Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. december 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116203584
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116203584.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobkyne:
Ing. Adriana Klimašovská, nar. 3.10.1970, bytom Sasinkova 418/43, 010 01 Žilina, právne zastúpenej
Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel s.r.o., so sídlom Sidónie Sakalovej 190, 014 01 Bytča,
proti žalovanej: Jana Gežová, nar. 1.9.1985, bytom 013 55 Štiavnik 1208, JUDr. Pavlom Dlhopolčekom,
advokátom so sídlom 013 23 Višňové č. 5, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a , že darovacia zmluva medzi Alexandrom Šoškom, nar. 06.07.1967, bytom Mostová 399/6,
Žilina ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, na základe ktorej bol povolený vklad pod V 1424/15
zo dňa 01.04.2015, ktorou bol vykonaný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to k pozemku
parc. č. KNC 291/1 orná pôda o výmere 895 m2 a pozemku parc. č. KNC 291/2 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 195 m2 a rozostavaný rodinný dom na parc. č. 291/2 v podiele 1/1, v katastrálnom
území Horný Hričov, zapísaným na LV č. 443, je voči žalobkyni p r á v n e n e ú č i n n á .

Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania od žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.2.2016 sa žalobkyňa domáhala neúčinnosti darovacej zmluvy, na
základe ktorej bol povolený vklad pod V 1424/15 zo dňa 01.04.2015, ktorou bol vykonaný prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Horný Hričov zapísaným na LV č. 443 -

podľa výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že má voči Alexandrovi Šoškovi
pohľadávku „vo výške 21.700,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 20.000,- Eur
od 4.10.2012 do 22.2.2013 a zo sumy 15.000,- Eur od 23.2.013 do zaplatenia“ a vo výške náhrady
trov konania, ktorá jej bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 25C 365/2012 zo dňa
12.3.2014, pohľadávku vymáha žalobkyňa v exekučnom konaní. Alexander Šoška ako darca previedol
predmetné nehnuteľnosti podľa výrokovej časti tohto rozsudku na žalovanú darovacou zmluvou, na LV

č. 443 je zapísané aj záložné právo veriteľa Tatra banka, a.s. Podľa správy exekútora nie je predpoklad
vymoženia pohľadávky od Alexandra Šošku. Napadnutý je právny úkon podľa § 42a ods. 1 OZ, a to
žalobou podľa § 42b ods. 1 OZ, úkon ukracuje veriteľa podľa § 42a ods. 2 OZ, resp. je úkonom medzi
blízkymi osobami podľa § 42a ods. „2“ (ods. 2 v závere textu a ods. 3 - pozn. súdu) OZ.

2. Žalovaná sa k veci samej písomne nevyjadrila, aj keď bola na vyjadrenie vyzvaná (činnosťou novo

zvoleného právneho zástupcu sa písomne ospravedlnila z pojednávania 22.8.2016 - pozn. súdu).

3. Na pojednávaniach konaných dňa 3.10.2016 a 5.12.2016 sa sporová strana žalobkyne pridržiavala
skutkových a právnych dôvodov žaloby a vyporiadavala sa s obranou žalovanej.

4. Pojednávanie konané dňa 3.10.2016 bolo odročené na návrh právneho zástupcu žalovanej z dôvodu

návrhu na osobný výsluch žalovanej, toho času s námietkou nemožnosti kontaktovať žalovanú na určitejadrese, ku ktorému súd poznamenal, že osobnú účasť strany súd nebude vynucovať, účasť strany aj v
štádiu návrhu na výsluch vlastného klienta je iba v jej vlastnom záujme.

5. Pojednávanie konané dňa 2.11.2016 bolo odročené pre stav súčinnosti s obcou (pri pokuse o
predvolanie žalovanej z oznámeného miesta - stavby bez súpisného čísla - pozn. súdu).

6. Pojednávania konaného dňa 5.12.2016 sa žalovaná nezúčastnila, aj keď bola riadne predvolaná (t.j.
popri jej tiež oboznamovanom právnom zástupcovi zároveň aj osobne podľa výsledkov súčinností s

obcou v mieste prevádzaných predmetných nehnuteľností Horný Hričov č.l. 113 a 117 spisu vzhľadom
na doručenku č.l. 108 spisu - pozn. súdu).

7. Žalovaná činnosťou právneho zástupcu sa na pojednávaní konanom dňa 5.12.2016 vyjadrila tak, že
sprostredkúva ospravedlnenie žalovanej z neúčasti z dôvodu návštevy lekára, ktorú doloží dodatočne
(toto ospravedlnenie činnosťou súdu pri vedení konania nebolo uznané - pozn. súdu). Aj vo veci

samej navrhuje žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalovaná nemala vedomosť o žiadnych dlhoch. Navyše
žalovaná si zobrala dva úvery, ktoré sú zabezpečené záložným právom na predmetnej nehnuteľnosti,
preto namieta nedostatok významu toho, že by sa veriteľ mohol aj pri úspechu v tejto veci z predmetnej
nehnuteľnosti uspokojiť.

8. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 5.12.2016 osobne vypovedala tak, že s Alexandrom Šoškom
niekoľkorokovtvorilapár,bývalivspoločnejdomácnostianeskôrsarozišli,jednýmzdôvodovbolapráve
žalovaná. Za obdobie ich spolužitia ona žalobkyňa s Alexandrom Šoškom spoločne kúpili pozemok od
jeho rodičov a následne tam postavili základy a dosiaľ tú rozostavanú stavbu v obci Horný Hričov. Potom
kvôli tomu mali majetkové spory, ona žalobkyňa tieto spory voči Alexandrovi Šoškovi vyhrala a nakoniec

sa dozvedela, že ten jediný majetok, z ktorého by sa mohla uspokojiť, on v roku 2015 daroval žalovanej.
AlexanderŠoškažijesožalovanouodzačiatkuichvzťahuvroku2011ajetotakstáledoteraz,týmhovorí
v nadväznosti na obranu žalovanej, že nie je pravda, že žalovaná by nevedela o žiadnych sporoch.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi.

10. Z listinných dôkazov súd zistil:

11. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 25C 365/2012 zo dňa 12.3.2014 v znení rozsudku Krajského
súdu Žilina č.k. 11Co 338/2014 zo dňa 15.12.2014 (v konaní pôvodne o zaplatenie 21.700,- Eur - pozn.

súdu) bol Alexander Šoška zaviazaný zaplatiť tunajšej žalobkyni 15.000,- EUR s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 20.000,- Eur od 4.10.2012 do 22.2.2013 a zo sumy 15.000,- Eur od 23.2.013
do zaplatenia a náhradu trov konania.

12. Podľa návrhu zo 4.2.2015 (č.l. 34 spisu) žalobkyňa vymáha pohľadávku voči Alexandrovi Šoškovi v

exekučnom konaní. Exekútor bol adresátom správy (č.l. 36 spisu) Okresného úradu Žilina, katastrálny
odbor, týkajúcej sa vyhľadania majetku Alexandra Šošku. ako darca previedol predmetné nehnuteľnosti
podľa výrokovej časti tohto rozsudku na žalovanú darovacou zmluvou, na LV č. 443 je zapísané
aj záložné právo veriteľa Tatra banka, a.s. Podľa správy exekútora nie je predpoklad vymoženia
pohľadávky od Alexandra Šošku.

13. Z výpisu z LV č. 443 k. ú. Horný Hričov súd zistil, že vlastníkom nehnuteľností: pozemku parc. č.
KNC 291/1 orná pôda o výmere 895 m2 a pozemku parc. č. KNC 291/2 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 195 m2 a rozostavaného rodinného domu na parc. č. 291/2 je žalovaná v podiele 1/1, a to
titulom darovacej zmluvy pod V 1424/15. Na liste vlastníctva sú v časti C zapísané dve ťarchy - záložné

právo Tatra banka, a.s.

14. Z fotokópie katastrálneho spisu V 1424/15 (č.l. 60 - 80 spisu) súd najmä zistil, že Alexander Šoška
previedol na žalovanú predmetné nehnuteľnosti na LV č. 443 k.ú. Horný Hričov darovacou zmluvou zo
dňa 3.2.2015.

15. Podľa § 42a ods. 1) - 3) zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej
OZ)1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj
vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už

bol uspokojený.
2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,

keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň
10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo

d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

16. Podľa § 42b ods. 1, 2, 3 a 4) OZ
1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

2)Právoodporovaťprávnemuúkonusauplatňujeprotitomu,ktomalzodporovateľnéhoprávnehoúkonu
dlžníka prospech.
3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali
odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám
len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich

predchodcovi.
4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;
ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

17. Podľa § 628 ods. 1 OZ Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

18. Súd určil neúčinnosť právneho úkonu podľa výroku tohto rozsudku, lebo zistil, že na toto určenie
sú dané meritórne zákonné dôvody podľa cit. ust. § 42a ods. 1 OZ, a to s jeho systematickým

zákonným odkazom na cit. ust. § 42a ods. 3 písm. a) OZ. Žalobkyňa sa žalobou aj doručenou súdu dňa
12.2.2016 domáha neúčinnosti právneho úkonu v 3 - ročnej lehote od vykonania predmetného právneho
úkonu napadnutého odporovateľnosťou - uzatvorenia darovacej zmluvy zo dňa 3.2.2015, tobôž od jej
realizovania pod č. vkladu V 1424/15 na LV č. 443 k. ú. Horný Hričov dňa 1.4.2015.

19. Pri danom priebehu konania sa súd priklonil aj k osobitne nepopretým tvrdeniam žalobkyne v
tom, že darovanie medzi Alexandrom Šoškom a žalovanou bolo aj právnym úkonom medzi blízkymi
osobami podľa cit. ust. § 42a ods. 3 písm. a) OZ, lebo Alexander Šoška bol v čase uzatvorenia zmluvy
druhom žalovanej. Na uvedenom nič nemení ani subjektívny charakter tejto časti osobnej výpovede
žalobkyne, lebo k tomuto hodnoteniu je možné dospieť aj pre mimoriadne nevyvážený charakter

darovania nehnuteľnosti oproti iným majetkovým právnym vzťahom.

20. Právna úprava právneho inštitútu odporovateľnosti právneho úkonu je síce protichodná, ale je
spôsobilou pre rozhodnutie sporu tohto druhu. Úmysel ukrátiť veriteľa, ako aj vedomosť nadobúdateľa
o tomto úmysle, sa skúma iba vo všeobecnom prípade odporovateľnosti právneho úkonu podľa cit. ust.

§ 42 ods. 2 OZ v prvej časti textu: „Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných
troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa ...“. Lenže súd sa priklonil k tomu, že napadnutý právny
úkon bol vykonaný medzi druhmi ako blízkymi osobami príznačne podľa § 42 ods. 2 OZ v druhej časti
textu (počnúc slovným spojením „...a právnemu úkonu ...“) a duplicitne podľa § 42a ods. 3 písm. a)OZ, ktoré upravujú právny úkon medzi dlžníkom a „osobitným“ nadobúdateľom, ktorého príkladom je
blízka osoba dlžníka. Ako východisková podmienka pri uplatnení tohto zákonného ustanovenia je to,
že „Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený ...“, teda na rozdiel o

všeobecnej podmienky uplatnenia odporovateľnosti už bez ohľadu na „úmysel“ dlžníka. Je pravdou, že
podľa súčasného obsahu právnej úpravy aj napriek tomu citované ustanovenia § 42a ods. 2 aj ods. 3
OZ zakotvujú v závere týchto odsekov podmienku tak, že „to však neplatí, ak druhá strana preukáže,
že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa“, ako keby aj u
„osobitného“ nadobúdateľa bola zakotvená podmienka „úmyslu“ dlžníka. Tento rozpor v právnom texte

súd interpretuje tak, že sa prikláňa k obsolétnosti odkazu na „úmysel“ dlžníka podľa cit. ust. § 42a ods.
2 aj ods. 3 OZ v závere týchto odsekov, aby naopak nebolo obsolétne zakotvenie zákonnej podmienky:
„bol veriteľ dlžníka ukrátený ...“ pri definícii „osobitného“ nadobúdateľa prevádzanej veci, tu napríklad
blízkej osoby podľa cit. ust. § 42a ods. 3 písm. a) OZ. Táto právna úprava podľa interpretácie súdu podľa
jej účelu sprísňuje kritériá kladené na „osobitného“ nadobúdateľa prevádzanej veci, u ktorého zakotvuje
„náležitú starostlivosť“ vo vzťahu k postaveniu prevádzateľa ako možného dlžníka jeho veriteľov, ale

podľa interpretácie súdu nie vo vzťahu k „úmyslu“ dlžníka ukrátiť veriteľa, ale vo vzťahu k tomu, že
veriteľ dlžníka bude ukrátený. Čiže podľa názoru súdu účelom zakotvenia „osobitného“ nadobúdateľa
prevádzanej veci (napríklad blízkej osoby) vo vzťahu k odporovateľnosti právneho úkonu, je objektívne
posilnenie možnosti uspokojenia veriteľa z takto prevádzanej veci.

21. Je vhodné dodať, že myšlienkovo podporne (t.j. aj keby sa nejednalo o preukázaný skutkový stav
nadobúdateľa ako blízkej osoby prevádzajúceho dlžníka - pozn. súdu) by bolo spravodlivé konštatovať
aj splnenie všeobecných dôvodov odporovateľnosti právneho úkonu (ktoré by myšlienkovo právne
viac chránili žalobkyňu ako nadobúdateľku veci napadnutým právnym úkonom) podľa cit. ust. § 42
ods. 2 OZ v prvej časti textu tak, že k darovaniu došlo v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, lebo bolo

vykonané v časovom súlade so zaviazaním Alexandra Šošku v konaní o zaplatenie peňažnej sumy
voči žalobkyni. Zároveň žalovanej ako druhej strane tohto úkonu tento úmysel dlžníka jej musel byť
známy, práve pre materiálne mimoriadne nevyvážený právny charakter darovania nehnuteľností oproti
iným majetkovým právnym vzťahom. Inak povedané, žalovaná mohla predpokladať tento úmysel darcu,
ktorý napokon vyplýva z dokazovania o časovom súlade tohto úkonu so zaviazaním Alexandra Šošku

v konaní o zaplatenie peňažnej sumy voči žalobkyni, prakticky už bez ohľadu na možnosti dokazovania
o subjektívnej vedomosti žalovanej.

22. Následkom vykonania vyššie uvedeného odporovateľného právneho úkonu podľa cit. ust. na
§ 42a ods. 3 písm. a) OZ je ukrátenie žalobcu ako veriteľa darujúceho. Objektívnym následkom

vykonania uvedeného odporovateľného úkonu podľa cit. ust. § 42a 1 OZ je jeho neúčinnosť voči
žalobcovi. Konkrétne následky nastávajú podľa cit. ust. § 42b OZ. Znamená to, že nie je dôvod zvrátiť
účinky napadnutého prevodu nehnuteľností a dosiahnuť zápis predchádzajúceho vlastníka, ale nastala
neúčinnosť tohto úkonu voči žalobcovi, teda v prípade potreby práve v spojení s týmto rozsudkom by
sa žalobca mohol domôcť výkonu rozhodnutia postihnutím konkrétneho predmetu, ktorý ušiel z majetku

jeho dlžníka. Aj preto už pre rozhodnutie sporu osobitne nebola podstatná ani námietka žalovanej
poukazujúca na zápis dvoch záložných práv tretej osoby (banky) na predmetnej nehnuteľnosti, resp.
námietka nedostatku významu toho, že by sa veriteľ mohol aj pri úspechu v tejto veci z predmetnej
nehnuteľnostiuspokojiť,lebojeprávomžalobkyne,abykrealizáciijejprávazodporovateľnéhoprávneho
úkonu mohlo dôjsť aj za daných okolností. Prípadná realizácia tohto práva (zrejme v exekučnom konaní

v spojení exekučného titulu voči dlžníkovi a tohto rozhodnutia súdu voči nadobúdateľovi veci - pozn.
súdu) bude podliehať príslušnej právnej úprave spojenej s výkonom popri sebe zapísaných, resp. aj
konkurenčných, práv, čo aj odvodených od zaťaženia nehnuteľnosti žalovanou ako jej stále aktuálnou
vlastníčkou. Ani žiadne iné skutkové alebo právne námietky už neboli podstatné pre rozhodnutie sporu.

23. Základ nároku na náhradu trov konania súd upravil podľa § 162 ods. 1 CSP, lebo žalobkyňa bola v
konaní úspešná voči žalovanej. Na uvedenom podľa názoru súdu nič nemení ani postavenie žalovanej
závislé od správania, resp. právneho konania inej osoby - dlžníka žalobkyne, lebo aj tieto potenciálne
odvodené vzťahy súvisiace s priebehom tohto sporu sú vecou vnútorných vzťahov medzi žalovanou
a dlžníkom žalobkyne, od ktorého žalovaná predmet úkonu nadobúdala. Súd nezistil ani iný procesne

spravodlivý dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 CSP pre výnimočné nepriznania náhrady trov
konania opačnej sporovej strane. O výške náhrady trov konania podľa § 162 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Všeobecnými náležitosťami podania účastníka podľa § 127 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016, sú, uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní podľa § 363 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364
zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016 rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).