Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717205213
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5717205213.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: I. T., L.. XX.XX.XXXX,
J. E., C.. O.. Š. XX/XX, P.. Č.. Ú. Ž., Y. Q. XX, G.Ý. G. S., Ž. proti žalovanej: I. T., L.. XX.XX.XXXX, J. T.,
E. Č..XXX/X, v konaní o zaplatenie 8.463 euro s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, žalobou podanou dňa 27.3.2017 žiadal žalovanú zaviazať k povinnosti zaplatiť mu žalovanú
sumu. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.7.2005 spolu so svojou bývalou manželkou I. T. si zobrali
úver v Prvej stavebnej sporiteľni v sume 360.000,-Sk, zmluva o úvere č.XXXXXXXXXX a zmluva o
medziúvere č.XXXXXXXXXX, v ktorých bola spoludlžníkom. Po rozvode ich manželstva sa bývalá

manželka o úver nezaujímala, nakoľko bytom ručili jeho rodičia. Z úveru a medziúveru bola financovaná
kúpa rodinného domu v B. a jeho rekonštrukcia. Po rozvode manželstva bývalá manželka dostala
polovicu sumy za predaj rodinného domu v sume 750.000,-Sk, aj keď bola vlastníkom len v jednej tretine.
Matkažalobcusazrieklasvojhopodielu.Bývalámanželkasanásledneoúverprestalazaujímať,prestala
ho platiť a keďže bytom ručili za úver rodičia žalobcu, tento v roku 2009 úver doplatil a bývalú manželku
žiadal o vrátenie polovice dlžnej sumy, t.j. polovice zaplateného úveru. Od rozvodu sa jedná o sumu

11.286 euro, pričom žalobca žiadal vyplatenie polovice sumy 5643 euro a zároveň si nárokoval zvýšiť
to o 5% úrokovej sumy ročne na čo mal podľa jeho názoru nárok, pretože bývalá manželka sa vyhýbala
akejkoľvek dohode ohľadom úveru. Celkove teda žiadal doplatiť 8463 euro. Žalobca ďalej uviedol, že
k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva medzi ním a bývalou manželkou (žalovanou) nedošlo.
Mali však o tom ústnu dohodu, ktorá ona popiera. Žalobca k žalobe pripojil zmluvy, uzavreté s Prvou
stavebnou sporiteľnou o úvere a mimoriadnom medziúvere a výpis o úhrade splátok, ktoré celkove

vyplatil v roku 2009.

2. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V písomnom
vyjadrení poukázala na to, že v roku 2005 si brali medziúver z Prvej stavebnej sporiteľne. Kúpili za
to dom, ktorý bol následne v roku 2007 po rozvode predaný za sumu 1.550.000,-Sk. Po rozvode si
obaja kúpili svoje vlastné nehnuteľnosti. Ona si kúpila vo E. garsónku za 480.000,-Sk a žalobca si kúpil

dvojizbový byt v M. D. za cenu asi 300.000,-Sk, zvyšok úveru mal vyplatiť po obdržaní financií z predaja
z domu, financie na to mal. Uvedeným úverom bol refinancovaný úver z predchádzajúceho obdobia a to
ešte za trvania manželstva. Žalovaná uviedla, že nárok voči nej si mal uplatniť v trojročnej lehote, teda
do roku 2012, nie po takej dobe, čím je teraz jeho záväzok premlčaný. Premlčacia doba je zákonom
stanovený časový úsek, počas ktorého sa veriteľ môže domáhať svojho práva voči dlžníkovi súdnou
cestou. Potvrdila, že bola medzi nimi ústna dohoda, že po rozvode vyplatí žalobca úver z Prvej stavebnej

sporiteľne a ona mu nenavýši výživné. Teda mimosúdne finančné vyrovnanie bolo v tom, že on doplatí
úver, ona sa bude starať o deti, ktoré budú v jej plnej starostlivosti. Táto dohoda trvala dovtedy, kýmsa žalobca nedostal do finančných problémov vlastným pričinením. Finančné prostriedky nedával na
výživné, čím mu vznikol dlh.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými
dokladmi - zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z roku 2005, výpismi z účtu zmluvy
č.XXXXXXXXXX za rok 2009, výpisom z účtu zmluvy č.XXXXXXXXXX za rok 2007, výpisy k uvedeným
zmluvám z roku 2008, listinné doklady predložené žalovanou, týkajúce sa záložnej zmluvy z roku 1998
a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanej nárok, ktorý odôvodnil tým, že za trvania
manželstvasožalovanouimbolposkytnutýúvervPrvejstavebnejsporiteľnič.XXXXXXXXXXvsúvislosti
so zmluvou o medziúvere č.XXXXXXXXX vo výške 360.000,-Sk. Tento úver bol čerpaný na to, aby
sa uhradil iný úver, kde ako spoludlžník bol aj brat, ktorý následne si potreboval riešiť svoje finančné
záležitosti. Žalobca úver splácal sám. V danej dobe mal zamestnanie, kde mal príjem cca 470 až 500

euro, z čoho splácal úver 134 euro a platil výživné 270 euro. Za takejto situácie úver doplatil v roku 2009,
o čom bola bývalá manželka, t.č. žalovaná informovaná v konaniach o určení výživného na ich maloleté
deti. Opakovane bola vyzývaná ním a jeho rodičmi na riešenie tohto úveru. V roku 2015 podal žalobu
na súd, kde žiadal, aby mu zaplatila žalovaná polovicu splátok úveru (konanie vedené na Okresnom
súde Martin pod sp.zn.10C/181/2015). V tomto konaní bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku, na

čo však nemal finančné prostriedky a konanie bolo zastavené. Žalobca bol oboznámený so vznesením
námietky premlčania žalovanou v tomto konaní.

5. Žalovaná, ktorá sa písomne vyjadrila k žalobe, vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že vznáša
námietkupremlčaniauplatnenéhonárokužalobcom.Ichmanželstvobolorozvedenévroku2007,pričom

úver v Prvej stavebnej sporiteľni bol čerpaný v roku 2005, išlo úver, ktorým spolu prefinancovali iný úver.
Podľa nej dohoda po rozvode bola taká, že úver bude splácať bývalý manžel, ona uhradí iné podlžnosti
a bude sa starať o deti, pričom výživné nenavyšovala po dobu troch rokov.

6. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené

inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Spoločný úver, ktorý strany sporu čerpali ako manželia, nebol vyporiadaný po rozvode ich manželstva
ani celkove nedošlo k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva. Úver predstavoval v podstate
spoločný záväzok, a keďže nedohodli sa o vyporiadaní BSM, resp. nedošlo k vyporiadaniu BSM, o
ich spoločnom majetku platí to, čo je v ustanovené v § 149 ods.4 Občianskeho zákonníka a potom

sa ten z bývalých manželov, ktorý zaplatil celý dlh, môže žalobou domáhať na súde, aby mu druhý z
bývalých manželov nahradil, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch na tomto
dlhu (R22/1992).

7. Podľa ustanovenia § 149 ods.4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového

spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z
bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník
užíva,oostatnýchhnuteľnýchveciachanehnuteľnýchveciachplatí,žesúvpodielovomspoluvlastníctve

a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach,
ktoré sú pre manželov spoločné.

8. Žalobcovi by vyplynul nárok na zaplatenie polovice úveru, ktorý mal povinnosť zaplatiť druhý z
manželov, v danom prípade žalovaná, kedy si svoj nárok na súde uplatnil v zákonom stanovenej lehote.

Žalobca si svoj nárok uplatnil na súde dňa 27.3.2017 (na predchádzajúce podania nemožno prihliadnuť,
lebo v danom prípade išlo o zastavenie veci pre nezaplatenie súdneho poplatku a o nároku žalobcu súd
nejednal), pričom podľa predložených listinných dokladov úver bol uhradený celkove ku dňu 3.11.2009.
V čase podania tejto žaloby nesporne uplynula trojročná premlčacia lehota, ktorú mal žalobca na
uplatnenie nároku voči žalovanej, a pretože žalovaná vzniesla námietku premlčania, súd bez ďalšieho

prihliadol na námietku premlčania a žalobu žalobcu z tohto dôvodu zamietol. Pretože nárok žalobcu bol
premlčaný, súd sa s ďalšími skutkovými okolnosťami nezaoberal ani na ne neprihliadal.9. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 Civilného sporového poriadku a
vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobca bol v konaní neúspešný.
Žalovaná, ktorá bola v konaní úspešná, si trovy konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.