Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 5C/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713201484
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2713201484.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci navrhovateľky: V. S., N..

XX.XX.XXXX, A. B. XX, S., štátne občianstvo SR, právne zastúpená: Právne centrum s.r.o., so sídlom
Mýtna 42, Bratislava, IČO: 36 698 873, proti odporcovi: Q. A., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XXXX/XX, S.,
štátne občianstvo SR, právne zastúpený: Mgr. Anna Šeniglová, advokátka, so sídlom Školská 6, Holíč,
o zaplatenie 3.309,17 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť trovy konania - právneho zastúpenia odporcu k rukám právnej

zástupkyne odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku v sume 894,27 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 4.3.2013 domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy
2.375,75 eur za obdobie od 1.3.2011 do 28.2.2013 a 3 eur denne za obdobie od 1.3.2013 do
vyhlásenia rozsudku. Dňa 31.10.2013 návrh upresnila na zaplatenie celkovej sumy 3.309,17 eur za
obdobie od 1.3.2011 do 9.1.2014. Návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka a odporca sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v k. ú. S., obec S. na liste vlastníctva XXXX, a to rodinného
domu súp. č. XXXX pozostávajúceho z troch izieb, postaveného na parc. č. XXXX, a pozemkov parc.
č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 254 m2, parc. č. XXXX - záhrady o výmere XXX

m2. Odporca je spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 3/4 a navrhovateľka je spoluvlastníčkou v 1/4
spoluvlastníckeho podielu. Účastníci sú súrodenci a spoluvlastnícky podiel každý v 1/4 nadobudli na
základe rozhodnutia Štátneho notárstva Senica č. D22/86 zo dňa 7.3.1986 dedením po ich matke.
Odporca nadobudol dňa 17.1.2006 ďalší spoluvlastnícky podiel k uvedeným nehnuteľnostiam o veľkosti
1/2 titulom darovacej zmluvy od otca účastníkov. Odporca dlhodobo užíva všetky uvedené nehnuteľnosti
spolu so svojou rodinou výlučne pre svoje potreby. Navrhovateľka tieto nehnuteľnosti neužíva ani
čiastočne, nedisponuje kľúčmi od rodinného domu, odporca jej odmietol vydať duplikát kľúčov od

nehnuteľnosti. Navrhovateľke je tým znemožnený výkon oprávnení súvisiacich s vlastníckym právom.
Tým že odporca užíva nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve vo väčšej miere na akú ho oprávňuje
spoluvlastnícky podiel, a to bez právneho dôvodu a bez protiplnenia poskytovaného navrhovateľke
a bráni druhému spoluvlastníkovi v užívaní nehnuteľností, dochádza k bezdôvodnému obohateniu
odporcunaúkornavrhovateľkyod17.1.2006.Navrhovateľketakvznikánároknavydaniebezdôvodného
obohatenia v podobe náhrady za užívanie nehnuteľností. Pri určení sumy náhrady za užívanie
nehnuteľností navrhovateľka vychádza z ceny, ktorá je v danom mieste a čase bežná za odplatné

užívanie obdobných nehnuteľností podobnej výmery, a to 380 eur mesačne, čo je približne 13 eur denne
zanájomvšetkýchnehnuteľností.Zaobdobieod1.3.2011do28.2.3013vyčíslilabezdôvodnéobohatenie
vsume2.375,75eurako1/4celkovéhovypočítanéhonájmu.Od1.3.2013siuplatnilanároknazaplatenie
sumy 3 eur denne do vyhlásenia rozsudku, ktorú sumu špecifikovala v podaní zo dňa 31.10.2013 acelkovo spresnila žalovanú sumu vo výške 3.309,17 eur za obdobie od 1.3.2011 do 9.1.2014. Zároveň
si uplatnila náhradu trov konania. Taktiež doplnila, že sa jedná o nárok vyplývajúci z ustanovenia §
136 ods. 1, § 137 ods. 1 a § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. žiada primeranú náhradu pri

nezhode spoluvlastníkov o právach a povinnostiach vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva v
otázke užívania nehnuteľnosti. Navrhovateľka sa domáha peňažného plnenia voči odporcovi za to, že
navrhovateľka neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu.

Odporca žiadal návrh zamietnuť a žiadal priznať náhradu trov konania. Svoje vyjadrenie odôvodnil

tým, že otec účastníkov v predmetnom dome stále nepretržite býva, má právo celý dom užívať na
základe záväzkového práva, ktoré mu odporca zriadil v zaopatrovacej zmluve, aby mu umožnil dôstojne
dožiť v dome, ktorý vybudoval. Odporca otcovi poskytuje v súlade so zaopatrovacou zmluvou stálu
opateru a pomoc pri zabezpečovaní jeho životných potrieb, lekárskych ošetrení, pomoc pri údržbe
domu a obhospodarovaní záhrady. Odporca v dome od roku 1986 nebýva, býva s rodinou v byte v
bytovom dome. Navrhovateľka s otcom nekomunikuje viac ako 17 rokov, nenavštevuje ho a nezaujíma

sa ani o neho, ani o dom, resp. o opravu a údržbu domu, či užívanie svojho spoluvlastníckeho
podielu. Navrhovateľka od vtedy užívanie nehnuteľností otcom nespochybnila ani nepodala návrh na
úpravu užívania nehnuteľností. Nehnuteľnosti od roku 1986 nepretržite užíva výlučne otec účastníkov.
Odporca otca nikdy neprestal navštevovať, dochádza k nemu a pomáha mu so všetkými prácami,
ktoré potreboval v dome resp. záhrade urobiť. Až v roku 2012, keď odporca podal žalobu voči

navrhovateľke na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, navrhovateľka sa začala domáhať kľúča
od domu. Informovaná bola, že si má pýtať kľúč od otca, ktorý v dome býva. Odporca v dome
nebýva a neobohacuje sa na úkor navrhovateľky, navrhovateľke preto žiadny nárok na náhradu za
užívanie spoločnej veci nevznikol. Odporca v zaopatrovacej zmluve umožnil svojmu otcovi užívať
celú nehnuteľnosť v nezmenenom stavu ako sa od začiatku na základe konsenzu užívala. Odporca

tým nevylúčil navrhovateľku z možnosti užívať vec v rozsahu spoluvlastníckeho podielu, nakoľko
nešlo o rozhodnutie podľa § 139 ods. 2 O. Z. ktorým by odporca zmenil dohodnuté pomery užívania
nehnuteľnosti. Odporca rešpektoval existujúci stav na základe, ktorého je podľa konkludentne uzavretej
dohody spoluvlastníkov dom v spoluvlastníctve užívaný od roku 1986 bezodplatne ich otcom. Výška
náhrady, ktorú požaduje navrhovateľka, je neprimeraná. Navrhovateľka vychádza z ceny kompletne

zrekonštruovaného 3 - izbového bytu, moderne zariadeného nábytkom. Vzhľadom k svojmu stavu, dom
nie je schopný dosahovať primeraný výnos z prenájmu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, výsluchom svedkov: J. A., P. V., P.

A., S. Š.Z., K. Č., oboznámením sa s listom vlastníctva č. XXXX, s inzerátmi na prenájom bytu, so
zaopatrovacou zmluvou zo dňa 7.12.2005, so spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. 2C/101/2012, s
fotografiami interiéru domu, s posudkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica a s ostatným
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že odporca je jej brat a sú spoluvlastníkmi rodinného domu a
záhrady v S. na Š. ulici, číslo domu nevie. Spoluvlastnícky podiel k tejto nehnuteľnosti získala v rámci
dedičského konania po svojej matke. V čase nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu navrhovateľka v
dome nebývala. Bývala vtedy na ul. W. K.Š. v trojizbovom byte, ktorý bol v jej osobnom vlastníctve a
neskôr sa presťahovala do dvojizbového bytu, ktorého vlastníkom je jej manžel, tam bývajú doteraz.

Do predmetného domu chodievala z dôvodu, že v tomto dome býval jej otec J. A., tento v uvedenom
dome býva doteraz. Býva tam od úmrtia navrhovateľkinej matky stále. Keď sa navrhovateľka stala
spoluvlastníčkou rodinného domu s jej otcom a bratom sa nedohodli ako sa bude dom užívať. V tomto
dome si nevyčlenila žiadny priestor ani miestnosť, ktorú by ona užívala, resp. mala užívať. Jej nevadilo,
že v tomto dome otec býva. Do tohto domu za otcom chodievala asi do roku 1995 a potom sa na ňu otec

nahneval kvôli banálnej veci a povedal jej, že nemusí za ním chodiť na návštevy a od vtedy tam nebola.
Potom tam chodili jej dcéry resp. vnučky. Nevie, či sa od tej doby dom opravoval resp. rekonštruoval,
asi od r. 2005 nemá od tohto domu ani kľuč, nakoľko niekto vymenil zámok, nevie však kto, a nový kľúč
jej nedali. Dcéry naďalej chodili za jej otcom na návštevy, ale už minulý rok (2012), keď išli na návštevu
a zvonili na zvonček pred domom, nikto im neotvoril. Daň z nehnuteľnosti za tento dom platí, náklady

za elektriku, za plyn a vodné stočné a odvoz smeti neplatí a nepodieľa sa na takýchto úhradách. Tieto
náklady zrejme platí jej otec. Navrhovateľka otcovi chce pomáhať, ale nemôže sa do tohto rodinného
domu dostať. Otec má telefón, ale zrejme tento je vypnutý, lebo dcéra sa naň nevie dovolať. Otca
navrhovateľka videla naposledy minulý rok a to v meste. Ona za ním išla pozdravila som ho, ale on sa sňou nerozprával a vyhýba sa jej. S dcérami sa normálne rozprával pokiaľ boli u neho na návšteve, vždy
však bol pri tom prítomný odporca. Dcéry jej hovorili, že pokiaľ išli k jej otcovi na návštevu, vždy sa museli
ohlásiť u odporcu a tento ich do domu pustil a pri ich návšteve bol vždy prítomný. Nevie, či otec potrebuje

nejako pomôcť. Ona nie je informovaná o nijakej zmluve, ktorou by sa jej brat zaviazal o otca starať.
Od roku 1995 si konflikt s otcom doteraz nevysvetlili, otec je veľmi tvrdohlavý. Navrhovateľka tento dom
od roku 1985 užívať nechcela, tento dom užíval jej otec s tým, že tam zostal sám. Neuvažovala ani o
využívaní tohto domu na iné účely, nakoľko sa do tohto domu nemohla dostať.
Do roku 1995, ona do tohto domu chodila zavárať, alebo pomáhať otcovi pri upratovaní, otec v tom dome

býval sám. O záhradu sa staral otec nakoľko je pedantný, teraz je v záhrade pustený pes a nevie kto sa
o tohto psa stará. Otec si pestoval v tejto záhrade zeleninu, ona tam zeleninu nepestovala, nakoľko má
inde svoju záhradu. Ona sa úžitkov z tejto záhrady nedomáhala.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že je spoluvlastníkom domu, na ul. V..T.. Š. Č.. XX a to v podiele
3, po ich matke v rámci dedičského konania získali každý 1/4 a spoluvlastnícky podiel v 1 mu otec

daroval zmluvou v roku 2005. O darovaní jeho sestra nevedela. Od úmrtia matky v dome býval výlučne
len ich otec. Využíval celý dom. Ani navrhovateľka a ani on neužívali žiadnu časť z tohto domu. On z
tohto domu doteraz neužíval žiadnu časť. Po úmrtí matky do domu za otcom chodili obidvaja súrodenci.
Navrhovateľka potom mala s otcom nejaké konflikty a asi pred 17 rokmi tam prestala chodiť. Na návštevy
za otcom potom chodili dcéry navrhovateľky, ale bolo to väčšinou tak, že chodievali gratulovať a vždy

sa skontaktovali s ním, že či idú aj oni a potom išli spolu. Pokiaľ by s dcérami išla aj navrhovateľka, nikto
by ju od brány tohto domu nevyhodil. Pokiaľ bol otec sebestačný, oni tam chodievali za ním väčšinou
v sobotu a pomáhali mu s prácami, ktoré už nevládal. Otec bol v minulom roku operovaný a následne
mu boli zistené ďalšie zdravotné problémy. V dome naďalej býva, býva tam sám. Každý deň je potrebné
sa o neho starať. Navrhovateľ tam chodí za ním, tiež jeho manželka a jeho syn. Nedohadovali sa so

sestrou o tom, ako sa má užívať tento dom, býval tam otec a my sme to akceptovali. On so synom v
kúpeľni domu robili bojler a znižovali strop a vykonávajú nutné práce okolo domu. Za elektriku a plyn
platí otec. Otec môže chodiť, ale už len menej. Odporcova sestra môže do domu kedykoľvek prísť, nikto
jej nebránil a nikto ju ani nevyhodil. Otec odporcu neoslovil, aby priviedol navrhovateľku na návštevu
za ním. Tento dom navrhovateľ nikdy neprenajímal a nikdy tento dom neužívala žiadna cudzia osoba.

Úžitok z tohto domu navrhovateľ nemal, skôr mal s týmto domom náklady a to napr. zakúpenie antény,
keď chcel otec pozerať televíziu, elektrický bojler, znižované stropy, sadrokartón, farby, natieranie brány,
dali otcovi televízor, kupovali telefón. Od sestry odporca nedostal žiadnu výzvu, ohľadne tohto, žeby
chcela tento dom užívať, resp. že by chcela tam dať nejakého nájomníka.
Zámok na dome vymenili asi 7 - 8 rokov potom, čo tam navrhovateľka nechodila, nakoľko otec stratil kľúč

od brány. Kľúč navrhovateľke nedal, nakoľko so ním nekomunikuje a kľúč od neho nepýtala. Uvedený
rodinný dom neužíva, tento dom užíva jeho otec. Vlastníkom psa, ktorý je pri dome je odporca. Pes
môže vážiť okolo 30 kg. Otec mu daroval svoj spoluvlastnícky podiel zrejme na základe toho, že za ním
navrhovateľka nechodila. Otec prišiel za ním a rozhodol sa, že keď sa o neho bude navrhovateľ starať
a otec bude v dome bývať do svojej smrti, že mu svoj spoluvlastnícky podiel na dome daruje. Pes je na

dome asi tri štyri roky. Darovacie zmluvy pripravovala JUDr. Vitásková. Navrhovateľ čítal žalobu, ktorú
podával na súd v konaní 2C/101/2012. To čo uviedol v žalobe č. l. 3 myslel tak, že do tohto domu chodí a
otcovi pomáha. V sobotu pokiaľ za otcom idú, musia ísť do tohto domu, keď chce otcovi pomôcť, okúpať
ho. Od októbra 2012 za otcom chodia každý deň. Psa tam dávali preto, že otcovi sa stala príhoda, že
keď raz otvoril na zazvonenie, násilne niekto prišiel za ním do domu, aj otec kvôli tomu volal políciu. Pes

má urobený koterec a len na noc ho otec púšťa von.

Svedok J. A., pri výsluchu uviedol, že navrhovateľka je jeho dcéra. „Vzťahy sa medzi nami dvomi rozišli“.
Bolo to dávno možno aj rok. O pojednávaní sa dozvedel tak, že dostal papier zo súdu, že je predvolaný
ako svedok. Pred pojednávaním o pojednávaní rozprával so svojim synom - odporcom a jeho právnou

zástupkyňou. Povedal synovi, že mu prišlo predvolanie, syn mu povedal, aby som išiel na pojednávanie
za svedka a povedal skutočne ako sa veci majú. Syn mu povedal, že už bolo jedno pojednávanie a
že bude ďalšie pojednávanie ohľadne vyjasnenia tejto veci. Syn spomínal, čo hovoril na pojednávaní a
spomínal tiež, čo vypovedala jeho dcéra. Zápisnicu z pojednávania nevidel. Vzťah s dcérou má svedok
špatný, nechodila dlhú dobu ku nemu. S dcérou sa nepohádal, keď sa zhoršili ich vzťahy len dlhú dobu

ku nemu nechodila. So synom má dobré vzťahy, syn ide s ním do nemocnice, nakúpi mu, stará sa o
neho. On dcéru nežiadal o to, aby mu pomáhala, keďže ku nemu nechodila.
Býva v rodinnom dome, ktorý má tri izby, k domu patrí malá záhrada asi 15 x 15 m a malý dvor 3 - 4
m. V dome býva od r. 1976, kedy dom kúpil. V dome po jeho kúpe býval sám a syn tam nebýval len kunemu chodil na zabezpečenie toho čo potrebuje. Jeho manželka v tomto dome bývala taktiež a zomrela
v roku 1985. Po úmrtí manželky v dome býval sám. Iné deti nemá okrem navrhovateľky a odporcu. Po
úmrtí manželky navrhovateľka a odporca zdedili každý 1 tohto domu. Jedna polovica domu zostala v

jeho vlastníctve a on sa rozhodol, že kto sa o neho postará tak mu dá túto svoju polovicu. Svoju polovicu
„dal na syna“ s tým, že ho doopatruje. Daroval mu ju. Po tom ako daroval svoju polovicu domu, ostal
bývať v dome. Dcére nepovedal, že synovi daroval svoju polovicu domu. Nevie, či jeho dcéra chcela v
tom dome niekedy bývať, nevie to odhadnúť. Ona mu nepovedala, že by chcela v tomto dome bývať.
Dcéra ho nikdy nežiadala o to, aby z tohto domu odišiel, ale on by aj tak z tohto domu neodišiel. Lebo

dcéra má bývanie. Jeho syn mu nepovedal, že by chcel ísť bývať do tohto domu a nežiadal ho, aby som
sa odsťahoval, to by si ani nedovolil. Jeho dcéra chodila do tohto domu na návštevy, nepamätá si, kedy
tam chodila, ale nechodila na návštevy v čase, keď jeho manželka už zomrela. Dcéra má deti a to P. a
druhé meno si neviem spomenúť a tieto jej dcéry chodili za ním do domu na návštevy a to na narodeniny,
meniny, chodili mu zagratulovať. Pri iných príležitostiach nevie či chodili, ale pri týchto sviatkoch určite.
On sa na vnučky nehnevá, bol rád, keď vnučky za ním prišli. Druhá vnučka sa volá K.. Teraz už jeho

vnučky za ním nechodia, nevie koľko a aká je to dlhá doba. Nepýtal sa ich prečo za ním nechodia.
Pokiaľ by za nám vnučky prišli on by som ich nevyhodil. Keďže v dome býva, plyn a elektriku za dom
platí. Za vodu sa neplatí nakoľko majú studňu. Nestalo sa, že by nepustil dcéru do tohto domu, keď tam
chcela za ním prísť. Raz stratil kľúče, nevie kedy to bolo, možno je to rok. Dali preto urobiť nové kľúče a
vymeniť zámok. Pred tým, nevie však ako je to dávno, jeho dcéra mala kľúč od domu. Po výmene zámku

kľúč dcére nedal, nakoľko sa ho ani nepýtala. Kľúč mal on a tak isto syn, keď tam chodí. Vnučkám P. a
K. kľúč nedal a ani sa na to nepýtali. Raz sa stalo, že niekto na dome zazvonil a on otvoril a nejaký chlap
mu vošiel do vnútra do domu. Tohto človeka nepoznal. Keďže tam bol pes, ten tohto človeka „odplašil
a tento človek utiekol“, tento pes ho vtedy zachránil. Ten človek by ho vtedy bol udrel, dvíhal na neho
ruky. On potom išiel k susedom - pani X. a aj volali políciu, ale tá neprišla. Doma má len mobilný telefón

a to asi dva roky, ja som si tento telefón kúpil. Dcéra a vnučky mu netelefonujú. Nevie, či jeho dcéra vie
aké má telefónne číslo, nepovedal jej aké mám číslo telefónu, tak isto ani vnučkám to neoznámil, keďže
si nepýtali. Dom kde býva potrebuje údržbu, tento dom udržiaval jeho syn, dom je pôvodne postavený
v roku 1934. Synovi nedával peniaze na údržbu. Syn opravoval kúpeľňu za svoje peniaze, keď bolo
potrebné opravovali sa aj omietky, dcéra mu pri opravách nepomáhala, táto už do domu vtedy nechodila.

Rodinný dom užíva on a taktiež jeho syn, dochádza tam a opravuje ho. Syn má kľúče od tohto domu,
chodíminakupovaťapomáhať.Ondalsynovikúpiťnovýzámokasyntentozámokajvymenilnadverách
od domu. Syn tomu rozumie a keby to nevedel, tak by museli niekoho zavolať, kto to urobí. Pes, ktorý
je v záhrade tohto domu patrí jeho vnukovi a synovi. Pes je v tomto dome preto, že on sa v tomto dome
cíti lepšie keď tam je, lebo je to jeho ochrana, má pri ňom istotu. Syn v tomto dome nebýval po tom,

ako som mu daroval svoj spoluvlastnícky podiel.

Svedkyňa P. V. pri výsluchu uviedla, že navrhovateľka je jej matka, vychádzajú dobre. Odporca je jej
strýko. Do roku 2011 sa navštevovali a potom už nie. Konflikt medzi nimi nebol, od kedy však boli za jeho
právnou zástupkyňou zrejme kvôli súdnym sporom prestal s ňou komunikovať. Odporca sa s matkou

sa nerozpráva asi od r. 1998 po období sestrinej svadby. K jej starému otcovi J. A. má dobrý vzťah.
Navštevovali ho ja s jej sestrou a synom svedkyne a sestrinou dcérou v jeho dome, na Š. L. M. S. do
r. 2011, chodievali tam na jeho narodeniny, meniny a potom ešte, keď mali na návštevu čas. Správal sa
k nim dobre, rozprávali sa s ním o ich rodinách, t.j. jej a sestrinej. O jej mame sa s ním nerozprávali,
nepýtal sa prečo ho nepríde navštíviť. Ona sa ho nepýtala, čo sa stalo medzi ním a jej mamou, vie to

len od jej mamy a aj pri tom bola. Nevie presne v ktorom roku, ale bolo to asi po r. 1998, keď zomrela
stará mama chodili k starému otcovi pravidelne a zavárali v tomto dome pre nich a pre starého otca a
taktiež aj pre rodinu ich strýka. Keď sme odmietli zavárať aj pre strýka, tak starý otec povedal, že už
nemusia chodiť. Od vtedy jej mama na návštevy už nechodila. Viacej k tomu nevie uviesť a nebola to
vtedy žiadna hádka len to tak povedal. Starý otec s mamou prestal od vtedy komunikovať. Do roku 2011

so sestrou naďalej chodili na návštevy, po r. 2011 už tam nechodia, lebo dovtedy návštevy prebiehali tak,
že vždy sa dohodli, museli sa ohlásiť väčšinou u odporcovej manželky a s ňou sa dohodli na dni a hodine
návštevy. Potom sa stretli pred činžiakom a ona išla s nami na návštevu do domu k starému otcovi. Ona
mala kľúč a otvorila si, alebo zazvonila na dome a otvoril starý otec alebo odporca, pokiaľ tam bol. Stalo
sa, že išli aj sami a keď zvonili na dome, tak ich starý otec nepustil, určite bol doma, lebo videli, ako sa

hýbe záclona na okne, keď sa pozerá kto chce ísť dnu, alebo ho bolo vidieť v zrkadle pomocou, ktorého
pozeral kto je pred domom. Vie, že starý otec má mobilný telefón, toto číslo má, dala jej ho odporcova
manželka alebo jeho syn. Keď volala starému otcovi ohlasované bolo, že stanica je nedostupná. Starý
otec mal v apríli narodeniny, chceli ísť k nemu na návštevu, zvonili aj pred domom, ale nepustil ich.Bol doma nakoľko utíšil psa, ktorý skákal na bránu, nepýtal sa ani kto ide. Pred pojednávaním sa so
starým otcom nestretla a nerozprávala nakoľko pred pojednávacou miestnosťou sedel na inom mieste
aj s odporcom a jeho synom. V čase, keď chodievala do domu, jeho stav bol ešte dobrý, nevie kto robil

údržbu tohto domu, nevšimla si však, že by boli na dome robené nejaké úpravy. V období, keď ešte jej
matka sa rozprávala so starým otcom, izby v dome maľoval jej otec a po tomto období, keď už jej matka
do domu nechodila, tak zrejme maľovanie zabezpečoval asi odporca. Rodinný dom teraz užíva starý
otec a jeho syn a to zrejme od obdobia darovacej zmluvy. Jej matka nemá kľúče od tohto rodinného
domu. Zrejme to bolo po podpise darovacej zmluvy pretože vymenili zámok na dome, starý otec jej pri

návšteve povedal, že stratil kľúče a že musel vymeniť zámok. Oni si pýtali kľúče, povedal, že kľúče nemá
a musí ich dať urobiť. Jej mama môže tento dom užívať, pokiaľ by chcel starý otec a pokiaľ by mala
prístup do tohto domu. Nevie o tom, nebola som pri tom, že by jej mama žiadala jej starého otca o to, že
chce mať prístup do domu, resp. že by v tomto dome chcela bývať, alebo že by ho žiadala, aby z tohto
domu starý otec odišiel. Od kedy sa mama so starým otcom nerozpráva, neuhrádza za dom elektriku
a plyn to je asi od r. 1998. Starý otec si vždy tieto náklady uhrádzal sám. Pokiaľ domu išli vo voľnom

čase, museli sa taktiež ohlasovať dopredu, pokiaľ však v dome v čase, keď sme chceli ísť na takúto
návštevu bol odporca a jeho rodina, tak vtedy ich do domu pustili na návštevu. Vie o to, že starý otec
ohluchol, bolo to asi v období po smrti starej matky. V kuchyni domu mal „svetielko“, ktoré blikalo keď
niekto zvonil, takže podľa nej vedel keď niekto zvonil do domu a tak isto od kedy je v dome pes, tento
skáče na bránu, keď niekto stojí pred bránou domu, tak že aj podľa tohto by vedel, že niekto zvoní do

domu. Tak isto mohli zazvoniť u susedov, ktorí vidia cez plot, či je starý otec doma a títo im tiež oznámili,
že starý otec doma je. Pes, ktorý je v dome u starého otca pôvodne bol na činžiaku u odporcu a keď
narástol, tak ho museli dať starému otcovi, nakoľko tento pes bol veľmi veľký. O starého otca sa teraz
stará odporca, pred tým, ako sa starý otec pohneval s jej matkou, o starého otca sa starala jej mama.
Odporca býva v štvorizbovom byte na ul. SNP a víkendy trávia v dome u starého otca, lekár starého otca

a aj ľudia im povedali, že teraz odporca sa zdržuje v dome aj cez týždeň, nakoľko starý otec potrebuje
24 hodinovú starostlivosť.

Svedok P. A., pri výsluchu uviedol, že navrhovateľka je setra jej otca, konflikty nemajú, stretávajú sa
málokedy. Odporca je jeho otec. Svedok býva v S. v byte, ktorého vlastníkom je jeho otec, v tomto byte

bývajú jeho rodičia a jeho brat H. A.. Jeho starý otec býva v S., jedná sa o rodinný dom. Do rodinného
domu svedok chodí za starým otcom cez víkendy a to spolu so svojím otcom, chodievajú do tohto domu
kvôli práci okolo domu alebo na záhrade. V tomto rodinnom dome býva starý otec a nikto iný v ňom
nebýva. Keď príde do toho do domu združuje sa aj v dome. V dome sú tri izby, kuchyňa a príslušenstvo.
Starý otec obýva len jednu miestnosť je to brané ako kuchyňa a v tejto miestnosti má aj posteľ kde spáva.

Svoje veci má aj v ostatných izbách. V dome je kúrenie plynové a to v kuchyni, kde spáva starý otec a v
jednej izbe - obývačke. Cez zimu sa kúri len v kuchyni, kde starý otec spáva. V tomto dome má svedok
svoje veci a to motorovú pílu, ktorú používajú na rezanie pokiaľ je niečo potrebné v dome, starý otec
si kúri vo svojej miestnosti plynom a taktiež aj drevom. V tomto dome jeho otec resp. rodičia majú veci
a to kosačku, ktorú spoločne kupovali a tiež nejaké náradie a starému otcovi sa dávala do domu ešte

mikrovlnná rúra, televízor, anténa, bojler. Čo sa týka ošatenia jeho otec má v toto dome len ošatenie,
ktoré používa pri práci v rodinnom dome, iné ošatenie tam nemá, nemá tam svoj nábytok. Nemajú tam
žiadne veci, ktoré by si uložili - ktoré by skladovali v tomto dome z dôvodu, že by sa v ich byte nezmestili.
Jeho otec do tohto domu chodí každý deň - chodí za starým otcom, nosí mu stravu - obed a dáva mu
lieky. Do domu chodí podľa potreby. Keď mu nesie obed tak mu pri tej príležitosti dá aj lieky, prípadne keď

je potrebné tak tieto lieky mu chodí dávať aj večer. Starý otec berie lieky na tlak, nejaké kvapky na oči.
Starý otec si nevarí, varí mu svedkova matka a otec mu s obedárom nosí stravu. Vzhľadom k
zdravotnémustavuavekustaréhootcadodomuchodíupratovaťväčšinousvedkovamamaatopriestory
kde sa starý otec zdržuje. So starým otcom boli na operácii očí, boli s ním aj na vyšetrení na ušnom
oddelení, na jedno ucho nepočuje a má vysoký tlak. Napriek tomu v dome žije sám, len s ich pomocou.

Starý otec mu nerozprával o jeho vzťahu k navrhovateľke, ale pokiaľ tam svedok chodí a to je už 8
rokov, navrhovateľka do domu nechodí za starým otcom. Starý otec nehovoril ani pred ním o tom, že
by navrhovateľka mohla za ním prísť. Dcéry navrhovateľky chodievali za starým otcom pokiaľ vie na
narodeniny, svedok sa s nimi občas stretáva. Nehovorili mu, že by tam chceli prísť inokedy, len na
narodeniny. Posledné dva roky tam nechodia ani na narodeniny. V každej miestnosti, kde starý otec býva

t.j. v kuchyni a obývačke je samostatné plynové kúrenie. Kúrenie v obývačke sa nepoužíva. Ostatné
miestnosti nie sú vykurované nakoľko nie je to čím vykurovať. O záhradu sa staral starý otec pokiaľ
mohol, ale keďže nevládze z dôvodu zdravotného stavu udržujú záhradu svedok a jeho otec. Bežne
kosia, sadia sa už len rajčiny a to pre starého otca. Takto to trvá už asi šesť rokov. V zime chystajústarému otcovi drevo na vykurovanie, odhŕňa sa ešte sneh na dvore a prístupová cesta. V lete sa robia
bežné práce okolo domu a kosenia. Starý otec ho o toto nepožiadal, ale keďže nevládze tak sa mu
pomáha takýmto spôsobom z vlastnej iniciatívy. Keď sesternice chodili na narodeniny na návštevy k

starému otcovi, pokiaľ vie, vždy sa dohodli s jeho matkou a potom tam išli spolu s jeho matkou k starému
otcovi, alebo už keď u starého otca bola rodina odporcu, tak prišli za nimi. Nie je si vedomý toho, že by
tamchodievalimimonarodenín.VieakéjevlastníctvoktomutoRD,3vlastníjehooteca1navrhovateľka.
Starý otec má s jeho otcom Zmluvu, že ho doopatruje a preto podľa svedkovho názoru býva starý otec
v tomto dome. Kľúče od rodinného domu má otec a jeho mama. Navrhovateľka a jej rodina od domu

nemajú kľúče. Keď starý otec stratil kľúče od domu, tak sa na dome menil zámok. Navrhovateľka si
tento kľúč od domu potom buď nepýtala alebo nemá záujem ho mať. Svedok kľúče od domu nemá. Do
domu chodí cez víkend s jeho otcom. Časť domu, ktorú neužíva starý otec je nevyužitá. Starý otec má
v dome psa. Psa zaobstaral svedkov brat asi pred 6 rokmi. Pes bol u nich najskôr dva roky. O psa sa
stará svedkov otec alebo mama keď tam idú prípadne svedkov brat. Je to kríženec argentínskej dogy
s pitbullom a na večer sa púšťa voľne do záhrady. Do koterca sa zatvára, keď príde nejaká návšteva,

pes je na ochranu starého otca. Dom nie je osobitne upravený z dôvodu, že starý otec nepočuje, len v
kuchyni má svetelnú signalizáciu - ako zvonček. Starý otec má naslúchacie zariadenie ale nepoužíva
ho. Kachľová pec je v miestnosti, kde starý otec spáva.

Svedkyňa S. Š. pri výsluchu uviedla, že navrhovateľka je jej sestrenica a odporca je jej bratranec. Vzťahy

medzi nimi sú normálne, konflikty ani s jedným nemala. Otec účastníkov býva v S.. Na návštevy k ich
otcovichodievalidotohtodomu,naposledytambolaniekedyvdecembri2012,keďzvonila,alenedostala
sa do tohto domu. Nikto jej neotvoril. Nevie ani, či vtedy otec účastníkov bol doma. Priamo v dome bola
asi pred tromi, štyrmi rokmi možno aj dávnejšie nepamätá si to. Nepamätá si presne, ale vtedy tam
zrejme bol odporca, náhodne sa tam stretli. V tom čase býval v dome otec účastníkov J. A.. Nikto iný

tam nebýval. V dome sú tri izby a potom vo dvore je kuchyňa a možno je tam ešte jedna izba do dvora.
Vie, že otec účastníkov spával v kuchyni a myslí si že sa zdržiaval v kuchyni a tak isto aj keď prišli na
návštevu zdržiavali sa tam. Otec účastníkov jej nerozprával aké má vzťahy s deťmi. Navrhovateľka do
toho domu nechodieva, vie to lebo jej to povedala. V decembri 2012 možno v januári 2013 pri dome aj
raz zvonili a nikto im neotvoril a nevieme, či niekto bol doma. Navrhovateľa vtedy išla s ňou a povedala,

že v dome má nejaké veci že sa tam ide pozrieť. Hovorila jej, že nemá od domu kľúče. Nevie či svedkyni
hovorila, že by tieto kľúče pýtala, resp. od koho. Svedkyňa pána A. videla asi pred tromi rokmi, keď bol u
nich na oslave narodenín jej matky. Navrhovateľka ani odporca na tejto oslave neboli. Vtedy im nehovoril
o vzťahoch s deťmi. Keď naposledy zvonila v dome otca účastníkov, v tomto dome bol pes, počula ho.
Videla toho psa, nevie aká je to rasa, vyzerá nebezpečne. Oni sa navštevovali s otcom účastníkov, preto

bola naposledy u neho pred 4 -5 rokmi. V decembri resp. v januári tam bola len jediný krát zvoniť.

Svedkyňa K. Č. pri výsluchu uviedla, že je jej matka. Odporca je brat jej mamy. Vzťahy s ním mali dobré,
ale teraz sú také, že pokiaľ ho pozdravia tak neodzdraví. Konflikt nemali. Nevie z akého je to dôvodu. J.
A., je jej starý otec. So starým otcom sa stretávala ona, jej sestra P. V., jej dcéra a jej synovec. Chodili za

ním, keď mal narodeniny, meniny, alebo keď boli Vianoce. Chodili za ním k nemu do rodinného domu,
kde býva. Jej matka tam s nimi za ním nechodievala. Vedkyňa sa moc nestarala do ich vzťahov, ale vie,
že boli nezhody medzi jej mamou a starým otcom a jej bratom - odporcom. Naposledy boli v dome u
starého otca v r. 2012 asi v októbri, keď mal meniny. Keď mal tento rok starý otec narodeniny, zvonili na
dome a do domu sa nedostali. Myslí si, že bol doma, lebo pod bránou bol pes a štekal. Asi pred tromi

mesiacmi tam boli ešte raz svedkyňa s jej dcérou a do domu sa nedostali, zvonili na dome, búchali,
nedostali sa do domu. Starý otec bol doma, vie to z toho, že sa pozeral cez záclonu v okne. Naposledy,
keď bola v dome, zdržiavali sa v izbe, ktorá je aj kuchyňou, kde starý otec aj prespáva. Starý otec bol
rád, že prišli. Na jej mamu sa nepýtal, ani nehovoril o vzťahoch s ňou. Nikdy sa ani nepýtala, či niekedy
za ním jej mama príde, ani jej nič neodkazoval. Raz bola v dome aj v ďalšej izbe, nakoľko v tejto izbe má

uložené veci po dcére a dcéra si vtedy chcela zobrať nejaké veci pre bábiky. Bola tam vtedy manželka
odporcu a bola zvedavá, čo tam v izbe robia, veci si z tejto izby zobrali. Musela ísť vtedy do izby v
doprovode manželky odporcu, lebo sa pýtala čo hľadajú a táto izba bola zamknutá, kľúče od izby mal
starý otec. Starý otec v tomto dome býva veľmi dlho asi aj 40 rokov. Prakticky starý otec využíva len
jednu izbu, ktorá je kuchyňa, kde aj spí a v ostatných izbách sa nekúri. Kľúče od týchto izieb má starý

otec a možno má kľúče aj odporca. Kľúče od rodinného domu má starý otec a odporca. Kľúče rodina
svedkyne nemá, nakoľko keď si ich pýtali od starého otca a tiež od manželky odporcu povedali, že ich
nepotrebujú. Rodina svedkyne mala kľúče, ale keď raz do domu prišli bol vymenený zámok - bolo to
asi pred 5 - 7 rokmi. Keď boli naposledy v dome, do domu sa dostali tak, že vtedy tam bol odporca smanželkou a oni ich do domu pustili. Jej mama bola naposledy v dome asi pred 10 rokmi nevie presne.
Pes je voľne pustený, spí pod bránou alebo behá po záhrade. Starý otec má naslúchacie zariadenie lebo
nepočuje. Nevie o tom, že by jej mama žiadala starého otca, aby z domu odišiel, t.j. aby tam nebýval,

skôr si myslí že mama chcela, že my sa do domu presťahujeme a doopatrujeme starého otca, ale starý
otec to nechcel. Nevie o tom, že by jej mama žiadala odporcu, aby jej uvoľnil časť domu, nevie či sa o
tom rozprávali. Pes, ktorý je u starého otca, je nebezpečný. Lebo napadol jej dcéru a od vtedy sa ho
dcéra bojí. Nevie o to, že by tento pes napadol aj starého otca. Pri tomto napadnutí bol aj odporca aj jeho
syn. Starého otca chodili navštevovať pravidelne v termínoch narodeniny, meniny. Narodeniny má 2.4.

a meniny okolo 4. novembra. Keď prišli do domu zagratulovali starému otcovi, starý otec ich pohostil,
zdržali sa dve tri hodiny niekedy viac. Pohostil ich malinovkou, deťom dal sladkosti, urobil nám kávu.
Posledných pár rokov sa do domu dostali tak, že sa dohodli s manželkou odporcu, kedy majú za starým
otcom prísť, alebo kedy tam oni budú, aby mohli za ním prísť. Inak by sa tam nedostali. Incident so psom
a mojou dcérou sa stal asi pred dvomi rokmi na meniny starého otca.

Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že navrhovateľka a odporca sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných v k. ú. S., obec S., a to rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na parc.
č. XXXX, a pozemkov parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 254 m2, parc. č. XXXX,
záhrady o výmere 268 m2. Odporca je spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 3/4 a navrhovateľka
je spoluvlastníčkou nehnuteľností v 1/4 spoluvlastníckeho podielu. Spoluvlastnícky podiel každý v 1/4

nadobudli na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Senica č. D22/86 zo dňa 7.3.1986. Odporca
nadobudol dňa 17.1.2006 ďalší spoluvlastnícky podiel k uvedeným nehnuteľnostiam o veľkosti 1/2
titulom darovacej zmluvy.

Zo zaopatrovacej zmluvy zo dňa 7.12.2005 uzatvorenej medzi J. A. a odporcom súd zistil, že J. A.

bol spoluvlastníkom v 1/2 nehnuteľností zapísaných v k. ú. S., obec S., a to rodinného domu súp.
č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX, a pozemkov parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 254 m2, parc. č. XXXX, záhrady o výmere 268 m2. Pôvodne bol vlastníkom predmetných
nehnuteľností s manželkou P.. Po jej smrti zostal v dome bývať sám a dom sám užíva. Dňa 5.12.2005
previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v 1/2 na základe darovacej zmluvy na syna -

odporcu. V zmluve v čl. II je konštatované, že na základe tejto zmluvy má J. A. právo v darovanom dome
bývať do smrti a celý dom užívať a tiež všetko domové vybavenie. Taktiež má právo užívať prevedené
pozemky, má právo vstupu do záhrady, právo chovať domáce zvieratá, požívať plody zo záhrady a túto
obhospodarovať podľa svojho uváženia, v dome prijímať návštevy známych a príbuzných. J. A. bude
spolusosynomhradiťvšetkynákladyspojenésúdržbouaopravaminehnuteľností,nákladyzaelektrickú

energiu, kúrenie, odvoz smetí, poplatky i daň z nehnuteľností bude hradiť J. A.Č.. Odporca sa zaväzuje
poskytovať svojmu otcovi v prípade potreby pomoc v chorobe a starobe, najmä mu zabezpečí potrebné
lekárske ošetrenie, odvoz a doprovod k lekárovi, obstará potrebné nákupy a iné potreby, upratovanie
domu, pranie prádla a každodennú starostlivosť a v prípade smrti vystrojí dôstojný pohreb. Zmluva
nadobúda platnosť a účinnosť dňom vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe darovacej

zmluvy.

Zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 2C/101/2012 súd zistil, že dňa 19.6.2012 Q. A. podal žalobu
proti V. S. na zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva
č. XXXX, k. ú. S., obec S., a to rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX, a pozemky

parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 254 m2, parc. č. XXXX, záhrady o výmere 268
m2, s tým, že žiada aby sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností. Vo veci súd ešte nerozhodol. V
spise sa nachádza darovacia zmluva zo dňa 5.12.2005, ktorou J. A. daroval svojmu synovi - odporcovi
spoluvlastnícky podiel v 1/2 nehnuteľností zapísaných v k. ú. S., obec S., a to rodinný dom súp. č. XXXX,
postavený na parc. č. XXXX, a pozemky parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 254 m2,

parc. č. XXXX, záhrady o výmere 268 m2.

Z komplexného posudku vypracovaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny č. MC01/16/2013-
IND zo dňa 17.1.2013 vyplýva, že J. A. je v dôsledku zdravotného stavu osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím a je odkázaný na pomoc inej o osoby.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.Podľa § 136 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
vlastníkov.

Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

Podľa § 137 ods. 1, Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Ohospodárenísospoločnouvecourozhodujúspoluvlastníciväčšinoupočítanoupodľaveľkostipodielov.
Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek
spoluvlastníka súd.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Z podstaty podielového spoluvlastníctva vyplýva, že každý zo spoluvlastníkov je na základe zákona
samostatným právnym subjektom a má tie isté oprávnenia ako jediný vlastník s tým rozdielom,

že rovnaké oprávnenia majú aj ostatní spoluvlastníci. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti
spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu k spoločnej veci.
Nevyjadruje však reálnu časť predmetu spoluvlastníctva. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje postavenie
spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom a určuje, v akej miere sa spoluvlastníci podieľajú na správe
spoločnej veci, na užívaní spoločnej veci, na nákladoch na ňu vynaložených súvisiacich s jej užívaním

a udržiavaním, na úžitkoch z veci. Spoluvlastníkovi patria práva a povinnosti k spoločnej veci podľa
pomeru k podielom ostatných spoluvlastníkov.
Tam, kde spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie veci v spoluvlastníctve v rozsahu určenom jeho
podielom, má nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady. Právo spoluvlastníka na náhradu za
to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, vyplýva z § 137

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neposkytnutie peňažného vyrovnania môže predstavovať majetkový
prospech získaný bez právneho dôvodu, a preto môže byť bezdôvodným obohatením v zmysle § 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, vyplývajúceho z ustanovenia § 137 ods.

1 Občianskeho zákonníka. Súd preto ako prvé skúmal splnenie podmienok pre vydanie bezdôvodného
obohatenia.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že navrhovateľka a odporca sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných v k.ú. S., obec S., a to rodinného domu súp. č. XXXX,

postaveného na parc. č. XXXX, a pozemkov parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 254
m2, parc. č. XXXX, záhrady o výmere 268 m2. Odporca je spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 3/4 a
navrhovateľka je spoluvlastníčkou nehnuteľností v 1/4 spoluvlastníckeho podielu. Spoluvlastnícky podiel
každý v 1/4 nadobudli na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Senica č. D22/86 zo dňa 7.3.1986.Odporca nadobudol dňa 17.1.2006 ďalší spoluvlastnícky podiel k uvedeným nehnuteľnostiam o veľkosti
1/2 titulom darovacej zmluvy. Jedná sa o rodinný dom s tromi izbami a príslušenstvom, s dvorom a
záhradou.

V danom prípade súd skúmal, či navrhovateľka ako spoluvlastníčka v 1/4 spoluvlastníckeho podielu
( ktorá sa v konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia voči odporcovi ), užíva uvedené
nehnuteľnosti v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu a či odporca užíva tieto nehnuteľnosti nad
rámec svojho spoluvlastníckeho podielu v 3/4 - nách.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že pôvodne uvedené nehnuteľnosti boli vo vlastníctve
rodičov účastníkov J. A.Č. a P. A. ( č.l. 21 spisu ). Títo v uvedenom dome aj spoločne bývali. Po
smrti matky účastníkov P. A. zostal v rodinnom dome naďalej bývať a užívať nehnuteľnosti otec
účastníkov J. A. bez písomnej dohody spoluvlastníkov. V rámci dedičského konania Štátneho notárstva
Senica č. D22/86 rozhodnutím zo dňa 7.3.1986 nadobudli spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam

J. A. 1/2 spoluvlastníckeho podielu, navrhovateľka 1/4 spoluvlastníckeho podielu a odporca 1/4
spoluvlastníckeho podielu. Dňa 5.12.2005 otec účastníkov J. A. daroval svoj spoluvlastnícky podiel na
uvedených nehnuteľnostiach odporcovi, odporca tak nadobudol spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3/4.
Aj po darovaní spoluvlastníckeho podielu zo strany J. A. svojmu synovi - odporcovi, J. A. naďalej zostal
v dome bývať a tento užíva spôsobom nezmeneným od roku 1986 až doteraz. Odporca so svojím

otcom spísali dňa 7.12.2005 zaopatrovaciu zmluvu, na základe ktorej sa odporca umožňuje J. A. právo
v dome bývať do smrti a celý dom užívať a tiež všetko domové vybavenie. Taktiež má právo užívať
pozemky, má právo vstupu do záhrady, právo chovať domáce zvieratá, požívať plody zo záhrady a túto
obhospodarovať podľa svojho uváženia, v dome prijímať návštevy známych a príbuzných. Zároveň si
dohodli,žeJ.A.budespolusosynomhradiťvšetkynákladyspojenésúdržbouaopravaminehnuteľností,

náklady za elektrickú energiu, kúrenie, odvoz smetí, poplatky i daň z nehnuteľností bude hradiť J. A..
Odporca sa zaväzuje poskytovať svojmu otcovi v prípade potreby pomoc v chorobe a starobe, najmä
mu zabezpečí potrebné lekárske ošetrenie, odvoz a doprovod k lekárovi, obstará potrebné nákupy a iné
potreby, upratovanie domu, pranie prádla a každodennú starostlivosť a v prípade smrti vystrojí dôstojný
pohreb. Užívanie domu zo strany J. A.F. sa nezmenilo ani po roku 2005.

Tieto skutočnosti vyplývajú aj z výpovedí účastníkov a tiež svedkov. Samotná navrhovateľka uviedla, že
s otcom a bratom sa nedohodli, ako sa bude dom užívať po smrti ich matky. Nevyčlenila si priestor ani
miestnosť, ktorú by mala užívať. Nevadilo jej, že v dome býva jej otec. Do domu za otcom chodievala
asi do roku 1995, keď sa na ňu otec nahneval. Potom za jej otcom chodili len jej dcéry na návštevy. Od

roku 2005 od domu nemá kľúč. Za dom platí len daň z nehnuteľností, ostatné náklady za dom neplatí.
Odporca uviedol, že v dome po smrti ich matky zostal bývať ich otec, užíval celý dom, navrhovateľ a
odporkyňa neužívali žiadnu časť domu. Po smrti matky chodili za otcom obidvaja súrodenci. So sestrou
sa nedohadoval, ako sa má dom užívať, býval v ňom ich otec a ani to akceptovali. Jeho sestra môže do
domu za otcom kedykoľvek prísť, nikto jej v tom nebráni. Sestra od neho nežiadala, že by chcela dom

užívať. Otec účastníkov J. A. potvrdil, že v dome býva sám, syn k nemu do domu chodí na zabezpečenie
toho, čo potrebuje. Dcéra mu nepovedala, že by chcela v dome bývať, nežiadala ho aby z domu odišiel.
Syn ho tiež nežiadal, aby sa z domu odsťahoval. Náklady na bývanie v dome, plyn a elektriku platí
sám. Raz stratil od domu kľúče a preto dali vymeniť od domu zámok, navrhovateľka si kľúče od domu
nepýtala. Od domu má kľúče jeho syn, chodí mu nakupovať a pomáhať. Svedkyne P.N. V., K. Č. vo

výpovediach uviedli, že nevedia o tom, že by ich matka žiadala svojho otca, aby jej uvoľnil časť domu.
Do domu navrhovateľka a jej dcéry nemajú voľný prístup. Za starým otcom chodili na návštevy vždy za
prítomnosti rodiny odporcu.

Ztýchtoskutočnostíjesúdnázoru,ževčasevznikuspoluvlastníctvanavrhovateľky,odporcuaichotcaJ.

A. k predmetným nehnuteľnostiam v roku 1986, spoluvlastníci sa konkludentne dohodli na tom, že dom a
záhradu bude bezodplatne užívať J. A. v súlade s ustanovením § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. J.
A.Y. takto vzniklo právo bývania v dome. Na takéto rozhodnutie spoluvlastníkov sa nevyžaduje osobitná
forma rozhodovania. O tom, že sa jedná o bezodplatné užívanie svedčí aj skutočnosť, že navrhovateľka
od otca do teraz nežiadala finančnú odplatu. J. A. na základe toho od roku 1986 nehnuteľnosti

bezodplatne sám užíva. Ku zmene bezodplatného užívania nedošlo ani v roku 2005 po tom, keď J. A.
prestal byť spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností a naďalej zostal bývať v dome a nehnuteľnosti
naďalej sám užíval. Tento stav akceptovala naďalej navrhovateľka a tiež odporca. Podľa názoru súdu v
roku 2005 nedošlo ku zmene spôsobu užívania nehnuteľnosti v dôsledku zaopatrovacej zmluvy medziJ. A. a odporcom, nakoľko o takomto ďalšom užívaní po roku 2005 spoluvlastníci nerozhodovali a
naďalej bol akceptovaný stav užívania nehnuteľností ich otcom aký bol od roku 1986. Súd je názoru,
že uzatvorením zaopatrovacej zmluvy odporca fakticky len písomne za seba potvrdil, že akceptuje jeho

právo doživotného užívania nehnuteľností v rozsahu spoluvlastníctva nadobudnutého odporcom.

Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka sa nedomáhala zmeny takejto dohody o užívaní
nehnuteľností, nevyzvala odporcu na rozhodnutie o zmene užívania nehnuteľností v zmysle § 139
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Akceptovala, že v dome býva jej otec a to bezodplatne. Navrhovateľka

sa doteraz ani žalobou nedomáhala vstupu do nehnuteľností, resp. ich užívania v zmysle § 126 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Čo sa týka vstupu navrhovateľky a jej rodinných príslušníkov do domu za účelom návštevy J. A., odporca
týmto návštevám nebráni, čo je uvedené aj v zaopatrovacej zmluve. Je vecou navrhovateľky či si urovná
vzťahy s otcom a akým spôsobom a do akej miery a akou formou sa bude rodina navrhovateľky s

jej otcom stretávať. Tieto skutočnosti však podľa názoru súdu nemajú vplyv na reálny stav užívania
nehnuteľností.

Súd je názoru, že v konaní nebolo preukázané, že nehnuteľnosti užíva aj odporca. Tento do domu chodí
za svojim otcom z dôvodu starostlivosti o otca vzhľadom k jeho veku ( 98 rokov ) a s tým súvisiacim

zdravotným stavom, čo vyplýva z výpovede odporcu a jeho syna P. A. a tiež z komplexného posudku.
Taktiež odporca realizuje upratovanie domu, údržbu domu a jeho opravy. Tieto činnosti zo strany
odporcu však nie sú užívaním predmetných nehnuteľností. Keďže odporca uvedené nehnuteľnosti, ktoré
sú v spoluvlastníctve účastníkov reálne neužíva, nevzniká mu ani bezdôvodné obohatenie na úkor
druhého spoluvlastníka - navrhovateľky, t.j. prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Na základe

uvedeného súd návrh navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol.

Vzhľadom k uvedenému súd nevykonal ďalšie dokazovanie zamerané na určenie výšky bezdôvodného
obohatenia, nakoľko takéto dokazovanie by bolo nadbytočné vzhľadom k zamietnutiu návrhu na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., keď odporca mal v konaní plný úspech,
súd mu priznal plnú náhradu trov konania.

Náhrada trovy konania pozostáva z právneho zastúpenia odporcu priznaného v zmysle § 149 ods.

1 O.s.p. v sume 894,27 eur vyčíslenú podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Uvedená suma pozostáva z tarifnej odmeny za 6 úkonov právnej služby: prevzatie veci a vyjadrenie
k žalobe 2.4.2013, zastupovanie na pojednávaní 23.5.2013, zastupovanie na pojednávaní 25.7.2013,
zastupovanie na pojednávaní dňa 8.10.2013, právny rozbor veci - vyjadrenie 3.1.2014, zastupovanie na

pojednávaní dňa 9.1.2014. Jeden úkon je podľa § 10 ods. 2 ods. 2 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. 121,17 eur
x 6 úkonov = 727,02 eur.

Režijný paušál: rok 2013 7,81 eur x 4 = 31,24 eur, rok 2014 8,04 eur x 2 = 16,08 eur, spolu 47,32 eur.

Náhrada za stratu času podľa § 17 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. doprava na pojednávania dňa 23.5.2013,
25.7.2013, 8.10.2013, 9.1.2014 Holíč - Skalica a späť 6 polhodín x 13.01 eur = 78,05 eur, 2 polhodiny
x 13,40 eur = 26,80 eur.
Náhrada cestovných výdavkov podľa § 16 ods. 4 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. ( Holíč - Skalica a späť dňa
23.5.2013, 25.7.2013, 8.10.2013, 9.1.2014 ) 7 km x 2 = 14 km x 4 = 56 km, sadzba za km 0,183 eur

= 10,25 eur, spotreba benzín 56 km x 5,8 l/100 km x 1,486 e/l = 4,82 eur, spolu 119,93 eur. Odmena
celkovo 894,27 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)