Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. august 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219059
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117219059.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: R. Q., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX
Y., proti žalovanému: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX Y., o nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovanému B. Q., nar. XX.XX.XXXX sa ukladá nevstupovať do bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X.
p. vchodu č. XX, na ul. B., v bytovom dome so súpisným číslom XXXX.

II. Žalobkyni R. Q., nar. XX.XX.XXXX sa ukladá, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
podala návrh na začatie konania o obmedzenie, prípadne o úplné vylúčenie z užívacieho práva
žalovaného B.D. Q., nar. XX.XX.XXXX k predmetnému bytu.

III. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 03.08.2017 sa žalobkyňa domáhala vydania neodkladného opatrenia v
znení uvedenom vo výroku č. I. tohto uznesenia. V návrhu uviedla, že so žalovaným sú manželia, pričom
žalovaný rád požíva alkoholické nápoje. Počas manželského života došlo zo strany žalovaného voči
nej k psychickému ale aj fyzickému násiliu, kedy ju žalovaný napadol a spôsobil jej zranenia. Napadnúť
ju mal aj dňa 19.06.2017 o 21:30 hod. a toto napadnutie si vyžiadalo ošetrenie ľavého stehna a lýtka.

Vzhľadom na správanie žalovaného podala dňa 22.05.2017 na Okresom súde Prešov návrh na rozvod
manželstva, kde konanie je vedené pod sp. zn. 24P/128/2017, pričom vo veci nebolo dosiaľ rozhodnuté.
Naposledy bola zo strany žalovaného napadnutá dňa 31.07.2017, pričom bola nútená zavolať políciu,
ktorá jej manžela - žalovaného v čase neprítomnosti vykázala zo spoločného obydlia podľa § 27a zákona
o policajnom zbore.
1.1. K návrhu žalobkyňa pripojila

· lekársku správu od R.. T. Q. o tom, že bola dňa 21.06.2017 ošetrená po predchádzajúcom napadnutí
žalovaným, pričom utrpela zranenie vo forme hematómu na stehne a lýtku vľavo,
·potvrdenieovykázanízospoločnéhoobydliazodňa31.07.2017,podľaktoréhobolpočasneprítomnosti
žalovaný vykázaný zo spoločného bytu príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Prešov - Sever na čas
10 dní,
· záznam o podaní Oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zo dňa

31.07.2017 o tom, že v tento deň ju mal žalovaný vulgárne slovne ale aj fyzicky napadnúť za účelom
zmocnenia sa kľúčov od spoločného osobného motorového vozidla,
· rozhodnutie Okresného úradu Prešov zo dňa 22.09.2016, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na tom skutkovom základe, že dňa 22.08.2016 pred
vchodom do bytového domu, v ktorom sa nachádza ich spoločný byt dal žalobkyni facku a následne jej
vynadal, že je „kurva a piča“.2. Podľa § 324 ods. 1 CSP - Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP - Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm.e) CSP - Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
Podľa § 326 ods. 1 CSP - V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa§329ods.1vetaprváCSP-Súdmôžerozhodnúťonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 332 ods. 2 CSP - Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého

obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 336 ods. 1 CSP - Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

Podľa § 336 ods. 2 CSP - Súd vo výroku uznesenia podľa ods. 1 uvedie strany a predmet konania vo
veci samej.

3. Úprava neodkladných opatrení v civilnom sporovom poriadku na rozdiel od úpravy predbežných
opatrení v občianskom súdnom poriadku ustupuje od tézy, že neodkladné opatrenie je iba formou

predbežnej ochrany ohrozených alebo porušených práv alebo právom chránených záujmov. Civilný
sporový poriadok pripúšťa, že neodkladné opatrenie môže byť aj takým rozhodnutím, ktoré konzumuje
vec samú a po vydaní ktorého nie je potrebné vo veci samej rozhodovať.

4. V prejednávanej veci súd má za to, že o takéto neodkladné opatrenie nejde najmä preto,

že právo užívania bytu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania svedčí zo
zákona nepochybne nielen žalobkyni ale aj žalovanému, a preto súd považuje za potrebné, aby o
trvalom vylúčení z užívania bytu do času, kým nedôjde v prípade rozvodu manželstva k následnemu
vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bolo rozhodnuté vo veci samej.

5. Účelom neodkladného opatrenia vo všeobecnosti je, aby ohrozený účastník mohol vo veci ako je táto
začať alebo už v začatom spore nerušene uplatňovať svoj nárok bez toho, aby sa obával, že zdĺhavosť
súdneho konania znemožní realizovať výsledok sporu, prípadne, že do skončenia konania vo veci
samej, kde sa vykonáva dokazovanie a vec posudzuje podľa ustanovenia hmotného práva, môže nastať
závažná ujma na právach niektorého z účastníkov. Neodkladným opatrením sa totiž nepriznáva žiaden

nárok, ani sa nedeklaruje existencia práva, ale pôsobenie neodkladného opatrenia ako prostriedku
regulujúceho právne vzťahy účastníkov na obdobie po jeho vydaní, má preventívny zmysel a účinok.
V tejto súvislosti sa preto dočasnosť ako predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia chápe ako
kategória, ktorá jednak vylučuje pôsobenie neodkladného opatrenia pred jeho nariadením, upravuje
právne vzťahy účastníkov len do času definitívnej (súdnej) ochrany, prípadne do času, kedy je isté,

že táto ochrana sa neposkytne, alebo o ňu navrhovateľ nepožiada, pričom sa vychádza len zo stavu,
ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na predbežné opatrenie. Nariadenie neodkladného opatrenia
má pritom zabrániť vzniku a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo takému zhoršovaniu právnej pozície
navrhovateľa, že sa mu ešte oplatí uchádzať sa o súdnu ochranu vo veci samej.

6. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z

hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

7. V prejednávanej veci má súd za to, že opisom rozhodujúcich skutočností, lekárskou správou,
návrhom na rozvod manželstva a ďalšími predloženými listinami žalobkyňa dostatočne osvedčilapotrebu dočasnej úpravy vzťahov účastníkov konania tak, že žalovaný bude vylúčený z užívania bytu,
ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Zároveň má súd za to, že neodkladné opatrenie vo
vzťahu k žalovanému nie je neprimerane zaťažujúce z dôvodu, že treba dať prednosť ochrane žalobkyne

pred fyzickým a psychickým násilím oproti právu na užívanie spoločného bytu žalovaným. Aby sa teda
zabránilo návratu žalovaného do bytu, na užívanie ktorého má právo z titulu vlastníctva, bolo potrebné
vydať toto neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia

alebo hrozby takého násilného vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom
domealebobytestaloďalšiespolužitieneznesiteľným,môžesúdnanávrhjednéhozmanželovobmedziť
užívacie právo druhého manžela k domu, alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva,
prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
8.1. Aj keď včasná a nevyhnutná ochrana pred fyzickým a psychickým násilím navrhovateľky má právo
pred vlastníckym nárokom odporcu týkajúcim sa užívania bytu, napriek tomu nemôže byť odporca trvalo

zbavený tohto užívania iba neodkladným opatrením. Ako vyplýva z vyššie citovaného § 146 ods. 2 OZ,
tento priamo predpokladá úpravu v prípadoch ako je prejednávaný, a preto súd chrániac aj vlastnícke
právo odporcu, uložil navrhovateľka, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení
predbežného opatrenia podala žalobu podľa § 146 ods. 2 OZ, ktorou sa bude voči odporcovi domáhať
vylúčenia alebo obmedzenia užívacieho práva k bytu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve.

9. V prípade, ak v stanovenej lehote takáto žaloba nebude podaná, podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj
bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. Inak bude neodkladné opatrenie trvať do času
jeho zrušenia súdom v súvislosti s odpadnutím dôvodu, pre ktorý bolo nariadené alebo v súvislosti s
rozhodnutím vo veci samej v prípade podania žaloby, na podanie ktorej bola navrhovateľka odkázaná.

10. Podľa § 251 CSP - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 CSP - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 CSP - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
10.1. Keďže ide o vydanie neodkladného opatrenia mimo konania, ktoré nasledovať nemusí, rozhodol
súd zároveň o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, ktorý patrí úspešnej žalobkyni.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.