Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. december 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/107/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115227839
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115227839.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a
členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XX, t. č. bytom X V. D., Q. A., S., O XNY, zastúpený Združením na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,

Bratislava, IČO: 36 613 843, o návrhu žalobcu na zabezpečenie dôkazu, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 14C 451/2015 - 8 zo dňa 30.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu na zabezpečenie dôkazu a uložil
žalovanému povinnosť odovzdať Okresnému súdu Prešov zmluvu o kontokorentnom úvere č.
XXXXXXXXXXXXX uzatvorenú medzi žalobcom a W. úverovou bankou, a.s., Bratislava dňa 25.02.2008
a platobnú históriu k predmetnému úveru v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Náhradu trov
konania stranám sporu nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom podaným na súde dňa 16.11.2015 domáhal

zabezpečenia dôkazu, a to uloženia povinnosti žalovanému predložiť zmluvu o kontokorentnom
úvere č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 25.02.2008 a platobnú históriu k predmetnému úveru z dôvodu,
že bol opakovane žalovaným vyzývaný na splnenie dlhu, pričom išlo o dlh, ktorý mal žalobca proti
pôvodnému veriteľovi W. úverovej banke, a.s. M.. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi sa zmluva s pôvodným
veriteľom nezachovala a nemal ani prehľad o úhradách, ktoré boli vykonané či už pôvodnému veriteľovi
alebo žalovanému, jeho zástupca Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov požiadalo

žalovaného o zaslanie kópie zmluvy o kontokorentnom úvere, jej príloh a platobnej histórie. Žalovaný
e - mailom zo dňa 20.08.2015 oznámil, že nakoľko je už uvedený prípad od 02.04.2015 uzavretý, t.j.
vo vymáhaní pohľadávky už nepokračuje, považuje žiadosť za bezpredmetnú. Vzhľadom k tomu, že
pôvodná zmluva sa žalobcovi nezachovala a potrebuje vedieť, aký bol jeho dlh a koľko na predmetnú
zmluvu uhradil, podal návrh na zabezpečenie dôkazu. Konaním žalovaného sa dostal do stavu dôkaznej
núdze, lebo najdôležitejší dôkaz je plne v dispozícií žalovaného.

Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 78 ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.06.2016 a uviedol, že zabezpečenie dôkazu je inštitútom civilného procesu, ktorý umožňuje, aby
sa ešte pred konaním vo veci samej zabezpečil dôkaz, ktorý neskoršie nebude možné zabezpečiť a
vykonať, alebo tento bude možné zabezpečiť s veľkými ťažkosťami a zároveň ide o kľúčový dôkaz pre
neskoršie rozhodnutie vo veci samej. Základným predpokladom zabezpečenia dôkazu, okrem presnej
špecifikácie zabezpečovaného dôkazu, je obava, že v blízkom čase hrozí, že dôkaz už nebude možné

vykonať vôbec, resp. bude ho možné vykonať len s veľkými ťažkosťami. Naliehavosť nariadenia
zabezpečenia dôkazu musí byť preukázaná. Žalobca musí osvedčiť nevyhnutnosť zabezpečeniadôkazu preukázaním dôvodnej obavy, že žalovaný alebo iná osoba, ktorá je nositeľom dôkazného
prostriedku, tento zničí, pričom táto obava musí byť reálna, nesmie vychádzať výlučne zo subjektívnych
pocitov žalobcu, ale musí byť podložená objektívne existujúcimi skutočnosťami. Žalobca musí zároveň

preukázať relevanciu skutočností, ktoré sa majú zabezpečeným dôkazom preukázať vo vzťahu k návrhu
vo veci samej. Podľa názoru súdu prvej inštancie, zabezpečovaný dôkaz môže v konaní vo veci
samej slúžiť na účinnú obranu žalobcu ako spotrebiteľa a bude tak pre následné meritórne rozhodnutie
relevantný, pričom obava žalobcu zo sťaženého získania relevantného dôkazného prostriedku je
dôvodná, najmä s prihliadnutím na doterajšie správanie žalovaného, ktorý mu ani na opakovanú žiadosť

neposkytol súčinnosť pri zistení a preukázaní úverovej zmluvy a výšky jednotlivých ním uhradených
platieb z úverovej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že žalobca splnil podmienky osvedčenia dôvodnosti návrhu
na zabezpečenie dôkazu, súd prvej inštancie návrhu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.06.2016 a uviedol, že úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil a
z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd môže rozhodnúť len o takom
zabezpečení dôkazu, ktorého obsah je uvedený v návrhu na jeho zabezpečenie, pričom návrh musí

obsahovať okrem všeobecných náležitosti podania aj špecifické náležitosti. Žalobca musí predovšetkým
označiť vec, ktorej sa zabezpečenie dôkazu má dotýkať, konkrétne označiť dôkaz, ktorý sa má
zabezpečiť, označiť skutočnosti, ktoré sa predmetným dôkazom majú preukazovať, uviesť miesto, kde
sa predmetný dôkaz nachádza, resp. kde by sa mohol nachádzať, prečo má rozhodujúci význam
pre samotný výkon zabezpečenia. V prípade, ak sa žalobca domáha zabezpečenia dôkazu pred

začatím konania, musí uviesť aj to, v akom konaní bude predmetný dôkaz použitý. Žalobca musí
osvedčiť nevyhnutnosť zabezpečenia dôkazu z dôvodu, že tento dôkaz nebude možné neskôr vykonať
vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Napokon musí súd skúmať, akú relevanciu vo veci samej
majú skutočnosti, ktoré sa majú zabezpečovaným dôkazom preukázať. Podľa názoru žalovaného
neboli splnené podmienky na vydanie napadnutého uznesenia, lebo z odôvodnenia nevyplýva, že

by súd pri posudzovaní žalobcovho nároku skúmal vyššie uvedené skutočnosti, najmä skutočnosti,
ktoré sa majú zabezpečovaným dôkazom preukazovať, kde sa predmetný dôkaz nachádza, resp.
kde by sa mohol nachádzať, prečo má rozhodujúci význam pre samotný výkon zabezpečenia, v
akom konaní bude predmetný dôkaz použitý. Skutočnosť, že žalobca pred podaním návrhu vyzýval
žalovaného na predloženie úverovej zmluvy a tento mu ju údajne nepredložil, nezakladá, ani

nepreukazuje nevyhnutnosť zabezpečenia dôkazu. Žalovaný ako ostatné podnikateľské subjekty má
povinnosť archivácie a skartácie dokumentov v súlade so skartačnou lehotou stanovenou registratúrnym
poriadkom podľa platnej právnej úpravy v oblasti archivácie, a preto dôvodná obava o zničení dôkazu
nemôže existovať, ani neexistuje. Zároveň poukázal na to, že žalobcovi bola úverová zmluva predložená
v origináli štandardne pri podpise zmluvy. Žalovaný nemôže niesť procesnú zodpovednosť za to, že sa

žalobcovi zmluva z bližšie nešpecifikovaných, pravdepodobne subjektívnych dôvodov, nezachovala. V
nadväznosti na to, že žalobca pohľadávku žalovanému v celom rozsahu uhradil, sa konanie žalobcu
spočívajúce v zabezpečení dôkazu javí ako zmätočné. Ďalej poukázal na to, že sa nemal možnosť
vyjadriť k návrhu a do dnešného dňa nie je zrejmé, čo je jeho obsahom. Žalovaný v skutočnosti
nemôže splniť uloženú povinnosť, lebo zmluva o kontokorentnom úvere uzatvorená medzi žalobcom

a W. úverovou bankou, a.s. M. č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 25.02.20087 neexistuje, resp. žalovaný
nemá vedomosť o jej existencii, preto rozhodnutie je nevykonateľné. Namietal odňatie možnosti konať
pred súdom. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pri podávaní návrhu na zabezpečenie
dôkazu vychádzal len z podkladov, ktoré zaslal žalovaný, kde je uvedené, že eviduje pohľadávku z
titulu nesplatenia pohľadávky č. XXXXXXXXXXXXX s VS: XXXXXXXXXX. Tiež v odpovedi na žiadosť
žalovaný nespochybňoval existenciu predmetnej zmluvy, ale potvrdil, že pohľadávka bola uhradená,
resp. prípad je uzatvorený a vo vymáhaní sa nepokračuje. Navrhol napadnuté uznesenie ako správne

potvrdiť.
Žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu.4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len Civilného
sporového poriadku), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj

konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. Civilného sporového
poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 385 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj

na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku

v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 a v zmysle prechodných ustanovení vyplývajúcich z ust. §
470 ods. 1, 2 veta prvá Civilného sporového poriadku sa aplikuje princíp okamžitej aplikability a princíp
justifikácie účinkov procesných úkonov, čo znamená, že ustanovenia Civilného sporového poriadku sa
aplikujú aj na konania začaté pred 01.07.2016 so zachovaním právnych účinkov procesných úkonov,
ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona i vtedy, ak novšia procesná úprava už

s týmto následkom nepočíta. Princíp justifikácie účinkov procesných úkonov vyplývajúcich z ust. § 470
ods. 2 Civilného sporového poriadku je kompatibilný s princípom okamžitej aplikability vyplývajúcim z
ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Podľa § 345 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po skončení
konania vo veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že

neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Na zabezpečenie dôkazu sa
primerane použijú ustanovenia o dokazovaní.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené. Podľa § 528 Občianskeho zákonníka, postupca je povinný odovzdať postupníkovi

všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad). Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

5. Z obsahu spisu, ako aj odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
rozhodol správne, pokiaľ uložil žalovanému povinnosť odovzdať Okresnému súdu Prešov zmluvu o

kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXXXXX uzatvorenú medzi žalobcom a W. úverovou bankou, a.s.
M. dňa25.02.2008aplatobnúhistóriukpredmetnémuúveruspoukazomnaust.78ods.1 Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. Odvolací sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
súdu prvej inštancie a na doplnenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam
uvádza, že žalovaný nepopieral skutočnosť, že vymáhal a aj vymohol od žalovaného ako postupník

pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXXXXX uzatvorenú medzi
žalobcom a W. úverovou bankou, a.s. Bratislava dňa 25.02.2008. Uvedená skutočnosť sporná nebola.
V podanom odvolaní poukázal na nevykonateľnosť napadnutého uznesenia z dôvodu, že predmetná
zmluva neexistuje, resp. žalovaný nemá vedomosť o jej existencii. V tejto súvislosti odvolací súdpoukazuje na ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého bol postupca (banka) povinný
odovzdať žalovanému všetky doklady týkajúce sa pohľadávky. Povinnosť odovzdať všetky dokumenty
súvisiace s postupovanou pohľadávkou vyplýva tiež zo Zákona o bankách (§ 92 ods. 8), ktorý ako

lex specialis k Občianskemu zákonníku vyžaduje odovzdať postupníkovi dokumentáciu o záväzkovom
vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka. Odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa
toho, že nevie, kde sa uvedená zmluva nachádza, preto neobstojí. Navyše sám žalovaný v odvolaní
poukázal, že sa naň ako na každý iný podnikateľský subjekt vzťahuje povinnosť archivácie a skartácie
dokumentov v zmysle registratúrneho poriadku. Práve v tejto súvislosti zdôraznil, že neexistuje dôvodná

obava o zničení dôkazu. Odvolanie žalovaného sa javí ako zmätočné pokiaľ na jednej strane poukazuje
na povinnosť archivácie dokumentov a na neexistujúcu obavu o zničení dôkazu a na strane druhej
uvádza,žezmluvaneexistuje,hociakoprávnemunástupcoviVšeobecnejúverovejbanky,a.s.Bratislava
mu musela byť odovzdaná. Odvolacia námietka žalovaného nebola dôvodná.
Pokiaľ ide o obsahové náležitostí návrhu na zabezpečenie dôkazu, podľa názoru odvolacieho súdu,
návrh žalobcu bol riadne odôvodnený a obsahoval požadované náležitostí umožňujúce vo veci

rozhodnúť.

6. K námietke žalovaného, že postupom súdu prvej inštancie boli porušené procesné práva a bola
mu odňatá možnosť vyjadriť sa, odvolací súd uvádza, že žalovaný využil svoje právo podať proti
rozhodnutiu súdu odvolanie, čím vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym

záverom súdu prvej inštancie. Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno
považovať za zhojenie namietaného porušenia práva žalovaného vyjadriť sa vo veci (nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013). Ani táto námietka nebola dôvodná.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne v súlade s ust. § 387
ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods.

2 Civilného sporového poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.