Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/173/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213399
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6412213399.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobkyne:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v konaní právne
zastúpená advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti, so sídlom Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

II. Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou zo dňa 17.09.2012, doručenou tunajšiemu súdu 27.09.2012, sa žalobkyňa

domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 125,- € titulom majetkovej škody a sumy 275,- € titulom
nemajetkovej ujmy. Zároveň žiadala nahradiť trovy súdneho konania a rozsudkom rozhodnúť o základe
veci tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobkyni nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Žiar nad Hronom, pretože tento nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú navrhla žalobkyňa vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla

neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom (povinným) C. Q., T..

X.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote 15 dní. Žalobkyňa uviedla, že išlo o omeškanie o viac ako 155
dní. Podľa jej názoru v predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až
po veľmi dlhej dobe. Majetkovú škodu vyčíslila ako náklady spojené s jej činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Na správu
pohľadávky poškodená vynaložila 70,- €, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,-

€ a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu 15,- €
(spolu 125,- €). Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnila žalobkyňa tým, že samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Výpočet uplatnenej sumy náhrady nemajetkovej ujmy určila alikvotným
pomerom55,-€zakaždýmesiacomeškaniavčinnostiexekučnéhosúdu,atoprávenazákladeaplikácie
doktríny ústavného súdu, teda 660,- € za rok. Žalobkyňa uviedla, že postupovala v súlade so zákonom
č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie jej nároku na

náhradu škody, ktorá na túto žiadosť pozitívne nereagovala.

2.Žalovanejbolažalobadoručenádňa29.9.2014akžalobesavyjadrilapodanímdoručenýmtunajšiemu
súdu dňa 24.10.2014. Žalovaná použila nasledujúce prostriedky procesnej obrany:3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe považovala žalobu za nedôvodnú z dôvodu nepreukázania
splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle

zákona č. 514/2003 Z. z.. Poukázala na nedostatky podanej žaloby, ktoré spôsobujú zmätočnosť
podania, keď žalobkyňa uviedla časť dôkazov, avšak v skutočnosti preniesla celú dôkaznú povinnosť na
súd napriek tomu, že by žalobkyňa mala znášať dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v
konaní, žalobkyňa neuviedla kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu. Žalovaná namieta
skutočnosť, že v predmetnej veci ide o predčasne uplatnený nárok na súde, nakoľko žalobkyňa

podala žalobu o náhradu škody skôr ako po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jej žiadosti.
Naviac, potom ako žalobkyňa podala žalovanej žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, bola vyzvaná na doplnenie týchto žiadostí. Žalobkyňa žalovanej neposkytla žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, preto považovala žalovaná nárok za predbežne
neprerokovaný. Nerozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v lehote ustanovenej zákonom vzhľadom na povahu tohto úkonu nepovažovala za zbytočné

prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup.

4. V zmysle ustanovenia § 177 ods. 1 CSP súd nariadil pojednávanie. Predvolanie na pojednávanie
bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené dňa 2.1.2017 a žalovanej dňa 28.12.2016. Dňa 4.1.2017
žalovaná doručila súdu ospravedlnenie neúčasti žalovanej na nariadenom pojednávaní. Žalovaná

uviedla, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich tvrdení. Právny zástupca žalobkyne doručil dňa
20.1.2017 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní.

5. Súd nasledovne posúdil skutkové tvrdenia sporových strán, vychádzal z nasledovných dôkazov a vec
právne posúdil a vyhodnotil dôkazy takto:

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami sporových strán, obsahom
exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/844/2009.

7. Z exekučného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5Er/844/2009 súd zistil, že dňa

5.8.2009 sa začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. exekučné konanie na
návrh oprávneného - žalobcu proti povinnému C. Q.H., T.. X.X.XXXX, H. I. XXX/XX, XXX XX T. H.,
pre vymoženie sumy 287,41 € s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 9.6.2009 sp. zn. SR 03026/09. Dňa 16.9.2009 bola
tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 7289/09. Na základe výzvy súdu doručil súdny exekútor
opravený návrh na vykonanie exekúcie dňa 5.11.2009. Tunajší súd vydal pre súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD. dňa 20.11.2009 poverenie na vykonanie vyššie uvedenej exekúcie.

8. Podľa § 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Svojej zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

9. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie
troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi
vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z. z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho
úradného postupu. Ustanovenie § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo
za nesprávny úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup
orgánu verejnej moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý
spočíva v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z. z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sanajmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri
nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší. Treba ale zdôrazniť, že nesprávny úradný postup je potrebné

posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu.

10. Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola daná
zodpovednosť žalovanej za žalobkyňou tvrdenú škodu (resp. ujmu).

11. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobkyne, že by postupom tunajšieho
súdu v exekučnom konaní sp. zn. 5Er/844/2009 v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie
poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, hoci žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu bola tunajšiemu súdu doručená dňa 16.9.2009, opravený návrh na
vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 5.11.2009. V tom čase účinné ust. § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.) určovalo povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia jeho žiadosti.

12. V danom prípade súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora do 15 dní odo dňa jej doručenia, keď
písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 20.11.2009.

13. Ešte je potrebné v tejto súvislosti dodať, že zákonom stanovená povinnosť súdu ako orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote predstavuje v tejto
rovine garanciu ústavného práva každého na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS

16/02 konštatoval, že pri posúdení toho, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný
súd Slovenskej republiky prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave Slovenskej republiky
alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného
práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. V rozhodnutí sp.

zn. I. ÚS 70/02 Ústavný súd Slovenskej republiky zasa uviedol, že ak je na jednej strane všeobecný
súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu, na druhej strane
ich dodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré sú
nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného práva - práva na spravodlivý proces, ktoré
majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy a v príslušných

medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred zákonom. V tomto zmysle
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať
proti sebe ani ich od seba oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne
nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách.

14. Vychádzajúc z uvedeného súd preto uzavrel, že v danom prípade postup exekučného súdu v
súvislosti s rozhodovaním o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku nemožno považovať za nesprávny úradný postup.

15. Súd však nielenže nemal preukázaný nesprávny úradný postup, ale nemal preukázané ani splnenie
ďalších dvoch podmienok vyžadovaných na vznik zodpovednosti žalovanej za žalobkyňou tvrdené ujmy.
Žalobkyňa v tomto smere napriek riadnemu poučeniu o dôkaznej povinnosti podľa § 182 Civilného
sporového poriadku, nielenže nepredložila ale ani neoznačila žiadne dôkazy, ktoré by mal súd vykonať
a ktoré by podporovali to, že práve v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu v súvislosti s

rozhodovaním o poverení súdneho exekútora utrpela konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú majetkovú
škodu, či ujmu nemajetkového charakteru, ktorú by bolo namieste odškodniť v peniazoch podľa § 17
ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. Za škodu, pri vzniku ktorej sa nahrádza skutočná škoda a ušlý
zisk, nemožno podľa názoru súdu považovať iba subjektívne vyčíslené (a ničím neobjektivizované)
paušálne náklady na správu pohľadávky pomocou informačného systému v sume 70,- €, na udržiavanie

a správu informačného systému v čiastke 40,- € a na administratívne spracovanie textov urgencií,
publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania v
čiastke 15,- €. Skutočnou škodou je totiž ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného predstavujúca zníženie majetkového stavu poškodeného v porovnaní s jeho majetkovýmstavom pred škodnou udalosťou. Preto pri náhrade skutočnej škody možno kompenzovať iba tie účelne
vynaložené výdavky, ktoré by nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej udalosti. Subsumpcia žalobkyňou
uvedených nákladov pod ušlý zisk neprichádza potom do úvahy už len vzhľadom na samotnú definíciu

ušlého zisku, ktorým je zmarený majetkový prospech očakávaný s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu, ktorý však nenastal v dôsledku škodovej udalosti (v danom prípade v dôsledku tvrdeného
nesprávneho úradného postupu). Treba tiež uviesť, že žalobkyňa nielenže nepreukázala, ale ani nijako
bližšie nevysvetlila ako paušálne náklady na správu pohľadávky voči povinnému konkrétne súvisia
s tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu, keď exekútor bol v konečnom dôsledku poverený

vykonaním exekúcie v zákonnej lehote. Ako už bolo uvedené, medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou musí existovať príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a následku, pričom je podľa názoru súdu
logické, že určité administratívne náklady na správu pohľadávky mala žalobkyňa nezávisle od toho, kedy
exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora.

16. Vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobkyňa tiež nijako nepreukázala žiaden

nepriaznivý dopad (ujmu) na jej právne postavenie ako veriteľky pohľadávky voči povinnému v dôsledku
tvrdeného nesprávneho úradného postupu. V žalobe síce poukázala na určité riziká vo vzťahu k
povinnému (riziko zániku povinného, jeho insolvencia, riziko „zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným“), no nijako netvrdila ani nedokázala, že k takýmto následkom aj skutočne došlo v dôsledku
postupu exekučného súdu.

17. Pretože súd nemal preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody na strane žalobkyne ani
príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a ani vznik nemajetkovej
ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu, žalobu zamietol.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na
náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaná bola
v konaní úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Odvolanie proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.