Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erika Lengyelová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/258/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215208524
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2215208524.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredavkonanípredsudkyňouJUDr.ErikouLengyelovouvprávnejvecižalobcu:

Š. O. K. L., Z. M. X, XXX XX L. XX, A.: XX XXX XXX, právne zastúpený: AENEA Legal s.r.o., so sídlom
Jozefská 3, 811 06
Bratislavaprotižalovaným:1/H.Š.,X..XX.XX.XXXX,L.R.D.XXX,XXXXXP.,X/J.Š.,X..XX.XX.XXXX,
L. G. M. XXXX/XX, XXX XX L. 3/ V. Z., X.. XX.XX.XXXX, L. R. D. XXX, XXX XX P. o zaplatenie 49.503,59
€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 49.503,59 € spolu so zmluvným úrokom vo výške
1.016,66 €, úrokom z omeškania vo výške 116,94 € a zmluvnú pokutu vo výške 11.005,90 € s tým, že

plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu vedený v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke
a.s. IBAN: R. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX.

II. Konanie v časti o zaplatenie 1.370,-€ sa z a s t a v u j e.

II. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 06.05.2015 sa domáhal na tunajšom súde od žalovaných 1 až 3 zaplatenia
49.503,59 € s príslušenstvom. . Poukázal na to, že žalobca je štátny účelový fond a ako veriteľ dňa
12.12.2011 uzavrel so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/
XXX/XXXX podľa ustanovení vtedy platného a účinného zákona č. 607/2003 Z.z. o štátnom fonde
rozvoja bývania v znení neskorších predpisov na základe ktorej bola žalovanému 1 poskytnutá podpora

vo forme úveru vo výške 52.300 € s dobou splatnosti 30 rokov. Poskytnutý úver mal žalovaný 1 v zmysle
zmluvy splatiť spolu s úrokom pri základnej úrokovej sadzbe 2% formou mesačných splátok vo výške
193,31 € najneskôr do 15dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.
2. V zmysle čl. IX zmluvy ( Sankcie a možnosť odstúpenia od úverovej zmluvy ) ods. 9.2 písm. a) zmluvy :
„Veriteľ je oprávnený odstúpiť od tejto úverovej zmluvy v prípade omeškania dlžníka s úhradou 3 a
viacerých splátok“.
3.Vzmyslečl.X(Zmluvnápokutaapoplatky)ods.10.2zmluvy:„Veriteľadlžníksadohodli,ževprípade

ak dôjde k porušeniu akejkoľvek povinnosti dlžníka vyplývajúcej mu z úverovej zmluvy / okrem prípadu
vedenému v čl. IX bod 9.3 písm. a) / a k následnému odstúpeniu od úverovej zmluvy zo strany veriteľa,
je dlžník povinný uhradiť nesplatenú istinu úveru a zmluvnú pokutu vo výške 25% z nesplatenej istiny“.
Zmluva je zabezpečená ručením tretích osôb, t.j. žalovaným 2 a žalovaným 3.4. V zmysle čl. VIII. (Zabezpečenie úveru) ods. 8.1.1. zmluvy: „ V súlade so zákonom č. 513/1991
Zb. - Obchodný zákonník , je návratnosť úveru zabezpečená ručením tretích osôb, ktoré v ručiteľskom
vyhlásení ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy vyhlasujú, že sa dobrovoľne, slobodne a

vážne rozhodli prijať povinnosť uspokojiť záväzok dlžníka voči veriteľovi“.
Nakoľko bol žalovaný v 1.rade ku dňu 25.02.2015 v omeškaní so zaplatením 12 mesačných splátok
poskytnutého úveru spolu v sume 2.313,03 €, pričom na ich úhradu bol žalobcom opakovane vyzývaný
písomnými upomienkami, využil žalobca svoje oprávnenie odstúpiť od zmluvy v súlade vyššie citovaným
ustanovením zmluvy.

Vzhľadom k uvedenej skutočnosti žalobca odstúpil od zmluvy podaním zo dňa 09.03.2015, čím sa celý
dlh stal splatným. Žalobcovi vznikol zároveň nárok na zmluvnú pokutu v zmysle čl. X. ods. 10.2 zmluvy,
t.j. vo výške 25% z nesplatenej istiny.
Vzhľadom k odstúpeniu zo dňa 09.03.2015 celková pohľadávka ku dňu podania žaloby pozostávala z :

- istiny vo výške 49.503,59 €

- zmluvného úroku vo výške 1.016,66 €
- úroku z omeškania vo výške 116,94 €
- zmluvnej pokuty vo výške 12.375,90 €

Zároveň si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania s poukazom na § 369 ods. 1,2 Obchodného

zákonníka.
5. Súd doručil opis žaloby a príloh žalovaným na vyjadrenie , písomne sa k žalobe vyjadril iba žalovaný
v rade 2. J. Š.. Tento vo svojom vyjadrení poukázal na tú skutočnosť, že z doloženej žaloby ako ani z
príloh nevyplýva, či a kedy bol písomný prejav žalobcu o odstúpení od zmluvy doručený žalovanému
1 ako dlžníkovi. Podľa žalovaného v 2.rade nedošlo k odstúpeniu od zmluvy o poskytnutí podpory vo

forme úveru platne a to z dôvodu, že tento žalovanému 1 žalobcom doručený nebol a žalobcovi vzniká
iba nárok na zaplatenie splatných splátok. Zároveň namieta, že výška zmluvnej pokuty je neprimerane
vysoká a žiada, aby súd v prípade ak nárok žalobcu na úhradu istiny uzná , aby takto neprimerane
vysokú zmluvnú pokutu znížil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby súd žalobu v celom
rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

6. Žalovaní v 2.a 3.rade sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili resp. žalovaný
J. Š. požiadal o odročenie pojednávania, nakoľko sa nemôže pojednávania zúčastniť z dôvodu zlého
zdravotného stavu s tým, že dodatočne práceneschopnosť doručí súdu, teda práceneschopnosť
žalovaného J. Š. nebola zdokladovaná.
7. Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného v 2. a 3.rade. Žalovaný v rade 1.pohľadávku

žalobcu uznal a uviedol, že je ochotný ju uhradiť. Na pojednávaní vysvetlil z akého dôvodu došlo k
situácii, že tento úver nesplácal, najskôr prišiel o zamestnanie a zároveň je proti nemu vedená exekúcia.
V čase, keď exekútor začal exekuovať finančné prostriedky z jeho mzdy, v tom čase mal nadčasy a došlo
k pochybeniu od mzdovej účtovníčky, ktorá namiesto 8 hodín mu napísala odpracovaných 80 hodín.
Vtedy jeho výplata predstavovala 1.500,-€, presne v ten deň začal vykonávať zrážky exekútor s tým,

že mu poslala na účet skoro celú sumu 1.300,-€ až 1.400,-€. Nejednalo sa však o jeho peniaze, toto
hradila firma, následne mu tieto finančné prostriedky začali strhávať z platu. V súčasnosti robí v dvoch
zamestnaniach. Jeho situácia je taká, že spláca už iba 100,-€ ako aj výživné na dieťa vo výške 70,-€ a
preto pohľadávku žalobcu tak, ako uviedol uznáva a urobí všetko pre to, aby došlo k jej úhrade.
8. Žalobca podaním zo dňa 22.08.2016 zobral späť čiastočne žalobu v časti čo do zaplatenia 1.370,-

€ z dôvodu, že započítal nasledovné úhrady žalovaného 1.:

- dňa 24.03.2015 suma 250,-€
- dňa 18.03.2016 suma 320,-€
- dňa 18.05.2016 suma 300,-€

- dňa 20.06.2016 suma 300,-€
- dňa 25.07.2016 suma 200,-€

Na základe tejto skutočnosti jednotlivé plnenia boli započítané na zmluvnú pokutu ktorá po započítaní
tvorí sumu 11.005,90 €.

9.Podanímzodňa29.11.2016opätovnežalobcapoukazujenačiastočnúúhradu300,-€dňa19.08/.2016
a uvádza, že táto úhrada opäť bola započítaná na zmluvnú pokutu ktorá po jej započítaní predstavuje
sumu 10.705,90 €.
10. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.11. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť z časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
12. Súd zobral na vedomie dispozitívny úkon žalobcu, teda jeho čiastočné späťvzatie žaloby v sume

spolu 1.670,-€ a v tejto časti súd konanie zastavil.
13. Predmetom konania zostala istina vo výške 49.503,59 € spolu so zmluvným úrokom 1.016,66
€, zmluvným úrokom vo výške 2% od 18.03.2015 z istiny vo výške 49.503,59 €, nesplatený úrok z
omeškania vo výške 116,94 €, zmluvná pokuta 10.705,90 €, úroky z omeškania vo výške 8,05% od
18.03.2015 do zaplatenia + žalobca udáva aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 761,04

€.
14. Výsledkami vykonaného dokazovania po oboznámení sa s pripojenými listinnými dôkazmi ako aj
výsluchom žalovaného v 1.rade súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Žalobca ako štátny účelový fond ako veriteľ dňa 12.12.2011 uzavrel so žalovaným 1 ako dlžníkom
Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. 201/930/2011 podľa ustanovení vtedy platného a
účinného zákona 607/2003 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, na

základe ktorej bola žalovanému 1 poskytnutá podpora vo forme úveru v celkovej výške istiny 52.300,-€
s dobou splatnosti 30 rokov. Poskytnutý úver mal žalovaný 1 v zmysle zmluvy splatiť spolu s úrokom pri
základnej úrokovej sadzbe 2% formou pravidelných mesačných splátok 193,31 € najneskôr do 15.dňa
v príslušnom kalendárnom mesiaci. Zmluva bola zabezpečená ručením tretích osôb, teda žalovaným 2
a žalovaným 3. Nakoľko bol žalovaný 1 ku dňu 25.02.2015 v omeškaní so zaplatením 12 mesačných

splátok poskytnutého úveru spolu v sume 2.313,03 €, pričom na ich úhradu bol žalobcom opakovane
vyzývanýpísomnýmiupomienkami,využilžalobcasvojeoprávnenieodstúpiťodzmluvyvsúladesvyššie
citovaným ustanovením zmluvy. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti žalobca odstúpil od zmluvy podaním
zo dňa 09.03.2015 , čím sa celý dlh stal splatným.
15. Čo sa týka námietky žalovaného v 2.rade ohľadom toho , že nedošlo k platnému odstúpeniu od

úverovej zmluvy, nakoľko odstúpenie nebolo žalovanému v 1.rade doručené a zároveň žalovaný v
1.rade nebol vyzvaný k úhrade nedoplatkov, súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca listinnými
dôkazmi podložil odstúpenie od úverovej zmluvy , pričom toto odstúpenie bolo doručené do vlastných
rúk žalovanému v rade 1.dňa 12.03.2015 podľa doloženej kópie doručenky resp. doporučenej zásielky
do vlastných rúk.

16. V priebehu konania žalovaný v 1.rade realizoval vyššie uvedené úhrady ktoré mu žalobcom boli
započítané na zmluvnú pokutu.
17. V zmysle § 2 ods. 1 zákona o štátnom fonde rozvoja bývania je ustanovené, že správcom
štátneho fondu rozvoja bývania je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky. V nadväznosti na toto je evidentné, že štátny fond rozvoja bývania nekoná samostatne,

nakoľko je spravovaný vyššie uvedeným ministerstvom, čo podčiarkuje aj ďalšie ustanovenie v § 20
ods. 1 zákona o štátnom fonde rozvoja bývania, podľa ktorého podrobnosti o organizácii a činnosti
fondu upravuje štatút fondu ktorý schvaľuje minister. Štátny fond rozvoja bývania je účelovým fondom
ktorý bol zriadený na plnenie osobitných úloh štátu t.j. financovanie priorít štátnej bytovej politiky
schválených Vládou SR pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Za pojmový znak „podnikania“ za

účelom dosiahnutia zisku možno považovať vtedy, keď hlavným účelom podnikania je dosiahnutie zisku
( majetkového prospechu ), teda vyvíjaná činnosť podnikateľa s úmyslom dosiahnutia zisku. Účelom
činnosti štátneho fondu rozvoja bývania však nie je dosahovanie zisku. Činnosť, ktorú štátny fond
rozvoja bývania vykonáva, nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo podnikateľskú, nakoľko nespĺňa
všetky jej taxatívne vymedzené pojmové znaky.

18. Žalobca ako právnická osoba zriadená zákonom o štátnom fonde rozvoja bývania je účelový fondom,
ktorý v zmysle legálnej definície pojmu spotrebiteľská zmluva v § 52 ods. 1 OZ nespĺňa pojmové
znaky dodávateľa, teda zmluva o poskytnutí podpory uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným podľa
právneho názoru súdu nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. OZ. Podľa názoru súdu ide
o absolútny obchodený záväzkový vzťah. Zmluva o úvere je úverovou zmluvou uzatvorenou podľa §

497 Obchodného zákonníka, to znamená, že na ustanovenia zmluvy o úvere sa vzťahujú právne normy
Obchodného zákonníka. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo
120/2010 z 29.03.2012 ktorý skonštatoval, že zmluva o úvere ktorú uzatvoril žalobca je zmluvou o úvere
v zmysle Obchodného zákonníka a vzťahujú na ňu ustanovenia tohto právneho predpisu.
19. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že na základe Zmluvy o

poskytnutí podpory č. 201/930/2011 bol žalovanému 1 poskytnutý úver vo výške 52.300,-€ pri základnej
úrokovej sadzbe 2% p.a. s lehotou splatnosti 30 rokov. V tomto období poskytovali banky porovnateľné
úvery pri základnej úrokovej sadzbe v rozpätí medzi 6% až 7%. Aj z uvedených skutočností vyplýva, žečinnosť ktorú žalobca vykonáva, nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo inú podnikateľskú , nakoľko
nespĺňa všetky jej taxatívne vymedzené pojmové znaky.
20. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že sa žalovaný 1 dostal do

omeškania. Právny zástupca žalobcu zaslal žalovaným výzvu na úhradu zo dňa 12.02.2015 v ktorej
ich vyzval, aby uhradili svoj dlh na omeškaných splátkach. Výzvou na úhradu boli žalovaní vyzvaní na
úhradu sumy 2.119,72 €. Napriek výzve nedošlo zo strany žalovaného 1 k úhrade vyššie uvedeného
dlhu na omeškaných splátkach. Vzhľadom k zlej platobnej disciplíne sa žalovaný 1 dostal do omeškania
s úhradou 12 mesačných splátok. Medzi žalobcom a žalovaným 1 bol pre prípad omeškania s úhradou

pravidelných mesačných splátok v súlade so Zmluvou o úvere dojednaný spôsobom odstúpenia od
Zmluvy o úvere v čl. IX bod 9.2 písm. a) Zmluvy o úvere. Žalobca odstúpil od Zmluvy o úvere podaním
zo dňa 09.03.2015 , čím sa celý dlh stal splatným. Žalovaný 1 prevzal odstúpenie dňa 12.03.2015.
21. Podľa čl. VIII Zmluvy o úvere v súlade s Obchodným zákonníkom bola návratnosť úveru
zabezpečená ručením tretích osôb ktoré v ručiteľskom vyhlásení ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť ÚZ
vyhlásili, že sa dobrovoľne, slobodne a vážne rozhodli prijať povinnosť uspokojiť záväzok dlžníka voči

veriteľovi.
22. Výsledkami vykonaného dokazovania vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd
dospel k tomu záveru, že žaloba je dôvodná a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Za oprávnený nárok
súd považoval aj nárok na zmluvnú pokutu v zmysle čl. X bod 10.2 Zmluvy o úvere . Zmluvná pokuta
bola dohodnutá na sumu 25% z nesplatenej istiny a takto dojednanú zmluvnú pokutu súd považuje za

primeranú.
23. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve a to bez potreby osobitného
upozornenia.

24. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá,
dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe ktorú ustanoví Vlády SR nariadením.
25. V súlade s ust. § 3 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Zz. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.2.2013, výška úrokov z omeškania sa
riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013

t.j. v danom prípade Nariadením Vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.
26. Podľa ust. § 3 Nariadenia Vlády SR v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o
8% - nych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou sumy 50.6327,19 e ku dňu 05.058.2015. Základná úroková
sadzba ECB k 06.05.2015 je 0,05% a zvýšená o 8%-nych bodov predstavuje výšku úroku z omeškania
8,05% p.a.
27. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci .

V predmetnom prípade žalobca v konaní bol úspešný v celom rozsahu a súd mu priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100%.
29. Podľa § 262 os. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dni odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave( § 357 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /( odvolacie dôvody )

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP)/.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý procesc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu
uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.