Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. december 2016

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 8C/194/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716208166
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Irikovská
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2016:3716208166.3

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Annou Irikovskou, vo veci sporu žalobkyne: Sociálna
poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové nám. č. 1, Košice, IČO: 30 807
484 proti žalovanej: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova č.
4, Bratislava, právne zastúpená JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, Advokátska kancelária
Bratislava, Vajnorská 55, v konaní o zaplatenie 6.607,65 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 6.607,65 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tun. súdu dňa 19. 9. 2016 domáhala pôvodne od dvoch žalovaných,
a to N. H., T.. XX. X. XXXX, a od KOOPERATÍVY poisťovňa, a. s. zaplatenia spoločne a nerozdielne

žalovanej sumy s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že dňa 24. 1. 2016 viedol vodič N.
H. v katastri Obce Beluša dodávkové motorové vozidlo Volkswagen Transporter EČ C., pričom narazil
do N. Q., ktorý stál za nákladným vozidlo Praga V3S, J. Y. H., pripučil ho oň a spôsobil mu ťažkú
ujmu na zdraví s trvalými následkami, pre ktoré bol N. Q. uznaný invalidným. Žalobkyňa na základe
uvedeného vypláca invalidný dôchodok N. Q., pričom sa jedná o pravidelne a priebežne vyplácanú
dávku dôchodkového poistenia. V období od 16. 9. 2013 do 15. 11. 2014 na týchto dávkach žalobkyňa

vyplatila N. Q. invalidný dôchodok v celkovej výške 3.608,85 Eur. Keďže popísaný úraz utrpel p. Q.
pri plnení pracovných povinností pre svojho zamestnávateľa, jednalo sa o pracovný úraz. Vzhľadom
na závažnosť utrpených zranení a ich následky bola p. Q. priznaná aj úrazové renta. Jedná sa o
pravidelne priebežne vyplácanú dávku sociálneho poistenia, pričom za obdobie od novembra 2014 do
decembra 2015 Sociálna poisťovňa vyplatila N. Q. túto rentu vo výške 2.998,80 Eur. Spolu N. Q. bola
žalobkyňou vyplatená suma dávok sociálneho poistenia vo výške 6.607,65 Eur. Zodpovedným za vznik

dopravnej nehody a ublíženie na zdraví N. Q. bol rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici č.
k. 1T209/06-151, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5. 2. 2007 uznaným pôvodne žalovaný 1/ N. H..
Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 238 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, na základe
ktorého má žalobkyňa voči tretím osobám právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v
dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Na základe uvedeného žalobkyňa zaslala vodičovi N.
H.výzvuč.154/2014nauznanieadobrovoľnésplneniepovinnostinahradiťsociálnejpoisťovnivzniknutú

škodu vo výške 3.608,85 Eur a taktiež výzvu č. 1/2014 na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti
nahradiť sociálnej povinnosti vzniknutú škodu vo výške 2.998,80 Eur. Obe výzvy boli súčasne zaslané aj
poisťovni KOOPERATÍVA, Vienna Insurance Group, a.s., v ktorej bolo vozidlo, ktorým bolo spôsobené
ublíženie na zdraví, v čase dopravnej nehody dojednané zákonné zmluvné poistenie motorového
vozidla. Žalovaná uviedla, že v predmetných výzvach bola stanovená lehota na splnenie náhrady škody
do 30 dní od prevzatia výzvy. Pôvodne žalovaný p. H. prevzal obe výzvy naraz v jeden deň 11. 1. 2016,

poisťovňa ich prevzala 5. 11. 2016 a 11. 1. 2016. Napriek tomu k úhrade žalovanej náhrady škody
nedošlo ani zo strany vodiča p. H. ani zo strany poisťovne KOOPERATÍVA a.s. Poisťovňa dňa 30 3.2015 doručila pobočke žalobkyne v Košiciach stanovisko, z ktorého vyplýva, že s okamžitou platnosťou
zastavuje realizáciu poistného plnenia na základe výziev sociálnej poisťovne v prípadoch poistných
udalostí, ku ktorým došlo pred účinnosťou novely zákona č. 381/2001 Z. z. zákonom č. 110/2007 t.

j. pred 1. aprílom 2007. V stanovisku uviedla, že podľa právnej úpravy zákonom č. 381/2001 Z. z.
v znení účinnom do 1. 4. 2007 mali poisťovne povinnosť uhrádzať náklady a škody len vo vzťahu k
poškodenému, nie vo vzťahu k sociálnej poisťovni. Žalobkyňa uviedla, že dovtedy poisťovňa uhrádzala
uvedené škody, a to aj v tomto konkrétnom prípade. Podľa žalobkyne povinnosť poisťovne plniť za
poistenca vyplýva jednoznačne z ustanovenia § 4 ods. 2 a ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001

Z. z.

2. Žalobkyňa k podanej žalobe pripojila oznámenie o poistnom plnení zo dňa 14. 11. 2014, listy poisťovne
KOOPERATÍVA zo dňa 14. 1. 2016, 30. 3. 2015, výzvu č. 1/2016 adresovanú obom pôvodne žalovaným,
výzvu č. 154/2014 adresovanú obom pôvodne žalovaným, ku ktorým výzvam pripojila žalobkyňa aj
fotokópie doručeniek ako dôkazov o prevzatí, rozsudok tun. súdu č. k. 1T209/06-151 zo dňa 5. 2. 2007,

potvrdenie o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia zo dňa 29. 10. 2014, rozpisy vyplatených
dávok N. Q. za obdobie od 1. 1. 2014 do 15. 11. 2014 od 16. 9. 2013 do 31. 12. 2013, potvrdenie o
výplate úrazovej renty za obdobie od 1. 11. 2014 do 31. 12. 2015.

3. Na základe predložených dôkazov súd považoval právny stav za nesporný, preto dňa 11. 10. 2014 vo

veci rozhodol bez nariadenia pojednávania vydaním platobného rozkazu č. k. 8C194/2016-17. Pôvodne
žalovaný 1/ podal proti uvedenému platobnému rozkazu v zákonnej lehote odôvodnený odpor, v ktorom
uznal, že rozsudkom tun. súdu bol uznaný vinný z prečinu ublíženia na zdraví, pretože zavinil dňa 24. 1.
2006 dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k ublíženiu na zdraví poškodenému N. Q.. Tiež má vedomosť o
tom, že poškodený má trvalé následky a sociálna poisťovňa mu vypláca úrazovú rentu. Žalovaná suma

predstavuje dávky vyplácané sociálnou poisťovňou za obdobie od septembra 2013 do decembra 2015,
ktoré však pred tým preplácala žalobkyni KOOPERATÍVA poisťovňa z titulu poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pôvodne žalovaný 1/ zdôraznil, že pri dopravnej
nehode, kedy on riadil motorové vozidlo, sa jednalo z jeho strany o výkon pracovných povinností
a toto vozidlo riadil ako zamestnanec živnostníčky H. Y., firma STEM Beluša. Táto skutočnosť je

konštatovaná aj v rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 5. 2. 2007 č. k. 1T209/2006-151.
Z uvedeného dôvodu on za škodu nezodpovedá a do úvahy prichádza zodpovednosť jeho vtedajšieho
zamestnávateľa. Namietal preto pasívnu legitimáciu v spore.

4. Žalobkyňa na základe doručeného odporu podaním doručeným tun. súdu dňa 28. 11. 2016 zobrala

žalobu proti pôvodne žalovanému 1/ N. H. v celom rozsahu späť. Tunajší súd uznesením č. k.
8C/194/2016-23 zo dňa 28. 11. 2016 konanie proti pôvodne žalovanému 1/ zastavil a priznal mu nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd ďalej pokračoval v konaní už len proti pôvodne žalovanej
2/ KOOPERATÍVA poisťovňa a.s.

5. Žalovaná KOOPERATÍVA poisťovňa a.s. potom ako obdržala predvolanie na pojednávanie dňa
19. 12. 2016 súdu dňa 16. 12. 2016 doručila mailom okrem ospravedlnenia aj vyjadrenie k podanej
žalobe s tým, že zároveň uviedla, že súhlasí s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Nepožiadala o
odročenie pojednávania. V písomnom vyjadrení žalovaná poukázala na to, že podľa jej názoru žaloba
je nedôvodná, pretože nie je pasívne vecne legitimovaná v tomto konaní. Ku škodovej udalosti došlo

24. 1. 2006, a preto treba vychádzať zo skutočnosti, že zákonom č. 430/2003, ktorý nadobudol účinnosť
dňa 1. 11. 2003 došlo k doplneniu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zák. o povinnom zmluvnom poistení
(v ďalšom texte ZoPZP), pričom žalobkyňa nikdy nemala, nemohla mať a ani nemá status poškodeného
v zmysle ZoPZP, keďže prevádzkou motorového vozidla žiadnu škodu neutrpela. O škode vzniknutej
žalobkyni možno v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 zákona o sociálnej poisťovni hovoriť až momentom

výplaty dávok poškodenému v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb (poisteného),
pričom žalobkyňa má voči týmto tretím osobám nárok na náhradu vzniknutej škody. Z uvedeného tak
bezpodmienečne vyplýva, že keďže žalobkyňa nemá status poškodeného v zmysle zákona o povinnom
zmluvnom poistení, nemôže sa voči poisťovni ani domáhať plnenia nárokov za poisteného podľa
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ ZoPZP. Podporne to vyplýva aj z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. h/ ZoPZP

podľa ktorého ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak
ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. K otázke
príčinnej súvislosti žalovaná poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo32/2007 zo dňa 29. 3. 2007, v
zmyslektoréhopríčinouvznikuškoduniejeskutočnosť,ktorájeužsamanásledkom.Vpostupnomsledejavov je každá príčina niečím vyvolaná, sama je následkom niečoho a každý s ňou spojený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo

(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vyplýva to aj z ďalších rozsudkov
NSSR sp. zn. 1Cdo 129/2008, 5Cdo 126/2009, 6Cdo89/2011 a 6NCdo7/2013 zo dňa 23. 4. 2014.
Žalovaná zároveň poukázala na to, že žalobkyňa má právo domáhať sa voči poistenému regresu podľa
ustanovenia § 31 ods. 1 ZoPZP, resp. s účinnosťou od 1. 1. 2004 náhrady škody podľa ustanovenia §

238 ods. 1 zák. o sociálnom poistení. Podľa názoru žalovanej, žalobkyňa si je danej skutočnosti vedomá,
keď v stanovisku č. 31560-4/2015-BA zo dňa 11. 6. 2015 signovanom JUDr. M. H. v závere uvádza, že
„vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho stavu veci, odporúčame v súlade s ustanovením § 238 zák.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov uplatniť právo sociálnej poisťovne voči tretej osobe
(poistenému, poznámka autora), ktorej právo na náhradu škody voči poisťovateľovi nie je dotknuté. Z
uvedeného dôvodu žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením dôkazov pripojených k žalobe, výsluchom právneho
zástupcu žalobcu, oboznámením sa s písomným vyjadrením žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Rozsudkom Okresného súdu považská Bystrica zo dňa 5. 2. 2007 č. k. 1T209/2006-151, ktorý sa stal

právoplatným a vykonateľným dňa 5. 2. 2007 bol pôvodne žalovaný 1/ N. H. uznaný vinným, že dňa
24. 1. 2016 v katastri obce H. na ceste č. I/61 spôsobil motorovým vozidlom VW Transporter EČ C. Z.
zranenie N. Q. tým, že ho prednou časťou svojho vozidla pripučil o vozidlo Praga V3S, za ktorým N. Q.
stál. Týmto mu bolo spôsobené ublíženie - ťažká ujma na zdraví a pôvodne žalovaný N. H. bol uznaný
vinným, že spáchal prečin ublíženia na zdraví, za ktorý bol aj odsúdený.

8. Medzi stranami nebol spor, že vozidlo, ktorým bolo ublížené na zdraví N. Q., bolo povinne zmluvne
poistené u žalovanej. V priebehu konania však žalobkyňa uznala, že sa jedná o motorové vozidlo
zamestnávateľa odsúdeného N. H., ktorý spôsobil ublíženie na zdraví pri výkone pracovných povinností,
čo znamená, že za škodu nezodpovedá. Uvedené bolo aj dôvodom, pre ktorý žalobkyňa následne

zobrala žalobu proti pôvodne žalovanému N. H. späť a trvala už len na žalobe proti poisťovni, u ktorej
bolo predmetné vozidlo poistené.

9. Z rozpisov vyplatených dávok od 16. 9. 2013 do 15. 11. 2014 súd zistil, že žalobkyňa v uvedenom
období vyplatila poškodenému N. Q. invalidný dôchodok v celkovej výške 3.608,85 Eur. Z potvrdenia

žalobkyne zo dňa 22. 12. 2015 súd zistil, že v období od 1. 11. 2014 do 31. 12. 2015 žalobkyňa vyplatila
N. Q. úrazovú rentu v celkovej výške 2.998,80 Eur. Spolu žalobkyňa vyplatila dávky sociálneho poistenia
N. Q. vo výške 6.607,65 Eur. Táto skutočnosť nebola zo strany žalovanej rozporovaná. Sporná medzi
stranami sporu nebola ani skutočnosť, že tak invalidný dôchodok ako aj úrazová renta bola žalobkyňou
poškodenému vyplácaná v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 24. 1. 2006 a teda, že uvedené dávky

sú vyplácané v príčinnej súvislosti s touto dopravnou nehodou.

10. Žalobkyňa výzvou č. 154/2014 zo dňa 31. 10. 2014 vyzvala tak vodiča motorového vozidla N. H.
ako aj žalovanú na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla sociálnej
poisťovni výplatou dôchodkových dávok N. Q. vo výške 3.608,85 Eur titulom vyplateného invalidného

dôchodku v období od 16. 9. 2013 do 15. 11. 2014 s tým, že žalobkyňa stanovila lehotu na zaplatenie
týchto vyplatených dávok a nahradenie tejto škody v lehote do 30 dní od doručenia predmetnej výzvy.
Uvedenú výzvu žalovaná prevzala dňa 5. 11. 2014. Výzvou č. 1/2016 zo dňa 4. 1. 2016 žalobkyňa
vyzvala N. H. ako aj žalovanú k náhrade škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok sociálneho poistenia
N. Q. vo výške 2.998,80 Eur, ktorá suma bola poškodenému vyplatená formou úrazovej renty v období

od 1. 11. 2014 do 31. 12. 2015. Náhradu škody požadovala žalobkyňa poukázať v lehote 30 dní od
doručenia výzvy. Predmetnú výzvu žalovaná prevzala 11. 1. 2016.

11. Na obe výzvy žalovaná reagovala písomným stanoviskom, ktoré doručila žalobkyni, a to písomným
stanoviskom zo dňa 30. 3. 2015 a zo dňa 14. 1. 2016. V oboch týchto stanoviskách zhodne žalovaná

poukázala na to, že z dikcie § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 účinného pred 1. 11. 2003 explicitne nevyplýva
zákonná povinnosť poisťovateľa nahradiť za škodcu nároky uplatňované zo strany sociálnej poisťovne.
Povinnosť uhrádzať na základe povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla aj dôchodkové dávky vyplýva pre poisťovateľa až odo dňa 1. 11. 2003,t. j. od účinnosti zákona č. 430/2003 Z. z., ktorým zákonodarca stanovil povinnosť poisťovateľa nahradiť
aj uplatnené a preukázané nároky na náhrady dávok zdravotného poistenia nemocenského poistenia
ako aj dávok dôchodkového poistenia, avšak len poškodenému. Absenciu právnej úpravy pokiaľ

ide o úhradu uplatnených a preukázaných nárokov na zdravotné poistenie ,nemocenské poistenia a
dôchodkovépoistenie,sitakpokrátkejdobeúčinnostizákonač.381/2001Z.z. uvedomilajzákonodarca
a pristúpil k jeho novelizácii, avšak uvedená povinnosť bola poisťovateľovi daným zákonom stanovená
vo vzťahu k poškodenému, nie vo vzťahu k poisťovni. Až ďalšou novelou zákona č. 381/2001 Z. z. a
to zákonom č. 110/2007 Z. z. bola povinnosť poisťovateľa uhradiť na základe uzavretej poistnej zmluvy

povinnéhozmluvnéhopoisteniauplatnenéapreukázanénákladyzdravotnéhopoistenia,nemocenského
poistenia alebo dôchodkového poistenia, upravená vo vzťahu k príslušným subjektom. Do účinnosti tejto
zmeny mal poisťovateľ povinnosť uhradiť vyššie uvedené náklady len vo vzťahu k poškodenému, nie
však vo vzťahu k sociálnej poisťovni.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 19. 12. 2016 vypovedal, že napriek písomnému

vyjadreniu žalovanej, trvá na tom, že žalobca má voči žalovanej právo vyplývajúce mu z ustanovenia §
4 ods. 2 písm. a/ zák. o PZP v znení účinnom v čase dopravnej nehody t. j. k. 24. 1. 2006 v spojení s
§ 15 ods. 1 zákona o PZP. Podľa žalobcu aj samotný žalobca je subsumovaný pod pojem poškodený
v zmysle uvedenej právnej úpravy, a to z dôvodu, že je všeobecne známe, že dôchodkové dávky a
úrazové dávky p. Q.Š. mohla vyplácať výlučne sociálna poisťovňa. Výklad žalovanej je v rozpore s

právnou úpravou ako aj všeobecnými poistnými podmienkami žalovaného, pretože vyplatené dávky
dôchodkového poistenia a úrazového poistenia sú vyslovene uvedené v § 4 ods. 2 písm. a/, teda by
mali byť kryté z uvedeného poistenia. Pokiaľ žalovaná sa odvolávala na vyjadrenie JUDr. H. zo Sociálnej
poisťovne, právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že uvedené vyjadrenie JUDr. H. je vytrhnuté z
kontextu celého usmernenia, ktoré pojednáva o uplatňovaní náhrady škody sociálnou poisťovňou, ktoré

vznikli pri dopravných nehodách v rôznom období s tým, že tam spomínané obdobie je do októbra
2003, v ktorom čase dávky dôchodkového poistenia neboli uvedené v rozsahu poistného krytia. Tie
boli tam uvedené až od novembra 2003 do marca 2007, kedy už § 4 ods. 2 obsahoval ustanovenia
o dôchodkových, nemocenských a úrazových dávkach a taktiež je tam spomínané posledné obdobie
od apríla 2007.

13. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poisťovateľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť
poistné.

14. Podľa ustanovenia § 789 ods. 1 Občianskeho zákonníka osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej
osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).

15. Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom a

účinnom ku dňu 24. 1. 2006 (dátum dopravnej nehody) ako aj ku dňu 30.6.2016 (teda v znení účinnom v
čase doručenie výziev na náhradu škody) Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu
škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.

16.Podľaustanovenia§238ods.1zák.č.461/2003Z.z. platnéhoaúčinnéhokudňukudňu doručenie

výziev na náhradu škody, Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá
jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje
Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených
dávok.

17. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu prevádzkou motorového vozidla (v ďalšom texte len „zákon o PZP“) v znení
platnom a účinnom v čase dopravnej nehody poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

18. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o PZP účinného v čase dopravnej nehody poistený má
zpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzaneho nahradilpoškodenémuuplatnenépreukázané
nároky na náhradu škodu na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov
zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia.19. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zák. o PZP účinného v čase dopravnej nehody, poistený má právo,
aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2, ak ku škodovej

udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia
zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o PZP v znení platnom a účinnom od 1. 4. 2007,
poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradil poškodenémuuplatnené

preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

21. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o PZP v znení platnom a účinnom od 1. 4. 2007, poistený
má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené
preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského
zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového

zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný nahradiť týmto
subjektom.

22. Podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona o PZP v znení platnom a účinnom od 1. 4. 2007 poistený
má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2, ak

ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania
poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP (ktorého znenie je rovnaké v čase dopravnej nehody
ako aj v čase uplatnenia nároku na náhradu škody), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento
nárok preukázať.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pôvodne žalovaný 1/ N. H. ako vodič
motorového vozidla, vlastnícky patriace jeho zamestnávateľovi, pri pracovnej ceste spôsobil dňa 24. 1.

2006 dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu zdravia N. Q.. Poškodený bol uznaný
invalidným a z dôvodu, že ublíženie na zdraví mu bolo spôsobené taktiež pri plnení pracovných
povinností, bola mu priznaná aj úrazová renta. Priznanie invalidného dôchodku ako aj úrazovej renty
súviselo so spomínanou dopravnou nehodou, čo nerozporovala ani žalovaná. V čase dopravnej nehody
motorové vozidlo, ktorým bolo ublížené na zdraví N. Q., bolo zmluvne poistené u žalovanej a ohľadom

tejto skutočnosti taktiež nebol medzi stranami žiaden spor a nenamietala v tomto smere nič ani žalovaná.

25. Vykonaným dokazovaním taktiež bolo preukázané, že vodič predmetného motorového vozidla bol
tun. súdom v trestnom konaní uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví, za čo bol aj odsúdený.
Keďže však v čase dopravnej nehody vykonával svoje pracovné povinnosti, žalobca netrval na žalobe

proti nemu, zobral ju späť a voči nemu bolo konanie zastavené. Z uvedených dôvodov súd sa už potom
jeho námietkami uvádzanými v odpore ďalej nezaoberal.

26. Žalovaná namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu poukazujúc na skutočnosť, že podľa znenia §
4 ods. 2 písm. a/ ZoPZP účinného do 31. 3. 2007 povinnosť nahradiť dávky dôchodkového poistenia

bola upravená len vo vzťahu k poškodenému, pričom žalobkyňa nikdy nemala, nemohla mať a ani nemá
status poškodeného. Povinnosť výplaty vo vzťahu k sociálnej poisťovni je u žalovanej daná až od 1.
4. 2007.

27. Pokiaľ žalovaná namietala, že je potrebné v prípade vzniku škody a zisťovania príčinnej súvislosti

vychádzať z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo32/2007, tak súd poukazuje na to, že daný
rozsudok rieši otázku náhrady škody voči štátu s tým, že skutočne rozoberá aj príčinu vzniku škody a
túto definuje, ale v tomto prípade podľa názoru súdu nie je možné jeho závery aplikovať na daný spor.
V tomto konaní žalobkyňa jednoznačne vyplácala poškodenému jednotlivé dôchodkové dávky a robila
tak na základe skutočnosti, že poškodenému bolo spôsobené ublíženie na zdraví v dôsledku dopravnej

nehody motorovým vozidlom, ktoré bolo u žalovanej poistené, a teda poisťovňa všetku škodu, ktorá
vznikla v súvislosti s touto dopravnou nehodou, je povinná nahradiť.28. Súd sa s argumentáciou žalovanej o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore nestotožnil,
pretože nároky sociálnej poisťovne, teda žalobkyne, na náhradu škody vzniknutej úhradou dávok
titulom invalidného dôchodku a úrazovej renty, bol poisťovateľ, teda žalovaná, povinná uhradiť za

poisteného, ktorý síce v tomto konaní žalovaný nie je, ale jednoznačne táto povinnosť vznikla titulom
povinného zmluvného poistenia motorového vozidla, ktorým bola škoda poškodenému spôsobená.
Uvedené vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o PZP účinného do júna 2006, hoci sociálna
poisťovňa nie je v danom ustanovení explicitne uvádzaná. Podľa názoru súdu je však subsumovaná
pod pojem poškodený, pričom žalobkyňa je poškodená práve z dôvodu, že je to ona, ktorá vyplácala

dávky dôchodkového poistenia poškodenej osobe, v tomto prípade N. Q.. Iný výklad podľa názoru súdu
nie je možný a nie je ani možné prijať výklad žalovanej, pretože v takom prípade by nutne muselo dôjsť
možnoažkabsurdnejsituácii,kedybynapr.poškodenémunajskôrmuselavzniknúťškodanevyplatením
dôchodkového poistenia, ktorú by si následne poškodený musel uplatniť u poisťovateľa a aj ju preukázať
a potom by až poisťovateľ, teda žalovaná, mohla plniť za škodcu, resp. za majiteľa motorového vozidla,
ktoré bolo u nich zákonne poistené a ktorým došlo k ublíženiu na zdraví. Práve skutočnosť, že právna

úprava účinná a platná do 1. 4. 2007 jednoznačne žalobkyňu nestavala do pozície poškodeného,
zákonodarca daný stav riešil novelou, a to zákonom č. 110/2007 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť
1. 4. 2007, z ktorého dôvodovej správy vyplýva uvedomenie si, že regresy zdravotných poisťovní a
sociálnej poisťovne neboli do 31. 3. 2007 voči poisťovniam škodami, a teda nebolo správne nazývať
ich poškodeným. Na základe zákona č. 110/2007 Z. z. bolo novelizované okrem iných aj ustanovenie

§ 4 ods. 2 písm. a/ zákona o PZP, z ktorého ustanovenia bol vyňatý nárok okrem iných i sociálnej
poisťovne na náhradu uhradených dávok dôchodkového poistenia a zároveň bol vložený nový odsek
3, v zmysle ktorého už bolo jednoznačne upravené právo poisteného domáhať sa, aby poisťovateľ za
neho nahradil príslušným subjektom, teda okrem iných i sociálnej poisťovni uplatnené preukázané a
vyplatené dôchodkové dávky, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. Z uvedeného preto

vyplýva, že poistený v minulosti, a teda aj v čase vzniku škodovej udalosti mal a aj v súčasnosti má
právo, aby poisťovateľ, teda žalovaná, za neho nahradila žalobcovi uplatnené preukázané a vyplatené
dôchodkové dávky.

29. Keďže je nesporné, že v čase dopravnej nehody trval poistný vzťah medzi žalovanou a majiteľom

vozidla, ktorým bola spôsobená škoda z titulu povinného zmluvného poistenia znamená to, že v
čase trvania poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je daná
zodpovednosť žalovanej, aj keď je pravda, že je daná zodpovednosť aj majiteľa vozidla, ktorým bola
škoda spôsobená, pričom sa nemôže jednať o solidárnu zodpovednosť. Pri tomto type záväzku, ktorý
má základ v rozdielnych právnych vzťahoch, kedy osoba, ktorá má poistené vozidlo zodpovedá podľa

všeobecných ustanovení občianskeho zákonníka a poisťovňa podľa zákona o povinnom zmluvnom
poistení, je vzájomné postavenie dlžníkov také, že plnením jedného z nich, zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého, preto nič nebránilo súdu, aby zaviazal žalovanú k náhrade uplatnenej škody, a to aj
za situácie, že poistený nebol v tomto spore žalovaný.

30. Povinnosti nahradiť trovy konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., kedy je
zrejmé, že žalobkyňa mala v konaní plný úspech, žalovaná je plne neúspešná, a preto žalobkyni proti
nej patrí nárok na náhradu trov konania, a to v súlade s ustanovením § 262 ods. 1, o ktorom nároku súd
aj rozhodol s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku tunajším
súdom uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,

čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na exekúciu.