Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. február 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/296/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412219598
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1412219598.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci navrhovateľa: Allianz

- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700 proti
odporcovi :P.. A. Q., H.. XX.XX.XXXX, C. C., Ľ.. T. X, občan SR, právne zastúpený: Mgr. Dávid Štefanka,
advokát, advokátska kancelária , so sídlom Bratislava, Kutlíkova 17 o určenie neúčinnosti právneho
úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že právny úkon Darovacia zmluva uzavretá v Bratislave dňa 12.04.2011, ktorou Z. N., Q..
S., H.. XX.XX.XXXX, previedla nehnuteľnosti evidované Okresným úradom v Bratislave, katastrálny
odbor , v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX , kat. územie T. C., obec Bratislava - T. C., okres Bratislava

IV, parcely registra „E“ , a to : pozemok parc. č. XXXX o výmere 507 m2, druh pozemku orná pôda
a pozemok parc. č. XXXX o výmere 561 m2 druh pozemku orná pôda, ktorý vklad vlastníckeho práva
bol povolený dňa 20.06.2011 pod N. XXXXX/X, odporcovi v podiele 1/1, je voči navrhovateľovi právne
neúčinná.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 99,50 eur , do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 03.12.2012 domáhal určenia, že darovacia zmluva zo dňa

20.6.2011, ktorou Z. N. previedla pozemky parc. č. XXXX B. XXXX nachádzajúce sa v k.ú. T. C., Z..Č..
C. T. C., Č.. F. XXXX na odporcu, je voči navrhovateľovi právne neúčinná, a ďalej žiadal priznať náhradu
trov konania.
V dôvodoch návrhu uviedol, že rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III z 20.06.2006 vo veci
10C 44/2000-81 v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu Bratislava zo 27.01.2009, právoplatným
25.03.2009, vykonateľným 31.03.2009, bola Z. N. ako dlžník zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi sumu
13.690,33 eur s prísl. - 17,6% úrok z omeškania ročne od 09.12.1996 do zaplatenia a trovy konania. Na

základe upovedomenia o ďalšom spôsobe exekúcie z 13.09.2009 ,sa exekúcia mala vykonať predajom
nehnuteľnosti povinnej Z. N. a to vyššie uvedených nehnuteľností. Z. N. podala voči uvedeným
rozhodnutiam súdov mimoriadny opravný prostriedok a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
28.10.2010 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu bola
aj uznesením Okresného súdu Bratislava III z 11.07.2012 zastavená exekúcia. Po vrátení veci na ďalšie
konanie krajský súd dňa 10.05.2011 opätovne rozhodol, potvrdil rozhodnutie okresného súdu vo veci 10
C 44/2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.08.2011 a vykonateľnosť 20.08.2011. Navrhovateľ sa dňa

22.08.2012 dozvedel, že Z. N., pohľadávku navrhovateľa priznanú súdnym rozhodnutím neuhradila, a
uzavrela dňa 20.06.2011 darovaciu zmluvu, ktorou vyššie uvedené nehnuteľnosti darovala odporcovi -
svojej dcére. Odporca ako nový vlastník pozemkov je podľa § 116 OZ blízkou osobou k osobe Z. N..
Navrhovateľ má preto za to, že Z. N. uvedenou darovacou zmluvou previedla vlastníctvo pozemkovna odporcu s úmyslom ukrátiť navrhovateľa ako veriteľa. Jediným exekúciou postihnuteľným majetkom
dlžníka boli uvedené nehnuteľnosti.

Odporca v písomnom vyjadrení žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že Z. N. - matka, zdedila tieto pozemky
po svojich rodičoch, ale oni ich plánovali pôvodne darovať odporcovi; a iba technicky boli pozemky
prevedené až po dedičskom konaní na matku. O prevode parciel na odporcu sa s matkou dohodli
dávno predtým ako nejaká kauza s exekúciou vznikla. Ďalej uviedol, že ohľadom rozsudkov ku exekúcii
mal len čiastkové a neúplné informácie, nemá žiadne doklady , ktoré sa exekúcie týkajú, preto požiadal

matku o jej objasnenie a predloženie dokladov. Poprel, že v danom prípade sa jedná o obohatenie jeho
alebo jeho matky, ale sa jedná konečne o vysporiadanie ich majetkových pomerov.

Na návrh navrhovateľa súd na pojednávaní dňa pripustil zmenu - spresnenie žalobného petitu v znení
tak, že sa jedná o darovaciu zmluva zo dňa 12.04.2011, ktorej vklad bol povolený dňa 12.06.2011, a
táto je voči navrhovateľovi neúčinná.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinami: Rozsudkom Okresného súdu Bratislava
III sp. zn. 10C 44/2000 z 20.06.2006, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
5 Co472/2010 zo dňa 10.05.201, Darovacou zmluvou č.l. 25, Rozhodnutím Správy katastra č.l. 27,
Uznesenímozastaveníexekúcieč.l.29,UznesenímNajvyššiehosúdu SRč.l.33,Oznámenímozrušení

exekučného titulu č.l. 39, Vyjadrením odporcu k výzve na preukázanie pomerov č.l. 58, spisom Správy
katastra HMSR Bratislavu č. N. XXXXX/XX, vypočul odporcu ako účastníka konania , vypočul svedka
Z. N. a zistil nasledovný skutkový stav.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 10C 44/2000 z 20.06.2006, v spojení s Rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5 Co 472/2000 z 10.05.2011 v konaní vedenom medzi navrhovateľom
a Z. N. ako odporcom o zaplatenie sumy 412.435,- Sk bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 412.435,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 09.12.1996 do zaplatenia
a trovy konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 16.08.2011.

Oprávnený - navrhovateľ podal na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Pavel Adamik dňa
18.05.2009 návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu
Bratislava III z 20.06.2006 sp.zn. 10 C 4/2000 proti povinnému Z. N. na zaplatenie pohľadávky 13.690,33
eur s príslušenstvom. Vo veci bolo dňa 13.07.2009 vydané Upovedomenie o ďalšom spôsobe exekúcie
- predajom nehnuteľnosti povinného zapísanej na LV č. XXXX v kat. ú. T. C. , obec Bratislava . m.č. T. C..

Odporca je podľa LV č. XXXX výpisu z KN vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností parc. č.
XXXX,XXXX druh pozemku orná pôda, parcely reg. „E“, kat. ú. T. C. , obec Bratislava - m.č. T. C..

Dňa 12.04.2011 uzavreli darca Z. N. (výlučný vlastník) a dlžník vo vzťahu ku navrhovateľovi, a

obdarovaná P.. A. Q.- odporca, písomne darovaciu zmluvu, ktorou Z. N. ako darca daroval odporcovi
uvedené nehnuteľnosti pozemky reg. E parc. č. XXXX o výmere 507 m2a parc. č. XXXX o výmere 561
m2, v kat. ú. T. C..

Správa katastra HMSR Bratislavu na návrh Z. N. B. P.. A. Q., doručený 03.05.2011, povolila vklad

vlastníckeho práva do KN k nehnuteľnostiam v k.ú. T. C. F. Č.. XXXX pozemok reg. „E“ KN parc. č.
XXXX orná pôda o výmere 507 m2, a parc. č XXXX orná pôda o výmere 561 m,2 na základe darovacej
zmluvy uzavretej medzi nimi. Vklad vlastníckeho práva povolený dňa 20.06.2011 pod č. N. XXXXX/X.

Navrhovateľ v konaní o.i. tvrdil, že jediným exekúciou postihnuteľným majetkom Z. N. boli nehnuteľnosti.

Odporcovimusel byťjasnýdôvodexekúcie,akoajexistenciepohľadávky,ajto,žesijumatkanesplnila.
to, že si 58

Odporca vo výpovedi ako účastník konania uviedol, že pozemky boli dedičstvom po dedkovi, a ten
plánoval, že ich zdedí odporca. Najskôr však pozemky zdedila matka a matka ich darovala odporcovi

ešte v r. 2005. Potom vznikla medzi nimi nezhoda, matka darovaciu zmluvu zrušila, a znova pozemky
nadobudla. Keď bola nariadená exekúcia, mama jej povedala, že ma problém, že má pozemky, ktoré
mali patriť odporcovi a sú teraz predmetom riešenia jej dlhu. Matka s rozhodnutiami súdov nesúhlasila,
odvolávala sa. Keď došlo ku zrušeniu exekúcie, tešili sa. Mama mala pocit, že jej to ako dcére dlhuje, žesa to ukončí zastavením exekúcie, exekúcia však išla ďalej, poisťovňa sa odvolala. Nevedela, ako boli
ďalejsúdneťahanice.Mamasplácaexekúciuzrážkamizdôchodku,pozemkymajúnízkuhodnotu,matka
ich prevádzala s úmyslom usporiadať ich vzájomné vzťahy z minulosti. Odporca doklady dohľadával,

až keď bol tento súdny spor.

Na otázku súdu, aby odporca uviedol, aké konkrétne kroky a aktivitu vyvinul, aby sa presvedčil o tom, že
jeho matka ako dlžník neuzatvára zmluvu s úmyslom ukrátiť veriteľa odpovedal, že matka sa vyjadrila,
že exekúcia je zrušená, môžu si to konečne vysporiadať, odporca veril matke že keď je to ukončené,

matka vedela ako beží spor. Odporca nič nekonzultoval, nezisťoval listiny, stav sporu.

Svedok Z. N. - matka odporcu, vo výpovedi uviedol, že pôvodná suma narástla z 15.000 eur na 96.000
eur, toto mu strhávajú z dôchodku. Keď bola vedená exekúcia a táto bola zrušená, tak to previedol
na dcéru, nebol tam iný záujem.

Na otázku súdu svedok uviedol, že odporca od neho vedel, že je vedený nejaký spor proti matke v
súvislosti s poistným plnením, vedel, že súd nebol ukončený, ale exekúcia bola zastavená. Svedok si
nepamätal však bližšie, aké veci hovoril odporcovi ohľadne sporu , ani či sa odporca bližšie informoval
na ´ďalšie súvislosti a okolnosti po zrušení exekúcie.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne z 05.04.2013 bolo zistené, že na starobný dôchodok Z. N. sú
vykonávané exekučné zrážky 72,62 eur mesačne.

Podľa § 42a ods. Občianskeho zákonníka (1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči

nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
(2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi

(§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,
keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
(3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),

b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,

keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
(4) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v

posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a
a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo

e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.(5) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého
základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým
posudkom2b) alebo odborným odhadom, a ktorý

a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo
b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo
c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka 1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ

žalobou.
(2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka prospech.
(3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali
odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám
len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich

predchodcovi.
(4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;
ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Účelom odporovateľnosti právneho úkonu je určenie, že právny úkon dlžníka bude voči veriteľovi právne
neúčinný a veriteľ, v prípade, ak je pohľadávka vykonateľná, sa môže domáhať uspokojenia pohľadávky
z toho, čo odporovateľný úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Ak to nebude možné, bude mať právo na
náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Zákonnému
pojmu vymáhateľná pohľadávka zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred
súdom v základnom konaní.

Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru , že navrhovateľ je aktívne legitimovaný na

podanie návrhu o odporovateľnosť právneho úkonu, nakoľko má voči dlžníkovi - Z. N.Á. vymáhateľnú
pohľadávku. V danej veci je týmto titulom právoplatné a vykonateľné rozhodnutie okresného súdu v
spojení s rozhodnutím krajského súdu, na základe ktorého má navrhovateľ voči Z. N. ako dlžníkovi
pohľadávku vo výške 412.435,- Sk, s prísl.. Uvedenú skutočnosť, vymáhateľnú pohľadávku sám dlžník
Z. N. potvrdil aj vo svojej výpovedi.

Podľa § 42a ods. 3 písm.a/ OZ, podmienkami pre úspešné odporovanie právneho úkonu, ktorým bol
veriteľ ukrátený je, aby k tomuto úkonu došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu
blízkou. Súd ma za to, že tieto podmienky sú splnené, nakoľko darovacia zmluva bola uzatvorená dňa
12.04.2011, zavkladovaná do katastra nehnuteľnosti dňa 20.06.2011 a navrhovateľ podal svoj návrh o

určenie neúčinnosti právneho úkonu na tunajší súd dňa 03.12.2012, teda pred uplynutím prekluzívnej
lehoty.

Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti sú , že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa a
tento úmysel bol druhej strane známy, a že úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch,

ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré
dlžník urobil v prospech týchto osôb.
Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie zmenšenie majetku, ktoré
bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň v jej časti.

V konaní bolo podľa názoru súdu preukázané, že dlžník Z. N. konal v úmysle ukrátiť veriteľa,
nakoľko previedol svoj majetok na dcéru darovacou zmluvou, ktorá je bezodplatným právnym úkonom.
Z darovacej zmluvy medzi Z. N. ako darcom a odporcom ako obdarovanou, predmetom ktorej bol
bezodplatný prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. ú. M. H. N., zapísaných na LV č. XXXX
Okresného úradu Bratislava, odbor katastrálny, mal súd preukázané, že dlžník sa zbavoval svojho

majetku v období prebiehajúceho súdneho konania v spore s navrhovateľom ako aj, že dlžník nebol
schopný svoj dlh veriteľovi splácať, preto bola na neho nariadená exekúcia.
Týmto úkonom - darovacou zmluvou sa totiž zmenšil jeho majetok ako dlžníka a znemožnilo sa
uspokojenie pohľadávky navrhovateľa natoľko , že ako dlžník nevlastnil žiadny ďalší majetok väčšejhodnoty, z ktorého by mohla byť pohľadávka uspokojená. Nestačí totiž, že majetok dlžníka sa len
zmenšil, ale musí sa zmenšiť do takej miery , že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho
nároku. A o taký prípad ide podľa názoru súdu v danej veci. Sám dlžník Z. N. v listine na č.l. 58 spisu - vo

Vyjadrení k výzve na preukázanie pomerov z 9.5.2012 adresovanej Krajskému súdu v Bratislave uviedol,
že nevlastní žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok, a nemá žiadne úspory v bankách a nebankových
inštitúciách. Jediným zdrojom jeho obživy je starobný dôchodok vo výške 323,40 eur.
Skutočnosť, že na jeho starobný dôchodok sú aktuálne vykonávané exekučné zrážky podľa potvrdenia
Sociálnej poisťovne totiž nepostačuje na úhradu jeho dlhu voči navrhovateľovi.

Táto darovacia zmluva bola uzatvorená medzi dlžníkom a jeho blízkou osobou - odporcom podľa § 116
Občianskehozákonníka.OdporcaaZ.N.súmatkaadcéra.Vtomtoprípade,vzmyslevyššieuvedeného
zák. ustanovenia , musí druhá strana - odporca preukázať , že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla
rozpoznať ani pri náležitej opatrnosti.
Dôkazným bremenom zákon zaťažuje druhú stranu odporovateľného úkonu, a toto neplatí len vtedy, ak

druhá strana preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa. Navrhovateľovi tak stačí tvrdiť, že napádaným úkonom došlo k jeho ukráteniu. V tejto spojitosti
má odporca nielen povinnosť tvrdenia, ale nadväzne aj dôkazné bremeno.

Odporca vo výpovedi uviedol, že vedel o súdnom konaní vedenom proti jeho matke - Z. N., aj o tom, že

exekúcia bola zrušená. Túto vedomosť potvrdil aj svedok v konaní Z. N..

Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na
okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka, takú činnosť (aktivitu), aby
úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu musel byť, z ich výsledku

spoznala, teda, aby sa o tomto úmysle dozvedela.
Úspešná obrana odporcu by spočívala nielen v jeho tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa nevedel,
a ani vedieť nemohol, ale aj v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedel, a ani nemohol
vedieť, hoci vyvinul starostlivosť na spoznanie tohto úmyslu dlžníka. Súd konštatuje, že odporca v
tomto zmysle nepreukázal uvedenú aktívnu činnosť k spoznaniu úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa. Obrana

odporcu, že dlžník postupoval v súlade s tým, aké bolo želanie jeho právnych predchodcov, nijako
nesúvisí s posúdením vedomosti odporcu o úmysloch dlžníka; aj s prihliadnutím k tomu, že odporca
sám vedel o existencii súdneho konania vedeného navrhovateľom proti dlžníkovi - matke odporcu, o
exekučnom konaní a o dlhu dlžníka - svojej matky, pričom sa bližšie oň, okrem oznámenia matky o
výsledku - zrušení nariadenej exekúcie ďalej nezaujímal, odporca v tomto smere nič neinicioval. Z tohto

pohľadu je jeho obrana nedostatočná z pohľadu vyššie cit. zák. ustanovení a nepreukazuje, že odporca
vynaložil náležitú starostlivosť a nemohol poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 OSP. Navrhovateľ bol v konaní plne úspešný,
keď súd jeho návrhu vyhovel. Navrhovateľovi v konaní vznikli trovy na zaplatenom súdnom poplatku za
návrh vo výške 99,50 eur. Súd preto neúspešnému odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 OSP):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.