Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. apríl 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/256/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116213556
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4116213556.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Jankou Benkovičovou, v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s. so

sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska
kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanému: E. O., nar.XX.XX.XXXX, C.
XXXX, XXX XX I. - C., o zaplatenie 321,94 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 228,94 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
z dlžnej sumy od 03.10.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 42 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.05.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu žalovanú sumu vo výške 321,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od
03.10.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril
zmluvy č. A7061523, č. A7014195, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle
zmlúv vypožičal žalovanému 2 SIM karty, ktoré mu umožňujú využívať telekomunikačné služby ním
poskytované. SIM kartám boli priradené účastnícke telefónne čísla 0918491708, 0918616184. Zároveň

žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie značky Sony Xperia SP, za
kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve vo výške 98 eur. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu
poskytnutých služieb vyfakturovaných v období máj 2014 - jún 2014 spolu vo výške 228,94 eur. Žalovaný
na pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou. Pohľadávka pozostáva z neuhradených
služieb vo výške 228,94 eura a z nároku na zaplatenie 93 eur. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania
5,05 % ročne počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku t.j.
03.10.2014.

2. Okresný súd Nitra vo veci vydal platobný rozkaz dňa 21.07.2016 pod č. k. 9C/256/2016-45. Platobný
rozkaz sa nepodarilo napriek rozsiahlym šetreniam doručiť žalovanému do vlastných rúk.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 297 písm. b) C.s.p.), pretože ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na

svojej úradnej tabuli v zákonnej lehote.4. Pred rozhodnutím sa súd oboznámil so žalobou, zmluvou o pripojení, pokusom o pokonávku,
faktúrami, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb a
zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, dodatku k zmluve a všeobecných podmienok súd
zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným ako užívateľom zmluvy o pripojení 2 SIM karty na mobilnú
telekomunikačnú sieť, zaviazal sa poskytovať mu s tým služby súvisiace a žalovaný ako užívateľ sa
zaviazal platiť cenu za poskytovanie dohodnutých služieb. Žalobca dal do užívania žalovanému podľa

zmlúv 2 SIM karty, aktivoval ich, čím umožnil žalovanému prístup k službám poskytovaným žalobcom.
Zároveň žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie značky Sony Xperia
SP, za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve vo výške 98 eur.

6. Žalovaný na pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou. Pohľadávka pozostáva z
neuhradených služieb vo výške 228,94 eura a z nároku na zaplatenie 93 eur.

7.Podľa§43ods.1zákonač.610/2003Z.z.elektronickýchkomunikáciách(účinnéhovčaseuzatvorenia
zmluvy),zmluvouopripojenísapodnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebnýprístupkverejnejtelefónnej
sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky
a tarifa.

8. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

11.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

13. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Zmluvu, ktorú strany sporu uzatvorili je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia
občianskeho zákonníka. Žalobca je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Súd žalobe vyhovel, nakoľko žalobca nesplnil svoju povinnosť uhrádzať za
elektronické komunikačné služby poskytnuté mu žalobcom, ktoré mu boli vyúčtované aj faktúrami.

15. Z dôvodu, že žalovaný sa dostal s plnením do omeškania, priznal súd žalobcovi úrok z omeškania

vo výške 5,05 % p.a. odo dňa 03.10.2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty poskytnutej
žalovanému na zaplatenie celej žalovanej istiny. Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

16. Žalobca svoju žalobu v časti uplatneného nároku 93 eur skutkovo vymedzil tak, že uviedol, že škodu
v tejto výške mu žalovaný spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú
oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby žalobcu a za tieto platiť podobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej
doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

17. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na

poškodenom, v danom prípade navrhovateľovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo
forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že
tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

18. Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaný porušil záväzok vyplývajúci zo
zmluvy, konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas

cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti
a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z ostatného
skutkového vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že odporca
porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď neuhradil vystavené faktúry.
Žalobca neuvádzal žiadne skutočnosti a ani z listinných dôkazov ním predložených nevyplynulo, že by

bol žalovaný porušil povinnosť upravenú v prísl. bodoch dodatku t.j. zotrvať so žalobcom v zmluvnom
vzťahu, napr. tým, že by bol zmluvu o pripojení vypovedal, odstúpil od nej pred dohodnutou dobou
viazanosti alebo si zmenil účastnícky program na program s nižšou cenou ako bol ten, na ktorom sa
žalobca so žalovaným dohodli pri podpise dodatku. Z listinných dôkazov nevyplýva a žalobca vo svojej
žalobe ani netvrdil, že vôbec došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovaným a ak k nemu došlo, či

tomu tak bolo pred ukončením doby viazanosti upravenej v dodatku.

19. Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd
preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

20. Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako
právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu
majetkupoškodenéhodôjdevpríčinnejsúvislostisozavinenýmprotiprávnymkonanímškodcu.Súdriešil
otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku

navrhovateľa (poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s)
porušením právnej povinnosti odporcu.

21. Z návrhu žalobcu, ani z pripojených listinných dôkazov nie je zrejmé, čím žalovaný porušil zmluvnú
povinnosť, keď žalobca pristúpil k uplatneniu zmluvných pokút a pokiaľ aj žalovaný porušil zmluvnú

povinnosť v prvom roku zmluvného vzťahu, mohlo by sa javiť, že v jej prípade obavy z poškodzovania
spotrebiteľa nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej
neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice Rady Európy č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ak by sa pred neprijateľnou
podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta

v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a
subjektívny postoj zmluvných strán.

22. Otázkou teda zostáva, či zľava z kúpnej ceny ktorú žalobca poskytol žalovanému pri kúpe
telekomunikačného zariadenia predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením

povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby navrhovateľa po celú dobu
viazanosti dohodnutú v zmluve o pripojení a jej Dodatku. Dodatok k zmluve o pripojení je podľa svojho
obsahu kombinovaným právnym úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o aktivácii účastníckeho
programu a v súvislosti s ňou sú tu upravené práva a povinnosti žalobcu a žalovaného pri využívaní
určitého účastníckeho programu. Okrem toho sú v dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového

telekomunikačného zariadenia/mobilného telefónu. V dodatku čl.1, bod 1.2 je stanovená povinnosť
žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu v dohodnutej výške 98 eur. To že k splneniu povinností oboch
zmluvných strán z kúpnej zmluvy došlo nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež
je zrejmé, že zo zmluvy, z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalovaného vrátiťžalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia v prípade, že žalovaný a poruší
povinnosti,ktorémuzDodatkuvyplývajú(tedapovinnosťzotrvaťvzmluvnomvzťahusožalobcompočas
celej doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie

zľavy z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia nebolo zo strany navrhovateľa v kúpnej zmluve
ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej
cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností odporcu z Dodatku k zmluve
o pripojení (aj povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi žalobcom o
žalovaným dohodnutá v čl.2, bod 2.5 dodatku zmluvná pokuta.

23. Povinnosť žalovaného zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo
z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava
z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v
súvislosti s porušením tejto povinnosti odporcu. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej

ceny, ktorú žalovanému pri kúpe telekomunikačného zariadenia poskytol nie je následkom porušenia
povinnostižalovanéhoplatiťžalobcovizaposkytovanéslužby,alenásledkomvôležalobcu(akovýsledku
jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej
voľnosti.Inakpovedané,kzmenšeniumajetkužalobcunedošlovpríčinnejsúvislostisporušenímprávnej
povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale

len a len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Akými očakávaniami bola
vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, teda že, ako uviedol, žalovanému poskytol
zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa tento zaviazal platiť mu za služby počas celej doby
viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle
žalobcu ako aj žalovaného pri uzatváraní dodatku k zmluve o pripojení a teda aj pri uzatváraní kúpnej

zmluvy na mobilný telefón mali určite vplyv mnohé faktory ako sú na strane odporcu napr. ponuky
inýchmobilnýchoperátorov,jehomajetkovépomery,potrebanovéhomobilnéhotelefónu,predpokladaný
rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane navrhovateľa snaha získať nového klienta
alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď.. Je
len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb

za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním
vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať žalovanému telekomunikačné zariadenie so zľavou. Avšak
jediným možným následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované
služby by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb
odporcu za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny

telekomunikačného zariadenia takýmto následkom nie je. Pre prípad porušenia povinnosti žalovaného
riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas celej doby viazanosti si žalobca a žalovaný
v Dodatku dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej zmluvná pokuta bola v obdobných prípadoch
niekoľkými okresnými súdmi (nielen jedným ako to uvádza navrhovateľ) vyhlásená za neprijateľnú
podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a plnenie z takejto zmluvnej

podmienky už súd nemôže navrhovateľovi ani v iných obdobných konaniach priznať, si zavinil on sám,
keďže povinnosť odporcu platiť zmluvnú pokutu formuloval v dodatku práve on. Takúto situáciu nemôže
navrhovateľ úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú pokutu, ktorý by mu, nebyť vyššie uvedenej
vady, podľa Dodatku patril, sa bude snažiť pretvoriť taký iný právny nárok, ktorým tento nie je.

24. Však aj keby súd mal preukázané splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku škody, musel
by v danom prípade konštatovať, že žalobca v konaní dostatočne nepreukázal výšku uplatňovanej
škody v sume 93 eur. Škoda podľa tvrdenia žalobcu mala predstavovať rozdiel medzi predajnou
cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú bolo telekomunikačné zariadenie
žalovanému skutočne odpredané. Ako listinný dôkaz o tom, že predajné ceny telekomunikačných

zariadení odpredaných žalovanému boli v čase uzavretia dodatku 98 eur, žalobca súdu predložil len
dodatok k zmluve, v ktorom je uvedená bežná cena telekomunikačných zariadení. Taktiež je zrejmé, že
keďže žalovaný za služby žalobcu od uzavretia dodatku z zmluve o pripojení riadne neuhrádzal ceny za
poskytované služby vrátene platieb za zvolený účastnícky program od máj 2014 - do jún 2014, pretože
z prehľadu nezaplatených faktúr vyplýva, že neboli uhrádzané do júna 2014, tvrdená škoda (ak by sa o

škodu skutočne jednalo) nemohla žalobcovi vzniknúť v takej istej výške ako by tomu bolo, keby žalobca
neuhrádzal platby za poskytované služby už od začiatku zmluvného vzťahu založeného dodatkom do
jeho skončenia, pričom nie je zrejmé či došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. Výška takejto tvrdenej
škody by logicky musela by byť nižšia.25. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh zamietol.

26. Návrh žalobcu považoval za dôvodne podaný v časti uplatňovaných súm za poskytnuté služby a za
nedôvodné v časti náhrady škody.

27. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Nakoľko bol žalobca v spore čiastočne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 54%.

28. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. V zmysle ust. § 262 ods. 1, 2 C.s.p. rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške
bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .