Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/103/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4409209419
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4409209419.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: C. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Z. H. D. X, zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s.r.o., so sídlom Nové Zámky,
Podzámska 32, IČO: 36813401, proti žalovanému: E. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., H. Q. XXX/
X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 01. decembra 2016 č.k. 4C/130/2009-368, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému, o výške ktorých

rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(ďalej len „BSM“), strán sporu, patria nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. úz. O., vedené na LV č.
XX ako parcely registra „C“ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 594 m2, parc. č.
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 217 m2 spolu s domom súp. č. XXX, spolu v hodnote
16 670,89 eura, parc. č. XXX - záhrady o výmere 2432 m2, v hodnote 9 995,52 eura, zostatková cena
nehnuteľností spolu predstavuje sumu 26 666,41 eura. Ďalej do BSM patria hnuteľné veci, a to rohová
čalúnená sedacia súprava, zostatková hodnota činí 0 eur, plynový sporák značky E., nadobudnutý v

roku 2000, zostatková hodnota činí 0 eur, TV prijímač značky OVP, priemer 87 cm, nadobudnutý v roku
2000, zostatková hodnota činí 0 eur, rotavátor, žltej farby, nadobúdacia suma 10 000 Sk (331,94 eur),
zostatková hodnota činí 100 eur, osobné motorové vozidlo zn. Ford Escort SW, EČV: H nadobudnuté v
roku 2008, zostatková hodnota 2000 eur. Ďalej sem patria aktíva, a to zostatok na zmluve o stavebnom
sporení č XXXXXXXXXX zo dňa 14. 12. 2007 na meno E. N. v sume 1 330,41 eura, zostatok na účte
žalobcu vedený vo VÚB, a.s., IBAN: K XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na meno C. N., v sume 7,38
eura. Predmetnú masu BSM vyporiadal tak, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. O., vedené na

LV č. XX ako parcely registra C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 594 m2, parc. č. XXX/X
-zastavanéplochyanádvoriaovýmere217m2spolusdomomsúp.č.XXX,ktorýchzostatkovácenačiní
16670,89 eura prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a nehnuteľnosť v kat. úz. O., vedenú na LV
č. XX ako parcely registra C č. XXX - záhrady o výmere 2432 prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu.
Hnuteľné veci uvedené pod položkami 1 až 3 a 5 súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného.
Zostatok na zmluve o stavebnom sporení č XXXXXXXXXX zo dňa 14. 12. 2007 na meno E. N. v sume
1 330,41 eura súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Zostatok na účte žalobcu vedený vo

VÚB, a.s., IBAN: K XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na meno C. N., v sume 7,38 eura súd prikázal
do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobu v časti položky 4 zamietol, žalovaného zaviazal vyplatiť
žalobcovi titulom finančného vysporiadania sumu 1 015,93 eura do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. O
náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Stranysporu zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet správcu systému súdny poplatok za žalobu vo
výške 900 eur, do tridsať dní po právoplatnosti rozsudku. Štát má nárok na náhradu trov konania.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 18. 11.

1995,ktorébolorozsudkomOkresnéhosúduNovéZámkysp.zn.5C/158/2004zodňa25.11.2008,ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 27. 03. 2009, rozvedené. Za trvania manželstva strany sporu nadobudli
nehnuteľnosti uvedené vo výroku rozsudku, čo bolo preukázané z listu vlastníctva, ako aj z katastrálneho
spisu č. V 1337/96, ďalej hnuteľné veci uvedené pod položkami 1 až 3 a 5 vo výroku rozsudku. Medzi
stranami sporu nedošlo k dohode o výške hodnoty nehnuteľností. Zo znaleckého posudku Ing. S. C.

č. 122/2014 zo dňa 07. 10. 2014 vyplýva, že znalec ohodnotil nehnuteľnosti patriace do BSM ku dňu
právoplatnosti rozvodu manželstva, t. j. k 27. 03. 2009 a ich všeobecnú hodnotu určil sumou 26 666,41
eura, pričom hodnotu domu súp. č. XXX spolu s pozemkom, a to parc. č. XXX/X a č. XXX/X, určil vo
výške 16 670,89 eura a hodnotu parc. č. XXX vo výške 9995,52 eura.
1.2.Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, ods. 2,
ods. 3, ods. 4 a § 150 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).

1.3. Pri vyporiadaní nehnuteľného majetku súd prvej inštancie prihliadal na tú skutočnosť, že žalovaný
v predmetnej nehnuteľnosti zostal bývať aj po tom, čo žalobkyňa v roku 2005 opustila spoločnú
domácnosť, nehnuteľnosti stále obýva so svojou terajšou družkou a maloletým dieťaťom. Z tohto dôvodu
prikázal tieto posledné dve menované parcely do výlučného vlastníctva žalovaného, keď prihliadol aj na
to, že žalovaný od svojho starého otca, U. N., počas trvania manželstva, darom obdržal sumu 120 000

Sk (3983,27 eura). Keďže žalobkyňa v nehnuteľnosti od roku 2005 nebýva, nestará sa o zveľaďovanie
nehnuteľnosti a má svoju bytovú otázku vyriešenú, súd bol toho názoru, že žalovaný je viac odkázaný
na tieto nehnuteľnosti ako žalobkyňa. Naopak žalobkyni súd prikázal do výlučného vlastníctva záhradu,
a to parc. č. XXX, a to z toho dôvodu, že táto záhrada má priamy prístup z cestnej komunikácie,
geometricky je možné jej odčlenenie od ostatných nehnuteľností, žalovaný o túto záhradu neprejavil

záujem,tedasúdnevidelžiadnuprekážkuvtom,abytútonehnuteľnosťprikázaldovýlučnéhovlastníctva
žalobkyne. Pri vyporiadaní hnuteľných vecí, súd prihliadol na ich účelné využitie, nakoľko sa tieto, až
na motorové vozidlo, nachádzajú priamo v nehnuteľnosti, ktorú súd prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného, žalovaný ich užíva, žalobkyňa o ne nemala záujem. Ostatné hnuteľné veci, ktoré boli v
konaní uvedené, súd nevysporiadal z dôvodu, že strany sporu si tieto hnuteľné veci rozdelili ešte v

roku 2005, keď sa žalobkyňa zo spoločnej domácnosti odsťahovala a zobrala si po vzájomnej dohode
veci, ktoré považovala za potrebné. Súd sa nevysporiadaval ani so zariadením kuchyne a kúpeľne,
pretože tieto veci boli ocenené v znaleckom posudku ako súčasť nehnuteľností, a to domu, preto súd
nepovažoval za potrebné ich osobitne vyporiadať. Spornou vecou zostal len rotavátor pod položkou č.
4, o ktorom v konaní nebolo preukázané, že by ho nadobudli strany sporu počas trvania manželstva s

tým, že patrí do výlučného vlastníctva rodičov žalovaného. Z tohto dôvodu súd v tejto položke žalobu
zamietol. Do BSM patrilo aj motorové vozidlo zn. Ford Escort SW, EČV: H nadobudnuté dňa 17. 12.
2008. Žalobkyňa uviedla zostatkovú hodnotu vozidla 2000 eur, žalovaný sa k tejto zostatkovej hodnote
nevyjadril, preto súd mal za to, že s touto zostatkovou hodnotou súhlasí. Žalobkyňa o motorové vozidlo
záujem nemala, žalovaný výslovne nevyhlásil, že motorové vozidlo nechce, preto súd toto motorové

vozidlo prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Počas trvania manželstva mali obaja z manželov
založené stavebné sporenie v PSS, a.s.. Posledné stavebné sporenie, ktoré bolo založené zmluvou č.
XXXXXXXXXX zo dňa 14.12.2007 na meno E. N., na túto zmluvu boli pripísané vklady za rok 2007-2009
vo výške 1330,41 eur. Žalovaný tvrdil, že táto nemá vôbec tvoriť predmet BSM, pretože tieto vklady
realizoval žalovaný v drvivej väčšine v čase, keď už nežili so žalobkyňou v spoločnej domácnosti, resp.

keď neviedli spoločnú domácnosť a každý samostatne hospodáril. Táto zmluva bola uzatvorená 14. 12.
2007,rozsudokorozvodemanželstvanadobudolprávoplatnosť27.03.2009,tedavkladynatejtozmluve
patria do spoločného majetku manželov a je potrebné ich zahrnúť do masy BSM v súlade s konštantnou
judikatúrou súdov. Keďže táto zmluva bola uzavretá so žalovaným, súd prikázal prostriedky na tomto
sporení žalovanému do výlučného vlastníctva, pričom polovicu vkladu zohľadnil v prospech žalobkyne.

Žalobkyňa mala vedený účet vo VÚB, a.s., zostatok na tomto účte ku dňu právoplatnosti rozvodu činil
7,38 eura, keďže sa jednalo o účet vedený na meno žalobkyne, súd prikázal finančné prostriedky z tohto
účtu do výlučného vlastníctva žalobkyne a taktiež zohľadnil pri vyporiadaní aj podiel žalovaného.
1.4.Spoukazomnavyššieuvedenédospelsúdprvejinštanciekzáveru,žecelkovúmasuBSMamajetok
strán sporu, nadobudnutý počas trvania manželstva, je potrebné vyporiadať podľa zásad uvedených v §

150 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Bývalí manželia
takto nadobudli počas trvania manželstva ku dňu právoplatnosti ich rozvodu k 27. 03. 2009 majetok v
hodnote 30004,20 eura. Tento majetok pozostáva z nehnuteľností v celkovej zostatkovej hodnote 26
666,41 eura, hnuteľných vecí uvedených pod položkami 1 až 3 a 5 v celkovej zostatkovej hodnote2.000,00eura,zaktívvcelkovejzostatkovejhodnote1337,79eur(1330,41eura+7,38eura).Zcelkovej
hodnoty masy BSM vo výške 30 004,20 eura vyplýva, že každá strana sporu by mala obdržať majetok
v hodnote 15 002,10 eura. Žalovaný obdrží nehnuteľnosť v hodnote 16 670,89 eura, hnuteľné veci v

hodnote 2 000,00 eura a aktíva v hodnote 1 330,41 eura, teda majetok spolu v hodnote 20 001,30
eura. Žalobkyni je prikázaná nehnuteľnosť v hodnote 9 995,52 eura (parc. č. XXX) a zostatok vkladu
na účte vo výške 7,38 eur, spolu 10002,90 eura, pričom by mal obdržať sumu 11 018,83 eura. Súd
titulom vyrovnania BSM zaviazal žalovaného vyplatiť žalobcovi 1 015,93 eura. Súd pri vyporiadavaní
BSM prihliadol aj na tú skutočnosť, že žalovanému poskytol jeho starý otec U. na kúpu nehnuteľnosti

sumu 3.983,27 eur, ktorú sumu súd zohľadnil u žalovaného ako jeho prínos pri konečnom vysporiadaní
a u žalobcu teda túto sumu odrátal z jeho podielu, ktorý by mal nadobudnúť titulom úplného vyrovnania
(podiel žalobkyne je 15 002,10 eura - 3 983,27 eura = 11.018,83 eura). Žalovaný by s ohľadom na vyššie
uvedené takto mal mať podiel na majetku v hodnote 18 985,37 eura (podiel žalovaného 15 002,10 eura
+ prínos 3 983,27 eura), žalobkyňa nadobudla majetok v čistej hodnote 11 018,83 eura, teda reálne
má žalovaný vyplatiť titulom celkového finančného vyrovnania sumu 1 015,93 eura, keď súd zarátal do

podielu žalovaného aj prínos vo výške 3 983,27 eura a tento z podielu žalobkyne odrátal (žalovaný:
do výlučného vlastníctva majetok v hodnote 20 001,30 eura - podiel 18 985,37 eura = 1 015,93 eura;
žalobkyňa: do výlučného vlastníctva majetok v hodnote 10002,90 eura - podiel 11 018,83 eura = - 1
015,93 eura).
1.5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015

Z.z., ďalej len „CSP“) tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože každá zo
strán mala v konaní úspech len pomerný. Súd zaviazal obe strany sporu spoločne a nerozdielne zaplatiť
súdny poplatok za vyporiadanie BSM podľa položky č. 6b sadzobníka súdnych poplatkov zákona číslo
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov,
vo výške 3% z čistej hodnoty BSM (30 004,20 eura), čo predstavuje 900 eur. Súd o náhrade trov štátu

rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný. Namietal iba
všeobecne, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, pričom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a preto žiada vytýčiť verejné
pojednávania na Krajskom súde v Nitre, kde obe strany budú mať rovnaké právo na spravodlivý proces.

Na výzvu súdu prvej inštancie na doplnenie a odstránenie vád tohto odvolania, žalovaný v písomnom
podanídoplnilodvolanieauviedol,žeboliporušenéjehoprávanaspravodlivýproces,súdprvejinštancie
vo viacerých bodoch vychádza z nesprávnych zistení, ktoré môže objasniť na hlavnom pojednávaní,
má dôkazy, ktoré obstoja pred Krajským súdom v Nitre. Nechápe, prečo odvolanie nebolo doručené na
KrajskýsúdvNitre,prečonarozsudkunefigurujepodpissudkyni,ktoráoprípaderozhodovala,nebudesi

dopisovať s administratívnou pracovníčkou namiesto sudkyni, ktorej daný prípad prináleží. Má v rukách
jasné dôkazy, ktoré predloží Krajskému súdu v Nitre, nakoľko neverí v nestrannosť Okresného súdu
Nové Zámky.
3. Žalobkyňa v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného iba uviedla, že z odvolania
nevyplýva, v akej časti sa žalovaný nestotožňuje s vyporiadaním BSM a nie je teda zrejmé, ako by

podľa neho mal správne súd majetok rozdeliť. Keďže žiadne skutkové a právne argumentácie odvolanie
žalovaného čo do veci samej neobsahuje, žalovaná považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za
správne, zohľadňujúce všetky kritériá pre vyporiadane BSM rozvedených manželov a preto rozsudok
súdu prvej inštancie žiada potvrdiť.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,

ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom týchto odvolaní (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a opodstatnené. Napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
6. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovaným, preskúmal v danej veci tak napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval,že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec
aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje,

že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke
odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov
ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.
7. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.
Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako

sa zaslúžil o nadobudnutie
a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a
na obstarávanie spoločnej domácnosti.
8.Základným predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho zánik.
Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej ktorej

veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými
spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že
vrovnakompomere,vakomsamanželiapodieľajúnaspoločnommajetku,sapodieľajúajnaspoločných
dlhoch.

9. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok riadne odôvodnil, vysporiadal sa so všetkými tvrdeniami
a námietkami jednotlivých strán sporu, týkajúcich sa majetku, ktorý mal byť predmetom vyporiadania.
K dôvodom, ktoré odvolateľ (žalovaný) v podanom odvolaní a jeho doplnení uvádza, odvolací súd
poukazuje na ustanovenie § 380 ods. 1 CSP, podľa ktorého odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
Odvolací súd teda preskúmava napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvádza vo svojom

odvolaní. Z úradnej povinnosti skúma iba vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. K procesným
podmienkam v odvolacom konaní patrí v rámci zavedenej zásady koncentrácie konania j to, že odvolateľ
je povinný v podanom odvolaní a v určitom obmedzenom čase odvolacej lehoty uviesť údaje o tom, z
akého dôvodu, uvedeného v ustanovení § 365 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda. Dôvody,
na základe ktorých sa rozhodnutie odvolaním napáda, môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať, toto

právo však môže využiť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Uplynutím lehoty na odvolanie možnosť
odvolateľa dopĺňať dôvody odvolania zaniká. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§
380 CSP), čím sa obmedzuje preskúmacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na rozsah a dôvody
vymedzené v odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. Januára 2011, sp.zn. 5Cdo 279/2010).
9.1. Ak odvolateľ (žalovaný) v podanom odvolaní iba všeobecne uviedol, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, bez konkretizácie týchto dôvodov, predovšetkým, ktoré skutkové zistenia považuje
za nesprávne, akými úkonmi súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nie
je možné tieto dôvody vyhodnotiť ako opodstatnené a dôvodné. Odvolaniu, v ktorom odvolateľ, v danej
veci, žalovaný, neuvádza konkrétne dôvody, pre ktoré s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí,

nie je možné vyhovieť.
9.2. K tvrdeniu žalovaného v doplnených dôvodoch odvolania, na ktoré ho vyzval súd prvej inštancie, že
disponuje dôkazmi, ktoré obstoja pred Krajským súdom v Nitre, odvolací súd poukazuje na ustanovenie
§ 383 CSP, podľa ktorého je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V danej veci odvolací súd nepovažoval za

potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie, preto je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie a ktorý následne aj správne vyhodnotil. Žalovaný v doplnení odvolania neuviedol žiadny
dôvod uvedený v § 366 CSP, pre ktoré by mal odvolací súd prihliadať na nové prostriedky procesného
úkonu a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Navyše žalovaný
ani nešpecifikoval a ani nekonkretizoval dôkazy, ktoré mienil predložiť krajskému súdu a ktoré mali pred

nímobstáť.Odvolacísúdzáveromibapoznamenáva,žežalovaný,akostranasporu,bolapovinnávšetky
dôkazy, ktorými disponuje a ktoré by mohli viesť k správnemu rozhodnutiu v danej veci, predložiť na
súde prvej inštancie, pričom v odvolacom konaní na tieto dôkazy súd prihliadnuť nemôže, s výnimkou
dôvodov uvedených v ustanovení § 366 CSP. Keďže ani jeden z dôvodov uvedených v ustanovení §366 CSP v danej veci nenastal, resp. žalovaný ho za dôvod neoznačil, žalovaný ním uvádzané, avšak
nekonkretizované dôvody v odvolacom konaní už predložiť nemôže a odvolací súd na tieto dôvody
neprihliada.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil s tým, že zaviazal žalovaného vyplatiť žalobkyni
vyrovnávací podiel v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 255
ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému,

o výške ktorých rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej samostatným rozhodnutím.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).