Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/289/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410215613
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1410215613.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: W. R., Q.. XX.
XX. XXXX, U. U. I.. Č.. XXXX/XX, U., zastúpený advokátom: JUDr. Miloš Kvasňovský, Dunajská ul. č. 32,
Bratislava, proti žalovaným: X/ Ľ. E., Q.. XX. XX. XXXX, U. I.. F. J.Č. Č.. XXXX/XX, U., X/ X. F., Q.. XX.
XX. XXXX, U. U.Q. I.. Č.. XXXX/X, U., žalovaní 1/ a 2/ zastúpení advokátkou: JUDr. Petronela Kavecká,

Kolískova ul. č. 1, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08. júna 2016, č. k. 22C/428/2010 - 242, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol návrh (žaloba od 01. 07. 2016,
pozn. odvolacieho súdu) a navrhovateľovi (žalobca od 01. 07. 2016, pozn. odvolacieho súdu) uložil
povinnosť zaplatiť odporcom 1/ a 2/ (žalovaný od 01. 07.2016, pozn. odvolacieho súdu) trovy konania
vo výške 870,44 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 80 písm. c) O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, §
129 ods. 1, § 130 ods. 1,
§ 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že v danej veci absentuje titul, o ktorý sa musí
opierať oprávnená držba, v dôsledku čoho nastala pochybnosť o dobrej viere žalobcu, ktorý sa žalobou
domáhal určenia vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnostiam: R. R. N. „. Č.. XXX/X K. T. XX J.2.,
D. R. M. R. G. Q.; R. R. N. „. Č.. XXX/X K. T. XX J., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

nachádzajúce sa v okrese U. Z., K. U. - J. Č. X. T., X. Ú. X. T., ku ktorým nie je založený list vlastníctva.
Uviedol, že sporná parcela Č.. XXX/X H. v súčasnosti vedená ako parcela Č.. XXX/X K. T. XX J.2. G. R.
Č.. XXX/X K. T.Ý. XX J., Y. R. Č.. XXX/X H. T. G. R. Č.. XXX/X K. T.J. XX J.2. G. R. Č.. XXX/X K. T.Ý.
XX J., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva Č.. XXX pre katastrálne územie X. T., boli pôvodne vedené
pre katastrálne územie D. a označené pod parcelným Č. XXXX/X, ako to vyplýva z grafickej identifikácie
parciel zo dňa 23. 06. 2010, ktorá vychádzala z pozemkovoknižnej vložky Č.. XXXX uzavretej pod Č..

N. XXX/XX zo dňa 08. 05. 1969. Poukázal na skutočnosť, že rodičia žalobcu, od ktorých odvodzoval
vlastníckeprávokžalovanýmnehnuteľnostiamnemohlibyťdobromyseľnýmivtom,žeimpatrívlastnícke
právo k parcele Č.. XXXX/X, nakoľko predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 18. 12. 1954 (Č. XXXX/XX) boli
nehnuteľnosti pod parcelným Č.. XXXX/X - D. G. D. K. T. XXX J.2. M. T. T. Č.. XXXX, R. Č.. XXXX/X G.
XXXX/X M. T. T. Č.. XXXX pre X.S. Ú. D., teda Q. R. Č.. XXXX/X, ku ktorej mali rodičia žalobcu právo
služobnosti (právny predchodca inštitútu vecného bremena) spoločného vchodu obťažujúce parcely Č..

XXXX/X, XXXX/X T. T. Č.. XXXX (Č. XXXX/XX), čo potvrdzuje aj geometrický plán z roku 1940, podľa
ktorého parcela Č.. XXXX/X patrila právnym predchodcom žalovaných a právnym predchodcom žalobcupatrila parcela Č.. XXXX/X - D. G. D.. Uviedol, že ani žalobca nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu
sporné pozemky patrili, keď posielal pôvodnému žalovanému list zo dňa 24. 11. 2010, aby sa vyjadril,
že súhlasí s vydržaním týchto pozemkov, pretože ak je niekto dobromyseľný, že mu pozemok patrí,

nemôže mať vedomosť o tom, že by pozemok mohol patriť niekomu inému. Rozhodnutie o trovách
konania odôvodnil právne ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p a vecne úspechom žalovaných 1/ a 2/ v
konaní, ktorým priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v
sume 870,44 eur.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávnych skutkových zistení,
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ C. s. p.) a navrhol, aby odvolací
súd po doplnení dokazovania napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alternatívne napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietol, že napriek rozsiahlemu
dokazovaniu, jediným dôkazom, z ktorého súd prvej inštancie odvodil svoje rozhodnutie je sporná
grafická identifikácia parciel Č.. XXX/X G. XXX/X na pôvodné parcely, vykonaná dňa 23. 06. 2010
geodetom a kartografom Z.. H. U., pričom z geometrického plánu č. 61/2006 zo dňa 21. 09. 2006 na
obnovu hraníc pôvodnej parcely Č.. XXXX/X T. Z.. X. A. - E. vyplýva, že vlastníkom, okrem iného aj

sporných nehnuteľností na parcelách Č.. XXX/X K. T. XX J.2. G. Č.. XXX/X K. T.Ý. XX J. je žalobca, čo je
jedným z dôkazov toho, že dobromyseľnosť žalobcu bola aj v roku 2006 skutočná a daná. Poukázal na
skutočnosť, že súd prvej inštancie v intenciách spornej grafickej identifikácie jednostranne vyhodnocoval
všetky ostatné vykonané dôkazy, avšak v konaní dôkazmi preukázal, že žalovaní počas predmetného
konania nedobromyseľne, pravdepodobne na podklade spornej grafickej identifikácie z roku 2010,

nechali sporné nehnuteľnosti predediť v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 65D 169/2011 po
pôvodnom žalovanom, notárovi prejednávajúcemu dedičstvo neuviedli úplné údaje a zamlčali, že o
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa vedie spor, ako aj na skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti sa
v čase podania žaloby nemohli nachádzať na liste vlastníctva Č.. XXX pre katastrálne územie X. T., a
preto ich žalovaní nemohli považovať za svoje vlastníctvo. Uviedol, že ak by súd prvej inštancie vykonal

dôkaz ohliadkou na mieste, vypočul ho, jeho rodinných príslušníkov a susedov, zistil by, že žalovaná
1/ vo svojej výpovedi neuviedla pravdu o starostlivosti a užívaní predmetných nehnuteľností zo strany
jej otca, nakoľko na mieste, kde sa nachádzajú v skutočnosti nebývali, zdržiavali sa iba sporadicky v
súvislosti s poskytovaním starostlivosti svojmu otcovi, ako aj to, že o sporné nehnuteľnosti sa starali
a udržiavali jeho rodičia, pričom na jednej z týchto nehnuteľností sa nachádza stavba funkčne a jej

užívaním prislúchajúca k stavbe a pozemku v jeho vlastníctve a žalovaní k nej nemajú prístup. Žalobca
vo svojom odvolaní poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 03. 07. 2006,
sp. zn. 22Cdo 2065/2005 a zo dňa 21. 09. 2005, sp. zn. 22 Cdo 1703/2005 na podporu tvrdenia, že
oprávnená držba sa nemusí opierať o existujúci právny titul, a že postačuje titul domnelý, tzv. putatívny,
a v tejto súvislosti na nesúlad výmer pôvodnej parcely Č.. XXXX/X K. T. XXX J. G. R. Č.. XXX/X K. T.

XXX J.2. G. Č.. XXXX/X K. T.Ý. XXX J. M.O. na S. T. Č.. XXXX pre X. Ú. X. T., na ktorých sú aktuálne
evidované dom a dvor (nadobudnuté kúpou zo dňa 18. 12. 1954), čo vedie k záveru, že časť pôvodnej
parcely Č.. XXXX/X sa aktuálne nachádza na inej parcele, pričom ide jednoznačne minimálne o spornú
parcelu Č.. XXX/X, ktorých výmera je podľa individuálneho premerania pozemkov fakticky užívaných
žalobcom, vrátane parcely Č.. XXX/X, na úrovni XXX J.. Namietol, že bol dobromyseľný ohľadom držby a

užívania nehnuteľnosti a nie žalovaní 1/ a 2/, bol dobromyseľný ohľadom držby a užívania nehnuteľnosti,
keďže od vzniku sporných parciel v podobe, v akej sú vedené v katastri nehnuteľností, až do momentu
spornej identifikácie v roku 2010, nesvedčilo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prospech tretích
osôb a vyhlásenie pôvodného žalovaného je dodatočne účelovým právnym úkonom, ktorý mal pre
žalovaných v rozpore s faktickým stavom privodiť pre nich priaznivejšie postavenie v prejednávanej veci.

Uviedol, že je preto nesporné, že on a predovšetkým jeho predchodcovia boli s ohľadom na veľkosť
užívaných pozemkov, spôsob ich užívania, stav v akom boli tieto fakticky prevzaté do užívania v roku
1954 dobromyseľní, pričom v čase, kedy vzhľadom na údaje z grafickej identifikácie z roku 2010 mohla
byť ich dobromyseľnosť spochybnená, boli zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva
z jeho strany, či jeho predchodcov, už dávno splnené. Vytkol súdu prvej inštancie, že napriek tomu, že

v konaní navrhol vypočuť svedkov, dokazovanie ich výsluchom nevykonal a uviedol, že je nevyhnutné
doplniť dokazovanie za účelom odstránenia rozporov vyplývajúcich z dôkazov obsiahnutých v spise a
odvolaní. Žalobca svojim odvolaním napadol aj výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov
konania z dôvodu, že priznal žalovaným 1/ a 2/ odmenu aj za úkon právnej služby - účasť na pojednávanídňa 14. 07. 2015, ktoré sa uskutočnilo napriek oznámeniu súdu o odročení pojednávania z dôvodu
žiadosti právneho zástupcu žalobcu, o čom mala informáciu aj právna zástupkyňa žalovaných, a preto
zodpovednosť za zmarenie účasti právneho zástupcu na tomto pojednávaní nesie súd prvej inštancie.

3.

Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že navrhujú rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť a zároveň si žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania s tým, že sa v celom

rozsahu stotožňujú so správnym, vyčerpávajúcim a v konaní vykonaným dokazovaním o tom, že
žalobca nepreukázal dobromyseľnosť ani oprávnenú držbu nehnuteľnosti k pozemku parcela registra
„C“ Č.. XXX/X K. T. XX J.2. G. X. R., R.. N. „. Č.. XXX/X K. T.Ý.J. XX J., nakoľko nepredložil
dôkazy, z ktorých možno usudzovať jeho dobromyseľnosť držby sporných parciel, ani nevyvrátil tvrdenie
súdu prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia o sporných parcelách, identifikácii a ich vlastníctve,
keď tento nedostatok nebolo možné nahradiť ani žalobcom navrhovanou ohliadkou nehnuteľností. K

spochybňovaniu správnosti právoplatných dedičských rozhodnutí a čestného prehlásenia nebohého X.
F. žalobcom uviedli, že nakoľko súd prvej inštancie vyčerpávajúco a správne rozhodol, uvedené nemôže
byťdôvodomnazmenunapadnutéhorozsudku,alenaopakodôvodňujejehopotvrdenie,keďžededičské
rozhodnutia sú právoplatnými rozhodnutiami štátnych orgánov, ktoré zodpovedajú za ich správnosť a
vychádzali z dokladov, ktoré svedčili o ich vlastníctve. Uviedli, že ich právna zástupkyňa sa zúčastnila

pojednávania konaného dňa 14. 07. 2015 a nakoľko bol súdu prvej inštancie predložený dôkaz o tom,
sú stále v konaní pasívne legitimovaní a dôvod odročenia pojednávania, o ktorý žalobca svoju žiadosť
o odročenie opieral neexistuje, v konaní pokračoval.

4.

Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26. 05. 2017 zobral svoje odvolanie proti
prvoinštančnému rozsudku späť a žiadal konanie zastaviť.

5.

Podľa § 369 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), dokiaľ o
odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať
znova.

Podľa § 369 ods. 3 C. s. p., ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

6.

Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu, postupoval odvolací súd podľa citovaného zákonného
ustanoveniaakeďžekspäťvzatiudošloskôr,akobolooodvolanírozhodnuté,odvolaciekonaniezastavil.
7.

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k

podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods. 2 C. s. p.).

8.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.
s. p. tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške s tým,
že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania

(§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania (§ 435 CSP).