Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. august 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/461/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206713
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213206713.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o.,
Politických vězňů 1272/1, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne
zastúpeného (advokátskou kanceláriou) Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanej: H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, W., o zaplatenie zmenkovej sumy

391,- eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 1,30 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku O

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie o žalobe žalobcu na zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 391,- eur od 27.10.2010 do zaplatenia, žalobu

žalobcu v ostatnej časti zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne
odôvodnil s poukazom na ustanovenia čl. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 - 3, čl. 4 ods. 1, čl. 5 ods. 1 - 3, čl.
7 ods. 1, 2, čl. 9 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), čl. I § 5 ods. 1 - 3, § 11 ods. 1, 3, § 12 ods. 1, § 13 ods.
1, § 14 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 20 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, § 75 zákona č. 191/1950 Zb.
zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“),

§ 3 ods. 1, § 34, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 79 ods. 3, 4, § 372y ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Dôvodil tým, že žalobca sa žalobným návrhom
doručeným súdu dňa 28.03.2013 podaným na vzorovom tlačive A podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia
domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu zmenkovú sumu vo výške 391,- eur s príslušenstvom
a zmenkovú odmenu vo výške 1,30 eur. V predloženom tlačive žalobca titulom skutkových tvrdení
uviedol, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 21.05.2010

na zmenkovú sumu 391,- eur, pričom žalovaná sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne od 27.10.2010. Indosovaná zmenka bola vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Dňa 23.12.2015 zobral žalobca žalobný návrh čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku
vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, a teda si
uplatňoval len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením

obsahu listín založených v spise, a to výpisu z registra žalobcu, kópie zmenky, čiastočným späťvzatím
a ostatných ku spisu pripojených listín a na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
žalobca je obchodná spoločnosť registrovaná v obchodním rejstříku v Českej republike. Z kópie zmenky
založenej v spise vyplynulo, že túto vystavila žalovaná dňa 21.05.2010 na zmenkovú sumu 391,- eur,
pričom sa v zmenke zaviazala i na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 27.10.2010.
Išlo o indosovanú zmenku opatrenú doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

V zmenke bolo označené ako miesto splatenia sídlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Zmenka bola
tiež opatrená doložkou „bez protestu“. Vzhľadom na to, že predmetom konania boli práva a povinnostistrán sporu zo zmenky, súd sa predovšetkým oboznámil so zmenkou, ktorú vystavila žalovaná dňa
21.05.2010 v Komárne, pričom skúmal, či táto zmenka spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti
v zmysle čl. I § 75 Zmenkového a šekového zákona. Žalobcom predložená zmenka mala zákonné

označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny v slovenskom jazyku. Zmenka obsahovala
„bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu“, údaj zročnosti (splatnosti), údaj miesta, kde sa
má plniť, meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť, dátum a miesto vystavenia zmenky a bola
podpísaná žalovanou. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade
išlo o platnú zmenku so všetkými náležitosťami. Ďalej súd poukázal na to, že s účinnosťou od 23.12.2015

v zmysle ustanovenie § 79 ods. 3 OSP je žalobca v konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky proti
žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu so žalovaným, ako aj skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so
žalovaným. Ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou
osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca svoj žalobný návrh v zmysle citovaného
ustanovenia OSP žiadnym spôsobom nedoplnil. Keďže žalobca nepreukázal opak, súd pri posudzovaní

jeho nároku vychádzal z toho, že uplatnený nárok zo zmenky proti žalovanej vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou. Súdu bolo navyše aj z jeho úradnej činnosti známe, že žalobca sa v konaní
domáha uplatnenia pohľadávky na základe indosovanej zmenky, ktorá slúžila ako zabezpečenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Dodal, že v čase vystavenia zmenky bola platná a účinná právna úprava, podľa
ktorej smel veriteľ prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov len vtedy, ak zmenková

suma v čase jej vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva
vrátane zmluvných pokút a iných nárokov vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru (§ 4
ods. 6 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch). Použitie zmenky na zabezpečenie záväzku
podľa úpravy platnej a účinnej v čase vystavenia zmenky bolo prípustné, ale iba za splnenia vyššie
uvedenej podmienky a zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s touto podmienkou, ktorá

platila aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky, veriteľ nesmel prijať.
Žalobca si svoju povinnosť doplniť žalobný návrh, opísať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
jeho právnych predchodcov so žalovanou, a zároveň preukázať, že zmenka bola vyplnená veriteľom v
súlade s platnou právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu nesplnil, súd preto žalobu,
okrem späťvzatej časti špecifikovanej vo výroku rozsudku zamietol. Výroková časť rozsudku týkajúca

sa čiastočného späťvzatia žaloby žalobcu bola založená na ust. § 96 ods. 1 OSP. Súd o náhrade trov
konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov tohto konania nepriznal, lebo jej žiadne trovy konania
nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnila, i keď jej vzniklo právo na ich úhradu v zmysle ustanovenia
§ 142 ods. 1 OSP.

2. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie. Namietal, že súd prvej inštancie mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom,
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietal, že prvoinštnačný súd vo veci vykonal dokazovanie

o.i. oboznámením sa s úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaná však
dokazovanie úverovou zmluvou, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Žalobca predložil súdu ako
dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli
žiadne námietky a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov

nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových
strán počas písomnej fázy konania a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových
strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. V danom prípade svoj postup súd
nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky.

Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobila,
musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté a to z dôvodu koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu
vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto
obrany nijakým spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala a svojím konaním ju

prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal
pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Poukázala tiež na
to, že súd za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorila
zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktoré je predmetom konania je zabezpečovacou zmenkou, žežalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené skutočnosti však neboli tvrdením ani
jednej sporovej strany. Súd tieto fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Žalobca
ďalej zdôraznil, že prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych

predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Mal
za to, že súd zovšeobecnil svoje tvrdenia o neplatnosti dohody o vyplnení zmenky, na základe ktorej
spotrebiteľ podpísal v prospech podnikateľa zmenku, pre jej rozpor so zákonom spočívajúci v jeho
obchádzaní v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca dodal, že súd pri svojom odôvodnení
vychádza len zo zažitej praxe súdu v iných právne a skutkovo obdobných veciach. Prvoinštančný

súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v Zmenkovom a šekovom zákone
vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Prvoinštančný súd predovšetkým ignoroval ust. § 17
Zmenkového a šekového zákona, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený
vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným
majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže činiť žalovaný, nemôže tak činiť ani súd. Žalobca tiež zdôraznil,
že kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné, zmluvný vzťah medzi žalovanou a

remitentom je po indosovaní irelevantný a navyše žalobcovi nie je známy obsah údajného zmluvného
záväzku. Pritom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002, sp. zn. 25 Cdo
1839/2000. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je
možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a že tomuto
zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda

ide o platnú zmenku. Žalobca ďalej vyjadril názor, že európske konanie podľa Nariadenia obsahuje
špeciálne procesné ustanovenia regulujúce priebeh konania a v rámci neho začatie Európskeho konania
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ustanovenie § 372y ods. 1 OSP používa pojem „na konania“
pričom podľa jazykového, systematického a logického výkladu ide o občianske súdne konania a
ustanovenia zákona č. 438/2015 Z.z. sa teda použijú podľa intertemporálneho ustanovenia len na

občianske súdne konania. Súd poľa žalobného návrhu žalobcu však veciach európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu. V zmysle čl. 19 Nariadenia sa európske konanie riadi procesným
právom členského štátu len pokiaľ Nariadenie nestanovuje inak. Priebeh a začatie európskeho konania
Nariadenie ustanovuje inak v čl. 4 a čl. 5. Zároveň zdôraznil, že nariadenie ako prameň úniového
práva má prednosť pred právom vnútroštátnym. Okrem toho poukázal na to, že na ust. § 79 ods. 3

OSP nie je možné aplikovať retroaktívny výklad konštruovaný súdom prvej inštancie, ktorý je založený
na tom, že predmetná povinnosť predložiť zmluvu sa vzťahuje aj na konania začaté pred účinnosťou
novely č. 438/2015 Z.z. s účinnosťou od 23.12.2015. Mal za to, že ak by toto ustanovenie malo pôsobiť
spätne aj na žaloby podané pred účinnosťou novely, tak zákonodarca by musel postupovať rovnako
ako pri novele Exekučného poriadku a musel by stanoviť povinnosť doplniť žalobný návrh. Namietal,

že v konaní uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky, disponuje len indosovanou
zmenkou a nemá v dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje. Tiež
považoval za potrebné vyjadriť sa k tomu, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala
predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov tak, že zákon o
spotrebiteľských úveroch pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru

bola vystavená zmenka, Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v
čase jej vyplnenia. Z toho vyplýva, že dohoda o vyplňovacom právne nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Argumentačne poukázal žalobca aj na uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 a Krajského súdu v

Košiciach sp. zn. 4CoZm/3/2014 zo dňa 13.06.2014.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie, pretože odvolací súd nezistil zákonom predpokladané výnimkyprejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v napadnutej zamietajúcej
časti a v časti náhrady trov konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu

nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čím došlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým
bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali im patriace procesného práva, v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal dôkazy.

7.SúdprvejinštancierozhodolvovecieštezaúčinnostiObčianskehosúdnehoporiadku,ktorýbolúčinný
do 30.06.2016 a v zmysle § 157 ods. 2 OSP bol povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným
v tomto ustanovení, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny
základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva
na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje

náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva
nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd
zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.

8. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva sporovej strany na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v

odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.
Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky

skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet
v ňom miesta pre dohady a domnienky.

9. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť

preskúmateľné. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej
sastrane(okremupretiaprávadozvedieťsaopríčináchrozhodnutiaprávezvolenýmspôsobom)odníma
možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných
riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj

dôvodnosť podaného odvolania.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak
súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil

správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

11. Civilný sporový poriadok ako nový právny predpis upravujúci civilné sporové konanie od 01.07.2016,
v ustanovení § 220 ods. 2 stanovuje, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci

vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že konanie na súde prvej inštancie je postihnuté
vadou z dôvodu nedostatočnej preskúmateľnosti odôvodnenia, pretože odôvodnenie napadnutého
rozsudku neobsahuje dostatočný výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutia.Súd v odôvodnení rozsudku konštatoval platnosť predloženej zmenky a vzhľadom na nepreukázanie
opaku mal tiež za to, že uplatnený nárok zo zmenky proti žalovanej vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou. Súd prvej inštancie však nezisťoval samotný obsah zmluvy, ktorá bola

podkladom pre vystavenie zmenky, neposúdil platnosť dohody o vyplnení zmenky vzhľadom na indície o
existencii spotrebiteľského vzťahu medzi pôvodným veriteľom a žalovanou. Odôvodnenie tak vyznieva
nedostatočne a v konečnom dôsledku aj nepresvedčivo, a tak odvolací súd dospel k tomu, že súd prvej
inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré sú pre
vydanie rozhodnutia podstatné.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky
vystavenej žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov - v stovkách
súdnych konaní vystupujúcej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. - s najväčšou pravdepodobnosťou zo
spotrebiteľskej zmluvy o úvere. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského

úveru (ďalej len „Smernica“), používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa
čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských
zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany
spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany
spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany

spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť
vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom
z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri
uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Na základe toho

sasúdmalvprvomradesohľadomnauprednostňovanéprávaspotrebiteľovexoffozameraťnaplatnosť
zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, resp. posudzovať okolnosť, či
pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi) vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Na tento účel
mal súd - bez ohľadu na to, že ide o konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 - zisťovať aj samotný obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre vystavenie zmenky, a na

tento účel postupom súladným s procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy, najmä oboznámením
sa so samotnou zmluvou o úvere ako aj s obsahom exekučného konania pre vymoženie pohľadávky
pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ak takéto konanie bolo vedené.

14. V súlade s právom Európskej únie, ktorým je Slovenská republika viazaná a ktoré má prednosť pred

zákonmi Slovenskej republiky, mal súd posudzovať, či v tomto prípade môže byť použiteľná vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, Zákon zmenkový a šekový v znení
neskorších predpisov). Na tom základe sa súd mal zaoberať platnosťou uvedenej zmluvy a aj tým, či

zmenka vôbec vznikla, resp. či nie je neplatná na podklade Občianskeho zákonníka v ustanoveniach
o právnych úkonoch a o spotrebiteľských zmluvách (§ 39, § 52 a nasl.). Pri hodnotení platnosti zmluvy
o úvere by bolo nutné vychádzať aj zo záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sa za neprijateľnú
podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka; aj keby zmluvné strany uzatvorili
zmluvu o úvere ako „absolútny obchod“ podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť

prekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách.

15. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej
republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v

rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4
Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Odvolací súd urobil záver o tom, že
ak by súd prvej inštancie vo všeobecnosti nemal na základe vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii
všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol by žalobcu vyzvať na doplnenie a mohol

realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom Nariadenia nie je
obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie
technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a
najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by nazáklade neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by ani
možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9
uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná

možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

16. V prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi žalovanou a spoločnosťou
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,išloospotrebiteľskúzmluvuoúvere,sohľadomnavýnimočnosťspotrebiteľského
vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa mal súd prvej inštancie aplikovať ustanovenia obsiahnuté
v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine
to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu

zmluvy alebo jej zmeny. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia
zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú
spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť
bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

17. V zmysle § 17 Zmenkového a šekového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného
ustanovenia vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s uvedenou výnimkou - nemá oprávnenie robiť voči

majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi,
t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Ide o zjednodušené chápanie citovaného
ustanovenia, ktoré sa pri spotrebiteľských vzťahoch musí vykladať v spojení s ustanoveniami zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Rešpektovanie výlučne

abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorý vyslovil
všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania prebiehajúceho v rámci vnútroštátneho práva medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom; súdy musia zabezpečiť spotrebiteľom právnu ochranu
podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS, čo potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/
EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť

hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide
o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Abstraktný
charakter zmenky bol spochybnený v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, podľa ktorého bolo v súvislosti s poskytovaním úveru od
spotrebiteľaaleboinejosobyzakázanésplniťdlhzmenkoualebošekom.Veriteľsmelpodľazákonaprijať

od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať

a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

18. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na
ujmu. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak ide o také dojednanie o zmenke, ktoré
nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ide o dojednanie v rozpore s ustanovením §54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná.

19. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou
procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo
zmenky mal ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava

platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako
takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu
spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa
na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil
až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom
konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (ako je
opísané vyššie), môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy je možné dospieť aj k právnemu

záveru o tom, že z takej zmenky nemôže vzniknúť platný zmenkový záväzok.
20. Súd prvej inštancie riešil v prvom rade platnosť zmenky, no nedostatočne sa zaoberal tým, či
zmenka nevznikla na základe spotrebiteľského vzťahu tak, ako odvolací súd opísal vo vyššie uvedených
častiach odôvodnenia svojho rozhodnutia. Vzhľadom na to a v spojení s právnym záverom odvolacieho
súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd rozsudok v napadnutej

zamietajúcej časti (t.j. v časti, v ktorej nedošlo k späťvzatiu žaloby) a v časti výroku o trovách konania,
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie bude postupovať v naznačenom
smere, t. j. nariadi pojednávanie, na ktorom vykoná dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa
so zmenkou, so zmluvou spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a exekučným spisom (ak bolo vedené
exekučné konanie), prípadne vykoná aj ďalšie potrebné dokazovanie. Svoje nové rozhodnutie odôvodní

tak, aby zodpovedalo vyššie uvedeným zákonným požiadavkám.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).