzavreli
kúpnu zmluvu dňa 06.03.2014 a nehnuteľnosť predali R. Z. za kúpnu cenu 10.000,00 eur. Konanie o
vklade vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa č. V 1234/14 bolo Okresným úradom Nové Zámky,
katastrálnym odborom prerušené rozhodnutím z 22.07.2014.

2. Žalobca a jeho právni predchodcovia viac ako 60 rokov obhospodarujú predmetné pozemky, napriek

tomu boli tieto SPF vydané žalovaným. Svoj naliehavý právny záujem na tejto žalobe žalobca odôvodnil
tým, že má záujem na tom, aby sa faktický stav zosúladil so stavom právnym a usporiadali sa tak
vlastnícke vzťahy k týmto pozemkom, pretože bez vyriešenia otázky vlastníctva je právne postavenie
žalobcu neisté.3. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a uviedli, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na tejto určovacej
žalobe. Spornú nehnuteľnosť nadobudli na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k

pozemkom zo dňa 17.12.2013 od správcu nehnuteľností vo vlastníctve Slovenskej republiky, a to SPF.
Následne žalovaný v 2/ rade nadobudol nehnuteľnosť v dedičskom konaní podľa osvedčenia o dedičstve
po svojom otcovi. Ich právny zástupca argumentoval tým, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na
určení vlastníckeho práva a nespĺňa ani atribúty na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

4. Žalovaní žiadali, aby súd pribral do konania ešte v zmysle § 93 ods. 1/ a 2/ vtedy účinného
Občianskeho súdneho poriadku vedľajšieho účastníka, a to SPF, pričom súd uznesením z 11.09.2015
tomuto návrhu vyhovel a na strane žalovaných pribral do konania ako vedľajšieho účastníka SPF..

5. SPF vo svojom vyjadrení zo dňa 07.09.2015 uviedol, že sa plne stotožňuje so svojím vyjadrením,
ktoré doručil v konaní Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13C/301/2013, v ktorom argumentoval

tým, že výmerom KNV v Nitre boli predmetné nehnuteľnosti pridelené do užívania a nie do vlastníctva
JRD v Nových Zámkoch. SPF sa o výmere o vlastníctve z roku 1950 dozvedel z konania ROEP podľa
správy katastra Nové Zámky č. 7/2008 z 15.08.2008, teda o výmere až dovtedy nemal žiadnu vedomosť.
Predmetné predložené správy zo strany žalobcu spochybňujú vlastnícke právo právneho predchodcu
žalobcu,ktorýtentoopieraovýmerzroku1950apodanážalobanaurčenievlastníckehoprávažalovanej

nehnuteľnosti je nedôvodná.

6. Vedľajší účastník podaním z 05.10.2016 súdu oznámil, že z konania vystupuje, teda súd ďalej s ním
nekonal.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj oboznámením sa so žalobou,
výmerom č. 1155/313/1945 KNV - VII/FNO, P.S. Nové Zámky, rozhodnutím Správy katastra Nové Zámky
č. C-7/2008-6 z 15.08.2008, prílohami, výpisom z OR žalobcu, uznesením Obvodného súdu Bratislava
1 č. Dr 1363 z 27.05.1991, zápisnicou č. 2 z 09.01.1976, zakladateľskou zmluvou žalobcu z 12.12.1992,
výpisom z LV č. XXXXX kat. úz. D. R., výpismi z LV č. XXXXX kat. úz. D. R., správou Štátneho archívu

v Nitre z 25.05.2012, rozhodnutím Správy katastra Nové Zámky č. 6768/2005 z 19.08.2005, výpisom
z LV č. XXXX kat. úz. D. R., výpisom z LV č. XXXXX kat. úz. D. R., výpisom z LV č. XXXXX kat. úz.
D. R., plnomocenstvom, vyjadrením práv. zást. žalobcu z 02.06.2014, oznámením Okresného úradu
Nové Zámky z 15.05.2014, doplnením vyjadrenia z 26.06.2014, oznámením Okresného úradu Nové
Zámky z 17.06.2014, identifikáciou parciel, geometrickým plánom L.. O. A. z 08.07.2013, vyjadrením

žalovaného v 1/ rade z 02.10.2014, úmrtným listom pôvodného žalovaného v 2/ rade - M. Z., osvedčením
o dedičstve č. 16D 561/2014-20, Dnot 98/2014, vyjadrením žalovaného v 2/ rade z 18.11.2014, zmluvou
uzavretou medzi SPF a žalovaným v 1/ rade a pôvodným žalovaným v 2/ rade č. 05825/2013-PRZ-
R60513.00, vyjadrením SPF v konaní 13C/301/2013 z 03.12.2014, ako aj z 27.08.2014, uznesením
o pribratí vedľajšieho účastníka SPF do konania z 11.09.2015, vyjadrením žalobcu zo 04.03.2016,

žiadosťou žalobcu pre SPF z 21.12.2011, odpoveďou SPF z 09.01.2012, rozsudkom tun. súdu sp. zn.
13C/301/2013-470 zo dňa 04.12.2015, vyjadrením SPF z 05.10.2016 o vystúpení z konania a zistil tento
skutkový a právny stav veci:

8. Na základe výmeru o prídele do vlastníctva č. 1155/313/1950 z 01.12.1950 vydaného bývalým

KNV v Nitre bolo preukázané, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, bola pridelená do
vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva v Nových Zámkoch podľa § 5 nariadenia vlády č. 30/1948
ako nehnuteľnosť, ktorá bola majetkom osôb presťahovaných do Maďarska podľa československo-
maďarskej dohody o výmene obyvateľstva ako aj podľa zákona z 11.07.1947 čís. 148 Sb. o opatreniach
k prevedeniu československo-maďarskej dohody o výmene obyvateľstva a vládneho nariadenia zo dňa

19.03.1948 čís. 30. Sb.

9. Z rozhodnutia Správy katastra Nové Zámky č. C-7/2008-6 zo dňa 15.08.2008 súd zistil, že správa
katastra schválila podľa § 7 ods. 6/ zák. č. 180/1995 Z. z. zmenu údajov Registra obnovenej evidencia
pozemkov v kat. úz. D. R., pričom k parcelám registra EKN v kat. úz. D. R. zapísala ako vlastníka

Poľnohospodár Nové Zámky a.s., t. j. žalobcu a medzi parcelami, ku ktorým nebolo zapísané v rámci
ROEP vlastnícke právo, bola aj bývalá parc. č. 3711/4, ktorá bola pôvodne vedená na LV č. XXXX vo
vlastníctve žalobcu.10. Z LV č. XXXXX pre katastrálne územie D. R. súd zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom sporu, je zapísaný žalobca.

11. Žalovaní sú zapísaní ako vlastníci parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 2841 m2 na LV č. XXXXX
kat. úz. D. R.. Táto parcela vznikla rozdelením pôvodnej parcely č. XXXX/X, a to geometrickým plánom
č. 28/13 geodeta Ing. Mladena Predného na štyri parcely, a to parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X vo
vlastníctve štátneho majetku ŠP Palárikovo, parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X vo vlastníctve Agrostav
a.s. Nové Zámky, parc. č. XXXX/XX vo vlastníctve žalovaných.

12. Žalovaný v 1/ rade a jej bývalý manžel neb. M. Z. nadobudli na základe zmluvy č. 05825/2013-
PRZ-R60519/13.00 zo dňa 17.12.2013. Táto zmluva bola uzavretá medzi žalovanými a Slovenským
pozemkovým fondom (ďalej len SPF) ohľadne bezodplatného prevodu nehnuteľností zo SPF na
žalovaných, ktorí si uplatnili nárok na poskytnutie náhradného pozemku. M. Z. dňa 30.03.2014 zomrel,
na základe osvedčenia o dedičstve č. 16D 561/2014 - 20 zo dňa 11.09.2014 sa vlastníkom v podiele

jedna polovica stal jeho syn L.. D. Z., a to ako žalovaný v 2/ rade vstúpil do konania.

13. Z predložených listín je zrejmé, že Jednotné roľnícke družstvo v Nových Zámkoch, v prospech
ktorého bol vydaný výmer o prídele do vlastníctva č. 1155/313/1950 z 01.12.1950 vzniklo v roku 1949,
jeho existencia nebola spochybnená a vyplýva aj zo zápisnice č. 2 zasadnutia predstavenstva JRD Nové

Zámky z 09.01.1976. Z tejto zápisnice predstavenstva družstva súd zistil, že na nej bol určený názov
Jednotné roľnícke družstvo Rozvoj Nové Zámky so sídlom v Bánove, ktoré vzniklo zlúčením JRD Nové
Zámky a JRD Bánov.

14. Z uznesenia Obvodného súdu Bratislava 1 č. Dr 1363 z 27.05.1991 súd zistil, že z podnikového

registra bolo vymazané Jednotné roľnícke družstvo Rozvoj Nové Zámky a zapísané Poľnohospodárske
družstvo „ROZVOJ“ Nové Zámky, so sídlom Nové Zámky, Komjatická 67.

15. Zo zakladateľskej zmluvy akciovej spoločnosti Poľnohospodár Nové Zámky bolo zistené, že akciová
spoločnosť Poľnohospodár vznikla dňom 01.01.1993 a prebrala na seba všetky práva a záväzky

Poľnohospodárskeho družstva „ROZVOJ“ Nové Zámky, so sídlom Nové Zámky, Komjatická 67.

16. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm.
c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom

bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu
sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu,

je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu
alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj
naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej

vecivedúceksporumedziúčastníkmiakpotrebeurčiťsúdom,čituprávnyvzťahaleboprávojealebonie
je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor
rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

18. Platný Civilný sporový poriadok upravuje výslovne, čoho sa môže žalobca domáhať, čiže aké sú

právne prípustné druhy žalôb z hľadiska petitu sporov. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou na začatie
konania možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právnyzáujem, naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitnéhopredpisu.
Určovacou žalobou sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťahalebo právo tu je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však
žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne
postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie,

neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie
nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy,
ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením
žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k
porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva

[§ 137 písm. a) CSP], nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP
žiadny zmysel a význam ( rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 49/2003).

19. Zápisy vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností sa vykonávajú na základe listiny, ktorá
nepochybne preukazuje vlastnícke právo. Určovací výrok rozsudku spravidla nahrádza listinu, ktorá
môže byť podkladom pre zápis zmeny vlastníctva v evidencii nehnuteľností a okrem toho žalobca môže

ním preukazovať toto svoje právo i na iné účely.

20. V konaní bolo nesporné, že žalobca má na určení vlastníctva naliehavý právny záujem, pretože
iba rozhodnutím súdu o tejto otázke je možné konečným spôsobom rozhodnúť o otázke vlastníctva k
predmetnej nehnuteľnosti, pričom neexistuje iný spôsob ako získať vlastníctvo k nej inak než podaním

žaloby, keďže predmetná nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXXX vo vlastníctve žalovaných, pričom
títo nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnosti na základe bezodplatného prevodu vlastníctva od SPF a
žalobca tvrdí, že on, resp. jeho právni predchodcovia, nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti a cítia
sa byť jeho vlastníkmi minimálne od roku 1950.

21. Podľa § 5 nariadenia vlády č. 30/1998 Sb. rozdělení zbylého majetku přestěhovaných Maďaru. Zbylý
majetek přestěhovaných Maďaru, snímž se nenanloží podle ustanovení odstavce 3, přidělý osídlovací
úřad - nebráni-li tomu zájmy osídlovací politiky, dále za předpokladu, že uchazeči prokáží, že vyhovují
jinak podmínkám, stanoveným příslušnými předpisy, a konečně bez újmy práv osob, uvedených v
odstavci 2 -- do vlastnictví především uchazečům Podľa § 5 nariadenia vlády č. 30/1948 Zb. ( v

znení účinnom ku dňu vydania výmeru do vlastníctva ) rozdělení zbylého majetku přestěhovaných
Maďarů. Zbylý majetek přestěhovaných Maďarů, s nímž se nenaloží podle ustanovení odstavce 3,
přidělí osidlovací úřad -- nebrání-li tomu zájmy osidlovací politiky, dále za z řad osob, které nabyly
československého státního občanství podle § 1, odst. 1 ústavního zákona ze dne 13. září 1946, č. 179
Sb., o udělení státního občanství krajanům z Maďarska, a nejsou oprávněnými přistěhovalci. Není-li

takovýchuchazečů;jestpřipřidělovánízbyléhomajetkupřestěhovanýchMaďarůpřihlížeti--svýhradami
uvedenými v předchozí větě -- přednostně k uchazečům z řad osob, uvedených v § 1 zákona ze dne
1. července 1947, č. 138 Sb., o péči o přistěhovalce, jakož i o některých jejich přednostních právech, a
není-li ani těchto, k ostatním uchazečům podle potřeb vnitřního osídlení a po nich k jiným oprávněným
uchazečům slovanské národnosti. Příděl podle ustanovení odstavce 1 nesmí býti na újmu práv osob

uvedených v: 1. §§ 1 a 6 zákona ze dne 19. prosince 1946, č. 255 Sb., o příslušnících československé
armády v zahraničí a o některých jiných účastnících národního boje za osvobození, 2. § 84, odst. 1
zákona ze dne 18. července 1946, č. 164 Sb., o péči o vojenské a válečné poškozence a oběti války a
fašistické persekuce, 3. § 10 zákona ze dne 3. července 1947, č. 139 Sb., o rozdělení pozůstalostí se
zemědělskými podniky a o zamezení drobení zemědělské půdy. Zbylý majetek přestěhovaných Maďarů

může osidlovací úřad podle případných směrnic ústřední komise pro vnitřní osídlení také prodati ve
veřejné dražbě nebo z volné ruky anebo s ním může jinak naložiti.

22.ZLVč.13646prekatastrálneúzemieNovéZámkysúdzistil,ženehnuteľnosť,kuktorejžiadažalobca
určiť vlastnícke právo, je vedená ako vlastníctvo žalovaných v 1/ a 2/ rade každého v podiele jedna

polovica.

23. Súd nie je oprávnený v tomto konaní skúmať vecnú správnosť konfiškačného rozhodnutia. Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným subjektom a obsahuje všetky
podstatné náležitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami.

Ak výmer vydal kompetentný orgán a obsahuje všetky zákonom požadované podstatné náležitosti, ide
o listinu verejnú, ktorá je spôsobilá vyvolať účinky predpokladané v ustanovení § 1 ods. 2 nariadenia. V
tomtoprípadeprídeloválistinavšetkyzákonompredpísanénáležitostiobsahuje,vydaljunatooprávnený
orgánapretosúdvýmeroprídelepovažujezaperfektný,taký,ktorýmápovahuverejnejlistinyspôsobilejvlastnícke právo prídelcu, resp. jeho právneho nástupcu preukázať. Keďže k nadobudnutiu vlastníctva
prídelom zásadne nebolo treba intabulácie, nedostatok zápisu nemá vplyv na vlastníctvo k prídelu. Z
hľadiska vlastníctva nebola preto ani v danom prípade rozhodujúca skutočnosť, že v pozemkovej knihe

nie je urobený zápis o prídelovom konaní.

24. Výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli a sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným
nehnuteľnostiam a predstavujú vkladu schopné listiny spôsobilé pre zápis vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľnosti. Nad rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú

správnosť správneho aktu. Môže ho preskúmať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný. Nulitným aktom
je správny akt vydaný absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne
právne následky. V prípade predmetného výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 01.12.1950 nejde o nulitný
akt, pretože bol vydaný KNV v Nitre v rámci jeho právomoci podľa § 5 nariadenia vlády č. 30/1948, teda
orgánom príslušným.

25. Z doterajšej judikatúry vyplýva, že výmer ako verejná listina je dokladom o vlastníctve prídelcov
k prideleným nehnuteľnostiam a vkladuschopnou listinou (4Cdo/123/2003). Od 01 01.1951 bol
účinný Občiansky zákonník č 141/1950 Sb., po prijatí ktorého intabulačný princíp prestal platiť.
Pokiaľ vlastníctvo k nehnuteľnosti pridelenej výmerom nebolo zapísané, nadobúdal ho priamo týmto
rozhodnutím, intabulácia už nebola potrebná. Od 01.01.1951 preto boli právni predchodcovia žalobcu

vlastníkmi žalovaných nehnuteľností.

26. Právny predchodca žalobcu (JRD Nové Zámky) nadobudol prídelom do vlastníctva nehnuteľnosti v
tomto výmere o prídele uvedené, stal sa ich výlučným vlastníkom dňa 01.01.1951.

27. Z listín predložených v konaní žalobcom mal súd za preukázané, že žalobca je právnym nástupcom
po bývalom JRD v Nových Zámkoch, neskôr Združenom roľníckom družstve Rozvoj Nové Zámky a
následne Poľnohospodárskom družstve „ROZVOJ“ Nové Zámky.

28. Žalobca sa z opatrnosti domáhal určenia vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 OZ v prípade,

ak by súd nepovažoval výmer z roku 1950 za listinu schopnú založiť vlastnícke právo žalobcu, resp.
jeho právneho predchodcu k nehnuteľnosti.

29. Podľa § 129 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

30. Podľa § 130 ods.1/ Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

31. Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou,
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

32. Podľa § 134 ods.1/, 3/ Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu l0 rokov ak ide o nehnuteľnosť.
Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

33. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona, ak sú splnené
zároveň všetky zákonom požadované predpoklady. Medzi tieto predpoklady patrí spôsobilý predmet

vydržania, oprávnenosť držby, nepretržitosť držby. Výsledkom splnenia týchto zákonom požadovaných
predpokladov je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržateľom, a to okamihom uplynutia
vydržacej doby. V nesporných prípadoch právnu skutočnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam vydržaním osvedčuje notár formou notárskej zápisnice.

34. Podľa Občianskeho zákonníka č. l4l/l950 Zb. vlastnícke právo k nehnuteľnosti mohol nadobudnúť
ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu l0 rokov a za oprávneného držiteľa sa považoval ten,
ktosozreteľomnavšetkyokolnostiboldobromyseľnývtom,žemuvecpatrí,atopocelúvydržaciudobu.
V pochybnostiach sa aj tu predpokladalo, že držba je oprávnená. Občiansky zákonník č. 40/l964 Zb.držbu a vydržanie neupravoval až do novelizácie zák. č. 131/82 Zb., t. j. do 1. apríla 1983. Až uvedená
novela OZ v ustanoveniach § 132a, § 135a novo upravila ochranu držby a vydržania s možnosťou
započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01. 04. 1983, s tým, že tento čas sa neskončil

skôr než 01. 04. 1984. Podľa tejto úpravy vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve,
nadobudol občan, ktorý mal nepretržite v držbe nehnuteľnú vec 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou
a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Novelou Občianskeho zákonníka
zák. č. 509/1991 Zb. umožnila aj právnickým osobám a štátu nadobúdať vlastnícke právo vydržaním.
Vlastníkom nehnuteľnosti sa tak od 01.01.1992 stane i štát, pokiaľ má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe

nepretržite po dobu desať rokov, a to i v prípade, že sa stal oprávneným držiteľom pred 01.01.1992.
Do vydržacej doby je treba započítať i dobu oprávnenej držby, vykonávanej pred týmto dňom (podľa
rozsudku NS ČR sp. zn. 22Cdo 306/2001).

35. K vydržaniu nehnuteľností je potrebné, aby boli splnené tieto náležitosti:
1. faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva,

2. vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi, to znamená správať sa k veci tak, ako by
držiteľovi vlastnícky patrila,
3. dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria, pričom skutočnosť, či držiteľ veci je
dobromyseľný (bona fide) alebo nedobromyseľný (mala fide), treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo
subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci.

36. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať, možno o nej usudzovať len
z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je,
či držiteľ veci pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne
od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda,

patrí.Okolnosti,zktorýchmožnousudzovaťnaexistenciudobromyseľnosti,musívsporedokázaťdržiteľ
veci. V prípade pochybností o tom, či ide o držbu oprávnenú sa predpokladá - platí vyvrátiteľná právna
domnienka - že držba je oprávnená. V takom prípade ten, kto popiera dobromyseľnosť držiteľa, má
dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby.

37. Súd skúmal na základe návrhu žalobcu aj skutočnosť, či žalobca mohol predmetnú nehnuteľnosť
nadobudnúť titulom vydržania. Aj v tomto prípade súd dospel k tomu právnemu záveru, že tak žalobca
ako aj jeho právni predchodcovia boli dobromyseľní a oprávnení držitelia sporného pozemku, keďže
predmetná nehnuteľnosť pred vydaním výmeru bola síce vo vlastníctve konkrétnych osôb, ale na
základe zákona zo dňa 11.07.1947 č. 148 Sb. sa jednalo o osoby, ktoré boli presídlené do Maďarska,

pričom na tieto osoby sa nevzťahoval zákon č. 403/1990 Sb. o zmiernení následkov niektorých
majetkových krívd, ako ani zákon č. 87/1991 Sb. o mimosúdnych rehabilitáciách, ako ani zákon č.
229/1991 Sb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku. Keďže
u žalobcu bol daný titul nadobudnutia vlastníckeho práva na základe vyššie uvedeného výmeru, na
základe tohto výmeru žalobca nadobudol nehnuteľnosť do vlastníctva nie do osobného užívania, preto

súd už neskúmal už ďalšie tituly nadobudnutia vlastníckeho práva, keďže mal za to, že titul nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalobcom je právoplatný a nie je potrebné určovať vlastnícke právo
k nehnuteľnosti na základe iného titulu. Z týchto dôvodov súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

38. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi

priznal ich náhradu v rozsahu 100%, o ktorej náhrade rozhodne osobitným uznesením v zmysle § 262
ods. 2/ CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.