Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. marec 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/93/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207206173
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8207206173.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu SPRAVBYT, s. r.

o., so sídlom Hurbanova 18, Bardejov, IČO: 31 683 061, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Sotolářom,
PhD., advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach, Južná trieda 1, proti žalovaným 1. R.
Y., W.. X.X.XXXX, 2. F. Y.V., W.. XX.X.XXXX, obaja bytom T. F.. Q., XXX XX F., obaja právne zastúpení
JUDr. Jozefom Stašákom, advokátom, so sídlom Andraščíkova 3, 085 01 Bardejov, 3. BARDBYT spol.
s r.o., IČO: 36 476 633, Moyzesova 7, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 1.205,54 s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1. až 3. rade majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v žalobe doručenej tunajšiemu súdu XX.XX.XXXX domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade
zaplatenia sumy 1.205,54 € (36.318 Sk) s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanými
dňa XX.XX.XXXX uzavrel zmluvu o poskytovaní služieb spojených s užívaním bytu v bytovom dome
v prospech vlastníka bytu na dobu neurčitú, na základe ktorej boli žalovaným poskytnuté tieto služby.
Žalovaní sa zmluvne zaviazali za tieto služby platiť sumy pravidelne vyčísľované v evidenčnom liste v
súlade s ustanoveniami cenových predpisov. Žalobca uviedol, že v období od októbra 2006 do augusta
2007 žalovaný prestal uhrádzať platby v prospech žalobcu.

2. Dňa X.X.XXXX bol vyšším súdnym úradníkom tunajšieho súdu vydaný platobný rozkaz XRo/XXX/
XXXX, proti ktorému podali žalovaní v 1. a 2. rade odpor. V odpore uviedli, že nárok žalobcu uplatnený v
žalobe neuznávajú. Poukázali na to, že zmluva o poskytovaní služieb bola žalobcovi bytovým domom Q.
vypovedaná. Výpoveď zmluvy o výkone správy zo dňa XX.XX.XXXX, na základe rozhodnutia vlastníkov
bytov na schôdzi vlastníkov je platná, pretože nikto z vlastníkov doposiaľ nepodal návrh na súd o určenie
jej neplatnosti a 15 dňová lehota už uplynula. Žalovaní argumentovali § 3, § 4 a § 6 zákona č. 182/1993

Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“ alebo „ZoVBNP“
alebo „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“) a dodali, že bytový dom môže mať uzavretú
len jednu zmluvu o výkone správy a že od XX.X.XXXX majú uzavretú novú zmluvu o výkone správy so
žalovaným v 3. rade. Vo vzťahu k zmluve so žalobcom uviedli, že výpovedná lehota skončila XX.X.XXXX
a týmto dňom prestal byť žalobca správcom ich bytového domu. Zároveň uviedli, že od X.X.XXXX
uhrádzajú všetky platby novému správcovi - žalovanému v 3. rade, a preto navrhli, aby súd žalobu
zamietol. Vo vyjadrení zo dňa 23.6.2008 naviac uviedli, že poskytovanie služieb nie je možné oddeliť od

výkonu správy a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, lebo nie je správcom bytového domu. Výkon
správy je nedeliteľné plnenie a preto individuálne uzatvorené zmluvy o poskytovaní služieb s každým
vlastníkom bytu v bytovom dome sú právne neprijateľné, lebo sú v rozpore s účelom zákona č. 182/1993
Z.z. Výpovedná lehota skončila žalobcovi dňa XX.X.XXXX a týmto dňom prestal byť žalobca správcombytového domu. S novým správcom žalovaní uzatvorili zmluvu o výkone správy dňa XX.X.XXXX. Odo
dňa X.X.XXXX žalovaní uhrádzajú platby novému správcovi Bardbyt, s.r.o..

3. K vyjadreniu žalovaných zaujal svoje stanovisko žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu
19.5.2009, v ktorom tvrdil, že do dnešného dňa má ako jediný subjekt uzavreté pre uvedený obytný
blok Q. všetky zmluvy pre dodávku služieb (teplo, TÚV, SV, elektrina, atď.) a tiež pre tento obytný
dom zabezpečuje všetky služby a činnosti, a to aj pre žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobca poukázal
na § 6, § 8a ods. 2 a § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a v tejto súvislosti uviedol, že zmluva o

výkone správy môže byť uzavretá len s jedným správcom a správa môže byť odovzdaná len tomu,
kto preukáže, že je novým správcom a že proces jeho schvaľovania a schvaľovania zmluvy o výkone
správy bol zákonný a správny. Podľa názoru žalobcu, ak žalovaní v 1. a 2. rade tvrdia, že správcom
ich bytového domu je žalovaný v 3. rade, je to ich dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno. Tiež tvrdil,
že pokiaľ ide o zvolanie schôdze vlastníkov bytov, oznámenie musí byť doručené v písomnej podobe
každému vlastníkovi minimálne 10 dní pred dňom konania schôdze. Podľa názoru žalobcu závery

rokovania v obytnom bloku Q. dňa XX.XX.XXXX sú pre nesplnenie uvedených predpokladov nulitné a
zmätočné. Poukázal na čl. III bod 5 zmluvy o výkone správy zo dňa XX.XX.XXXX a tvrdil, že tým, že
ich ako správcu nikto neinformoval o schôdzi, ktorú podľa uvedeného bodu zmluvy zvoláva správca na
podnet 50 % vlastníkov bytov alebo na základe vlastného podnetu minimálne však 1-krát ročne, došlo k
zásadnému rozporu so zmluvne dohodnutými podmienkami. Podľa jeho názoru to znamená neplatnosť

úkonovodvíjajúcichsaodnezákonnéhozvolaniaschôdze.Pokiaľideovýpoveďzmluvyovýkonesprávy,
poukázal na § 8a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. a čl. V. predmetnej zmluvy a tvrdil, že podmienky pre
vypovedanie zmluvy neboli splnené. Žalobca súčasne spochybňoval celý priebeh schôdze vlastníkov
bytov v bytovom dome Q. konanej dňa XX.XX.XXXX, keď na prezenčnej listine vlastníkov bytov, ktorí
vyslovili súhlas s výpoveďou zmluvy o výkone správy je podpísaných 15 osôb a na prezenčnej listine z

uvedenej schôdze je uvedených 18 mien a podpisov. Tiež uviedol, že podpisy niektorých vlastníkov sú
účelovo falšované, že kto podpísal jednu listinu, nepodpísal druhú (napr. L. - S., Q. L.), že na schôdzi
nehlasoval K.. V., ale jeho podpis je medzi 18 podpismi, že v zápisnici nie je záznam o tom, kto presne
zo schôdze pred hlasovaním či už o výpovedi zmluvy alebo pred hlasovaním o novom správcovi odišiel,
keďže nesúhlasia počty osôb uvedených na prezenčnej listine a vo výsledkoch hlasovania. Žalobca

poukázal aj na prehlásenie vlastníčky bytu v bytovom dome Y. U., ako aj na obsah výpovedí účastníkov
v iných konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 3C 215/06 (pani R.), 3C 91/08 (R. L. - S.,
C.. K.. T.), 2C 20/2008 (Q. J.), 3C 149/08 (R. V.). V tejto súvislosti dodal, že z týchto výpovedí nie je
možné určiť ako prebiehala schôdza, koľko uznesení sa schválilo, pretože skutočnosť bola iná. Tiež
uviedol, že zmluva o výkone správy so žalovaným v 3. rade nebola predmetom žiadnej schôdze a nikto

ju nikdy neschválil.

4. Uznesením sp. zn. XC XX/XXXX z XX.X.XXXX právoplatným XX.X.XXXX súd konanie prerušil do
právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 4C 4/2007 s odôvodnením,
že v danom konaní sa rieši otázka platnosti zmlúv o výkone správy k bytovému domu Q. na ul. T. XX,

XX U. F. a táto má význam pre rozhodnutie v tejto veci (1C 23/2008). Uznesením zo dňa X.X.XXXX
súd pokračoval v konaní, pretože konanie vo veci sp. zn. 4C 4/2007 bolo právoplatne skončené dňa
14.4.2011.

5. Uznesením č. k. XC XX/XXXX-XXX A. XX.X.XXXX súd na základe návrhu žalobcu doručeného súdu

30.8.2012 pripustil vstup žalovaného v 3. rade do konania.

6. Uznesením č. k. XC XX/XXXX-XXX A. X.XX.XXXX súd zamietol návrh na spojenie veci.

7. Uznesením č. k. XC XX/XXXX-XXX A. X.XX.XXXX súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní sú

povinní zaplatiť žalobcovi na jeho účet sumu 1.205,54 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 42,16 eur od 1.1.2007 až do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 145,42 eur od 1.2.2007
do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 145,42 eur od 1.3.2007 do zaplatenia, vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 145,42 eur od 1.4.2007 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 145,42 eur od
1.5.2007 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 145,42 eur od 1.6.2007 do zaplatenia, vo výške

9,5 % ročne zo sumy 145,42 eur od 1.7.2007 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 145,42
eur od 1.8.2007 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 145,42 eur od 1.9.2007 do zaplatenia,
alternatívne žalovaný v 3. rade je povinný zaplatiť žalobcovi na jeho účet sumu 1.205,54 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 42,16 eur od 1.1.2007 až do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročnezo sumy 145,42 eur od 1.2.2007 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 145,42 eur od 1.3.2007 do
zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 145,42 eur od 1.4.2007 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 145,42 eur od 1.5.2007 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 145,42 eur od 1.6.2007 do

zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 145,42 eur od 1.7.2007 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 145,42 eur od 1.8.2007 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 145,42 eur od 1.9.2007
do zaplatenia a žalovaní v 1. -3. rade sú povinní nahradiť žalobcovi trovy tohto konania pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia podľa dodatočného vyčíslenia na účet
právneho zástupcu žalobcu vo VÚB Košice-mesto, na č. ú. 839 145 - 512/0200, to všetko do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

8. Uznesením č. k. XC XX/XXXX-XXX A. X.X.XXXX, súd zamietol návrh na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7C 193/2013. Proti
tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením
č. k. 2Co/141/2014 zo dňa 17.7.2014 uvedené uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

9. V podaní zo dňa 9.8.2016 žalobca argumentoval tým, že žalovaný v 3. rade napriek tvrdeniu, že je
správcom obytného bloku, neposkytoval žiadne služby a nerealizoval zákonné vyúčtovania vždy k 31.5.
bežného roka. Finančné prostriedky a sumy uplatňované žalobcom predstavujú náklady vynaložené
za obytný blok (podľa jednotlivých žalôb), pričom všetky boli sústreďované riadne na účte vlastníkov

obytného bloku. Poukázal na to, že všetky účty ú účtami vlastníkov bytov a správca vystupuje na základe
mandátnej zmluvy, vlastníci sú povinní platiť a uhrádzať platby na svoj účet, vždy sú to totiž peniaze a
účet vlastníkov obytného bloku. Jediným účtom vlastníkov bol účet, ktorý spravoval žalobca. Žalovaný v
3. rade nemal zriadený účet vlastníkov obytného bloku a finančné prostriedky dlhodobo prijímal na svoje
firemné účty. Mal za to, že správa môže byť odovzdaná tomu, kto preukáže, že je novým správcom a

že proces schvaľovania a schvaľovania zmluvy o výkone správy bol zákonný a správny.

10. V podaní zo dňa 20.7.2016 žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
9Co/3/2015 zo dňa 22.3.2016 s tým, že podľa jeho názoru dôkazné bremeno je na žalovaných, aby
preukázali, že došlo k zmene správcu.

11. Súd v danej veci nariadil pojednávanie na 9.3.2017, na ktorom sa nezúčastnil žalovaný v 3. rade,
ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 8.3.2017. Žiadal pojednávať a rozhodnúť
v jeho neprítomnosti. Žalovaných v 1. a 2. rade na pojednávaní zastupoval právny zástupca.

12. Na pojednávaní konanom dňa 9.3.2017 súd zamietol opätovný návrh žalobcu na spojenie vecí na
spoločné konanie.

13. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na doterajších vyjadreniach a navrhol vykonať
dokazovanie ohľadom zvolania, priebehu a výsledkov hlasovania vlastníkov bytov uskutočneného dňa

XX.XX.XXXX. Okrem toho sa odvolal aj na rozsudok tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 1C 71/2012 a
dodal, že tento rozsudok bol vyhlásený neskôr ako ten vo veci sp. zn. 4C 4/2007. Argumentačne svoje
vyjadrenie podporoval predovšetkým uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/3/2015. Mal za
to, že nebolo meritórne rozhodnuté, kto je správcom bytového domu.

14. Právny zástupca žalovaných namietal aktívnu legitimáciu žalobcu s tým, že samotná schôdza
vlastníkov bytov môže byť predmetom iba súdneho konania podľa § 14 ods. 8 zák. č. 182/93.
Nemôže byť predmetom žiadneho iného súdneho konania, pričom takéto konanie zo strany vlastníkov
v prekluzívneho lehote iniciované nebolo.

15. Žalovaný v 3. rade v podaní zo dňa 30.1.2017 argumentoval tým, že žalobca nie je so žalovaným v
3. rade v žiadnom právnom vzťahu a súčasne vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu vo vzťahu
k nemu, keďže žalobca si uplatňuje nárok za obdobie rokov 2006 a 2007, pričom až v auguste 2012
navrhol, aby súd pripustil vstup žalovaného v 3. rade do konania. Okrem toho na podporu svojich
tvrdení poukázal na rozsudky tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 4C 4/2007 a sp. zn. 4C 231/2006, ktoré

sú právoplatné, na zmluvu o výkone správy uzavretú medzi vlastníkmi bytov a žalovaným v 3. rade
ako správcom. Vyslovil tiež názor, že schôdzu vlastníkov bytov nemôže napádať správca, pretože je to
záležitosť vlastníkov bytov. Argumentoval aj tým, že od X.X.XXXX vlastníci bytov vrátane žalovaných
v 1. a 2. rade platili platby súvisiace s výkonom správy na účet žalovaného v 3. rade. Tiež uviedol, žežalobca porušil vlastnícke práva vlastníkov bytov, keď odmietol akceptovať výpoveď zmluvy o výkone
správy. Podľa jeho vyjadrenia žalobca znemožňoval žalovanému v 3. rade vykonávať správu v bytovom
dome a neodovzdal mu ako končiaci správca potrebné podklady, hoci vedel o ukončení správy a mal

vedomosť o tom, kto je novým správcom.

16. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán konania, oboznámil sa s podstatným
obsahom zápisníc o pojednávaní v iných právnych veciach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 3C
215/06 (pani R.), 3C 91/08 (R. L. - S., C.. K.. T.), 2C 20/2008 (Q. J.), 3C 149/08 (R. V.), prehlásenia Y.

U., fotokópiami listín týkajúcich sa schôdze vlastníkov bytov v bytovom dome Q. na T. XX E. XX U. F.,
ktorá sa konala XX.XX.XXXX, zmluvou o poskytovaní služieb z XX.XX.XXXX uzavretou medzi žalobcom
ako správcom a žalovaným v 1. rade ako vlastníkom bytu, zmluvou o výkone správy z XX.X.XXXX
uzavretou medzi žalovaným v 3. rade ako správcom a vlastníkmi bytov v bytových domoch T. XX E.
XX (Q.), zmluvou o výkone správy z XX.XX.XXXX uzavretou medzi vlastníkmi bytov v bytovom dome
Q. a žalobcom ako správcom, podstatným obsahom rozsudkov tunajšieho súdu vo veciach vedených

pod sp. zn. 4C 231/2006, 4C 4/2007, 1C 71/2012 a s obsahom spisu sp. zn. 7C 193/2013, obsahom
ktorého je žaloba žalobcu voči žalovanému v 3. rade o určenie, že je správcom bytového domu Q. s
účinnosťou od X.X.XXXX. Ďalej sa oboznámil s ďalším obsahom spisu okrem iného s na pojednávaní
žalobcom pripojeným uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/3/2015 a uznesením Krajského
súdu v Prešove 20CoD/6/2016.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

17. Žalobca ako správca uzavrel s vlastníkmi bytov Q. (vrátane žalovaných v 1. a 2. rade) dňa
XX.XX.XXXX zmluvu o výkone správy, v ktorej sa zaviazal okrem iného vykonávať správu spoločných

častí a spoločných zariadení domu tak, aby bol zabezpečený nerušený výkon vlastníckych a užívacích
práv k bytom. Predmetná zmluva v čl. III. bod 5 stanovovala, že vlastníci bytov uplatňujú a vykonávajú
svoje právo účasti na správe domu najmä tým, že sa osobne zúčastňujú na schôdzach vlastníkov bytov,
ktoré zvoláva správca z podnetu najmenej 50 % vlastníkov bytov alebo z vlastného podnetu, najmenej
však 1x ročne. Podľa čl. V. tejto zmluvy si zmluvné strany dohodli, že sa zmluva uzatvára na dobu určitú

a je možné ju vypovedať len písomne tak, aby bolo uzavreté účtovné obdobie, t.j. kalendárny rok, a to
vždy k 1.1. nasledujúceho roka so 6 mesačnou výpovednou lehotou len v prípade, ak je správa domu
zabezpečená iným jedným správcom pre celý bytový dom.

18. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom a vlastníkom bytu - žalovaným v 1. rade uzavretá Zmluva

o poskytovaní služieb, ktorej predmetom bolo poskytovanie služieb vlastníkovi bytu č. XX na ul. T. F..
Q. Č.. XX, F. XXXX U. F.. V čl. II tejto zmluvy boli zakotvené povinnosti žalobcu ako poskytovateľa
služieb, medzi inými dodávka tepla pre ústredné vykurovanie (ÚK), dodávka teplej úžitkovej vody (TÚV)
z tepelných zdrojov a rozúčtovanie nákladov, pričom v čl. III sa vlastník bytu zaviazal za poskytnuté
služby platiť mesačné zálohové platby.

19.Nazákladepozvánkyz9.12.2005bolanadeňXX.XX.XXXXo18.00hod.zvolanáschôdzavlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Q. X, T. XX E. XX v suteréne vchodu č. XX - práčovňa
s programom:
Prejednanie zmeny Zmluvy o výkone správy bytového domu v časti VI. Spôsob a oprávnenie

hospodárenia s fondom prevádzky, údržby a opráv v zmysle prijatého zákona NR SR č. 469/2005 Z.z.
Prejednanie tvorby výšky fondu prevádzky, údržby a opráv podľa ustanovení novelizácie zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Výpoveď z výkonu správy bytového domu Q. X doterajšiemu správcovi Spravbyt, s.r.o., Hurbanova 18,
Bardejov.

Pristúpenie na výkon správy bytového domu Q. k novému správcovi Bardbyt, s.r.o., Moyzesova 7,
Bardejov .
Diskusia.
Návrh na uznesenie.
Záver.

Pozvánka bola podpísaná poverenou zástupkyňou vlastníkov bytov Annou Sokolovou.

20. Zo zápisnice z uvedenej schôdze je zrejmé, že boli prejednané všetky body programu a za výpoveď
zo správy bytového domu Q. žalobcovi bola nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov - 13, proti bol1 a zdržali sa 2. Za schválenie nového správcu boli 13, nikto nebol proti a zdržali sa 2 vlastníci bytov.
Na začiatku schôdze o 18.10 hod keď sa hlasovalo o programe schôdze boli prítomní 18 vlastníci, na
konci o približne 19.20 hod, keď s hlasovalo o návrhoch uznesenia boli prítomní 13. Prezenčnú listinu

z tejto schôdze podpísalo spolu 18 vlastníkov. Prezenčnú listinu, na ktorej vlastnoručným podpisom
vyslovilo súhlas s výpoveďou žalobcovi ako správcovi, podpísalo 15 vlastníkov. Tieto písomnosti vrátane
výpovede zo správy bytového domu Q. na T. XX E. XX U. F. vlastníci bytového domu doručili žalobcovi
dňa 22.12.2005.

21. Z výpovede zmluvy o výkone správy z XX.XX.XXXX vyplýva, že výpovedná lehota začína plynúť
dňom X.X.XXXX a končí dňom XX.X.XXXX, pričom od 1.7.2006 majú vlastníci zabezpečeného nového
správcu - žalovaného v 3. rade, pričom žiadajú žalobcu ako doterajšieho správcu o odovzdanie
kompletnej dokumentácie týkajúcej sa správy bytového domu Q. novému správcovi - žalovanému v 3.
rade.

22. Žalovaný v 3. rade uzavrel s vlastníkmi bytov Q. dňa XX.X.XXXX zmluvu o výkone správy, ktorá
obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy.
žalovaní v 1. a 2. rade uhrádzali zálohové platby v období od júla 2006 do septembra 2007 žalovanému
v 3. rade.

23. Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. akákoľvek zmena, zrušenie, splynutie alebo zlúčenie správcov
nemôže byť na ujmu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný o tejto
skutočnosti bezodkladne informovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

24. Podľa § 8a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného k 21.12.2005 zmluva o výkone správy sa

uzatvára so správcom písomne na neurčitý čas. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome môžu
vypovedať zmluvu o výkone správy len na základe rozhodnutia podľa § 14. Výpovedná lehota je šesť
mesiacov, ak sa zmluvné strany v zmluve o výkone správy nedohodnú inak. Výpovedná lehota začína
plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

25. Podľa § 8a ods. 2 z. č. 182/1993 Z. z. účinného k 30.6.2006 správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad

za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť,
je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov
a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky
písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby
a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke

na účty nového správcu alebo spoločenstva.

26. Podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. účinného k 21.12.2005 prehlasovaný vlastník bytu alebo
nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol,
inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a

3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

27. Podľa článku 2 ods. 2,3 CSP Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude

rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti
prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

28. Podľa článku 8 CSP Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

29. Podľa článku 11 ods. 3 CSP Kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej
odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.30. Podľa článku 15 ods. 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

31. Podľa článku 17 CSP Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

32. Podľa § 179 ods. 1 CSP Pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.

33. Podľa § 186 ods. 1 CSP Skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj
právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné
akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom
vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.

34. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka to sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

36. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

37. Podľa § 8 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov akákoľvek zmena, zrušenie,
splynutie alebo zlúčenie správcov nemôže byť na ujmu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

Správca je povinný o tejto skutočnosti bezodkladne informovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome.

38. V právnej veci žalobcu (v tomto prípade žalovaný v 3. rade) proti žalovanému (v tomto prípade
žalobca), rozsudok sp. zn. 4C 4/2007 z 15.12.2010 (právoplatný 14.4.2011), tunajší súd konštatoval:

„Podľa názoru súdu môžu akékoľvek námietky, týkajúce sa hlasovania, alebo podmienok
uznášaniaschopnosti schôdze na ktorej na hlasovalo o akomkoľvek bode v zmysle zákona č. 182/1993
Zb. vyjadriť len vlastníci bytov a nebytových priestorov, v zmysle vyššie uvedeného zákonného
ustanovenia. Takéto právo patrí podľa názoru súdu iba vlastníkom a nie správcovi. Ak uplynie zákonná
15 dňová lehota od uskutočnenia schôdze, výsledky hlasovania sú platné v súlade s obsahom § 8

ods. 2 zák. č. 182/1993 Zb.. V danom prípade sa tak stalo 5.1.2006. Výsledky hlasovania včítane
výpovede žalovanému z výkonu správy sú podľa názoru súdu platné. Z tohto dôvodu súd zamietol
návrh žalovaného na vypočutie všetkých vlastníkov bytového domu Q.. Zároveň súd k argumentom
žalovaného uvádza, že žalobca má s vlastníkmi bytového domu Q. uzavretú platnú zmluvu o výkone
správy, pričom tá s žalovaným bola vypovedaná. ...Už len záverom súd uvádza, aj keď to nebolo

predmetom konania, ale s týmto sporom to bezpochyby súvisí, že je povinnosťou žalobcu finančne sa s
žalovaným vysporiadať za vyššie uvedené časové obdobie za tie plnenia, ktoré žalobca od vlastníkov
získal napriek tomu, že reálne nezabezpečoval výkon správy“.

39. Súd poukazuje na to, že predmetné konanie bolo prerušené práve z dôvodu, že vo veci sp. zn. 4C

4/2007 sa riešila otázka, ktorá mala pre rozhodnutie v tejto veci zásadný význam. Súd poukazuje na
to, že vo veci sp. zn. 4C 4/2007 sa tunajší súd vysporiadal s otázkou zvolania, priebehu a výsledkov
hlasovania schôdze vlastníkov bytov, ktorá sa uskutočnila dňa XX.XX.XXXX. Súd jednoznačne s
poukazom na relevantnú právnu úpravu vyslovil, že výsledky hlasovania na tejto schôdzi a výpoveď
daná žalobcovi je platná. Súd vyslovil, že napádať hlasovanie alebo uznášaniaschopnosť schôdze patrí

výlučne vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru. Toto právo nepatrí správcovi.40. Súd v tejto veci, ktorej prejednanie záviselo od predbežnej otázky, ktorú súd riešil práve v
spomínanom rozsudku, nemá dôvod odkloniť sa od vysloveného právneho názoru vo veci sp. zn. 4C
4/2007.

41. Na tomto mieste súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý napr. vo veci sp. zn. PL.
ÚS 6/04, III. ÚS 328/05 vyslovil, že diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej
istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a
rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná.

42. Vysloveným právnym názorom Ústavného súdu SR sa súd riadil aj v tomto prípade.

43. V súvislosti s uvedeným bolo pre súd prioritné vysporiadať sa aj so zásadným argumentom žalobcu o
tom,žetunajšísúdvprávnejveciinéhoúčastníkakonania-vlastníkabytunaT.XXU.F.protižalovanému
(v tomto prípade žalobca) vo veci sp. zn. 1C 71/2012 (rozsudok z 12.10.2012) vyslovil odlišný právny

názor ako vo veci sp. zn. 4C 4/2007. V označenom rozsudku z 12.10.2012 súd okrem iného konštatoval:
„Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným existoval právny vzťah založený
zmluvou o výkone správy bytového domu Q. na T. ul. č. XX zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle jej dodatku
č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX, pričom jedným z vlastníkov bytu (bytu č. XX) v uvedenom bytovom dome
je žalobca. Teda správcom uvedeného bytového domu bol žalovaný, ako bolo zistené do XX.XX.XXXX,

kedy malo dôjsť k odovzdaniu správy spoločnosti BARDBYT, s.r.o.. Uvedené vyplýva zo zhodných
tvrdení účastníkov konania.“

44. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v označenej veci súd nevykonával dokazovanie v takom rozsahu a
takým spôsobom ako vo veci sp. zn. 4C 4/2007. Súd síce v rozsudku sp. zn. 1C 71/2012 konštatoval,

že správcom bytového domu bol do X.X.XXXX žalobca. Zároveň však dodal, že to vyplýva zo zhodných
tvrdení účastníkov konania.

45. Okolnosti tohto prípadu svedčia bez pochýb o potrebe osvojenia si právneho názoru súdu vo veci
sp. zn. 4C 4/2007. V tejto súvislosti súd dodáva, a to s prihliadnutím na právny názoru súdu vo veci sp.

zn. 1C 71/2012, že rozdiely v súdnych rozhodnutiach súdov nižších stupňov sú prirodzene obsiahnuté v
každom súdnom systéme. Je však úlohou súdu, aby nekonzistenciu svojich právnych názorov vysvetlil.
Súd už v predchádzajúcom texte zdôvodnil, že dokazovanie vo veci sp. zn. 1C 71/2012 nebolo vedené
v takom rozsahu, aby si jeho závery bolo možné osvojiť v tejto právnej veci.

46. Súd súčasne poukazuje aj na obdobnú právnu vec (sp. zn. 4C 231/2006), keď vo vzťahu k inému
účastníkovi konania - vlastníkovi bytu v bl. Q. uviedol, že vzhľadom na výpoveď zmluvy o výkone správy
z XX.XX.XXXX, ktorá bola daná žalobcovi, začala výpovedná lehota pre žalobcu plynúť dňa X.X.XXXX
a uplynula dňa XX.X.XXXX. Súd ďalej konštatoval: „V danom prípade teda vznikol záväzkový vzťah s
účinnosťou od X.X.XXXX medzi žalovanými, ako vlastníkmi bytu v bytovom dome Q., ktorí boli povinní

uhrádzať plnenia spojené s užívaním bytu a spoločnosťou BARDBYT s.r.o., ako správcom uvedeného
bytového domu v rozhodnom období. Právny vzťah medzi žalovanými ako vlastníkmi a žalobcom ako
správcom bytového domu dňa XX.X.XXXX zanikol. Len správca je oprávnený od žalovaných platby
požadovať a to, na základe platnej a účinnej zmluvy o výkone správy. Žalovaní plnili za dodávané
služby od X.X.XXXX do XX.X.XXXX svojmu správcovi, spoločnosti BARDBYT s.r.o. a týmto splnili svoju

zákonnú povinnosť. Je pre nich právne bezvýznamné, pokiaľ im tieto služby poskytoval niekto iný,
než správca. Vo svojich dôsledkoch to nič nemení na skutočnosti, že žalovaní plnili oprávnenému
subjektu a že vzťah medzi spoločnosťami BARDBYT s.r.o. a žalobcom ohľadne vyporiadania plnenia
sa ich nemôže týkať“.

47. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom na to, že žalobca si v danej veci voči žalovaným v
1. a 2. rade uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 1.205,54 € s príslušenstvom z titulu poskytnutých služieb
na základe zmluvy o poskytovaní služieb z XX.XX.XXXX, a to za obdobie od októbra 2006 do augusta
2007, keď už nebol správcom bytového domu Q., pretože tomu bola daná dňa XX.XX.XXXX výpoveď,
ktorej lehota začala plynúť X.X.XXXX a uplynula dňa XX.X.XXXX, pričom novým správcom od X.X.XXXX

bol žalovaný v 3. rade na základe zmluvy z XX.X.XXXX, ktorému žalovaní v 1. a 2. rade odvádzali platby
(čo nebolo medzi stranami konania sporné), súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.48. Podstatným podľa názoru súdu je skutočnosť, že došlo k platnej výpovedi zmluvy o výkone správy.
Túto skutočnosť nepochybne žalovaní v 1. a 2. rade preukázali, preto ďalšia argumentácia žalobcu, ktorý
nepreukázal, že by uvedená výpoveď bola neplatnou, resp. že by v zákonom stanovenej lehote bola

podanániektorýmzvlastníkovbytovžalobaoneplatnosťschôdze,naktorejdošlokschváleniuvýpovede
je v konečnom dôsledku irelevantnou. Nárok žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade nie je možné priznať
pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobca nie je s účinnosťou od X.X.XXXX správcom daného
bytového domu. Žalobca nie je s účinnosťou od X.X.XXXX správcom daného bytového domu a nie je
ním ani v čase vyhlásenia rozsudku. Nemôže sa teda s úspechom domáhať nárokov na plnenia za

služby spojené s bývaním od jednotlivých vlastníkov, pretože nie je správcom bytového domu, v ktorom
oni bývajú. Žiadať plnenia za služby spojené s bývaním od vlastníkov bytov a nebytových priestorov
môže iba správca ich bytového domu a tým je žalovaný v 3. rade, z vyjadrenia ktorého je zrejmé, že
žalovaníuhradilislužbyspojenésbývaním(viďč.l.26spisu),čojepodľanázorusúduvsúladesprávnym
poriadkom. Plnenia za služby spojené s bývaním sú plneniami spotrebiteľov vo vzťahu k jeho správcovi,
preto by bol argumentum ad absurdum a v absolútnom rozpore s ustanovením § 8 ods. 2 zákona č.

182/1993 Zb. taký výklad, v prípade ktorého by plnenie riadnemu správcovi, malo za následok vznik
bezdôvodnéhoobohateniaustaréhosprávcu,stým,žebyspotrebiteliabolipoškodeníamuseliuhrádzať
dvakrát platbu za služby spojené s užívaním bytu. Z vykonaného dokazovania v konaniach 4C 4/2007
a 4C 231/2006 vyplýva, že vlastníci vždy plnili v súlade so zákonom č. 182/1993 Zb. svojmu správcovi.

49. Ešte na margo názoru žalobcu ohľadom schôdze vlastníkov bytov sa žiada uviesť, že je právne
neakceptovateľným názor žalobcu ohľadom možnosti domáhať sa iným spôsobom možnosti prieskumu
rozhodnutí prijatých na schôdzi vlastníkov bytov, pretože ustanovenie § 14 ods. 4 ZoVBNP je svojou
povahou lex specialis, ktoré vylučuje použitie všeobecných právnych prostriedkov (napr. určovacej
žaloby, žaloby podľa § 139 ods. 3 OZ). Úprava podľa § 14 ods. 4 ZoVBNP je jediným zákonným

spôsobom, ktorým možno napadnúť prijaté rozhodnutia. A ani samotní vlastníci bytov v bytovom dome
nedisponujú popri špeciálnom právnom prostriedku, ktorým je osobitná žaloba podľa § 14 ods. 4
ZoVBNP možnosťou využitia iných prostriedkov ochrany. Vychádzajúc zo systematického výkladu je
právnu normu obsiahnutú v ustanovené § 14 ods. 4 ZoVBNP potrebné považovať za jediný zákonný
prostriedok právnej ochrany vlastníkov, ktorí boli pri výkone svojich práv zúčastňovať sa na správe domu

a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach
domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov prehlasovaní
alebo ktorí sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieť (napr. vlastníci, ktorí sa objektívne nemohli
zúčastniť hlasovania lebo neboli riadne informovaní o konaní schôdze). Aj z historického výkladu
ustanovenia § 14 ods. 4 ZoVBNP plynie uvedený záver, keď pôvodná úprava ZoVBNP obsahovala

obdobné ustanovenie ako ustanovenie § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka (podľa pôvodného
ustanovenia § 14 ods. 2 ZoVBNP: „Ak ide o dôležité rozhodnutie týkajúce sa spoločných častí domu
a spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku, môžu sa prehlasovaní vlastníci
bytov a nebytových priestorov obrátiť na súd, aby o veci rozhodol“) a to možnosť obrátiť sa na súd za
predpokladu, že išlo o dôležité rozhodnutie týkajúce sa spoločnej veci. Novela vykonaná zákonom č.

367/2004 Z.z. to zmenila a upustila od tejto požiadavky (dôležitosti rozhodnutia) a podľa súčasného
znenia možno súd požiadať o poskytnutie ochrany pri akomkoľvek rozhodnutí týkajúcom sa spoločných
častí a zariadení bytového domu, ku ktorým majú vlastníci spoluvlastnícky podiel. Z uvedeného vyplýva,
že súčasné znenie § 14 ods. 4 ZoVBNP zahŕňa aj prípady dôležitých zmien. Žaloba podľa § 14 ods.
4 ZoVBNP musí byť podaná v zákonom stanovenej lehote, ktorá má prekluzívny charakter (do 15 dní

od oznámenia o výsledku hlasovania, resp. do troch mesiacov od faktického hlasovania). V prípade
zmeškania tejto lehoty by mala byť táto žaloba zamietnutá bez vecného prejednania sporu, pričom súd
je na zmeškanie tejto prekluzívnej lehoty povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Nakoľko ide o lehotu
hmotnoprávnu, žaloba musí byť podaná v posledný deň lehoty na súde. Po uplynutí prekluzívnych lehôt
už nie je možné iným spôsobom ako podľa § 14 ods. 4 ZoVBNP sa domáhať, zrušenia, neplatnosti,

či neprípustnosti prijatých rozhodnutí na schôdzi vlastníkov. Vychádzajúc z teleologického výkladu
možno dospieť k záveru, že tieto prekluzívne lehoty sú stanovené preto, aby sa zabránilo prieskumu
prijatých rozhodnutí so značným časovým odstupom, čo by neprispelo k právnej istote vlastníkov a
stabilite právnych vzťahov nastolených prijatými rozhodnutiami. Uplynutím prekluzívnej lehoty dochádza
ku konvalidácii prípadných vád rozhodnutia vlastníkov bytov, pričom sa už nemožno iným spôsobom

domáhať zrušenia prijatých rozhodnutí. V opačnom prípade, čo by bolo v absolútnom rozpore s
logickým výkladom, by zakotvenie týchto lehôt v zákone stratilo akýkoľvek význam a zmysel, ak by bolo
prípustným ich obchádzanie prostredníctvom žalôb, ktoré majú hmotnoprávny podklad v ustanoveniach
všeobecných právnych predpisov. Stanovenie prekluzívnych lehôt podporuje zásadu vigilantibus iurascripta sunt (právo patrí bdelým), podľa ktorej si každý má strážiť a chrániť svoje práva ich včasným
uplatnením na súde tak, aby sa neprekludovali, prípadne nepremlčali. Zakotvenie prekluzívnych lehôt
na podanie žaloby má za cieľ nastoliť stav stability a nemennosti prijatých rozhodnutí, ktoré nie sú včas

spochybnené na súde. Márnym uplynutím prekluzívnej lehoty sú formálne a vecné nedostatky prijatých
rozhodnutí konvalidované a v záujme právnej istoty sa tieto rozhodnutia považujú za platné a záväzné.

50. Ďalším podporným argumentom pre uvedený záver súdu o nedostatku legitimácie žalobcu je aj to, že
ak by aj takáto, contra vyššie uvedený výklad, možnosť využitia iného inštitútu (všeobecného právneho

inštitútu) existovala, musela by sa týkať výlučne vlastníkov bytov ako oprávnených osôb podľa zákona o
vlastníctvebytov,nieinéhosubjektu.Tvorcomvôle,ktorástransformujedopodobyrozhodnutiaprijatého
na zhromaždení vlastníkov sú samotní vlastníci, preto len oni môžu byť subjektmi v takomto spore.
Uvedené závery súd argumentačne podporuje aj komparatívnym výkladom obdobného ustanovenia
právneho predpisu v ČR ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 72/1994 Sb. („Stejně jako u družstev
a obchodních společností, nelze speciální zákonnou úpravu obcházet podáním žaloby na vyslovení

neplatnosti právního úkonu podle obecných ustanovení občanského zákoníku a nelze ani požadovat určení dle
§ 80
písm. c) OSŘ. Návrh na zahájení řízení podaný dle § 11 odst. 3 BytZ je speciálním typem

návrhu na určení, na nějž nedopadá § 80 písm. c) OSŘ. To vyplývá právě z požadavku speciálního
zákona toto právo uplatnit v šestiměsíční prekluzivní lhůtě, jakož i ze samostatného vymezení
aktivně věcně legitimované osoby k podání takového návrhu. Takovou osobou je pouze přehlasovaný
vlastník. Speciálním vymezením aktivní věcné legitimace žalobce v § 11 odst. 3 BytZ je tak jednak
vyloučeno, aby byla tato legitimace přiznána i někomu jinému, je vyloučena i nutnost prokazování
naléhavého právního zájmu ve smyslu § 80 písm. c) OSŘ..” (viď Uznesenie Vrchního soudu v Praze ze
dne 19. 3. 2010, sp. zn. 7 Cmo 413/2009)

51. Dokonca pripustiac napriek tejto argumentácii aj možnosť, ktorá by bola v rozpore s teleologickým,
logickým, systematickým a doslovným výkladom § 14 ods. 4 zákona o vlastíctve bytov a nebytových
priestorov, že by bolo možné sa domáhať absolútnej neplatnosti právneho úkonu kýmkoľvek, čo súd
argumentačne nepripúšťa, treba spomenúť, že už vo veci sp. zn. 4C 4/2007 súd konštatoval, že schôdza

vlastníkov bytov bola riadne zvolaná, v rámci jej priebehu sa odhlasovala výpoveď žalobcovi ako
správcovi (za bolo 13 vlastníkov, 1 bol proti a 2 sa zdržali) a zároveň došlo k schváleniu nového správcu
- žalovaného v 3. rade (za bolo 13 vlastníkov, proti 0 a 2 sa zdržali). V danom prípade vlastníci bytov
vykonávali svoje legitímne právo, ktoré im priznáva zákon č. 182/1993 Z. z. K tomu súd dodáva, že
vlastnícke právo je absolútne a v okolnostiach tohto prípadu nemohlo byť limitované vôľou správcu.

Vlastníci bytov prejavili vôľu vypovedať zmluvu o výkone správy žalobcovi. Skutočnosť, že výsledok
hlasovania schôdze nenaplnil očakávania a predstavy správcu nemôže znamenať porušenie jeho práv
a nemôže ani signalizovať absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Súd taktiež nezistil, aby vôľa
vlastníkov bytov vypovedať zmluvu správcovi odporovala zákonu alebo ho obchádzala, či by sa priečila
dobrým mravom. Na tomto mieste skôr stojí za povšimnutie postoj žalobcu ako pôvodného správcu a

jeho neochota rešpektovať názor a vôľu vlastníkov bytov v bloku Q..

52. Žalobca argumentoval tiež tým, že jediným účtom vlastníkov bol účet, ktorý spravoval on, lebo
žalovaný v 3. rade nemal zriadený účet a finančné prostriedky prijímal na svoje firemné účty a že
všetky služby a úkony boli realizované z účtu spravovaného žalobcom, tu sa žiada uviesť, že tento

argument pri nedostatku jeho aktívnej legitimácie neobstojí. Nemôže byť na ujmu vlastníkov skutočnosť,
že žalobca ako správca, ktorému bola daná výpoveď, naďalej nereflektoval na vôľu vlastníkov bytov
a predmetný účet naďalej viedol. Skutočnosť, či mal zriadený účet nový správca a kde prijímal platby,
ide na vrub nového správcu a jeho zodpovednosť vo vzťahu k vlastníkom bytov, nie však vo vzťahu k
predchádzajúcemu správcovi. Ide o zodpovednosť nového správcu voči vlastníkom bytov.

53. Pokiaľ ide o nárok žalobcu voči žalovanému v 3. rade, súd v rozsudku sp. zn. 4C 4/2007 konštatoval,
že bude povinnosťou žalovaného v 3. rade finančne sa vysporiadať so žalobcom za tie časové obdobia
a za tie plnenia, ktoré žalovaný v 3. rade od vlastníkov získal napriek tomu, že reálne nezabezpečovalvýkon správy. S poukazom na uvedené a bez toho, aby sa súd ďalej zaoberal právnym vzťahom žalobcu
a žalovaného v 3. rade, poukazuje na to, že právny zástupca žalovaného v 3. rade vzniesol námietku
premlčania, keďže žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy za obdobie od decembra 2006 do

augusta 2007, pričom až podaním doručeným súdu 30.8.2012 žalobca navrhol, aby súd pripustil do
konania na strane žalovaných aj žalovaného v 3. rade.

54. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

55. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

56. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že žalobca si voči žalovanému v 3. rade uplatnil svoj

nárok po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej doby.

57. Na základe uvedených skutočností súd zamietol aj zvyšnú časť žaloby, predmetom ktorej bol nárok
žalobcu voči žalovanému v 3. rade.

58. Súd v rámci oboznamovania s dôkazmi postupoval podľa § 204 CSP, pričom nepovažoval za právne
významné čítať celý obsah označených súdnych rozhodnutí, pretože ich obsah je súdu známy. Okrem
toho išlo o právoplatné rozsudky vo veciach, v ktorých stranou konania bol žalobca. Z tohto pohľadu
postup právneho zástupcu žalobcu popri skutočnosti, že v predmetnej veci podal ústavnú sťažnosť
na prieťahy v konaní aj vo vzťahu k šírke a abstraktnosti na nariadenom pojednávaní navrhovanému

dokazovaniu (cit.: „Navrhujeme vypočuť všetkých vlastníkov a prítomných na predmetnej schôdzi a
tiež listiny ohľadne priebehu zvolávania všetkých štyroch schôdzí. Navrhujeme dokazovanie ohľadom
priebehu všetkých schôdzí preto, že tu bolo priložené stanovisko Ministerstva financií. Navrhujeme
pripojiť aj spisovú dokumentáciu z Ministerstva financií. Ďalej navrhujeme vypočuť všetkých svedkov v
súvislosti s postupmi pri realizácii schôdze, ktoré vyplývajú z ostatných spisov vedených na tunajšom

súde týkajúcich sa bytového domu Q.. Trváme na ostatných dôkazoch uvedených v spise. Nemám tu
kompletnú spisovú dokumentáciu, preto neviem uviesť, o aké dôkazy sa v nami predložený písomných
vyjadreniach ....“) vyznieva ako obštrukcia vedúca k predĺženiu pojednávania.

59.ZuzneseniaOkresnéhosúduBardejovsp.zn.7C/193/2013zodňa20.10.2015súdzistil,žekonanie

bolo z dôvodu späťvzatia žaloby o určenie neplatnosti schôdze vlastníkov bytov zastavené.

60. Pokiaľ sa jedná o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, na ktoré poukazuje žalobca, a to uznesenie
sp. zn. 9Co/3/2015 zo dňa 22.3.2016 žiada sa uviesť, že odvolací súd zrušil rozhodnutie tunajšieho
súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 3C/207/2006 predovšetkým pre nepreskúmateľnosť s tým, že dôkazné

bremeno je na žalovaných, aby preukázali, že došlo k zmene správcu bytu žalovaných a tiež s poukazom
na skutočnosť, že súd si nepripojil meritórne rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa výpovede správcovi
bytového domu a neuviedol, zo záverov akého iného konania ako z prejudiciálnej otázky vychádzal.

61. V tomto konaní žalovaní v 1. a 2. rade popreli skutkové tvrdenia žalobcu a uviedli vlastné ohľadom

výpovede a uzatvorenia zmluvy o výkone správy s nový správcom. Zároveň predložili zmluvu o výkone
správy s novým správcom a tiež doklad o úhradách za služby spojené s výkonom správy, preto
nepochybne uniesli bremeno tvrdenia a aj dôkazné bremeno o nimi tvrdených skutočnostiach. Súd tiež v
tomto konaní riadne oboznámil meritórne rozhodnutia vo veciach, v ktorých bolo vykonané dokazovanie
ohľadom výpovede správcovi bytového domu.

62. Pokiaľ ide o rozhodnutie predložené žalobcom vo veciach úschov (išlo o rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove pod sp. zn. 20CoD/6/2016), toto sa vôbec netýkalo predmetného bytového domu, o ktorý sa
jedná v tomto konaní, ale o bytový dom V..

63. Súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhol žalobca ohľadne preverenia zvolania, priebehu a hlasovania na
schôdzi vlastníkov bytov dňa XX.XX.XXXX, pretože túto otázku vyriešil súd v konaní sp. zn. 4C 4/2007,
ktoré sa právoplatne skončilo 14.4.2011. Zároveň nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania
ďalšímivspiseanapojednávanínavrhnutýmidôkazmi(viďnávrhynadoplneniedokazovaniavýsluchomvšetkých vlastníkov a prítomných na predmetnej schôdzi a tiež listiny ohľadne priebehu zvolávania
všetkých štyroch schôdzí, ohľadom priebehu všetkých schôdzí, spisovou dokumentáciou z Ministerstva
financií, všetkých svedkov v súvislosti s postupmi pri realizácii schôdze, ktoré vyplývajú z ostatných

spisov vedených na tunajšom súde týkajúcich sa bytového domu Q., pozn. zväčša išlo o neurčité návrhy
na doplnenie dokazovania, teda bez konkrétneho zreteľne označeného dôkazu), majúc za to, že sa
jednáonadbytočnenavrhnutédôkazy,ktorýchvykonávaniebybolonehospodárnevovzťahukzáverom,
ktoré vyplynuli z doteraz vykonaného dokazovania.

64. Záverom súd dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument účastníka konania.
Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie
vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobcu súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. Ú S 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“. V
tomto prípade si súd osvojil právny názor vyslovený vo veci sp. zn. 4C 4/2007, pričom vykonávanie
ďalšieho dokazovania (s poukazom na túto právoplatne skončenú vec, v ktorej súd predbežne riešil

otázku platnosti výpovede zo zmluvy o výkone správy) by bolo podľa názoru súdu nehospodárne a
nadbytočné a zjavne by neprinieslo opačný záver súdu, keďže v zmysle vtedy platnej právnej úpravy
boli výsledky hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov ich výsostnou záležitosťou, a to s poukazom na
§ 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z.

65. Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

66. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaní boli v konaní plne úspešní, súd im

v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania v pomere 100 % proti
žalobcovi.

67. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške
podľa §262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).