Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. marec 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 36CbZm/91/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208018
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3113208018.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom

Politických věznů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, ČR, IČO 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti žalovanému Q. A., bytom Z. Z. XXX/XX, Z.,
o zaplatenie 1 040,94 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I.Návrhozaplateniesumy1040,94€s0,06%dennýmzmenkovýmúrokomod19.04.2009dozaplatenia
a 6% ročným úrokom od 03.07.2009 do zaplatenia a zmenkovej odmeny v sume 3,47 € sa z a m i e t a.

II. Konanie v časti o zaplatenie 0,19% denných zmenkových úrokov zo sumy 1 040,94 € od 19.04.2009

do zaplatenia sa z a s t a v u j e.

III. Žalovanému a Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z. so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská
Bystrica, IČO 42 309 166 sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobca sa v návrhu, podanom na súde dňa 28.03.2013 podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, domáhal zaplatenia sumy1 040,94 € s 0,25% denným zmenkovým úrokom zo sumy
1 040,94 € od 19.04.2009 do zaplatenia a 6% ročným úrokom zo sumy 1 040,94 € od 03.07.2009 do

zaplatenia a zmenkovej odmeny v sume 3,47 € a náhrady trov konania. Uviedol, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 05.12.2008 na zmenkovú sumu
1 040,94 €, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 19.04.2009.
Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 05.12.2008 (dátum vystavenia) na sumu 1 040,94 €, pričom
do jej textu bol pojatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 19.04.2009. Za miesto splatenia bolo

určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ
ju doposiaľ neuhradil. Keďže zmenková istina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal
vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
1.2. K návrhu žalobca pripojil originál vlastnej zmenky a výpis žalobcu z obch. registra.

2. V písomnom vyjadrení zo dňa 14.06.2013, doručenom súdu 18.06.2013, žalobca odstránil rozpor vo
vyčíslení nákladov právneho zastúpenia. Tvrdil, že v konaní možno použiť len rovnopis zmenky a kópia

zmenky nemôže byť pre účely hodnotenia uplatňovaného nároku použitá. Žalobca nedisponuje kópiou
zmenky a nemôže ju vyhotoviť, pretože jej rovnopis predložil v zmysle vyššie uvedenej zásady súdu
spolusnávrhom.Navyše,podľačl.5ods.2nariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, sa žalovanému zasielajúlen kópie podporných dokumentov, a to len v prípade potreby. Žalobca nevidel v predmetnom prípade
potrebu na zaslanie podporných dokumentov žalovanému a súd žiadnu potrebu nešpecifikoval. Ak súd
podľa predmetného nariadenia použil vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II nariadenia, mal

povinnosť uviesť, ktoré oddiely tlačiva na uplatnenie pohľadávky požaduje doplniť a/alebo opraviť. Súd
žiadne oddiely tlačiva neoznačil. Vzorové tlačivo B neslúži a nemôže slúžiť na akúkoľvek komunikáciu
so žalobcom alebo žalovaným a jeho použitie v rozpore s nariadením predstavuje porušenie práva
Európskej únie. Napriek vyššie uvedenému faktu (neuvedenie oddielu tlačiva) žalobca uviedol, že je
v zmenkovom vzťahu indosatárom a na požadované vysvetlenie nevie reagovať. Žalobca nerozumel

skutočnosti, prečo súd požadoval vykonať doplnenie tlačiva na uplatnenie pohľadávky predložením
rozvrhu platieb. Súd žiaden dôvod neuviedol, pritom však v zmysle nariadenia je možné požadovať
doplnenie len vtedy, ak súd zdôvodní nedostatočnú jasnosť alebo neprimeranosť informácií uvedených
v tlačive na uplatnenie pohľadávky. Žalobca predložil súdu prehľad platieb na zmenku, ktorou disponuje
v súvislosti s realizáciou kúpy tohto cenného papiera. Zdôraznil, že toto súdne konanie je sporovým
konaním, žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu o vykonaných úhradách, žalobca navyše požaduje

menej, než by mu patrilo, ak by platby neboli tvrdené. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na to, že
nie je osobou, ktorej bolo hradené na zmenku zo strany vystaviteľa zmenky (žalovaného). Žalovaný na
zmenku hradil pôvodnému majiteľovi zmenky, pred indosovaním zmenky. Žalobca nemá s pôvodným
majiteľom zmenky dojednanú zmluvnú povinnosť o predkladaní potvrdení o vykonaných platbách na
zmenku a žalobca zároveň nie je oprávnený splnenie takejto požiadavky autoritatívne požadovať, či

vynucovať. V prípade, ak súd na preukázanie platieb žalovaného na zmenku vyžaduje ďalšie dôkazy,
žalobca navrhol, aby súd v prvom rade vyžiadal stanovisko žalovaného, či v návrhu uvedený rozpis
platieb korešponduje s ním vykonanými úhradami, alebo ich namieta, teda, či ide o spornú otázku
medzi účastníkmi konania. V druhom rade žalobca navrhol, aby súd v kooperácii so žalovaným a
pôvodným majiteľom zmenky ustálil spôsob, akým boli jednotlivé úhrady vykonané a vyžiadal doklady,

alebo potvrdenia o vykonaných úhradách od inštitúcie, ktorá také potvrdenie je oprávnená vydať, napr.
potvrdenie z banky o vykonanej úhrade. Žalobcovi nebolo zrejmé, prečo konajúci súd nepostupuje podľa
procesných pravidiel označeného nariadenia a aplikuje prednostne vnútroštátne právo. Žalobca žiadal
súd, aby v záujme podpory základných práv a v záujme zásad uznaných v Charte základných práv
Európskej únie rešpektoval jeho právo na spravodlivý proces a upozornil na možnosť vzniku škody na

jeho strane, a to v dôsledku nesprávneho úradného postupu.

3. Žalovaný sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.

4.1. Rozsudkom č.k. 36CbZm/91/2013-39 zo dňa 20.12.2013 Okresný súd Trenčín zamietol návrh

o zaplatenie zmenkovej sumy 1 040,94 € s 0,25% denným zmenkovým úrokom od 19.04.2009 do
zaplatenia a 6% ročným úrokom od 03.07.2009 do zaplatenia a zmenkovej odmeny v sume 1,22 €, a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 16CoZm/35/2014-76 zo dňa 29.10.2014 rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1

O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné.
4.2. Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221
ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu

tohtoopravnéhoprostriedku.Vadakonaniavymedzenáv§221ods.1písm.f/O.s.p.jevosvojejpodstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
4.3. Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola

účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej
povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súd
podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

4.4. Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 1 040,94 eur,
zmenkového úroku 0,25 % denne z konkrétnych súm a za konkrétne obdobia, 6 % ročného úroku zkonkrétnych zmenkových súm za konkrétne obdobia, zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa
článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi
ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp. niektorý z

nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený
v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi
Občianskym súdnym poriadkom.
4.5. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie nad návrh účastníkov konania

a do súdneho spisu založil zmluvu o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru bez toho,
aby žalobcovi a žalovanému umožnil zúčastniť sa vykonania týchto dôkazov a vyjadriť sa k týmto
dôkazom podľa § 123 O.s.p. Predmetom dokazovania v konaní vo veciach z nízkou hodnotou sporu
podľa Nariadenia sú iba skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné. Súd nedokazuje skutočnosti,
ktoré vyplývajú z listín predložených účastníkmi konania, o pravdivosti ktorých niet pochýb. Súd pri
vykonávanídôkazovpostupujepodľanávrhovúčastníkov,nevykonávadôkazy,ktoréúčastnícinenavrhli.

Vykonávanie dôkazov upravuje článok 9 Nariadenia.
4.6. Z obsahu súdneho spisu a jeho spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v
podobe tlačiva B vyzval žalobcu na doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky,
keď žalobcovi oznámil, že je potrebné predložiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, splátkový kalendár
a prehľad platieb realizovaných dlžníkom. Odvolací súd konštatuje, že takto realizovaná výzva nemá

pre ďalší procesný postup súdu žiadne účinky. Pripojením konkrétnych listín v podobe fotokópií z iného
spisu súdu prvého stupňa (exekučného spisu), v ktorom mal remitent, spoločnosť Pohotovosť s.r.o.,
postavenie oprávneného, bez návrhu účastníkov konania na vykonanie takto označených dôkazov,
vykonal súd prvého stupňa skutkové zistenia, ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o
uplatnenomnároku.Bezpostupupodľačlánku4ods.4Nariadeniasúdprvéhostupňarozhodolvprávnej

veci bez nariadenia pojednávania podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia a vo veci podľa § 156 ods. 1 O.s.p.
verejne vyhlásil rozsudok.
4.7. Preskúmaním zákonnosti konania predchádzajúcemu verejnému vyhláseniu rozsudku odvolací súd
zistil, že súd prvého stupňa odňal účastníkom konania procesné právo podľa § 123 O.s.p. vyjadriť sa ku
všetkýmdôkazom,ktorésavykonali.Vdanejveciideolistiny,ktorésúdprvéhostupňapripojildokonania

bez návrhu účastníkov konania. Procesné právo účastníkov konania vyjadriť sa k návrhom na dôkazy,
teda k tým, ktoré navrhol niektorí z účastníkov, má svoje vyjadrenie v článku 5 ods. 2 - 5 Nariadenia.
4.8. S poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR z 10. júla 2013, č.
k. II. ÚS 499/2012-47, predovšetkým na tie, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať ako
všeobecne uplatniteľné pokiaľ ide o zaujatie stanoviska ku kontradiktórnosti súdneho procesu, k pojmu

dokazovanie, k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania, odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa znemožnil žalobcovi uplatniť svoje právo zo zmenky.
Účelom práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je totiž práve možnosť ovplyvniť skutkové zistenia, na
ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie, keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi nepochybne
známejšieakosúdu.Aktivitaúčastníkaprivyužitítohtoprávajevpodstatnejmierezávislápráveodmiery

presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a
miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka.
Vykonaným dokazovaním sa rozumie postup súdu smerujúci k utvoreniu skutkových poznatkov o
rozhodujúcichokolnostiachajehopodstatoujezískaniepríslušnýchskutkovýchpoznatkovzjednotlivých
dôkazných prostriedkov, ktoré sú nositeľmi určitých informácií. Z listinných dôkazov vykonaných bez

návrhov účastníkov konania dospel súd prvého stupňa ku (odchylnému) skutkovému stavu, na ktorom
založil svoj právny záver o právnej povahe zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej, keď
plnenie povinností žalovaného ako dlžníka môže byť zabezpečené zmenkou len za splnenia zákonných
podmienok, a v prípade, že toto zabezpečenie zákonné podmienky nespĺňa, nemôže veriteľ zmenku
ako zabezpečovací prostriedok splnenia dlhu vôbec prijať. Rozsudok súdu prvého stupňa vykazuje pre

žalobcu nepochybne znaky prekvapivého rozhodnutia.
4.9. Za splnenia podmienky písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu bolo
podľa názoru odvolacieho súdu povinnosťou súdu prvého stupňa dať žalobcovi a žalovanému priestor,
aby sa zoznámili s dôkazmi, ktoré vykonal súd prvého stupňa a so skutkovými zisteniami, ktoré z
nich súd prvého stupňa vyvodzuje, spolu s priestorom na vyjadrenie sa k nim, prípadne aby navrhli

iné dôkazy na vyvrátenie týchto skutkových zistení. Uvedený priestor v súlade s cieľom a účelom
Nariadenia nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje však najmä písomné stanovisko
žalobcu i žalovaného (bod 7, 8 a 9 preambuly Nariadenia). Týmto postupom dôjde ku skutočnému
naplneniu práva účastníkov konania zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.4.10. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa nesplnil voči žalobcovi zákonnú poučovaciu
povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. O vykonaní poučenia v tomto konaní sa v spise nenachádzajú
žiadne listiny. Doručenka o zaslaní písomného poučenia žalobcovi založená v súdnom spise sa

týka konania Okresného súdu Trenčín sp.zn. 36CbZm/17/2013. Poučovacia povinnosť podľa § 120
ods. 4 O.s.p. je konkrétnym vyjadrením generálnej poučovacej povinnosti podľa § 5 O.s.p. a súd
je povinný ju vykonať aj v prípade, keď je účastník právne zastúpený. Ustanovenie § 120 ods. 4
O.s.p. je vyjadrením koncentrácie občianskeho sporového súdneho konania prejavujúcej sa v možnosti
účastníkov konania predkladať skutočnosti a dôkazy vrátane určenia momentu na ich predkladanie.

Splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť
napadnúť rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože znamená
významné obmedzenie na označovanie a predkladanie dôkazov v ďalšom konaní. V danej veci súd
prvého stupňa dospel k takému záveru, že listinné dôkazy prostredníctvom ktorých súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie, vytvorili skutkový základ pre súdne rozhodnutie vyžadujúci zmenu právneho
posúdenia uplatneného nároku, o ktorej však účastníci nevedeli. V dôsledku absencie poučenia ako

povinnostisúdunedošlozostranyžalobcukuplatneniuprocesnýchpráv,pretožežalobcanemoholsplniť
svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k inému právnemu posúdeniu veci, keď
súd prvého stupňa nárok žalobcu uplatnený zo zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský bez toho, aby
boli na takýto postup súdu splnené zákonné podmienky.

5.1 V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu doručil prvostupňový súd stranám sporu Oznámenie,
v ktorom im oznámil, že žalobca podal na Okresný súd Trenčín návrh podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu. K návrhu pripojil zmenku. Preskúmaním predloženej zmenky súd zistil,
že zmenka obsahuje číslo zmluvy, ktoré je pravdepodobne číslom zmluvy o úvere. Zmenka bola

vystavená v prospech remitenta POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorý, podľa výpisu z obch. registra, v rámci jeho
podnikateľskej činnosti poskytuje úvery z vlastných zdrojov.
5.2 Podľa § 100 ods. 1 poslednej vety O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 počas konania môže
súd účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne
posúdenie veci.

5.3 Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
5.4 Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 súd je povinný, okrem vecí podľa §
120 ods. 2 O.s.p., poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje
pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a
skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú
odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.
5.5 Z rozhodovacej činnosti súdu (remitent zmenky, ako aj žalobca boli účastníkmi viacerých súdnych

konaní), stanovísk Európskej komisie prezentovaných napr. v jej liste zo dňa 14.09.2010 a Výzve -
porušenie č. 2012/4165, judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci
C-76/10 zo dňa 16.11.2010), výpisu remitenta z obchodného registra ako aj čísla zmluvy na zmenke
je súdu známe, že žalovaná zmenka pravdepodobne zabezpečuje splnenie záväzku žalovaného zo
zmluvy o úvere, ktorej číslo je uvedené na zmenke a ktorú veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatváral

ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti. Žalovaný ako vystaviteľ je na zmenke i v Zmluve
o úvere označený obchodným menom a IČO, s uvedením jeho bydliska, ktoré je zároveň i miestom
podnikania. V písomnom vyhotovení zmluvy žalovaný podpísal vopred predtlačené prehlásenie o
tom, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon podnikateľskej činnosti. Napriek uvedeným
skutočnostiam, s ohľadom na poznatky súdu z jeho rozhodovacej činnosti, rozhodnutí iných súdov,

judikatúry Súdneho dvora EU, nižšie uvedených dokumentov Európskej komisie a výšku poskytnutých
finančných prostriedkov žalovanému na základe predmetnej zmluvy, má súd pochybnosti o tom, či
žalovaný vystavil žalovanú zmenku v pozícii podnikateľa, v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Dôkazné
bremeno o tom, či finančné prostriedky boli poskytnuté dlžníkovi na výkon podnikateľskej činnosti, má
v konaní žalobca. (uznesenie Okresného súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/5/2010-46 zo dňa 23.02.2010,

uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 61Er/399/2011-10 zo dňa 16.05.2011 v spojení s uznesením
Krajského súdu Trenčín č.k.4CoE/206/2012-29 zo dňa 28.06.2013, nález Ústavného súdu ČR sp. zn.
I ÚS 1930/11 zo dňa 10.01.2012) V konaní doposiaľ nebol spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvy, ani predmetnej zmenky. Všeobecný údaj oposkytnutí finančných prostriedkov na výkon podnikania túto skutočnosť, podľa názoru súdu, dostatočne
nepreukazuje, nakoľko z neho nie je zrejmá súvislosť medzi zmluvným vzťahom a podnikateľskou
činnosťou žalovaného. Hoci je žalovaný ako dlžník v záhlaví zmluvy i na zmenke identifikovaný

ako fyzická osoba, ktorá má živnostenské oprávnenie, zostáva sporným jeho správanie sa ako
podnikateľa v rámci predmetného záväzkového vzťahu. Vzhľadom k tomu súd za použitia všeobecného
interpretačného pravidla v zmysle § 54 Obč. zák., týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, predbežne
dospel k záveru, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 a nasl. Obč.
zák., a teda žalovaného, ktorý predmetnú zmluvu o úvere uzavrel ako dlžník - fyzická osoba, a ktorý

je tiež vystaviteľom žalovanej zmenky, súd považoval za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák..
Ide pritom o predtlačenú formulárovú typovú zmluvu, pri ktorej dlžník nemal možnosť podstatným
spôsobom ovplyvniť jej obsah, najmä keď jej časťou sú i Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré
spotrebiteľ vôbec nemôže ovplyvniť. Na základe uvedených skutočností sa súdu v zmysle § 100 ods.
1 O.s.p. javí predbežne právne posúdenie veci ako sporu zo zmenky a zároveň sporu vyplývajúceho
zo spotrebiteľskej zmluvy.

5.6 Systém ochrany spotrebiteľa, zavedený smernicou 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti,atátosituáciahovediektomu,žepristúpinapodmienkyvopredpripravenédodávateľom
bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. (rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-472/11 z 21.02.2013

a C-453/10 zo dňa 15.03.2012) Je potrebné zdôrazniť, že čl. 6 bod 1 uvedenej smernice je kogentným
ustanovením, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy práv, ktoré zmluva nastoľuje, skutočnou
rovnováhou, ktorá medzi zmluvnými stranami znovu obnovuje rovnosť (napr. rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006), a tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym
zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudky Súdneho dvora EÚ v

spojených veciach C-240/98 dňa 27.06.2000 a tiež vo veci C-137/08 zo dňa 09.11.2010) Na základe
toho je vnútroštátny súd povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má
k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
C-243/08 zo dňa 04.06.2009) Vnútroštátny súd tak v rámci úloh, ktoré mu vyplývajú z ustanovení
smernice, musí preskúmať, či zmluvná podmienka, ktorá je predmetom sporu, ktorý prejednáva, patrí do

rámcauplatneniauvedenejsmernice.Akjetotak,danýsúdjepovinný,vprípadepotrebyexoffo,posúdiť
predmetnú podmienku vzhľadom na požiadavky ochrany spotrebiteľa, stanovené v ustanoveniach tejto
smernice. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08 zo dňa 09.11.2010) Z uvedeného vyplýva, že
i v rámci súdneho konania, ktoré je založené na zmenke, súd musí, aj bez námietok dlžníka, skúmať
nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých zmenka vychádza, prípadne ktoré sú priamo, konkrétne

premietnuté v zmenke, vrátane otázky premlčania práva a poskytnúť ochranu právam spotrebiteľa.
5.7 Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. v konaní pripojil úverovú
zmluvu, ktorú žalovaná zmenka zabezpečuje, vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré
tvoria prílohu tohto oznámenia.
5.8 Zároveň súd doručil účastníkom konania fotokópiu predmetnej úverovej zmluvy a Všeobecných

obchodných podmienok.
5.9 K uvedenému predbežnému právnemu posúdeniu veci, zmluve o úvere a všeobecným podmienkam
poskytnutiaúverusaúčastnícikonaniamohlivyjadriť,prípadnenavrhnúťinédôkazynavyvrátenietýchto
skutkových zistení v lehote 15 dní od doručenia tohto oznámenia.
5.10 Súd taktiež doručil účastníkom konania písomné Poučenie účastníka, v ktorom ich poučil o ich

procesných právach a povinnostiach podľa § 5 ods. 1, 2, § 15a ods. 1,2,3,4, § 27 ods. 1,3, § 30, § 44
ods. 1, § 49 ods. 2,3,4,5,6, § 53 ods. 1,2,4, § 101 ods. 1,2,3, § 105 ods. 1, § 114 ods. 5,6, § 118a ods.
1,2,3, § 119 ods. 2,3, § 120 ods. 1, 4, § 138 ods. 1,2,4, § 151 ods. 1, § 153b ods. 1,2,3,4 Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016.

6. Písomným podaním zo dňa 21.12.2014, doručeným súdu 29.12.2014, oznámilo Združenie
spotrebiteľov Slovenska, o.z. so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO 42 309 166, že
ako vedľajší účastník vstupuje do konania na strane žalovaného za účelom ochrany práv žalovaného
ako spotrebiteľa. Poukazovalo na to, že v zmysle § 25 ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, združenie môže podať návrh na začatie konania na súde vo veci ochrany práv

spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.
Cieľom Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z. je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb
podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup
do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, zastupovanie spotrebiteľa pred orgánmištátnej správy a podávanie podaní o porušovaní práv spotrebiteľov na orgány štátnej správy. Vstup
do konania realizuje združenie z vlastného podnetu, nakoľko v zmysle vnútroštátnej ako aj európskej
judikatúry priemerný spotrebiteľ nedokáže v konaní poukázať na neprijateľné zmluvné podmienky

formulované v predpripravených spotrebiteľských zmluvách a využívať procesné inštitúty na svoju
obranu (rozsudok ESD C-168/05 Mostaza Claro, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo
9/2012).

7. Písomným podaním zo dňa 21.12.2015 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 0,19% denného

zmenkového úroku zo sumy 1 040,94 € od 19.04.2009 do zaplatenia späť a žiadal konanie v tejto časti
zastaviť.

8. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo
veci samej.

9. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby súd v zmysle § 144, § 145 ods. 2 CSP konanie v časti o
zaplatenie 0,19% denného zmenkového úroku zo sumy 1 040,94 € od 19.04.2009 do zaplatenia zastavil.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpisom žalobcu z obch. registra, vlastnou

zmenkou na sumu 1 040,94 € vystavenou dňa 05.12.2008, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa
14.06.2013, Zmluvou o úvere č. 3211385 zo dňa 05.12.2008, výpisom žalovaného zo živn. registra,
výpisom POHOTOVOSŤ, s.r.o. z obchodného registra, odvolaním žalobcu proti rozsudku zo dňa
07.02.2014, rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 3/2008 zo dňa 22.10.2008, uznesením
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, uznesením Krajského

súduvPrešoveč.k.10Co/79/2013-37zodňa05.09.2013,oznámenímovstupevedľajšiehoúčastníkado
konaniazodňa21.12.2014,písomnýmivyjadreniamižalobcuzodňa20.11.2014,19.02.2015,písomným
vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 24.03.2015, odvolaním žalobcu zo dňa 09.07.2015 proti
uzneseniu, dovolaním žalobcu zo dňa 15.02.2015 proti uzneseniu a čiastočným späťvzatím žaloby zo
dňa 21.12.2015.

11.1. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 05.12.2008 uzavrel žalovaný ako dlžník s veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598 Zmluvu o úvere č. 3211385,
na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi finančné prostriedky v sume 464,71 €. Dlžník (žalovaný) sa
zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok v sume 232,27 €, teda celkovo v

sume 716,99 €, formou 6 mesačných splátok po 119,50 €, počínajúc dňom 14.01.2009. Dlžník na zmluve
potvrdil prevzatie hotovosti dňom 05.12.2008. Súčasťou Zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru.
11.2. Podľa bodu 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v prípade, ak bude dlžník v omeškaní
s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v

hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 9,96 € za každý jeden prípad omeškania. Ostatné splátky je dlžník
povinný platiť podľa splátkového kalendára naďalej vkladovými lístkami alebo prevodnými príkazmi. V
prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo
neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník
má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v

oboch prípadoch so zmluvnou pokutou 19,92 € do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet
veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Dlžník sa zaväzuje
uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 1,99
€ ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy
na úhradu.

11.3. Podľa bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohoda o vyplnení zmenky: Na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho z tejto úverovej
zmluvy, voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný

okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok,
alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplneniazmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh.

12. Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje:
miesto vystavenia: Trenčín,
dátum vystavenia: 05. decembra 2008,
zmenková suma: 1 040,94 €,
bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenkovú sumu 1 040,94 € a zmenkový úrok 0,25% denne od

19.04.2009, pri predložení, na rad :POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava,
splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“,
meno, priezvisko, IČO a podpis vystaviteľa - žalovaného,
číslo zmluvy: 3211385.
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.

13.1. Podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z.z. z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak,
osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch
tohto členského štátu.

13.2. Podľa čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z.z. z 22.12.2000 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže
žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

13.3. Podľa čl. 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 , ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, toto nariadenie ustanovuje európske konanie pre
pohľadávky s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu"), ktorého cieľom je zjednodušenie a zrýchlenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v
cezhraničných sporoch a zníženie nákladov. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu

predstavuje pre strany alternatívu konaní existujúcich podľa práva členských štátov.

13.4. Podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a
obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých

hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo
tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä
na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone
štátnej moci ("acta jure imperii").

13.5. Podľa čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na účely tohto nariadenia je cezhraničným
sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom
ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

13.6. Podľa čl. 5 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak
o to požiada niektorá zo strán.

13.7. Podľa čl. 1 bodu 1 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne
opatrenia členských štátov, ktoré sa nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom
alebo dodávateľom a spotrebiteľom.

13.8. Podľa čl. 2 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, na účely tejto smernice:
a) "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3;b) "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná
s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu;
c) "predajca alebo dodávateľ" znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách

podliehajúcichtejtosmernicikonáscieľomvzťahujúcimsakjehoobchodom,podnikaniualebopovolaniu
bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

13.9. Podľa čl. 3 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách:

1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za
nekalé.

13.10. Podľa čl. 4 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách:

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti
súvisiacesuzatvorenímzmluvy,vdobeuzatvoreniazmluvyanavšetkyostatnépodmienkyzmluvyalebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.
2. Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani

na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom
na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

13.11. Podľa čl. 5 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané

spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu
neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

13.12. Podľa čl. 6 bodu 1 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

13.13. Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej tiež len „ZFEÚ“), ktorej ostatné
konsolidované znenie bolo publikované pod č. 2010/C 83/01 Úradného vestníka Európskej únie
(pôvodný článok 153 Zmluvy o ES) Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich

záujmov. K dosiahnutiu týchto cieľov prispieva Únia prostredníctvom opatrení prijatých podľa článku
114 v kontexte zavŕšenia tvorby vnútorného trhu (ods. 2 písm. a/ tu citovaného ustanovenia), ako aj
opatrení, ktoré podporujú, dopĺňajú a sledujú politiku členských štátov (ods. 2 písm. b/). Podľa ods. 3
tu citovaného ustanovenia ZFEÚ potom Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym
postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijmú opatrenia uvedené v odseku 2

písm. b/ a napokon podľa odseku 4 opatrenia prijaté podľa odseku 3 nebránia žiadnemu členskému
štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia; takéto opatrenia však musia byť zlučiteľné
so zmluvami a Komisia o nich bude upovedomená.13.14. Podľa čl. I § 75 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov vlastná
zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

13.15. Podľa čl. I § 77 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o
indosamente (§§ 11 až 20),

sročnosti (§§ 33 až 37),
platení (§§ 38 až 42),
postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54),
platení pre česť (§§ 55, 59 až 63),
odpisoch (§§ 67 a 68),

zmenách (§ 69),
premlčaní (§§ 70 a 71),
dňoch pracovného pokoja,
počítaní lehôt a
zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

13.16. Podľa čl. I § 10 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov ak
nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať
majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne
alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

13.17. Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

13.18. Podľa čl. I § 14 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov

indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

13.19. Podľa čl. I § 17 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome

na škodu dlžníka.

13.20. Podľa čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

13.21. Podľa čl. I § 5 ods. 2 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

13.22. Podľa čl. I § 48 ods. 1 bodu 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších

predpisov majiteľ zmenky môže postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo
zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané.

13.23. Podľa čl. I § 48 ods. 1 bodu 2 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších
predpisov majiteľ zmenky môže postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.

13.24. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.13.25. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13.26. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13.27. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13.28. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13.29. Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

13.30. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere č.

3211385 (05.12.2008) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

13.31. Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

13.32. Podľa § 53 ods. 3 Obč. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13.33. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

13.34. Podľa § 53 ods. 4 písm. l) Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi
povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná
zmluvná strana.

13.35. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné

13.36. Podľa § 265 Obch. zák. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu.

14. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území ČR. Žalovaný ako fyzická osoba má
bydlisko na území SR. Žalovaná zmenka bola vystavená na území SR, kde je i platobné miesto.
Vzhľadom k tomu je predmetom konania cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č.
861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,

nakoľko žalobca má sídlo v ČR, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho vo
veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu
Trenčín nepresahuje 2000,- EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl.
2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11.

júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalovaný má
bydlisko v obvode Okresného súdu Trenčín, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia
príslušným súdom na konanie vo veci. Takto určená právomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bodu 2nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z.z. z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach.

15. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá podľa bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému záväzku žalovaného (vystaviteľa zmenky)
vrátiťposkytnutéfinančnéprostriedky,vyplývajúcemuzoZmluvyoúvereč.3211385.Žalobcanadobudol
práva zo zmenky indosamentom od remitenta zmenky POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova
25, Bratislava (veriteľ). Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia i platobné

miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné majetkové vzťahy
strán sporu spravujú právnym poriadkom SR. Použitie právneho poriadku SR v súlade s § 10 a § 11
zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov
zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu strán sporu. Iná dohoda strán sporu o voľbe
rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola.

16. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Strany sporu nariadenie ústneho
pojednávania vo veci nežiadali. Súd nariadenie pojednávania nepovažoval za potrebné. Vzhľadom k
tomu súd podľa čl. 5 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, rozhodol vo veci samej bez nariadenia
pojednávania.

17. Žalovaná zmenka zabezpečuje splnenie záväzku žalovaného zo Zmluvy o úvere č. 3211385,
ktorú veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti (§ 52
ods. 3 Obč. zák.). Táto skutočnosť je zrejmá z výpisu z obchodného registra, podľa ktorého, okrem
iného, veriteľ vykonáva poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, a tiež z rozhodovacej činnosti súdu,

keďže veriteľ vystupoval v obdobných veciach opätovne. Žalovaný ako vystaviteľ je na zmenke i v
Zmluve o úvere označený obchodným menom a IČO, s uvedením jeho bydliska, ktoré je zároveň i
miestom podnikania. V písomnom vyhotovení zmluvy žalovaný podpísal vopred predtlačené prehlásenie
o tom, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon podnikateľskej činnosti. Napriek uvedeným
skutočnostiam, s ohľadom na poznatky súdu z jeho rozhodovacej činnosti, rozhodnutí iných súdov,

judikatúry Súdneho dvora EU, nižšie uvedených dokumentov Európskej komisie a výšku poskytnutých
finančných prostriedkov žalovanému na základe predmetnej zmluvy, mal súd pochybnosti o tom, či
žalovaný vystavil žalovanú zmenku v pozícii podnikateľa, v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Dôkazné
bremeno o tom, či finančné prostriedky boli poskytnuté dlžníkovi na výkon podnikateľskej činnosti mal
žalobca ako veriteľ, ktorý toto dôkazné bremeno, napriek výzve súdu zo dňa 10.05.2013, doručenej

právnemu zástupcovi žalobcu 16.05.2013, v konaní neuniesol. (uznesenie Okresného súdu v Trnave
sp. zn. 10CoE/5/2010-46 zo dňa 23.02.2010, uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 61Er/399/2011-10
zo dňa 16.05.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č.k.4CoE/206/2012-29 zo dňa
28.06.2013, nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I ÚS 1930/11 zo dňa 10.01.2012) V konaní nebol
spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvy,

ani predmetnej zmenky. Všeobecný údaj o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon podnikania
túto skutočnosť dostatočne nepreukazuje, nakoľko z neho nie je zrejmá súvislosť medzi zmluvným
vzťahom a podnikateľskou činnosťou žalovaného. Hoci je žalovaný ako dlžník v záhlaví zmluvy i na
zmenke identifikovaný ako fyzická osoba, ktorá má živnostenské oprávnenie, nebolo preukázané jeho
správanie sa ako podnikateľa v rámci predmetného záväzkového vzťahu. Vzhľadom k tomu súd za

použitia všeobecného interpretačného pravidla v zmysle § 54 Obč. zák., týkajúceho sa spotrebiteľských
zmlúv, dospel k záveru, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 a nasl. Obč.
zák., a teda žalovaného, ktorý predmetnú zmluvu o úvere uzavrel ako dlžník - fyzická osoba, a ktorý je
tiež vystaviteľom žalovanej zmenky, súd považoval za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák.. Ide
pritom o predtlačenú formulárovú typovú zmluvu, pri ktorej dlžník nemal možnosť podstatným spôsobom

ovplyvniť jej obsah, najmä keď jej časťou sú i Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré spotrebiteľ
vôbec nemôže ovplyvniť. Povaha zmluvy je adhézna, keďže dlžník ju mohol prijať buď ako celok, alebo
odmietnuť.NazákladeuvedenýchskutočnostísúdposúdilZmluvuoúvereč.3211385akospotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 Obč. zák.. V tejto súvislosti súd poukazuje na početnú judikatúru Súdneho
dvora EÚ (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10),

dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Súd tiež podotýka, že
snaha dodávateľa (veriteľa) použiť pri spotrebiteľskej zmluve podporne Obchodný zákonník (bod 20
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) naráža na prednosť ustanovení Občianskeho zákonníka,
ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy, a tiež vykonávacích predpisov k nemu. (napr. uznesenie Krajskéhosúdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoE/228/2012 zo dňa 30.08.2012, uznesenia Krajského súdu v Trnave
č.k. 10CoE/85/2010-44 zo dňa 31.08.2010 a č.k. 10CoE/265/2011-62 zo dňa 31.10.2012)

18. Z textu žalovanej zmenky je zrejmé, že vystaviteľ zmenky sa zaviazal zaplatiť zmenkový úrok vo
výške 0,25% denne. Vzhľadom na výšku zmenkového úroku 0,25% denne, ale i na poznatky súdu z
rozhodovacej činnosti, stanoviská Európskej komisie prezentované napr. v jej liste zo dňa 14.09.2010
a Výzve - porušenie č. 2012/4165 a judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. uznesenie Súdneho dvora EÚ
vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010) súd predpokladal nekalú povahu viacerých zmluvných podmienok

dohodnutých v predmetnej zmluve, vrátane dohody zmluvných strán o sankciách pre prípad omeškania
dlžníka(spotrebiteľa)svrátenímposkytnutýchfinančnýchprostriedkovadohodyozabezpečenízáväzku
dlžníka, na ktorých bol založený návrh na začatie tohto súdneho konania. Z uvedeného dôvodu sa
súd v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách na účely preskúmania prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky, na ktorej bol založený
návrh na začatie konania v tejto veci, zaoberal i Zmluvou o úvere č. 3211385 zo dňa 05.12.2008, vrátane

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú jej súčasťou. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo
veci C-472/11 z 21.02.2013) Súd poukazuje na to, že systém ochrany spotrebiteľa, zavedený smernicou
93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vychádza z myšlienky,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky

vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. (rozsudky Súdneho dvora
EÚ vo veci C-472/11 z 21.02.2013 a C-453/10 zo dňa 15.03.2012) Je potrebné zdôrazniť, že čl. 6
bod 1 uvedenej smernice je kogentným ustanovením, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy
práv, ktoré zmluva nastoľuje, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi zmluvnými stranami znovu obnovuje
rovnosť (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006), a tento nerovný

stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom
zmluvy (rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-240/98 dňa 27.06.2000 a tiež vo veci
C-137/08 zo dňa 09.11.2010) Na základe toho je vnútroštátny súd povinný preskúmať ex offo nekalý
charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento
účel. Ak považuje takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia s výnimkou, že spotrebiteľ proti

tomu namieta. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009) Vnútroštátny súd
tak v rámci úloh, ktoré mu vyplývajú z ustanovení smernice, musí preskúmať, či zmluvná podmienka,
ktorá je predmetom sporu, ktorý prejednáva, patrí do rámca uplatnenia uvedenej smernice. Ak je to tak,
daný súd je povinný, v prípade potreby ex offo, posúdiť predmetnú podmienku vzhľadom na požiadavky
ochrany spotrebiteľa, stanovené v ustanoveniach tejto smernice. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci

C-137/08 zo dňa 09.11.2010) V zmysle čl. 6 ods. 1 označenej smernice nekalá podmienka nezaväzuje
spotrebiteľa, pričom v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ vopred úspešne napadol takúto
podmienku. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08 zo 04. júna 2009). Z uvedeného vyplýva,
že i v rámci súdneho konania, ktoré je založené na zmenke, súd musí, aj bez námietok dlžníka, skúmať
nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých zmenka vychádza, prípadne ktoré sú priamo, konkrétne

premietnuté v zmenke a poskytnúť ochranu právam spotrebiteľa. Tomuto nebránia ani ustanovenia zák.
č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov (najmä čl. I § 10 a § 17), ktoré sa
týkajú všeobecne zmenky, jej účastníkov a námietok dlžníka voči zmenke. Je potrebné vziať do úvahy,
že dlžníkom zo zmenky môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom v rámci uplatnenia práv zo
zmenky sa premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria

bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie
postupu podľa čl. I § 10, resp. § 17 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších
predpisov zo strany iných dlžníkov v prípade uplatnenia práv zo zmenky jej majiteľom znamená stratu
možnosti skúmať a spochybňovať zmenku a aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv
zo zmenky, v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ ustupuje

dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď dlžník - spotrebiteľ
nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, príp. uplatneniu práv zo zmenky podľa zák. č.
191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, je súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na
uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu

zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý
zmenka zabezpečuje a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd
povinný konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom. Takýmto postupom súd napĺňa
príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Pri výklade a aplikácii vnútroštátneho právamusí každý súd predpokladať, že štát mal v úmysle v plnom rozsahu splniť povinnosti vyplývajúce z
príslušnej smernice. Vnútroštátny súd je povolaný pri použití vnútroštátneho práva interpretovať ho v
čo najväčšej možnej miere, vo svetle znenia a účelu smernice, aby dosiahol cieľ sledovaný smernicou

v súlade s čl. 169 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zásada výkladu v súlade so smernicami
musí byť dodržiavaná najmä tam, kde súd v prejednávanej veci zvažuje, či ustanovenia vnútroštátneho
práva spĺňajú požiadavky príslušnej smernice. Pokiaľ je dlžníkom spotrebiteľ, súdna prax vyžaduje
určitú zvýšenú ochranu spotrebiteľa, lebo ho považuje za „slabšieho“ voči dodávateľovi. Aj pri nečinnosti
spotrebiteľa má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva

a povinnosti oboch strán. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012)
Ochrana, ktorú vyššie označená smernica priznáva spotrebiteľom, sa vzťahuje na prípady, v ktorých
sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku,
zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo má
ťažkosti s ich uplatnením, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by
malo za následok súdne konanie. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C -473/00 zo dňa 21.11.2002,

uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010) Ochrana spotrebiteľa je predmetom
verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho,
tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu
ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa nezaručuje len tomu,
kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňované nejaké právo. (uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013) Súd tiež podotýka, že absolútnu neplatnosť
právneho úkonu súd skúma ex offo, nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc)
voči každému, pričom právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik,
zmenu alebo zánik práv alebo povinností.

19.1. Žalovaná zmenka bola v zmysle bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
časťou Zmluvy o úvere č. 3211385, uzavretej dňa 05.12.2008 medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o.
a dlžníkom - žalovaným (spotrebiteľom), vystavená žalovaným ako blankozmenka na zabezpečenie
záväzku dlžníka (žalovaného), vyplývajúceho mu z uvedenej Zmluvy o úvere voči veriteľovi ako
remitentovi.

19.2. Podľa bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru „dohoda o vyplnení zmenky: Na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho z tejto úverovej
zmluvy, voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný

okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok,
alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh.“

19.3. Z citovaného ustanovenia bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že
obsahuje dohodu zmluvných strán Zmluvy o úvere č. 3211385 o zabezpečení záväzku dlžníka,
vyplývajúceho mu z tejto zmluvy, blankozmenkou a o vyplňovacom práve k predmetnej blankozmenke.
Zmluva tu teda konštatuje, že bola vystavená blankozmenka a obsahuje dohodu o tom, že táto
blankozmenka bude mať zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k záväzku dlžníka zo Zmluvy o úvere a o

tom, ako má byť zmenka vyplnená.
19.4. Po preskúmaní tohto citovaného zmluvného ustanovenia v súlade s kritériami, na ktorých
je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd zistil, že obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatné, a teda nezaväzujú dlžníka, ktorý v danom
zmluvnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ.

19.5. V písomnom vyhotovení Zmluvy o úvere č. 3211385 žalovaný ako dlžník vyhlásil, že „sa oboznámil
a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí
so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strany tejto zmluvy; nemá k
nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“ Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú
vopred veriteľom navrhnuté zmluvné podmienky, teda ucelený text, ktorý je súčasťou (na zadnej

strane zmluvy) predmetnej Zmluvy o úvere. I keď žalovaný (spotrebiteľ) formálne v zmluve vyhlásil,
že nemá k nim žiadne výhrady, je zrejmé, že i v prípade námietok žalovaného, tento nemal reálnu
možnosť ovplyvniť podstatu dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré boli formulované na veriteľom
vopred pripravenom tlačive zmluvy, a teda dlžník iba mohol akceptovať len zmluvu ako celok, alebo juodmietnuť. Z uvedeného je zrejmé, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nemožno považovať
za individuálne dohodnuté, resp. že neobsahujú individuálne dohodnuté zmluvné podmienky, a teda
ani bod 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nemožno považovať za individuálne dohodnutú

zmluvnú podmienku. (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010)
19.6. Súd vzal na zreteľ tiež povahu predmetu Zmluvy o úvere č. 3211385 a všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvných podmienok uvedených v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
v čase uzavretia predmetnej zmluvy, ako i dôsledky, ktoré tieto zmluvné podmienky môžu mať v rámci
práva uplatniteľného na zmluvu. (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010)

19.7. Z bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je nesporné, že účelom žalovanej zmenky
je zabezpečenie záväzku dlžníka (spotrebiteľa). Teda táto zmenka, pokiaľ trvá záväzkový vzťah zo
Zmluvy o úvere č. 3211385 má plniť funkciu mobilizácie dlžníka, aby riadne a včas splnil svoju povinnosť,
pričom zmenka nemá povahu akcesorického záväzku. Za účelom zabezpečenia riadneho a včasného
splnenia záväzku žalovaného zo Zmluvy o úvere č. 3211385 však predmetná zmluva obsahuje aj
inštitút notárskej zápisnice ako exekučného titulu, záložnej zmluvy, pre ktorých zriadenie a uplatnenie

splnomocnil žalovaný priamo v zmluve konkrétne určeného zástupcu - advokáta. Okrem toho, v bode 05
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli Dohodu o zrážkach zo
mzdyainýchpríjmovakoformuzabezpečeniauspokojeniapohľadávkyveriteľa.Vbode16Všeobecných
podmienokposkytnutiaúverusplnomocnildlžníkveriteľanapredajcennýchpapierov,ktorýchvlastníkom
je dlžník. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ako spotrebiteľ bol vystavený uplatňovaniu neprimeraných

zabezpečovacích inštitútov. Dohoda veriteľa a dlžníka o zabezpečení záväzku blankozmenkou v
kontexte s ostatnými zabezpečovacími inštitútmi dohodnutými v zmluve spôsobuje hrubú nevyváženosť
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S ohľadom na to, že nejde o
individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku, má súd zato, že ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je
v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. V dôsledku neprijateľnej zmluvnej podmienky, za ktorú súd

považoval dohodu veriteľa a dlžníka (žalovaného) o zabezpečení záväzku dlžníka zo Zmluvy o úvere č.
3211385 blankozmenkou, má súd zato, že táto neplatnosť zmenkovej zmluvy o zabezpečení záväzku,
i keď nespôsobuje neplatnosť zmenky, znamená v tomto prípade (blankozmenka bola vystavená ako
zabezpečovacia) neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi pohľadávkou zo Zmluvy o úvere č. 3211385
a žalovanou zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať, čoho dôsledkom je nedostatok dôvodu na použitie

zmenky ako zmenky zabezpečovacej. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 43/2006)
19.8. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatnú, súd tiež
vyhodnotil dohodu veriteľa a dlžníka (spotrebiteľa) o vyplňovacom práve k blankozmenke, obsiahnutú
v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dôsledkom toho je nedostatok dôvodu použitia
žalovanej zmenky kvôli jej protizmluvnému vyplneniu. Uvedená zmluvná podmienka taktiež nebola

individuálne dohodnutá tak ako je uvedené vyššie. Okrem iného, podľa tejto dohody mala byť veriteľom
na zmenke vyplnená zmenková suma tak, že mala pozostávať „zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.“ Podľa názoru súdu je táto
zmluvná podmienka v časti týkajúcej sa výšky zmenkovej sumy formulovaná nejasne a nezrozumiteľne,
čo tiež spôsobuje jej neprijateľnosť. (rozsudok vo veci C-92/11 zo dňa 21.03.2011) Je potrebné vziať na

zreteľ,žepodstatavyplňovaciehoprávaspočívavoprávnenímajiteľalistinydoplniťjejreálneaúmyselne
chýbajúce časti a dotvoriť tým cenný papier - zmenku. Osoba disponujúca týmto oprávnením môže
v rámci autonómie vlastnej vôle v zásade vyhotoviť úplnú zmenku alebo blankozmenku akéhokoľvek
obsahu. V súvislosti s ostatnými zmluvnými podmienkami, dohodnutými v Zmluve o úvere č. 3211385,
týkajúcimi sa sankcií, dohodnutých pre prípad omeškania dlžníka s plnením záväzkov z tejto zmluvy

(úroky z omeškania, zmluvné pokuty) je zrejmé, že dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke,
obsiahnutá v bode 17 Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, spôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Obč. zák. v znení platnom v čase
uzavretia predmetnej zmluvy), a teda značnú neistotu a stres spotrebiteľovi. Spotrebiteľ nie je riadne a
konkrétne informovaný o dôsledkoch zmenky. Nemožno vylúčiť, že napriek tomu, že spotrebiteľ splatí

celú pôžičku, dodávateľ, ktorý bude mať na výšku pohľadávky iný názor (najmä pokiaľ ide o prípustnosť
sankcií) vyplní na blankozmenku neprimerane vysokú sumu, pričom pohľadávka bude založená na
neprijateľných podmienkach, bez opory v právnych predpisoch. Táto značná miera neistoty spotrebiteľa
môže byť multiplikovaná najmä v prípade postúpenia práv zo zmenky. Je potrebné prihliadnuť i na to,
že aj zmenka vyplnená odchylne od vyplňovacieho prehlásenia je platná, a teda legitimuje majiteľa

k tomu, aby požadoval za ňu zaplatiť. Dôkazné bremeno je v tomto prípade na dlžníkovi, ktorý musí
preukázať existenciu zmluvy o tom, ako mala byť zmenka správne vyplnená. Je potrebné vziať na zreteľ,
že pri zmenke sa presadzuje jej nesporný a abstraktný charakter, keď zákon ponecháva na dlžníkovi,
aby namietal, a tiež preukázal, že zmenka bola vyplnená odchylne. V prípade postúpenia zmenky naďalšieho majiteľa musí dlžník tiež preukázať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z
uvedeného je zrejmé, že pri zmenke dochádza reálne k sťaženiu uplatnenia práv dlžníka. V prípade, ak
je dlžníkom spotrebiteľ je potrebné mať na zreteli, že máloktorý sociálne slabší spotrebiteľ sa bráni, a to

najmä z dôvodu jeho slabšej znalosti práva, nedostatočnej informovanosti a sťažený prístup k právnym
službám, najmä kvôli nedostatku finančných prostriedkov. Na základe všeobecných skúseností tu zjavne
existuje veľmi vysoké riziko, že spotrebitelia si neuplatnia svoje práva proaktívnym obrátením sa na
súd, keďže často nepoznajú svoje práva alebo sa obávajú sporového konania a jeho nákladov. (Výzva -
Porušenie č. 2012/4165 zo strany Európskej komisie) Z uvedených skutočností vyplýva, že používanie

blankozmeniek na zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv možno kvalifikovať ako nekalú
obchodnú praktiku, zameranú na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole, a teda ako postup zameraný
na vymáhanie nezákonných pohľadávok založených na nekalých zmluvných podmienkach.

20. Zo žalovanej zmenky je zrejmé, že túto indosamentom nadobudol žalobca. V zmysle čl. I § 14
ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov indosamentom sa

prevádzajú všetky práva zo zmenky. V dôsledku neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok,
obsiahnutých v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, veriteľovi nevzniklo právo vyplniť
vystavenú blankozmenku, na základe čoho sa blankozmenka nestala zmenkou, a teda veriteľ nemal v
čase indosamentu zmenky práva a povinnosti zo žalovanej zmenky. Vzhľadom k tomu v rámci zásady
nemoplusiurisinaliumtransferrepotest,quamipsehabet(„zneprávanemôževzniknúťprávo“)nemohol

práva zo žalovanej zmenky previesť na žalobcu. Veriteľ nebol totiž nositeľom práv zo žalovanej zmenky,
atedanemalčopreviesť.(uznesenieÚstavnéhosúduSRI.ÚS50/2010-11z10.02.2010)Blankozmenka
ešte nie je zmenkou, nemôže byť ani zdrojom práv a povinností jej účastníkov zo zmenky.

21. Žalovaná zmenka obsahuje pod zmenkovou sumou text: „zmenkový úrok 0,25% denne od

19.04.2009“. Súd posúdil takto formulovanú úrokovú doložku na zmenke ako neúčinnú v zmysle čl. I § 5
ods. 2 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov z dôvodu jej nejasnosti
a nezrozumiteľnosti. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že malo ísť o úrokovú doložku na zmenke v
zmysle čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov. Napriek
tomu bol v tejto doložke dohodnutý „Zmenkový úrok“, ktorý upravuje čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950

Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, pričom ide o zvláštny prípad úroku, ktorý do
istej miery plní funkciu úrokov z omeškania, a najmä ktorého výška je zákonom stanovená na 6%. Nie
je možné posúdiť zákonnosť výšky dohodnutého zmenkového úroku, nakoľko nie je zrejmé, či mal byť v
úrokovej doložke na zmenke dohodnutý riadny úrok zo zmenkovej sumy alebo zmenkový úrok. Okrem
toho, v bode 06 Všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru sa veriteľ a dlžník dohodli na úroku z

omeškania v súlade s § 369 Obch. zák.. V prípade, ak by dohoda o zmenkovom úroku na žalovanej
zmenke predstavovala úrok podľa čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení
neskorších predpisov bola by takáto úroková doložka neplatná v zmysle § 39 Obč. zák. z dôvodu jej
rozporu s dobrými mravmi s ohľadom na dohodnutú výšku 0,25% denne. Z dôvodu neúčinnosti úrokovej
doložky na žalovanej zmenke tiež nevznikla žalovanémupovinnosť platiť na žalovanej zmenke uvedený

zmenkový úrok 0,25% denne.

22. Žalovaný ako dlžník a POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598 ako veriteľ uzavreli dňa 05.12.2008
Zmluvu o úvere č. 3211385, ktorou veriteľ poskytol žalovanému finančné prostriedky v sume 464,79
€, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v lehote polroka zvýšené o „príslušný poplatok“ v sume 232,27

€, čo predstavuje 49,98% z istiny 464,79 €, teda spolu v sume 716,99 €. Uvedený poplatok nebol
spriehľadnený vo forme ročnej percentuálnej miery nákladov, nakoľko ju predmetná zmluva neobsahuje.
K tomu mal žalovaný v prípade splatnosti celého dlhu a uplatnenia práv zo zmenky, zaplatiť dohodnutý
zmenkový úrok 0,25% denne zo zmenkovej sumy, čo predstavuje 91,25% ročne, a aj zákonný 6%
ročný úrok zo zmenkovej sumy tak, ako bol uplatnený v návrhu na začatie konania. Okrem toho, v

prípade omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov, mal žalovaný podľa Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru zaplatiť i zákonný úrok z omeškania a dohodnutú zmluvnú pokutu podľa
bodu 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá v prípade omeškania s úhradou splátky sedem
dní a viac predstavovala 9,96 € (splátka úveru 82,- €) pri každej splátke, t.z. pri 6 splátkach sumu
59,76 €. Z bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je zrejmé, že poplatok predstavoval

v jednej tretine dohodnutý úrok a v dvoch tretinách náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Dohodnutý zmenkový úrok 0,25% denne zo
zmenkovejsumy(91,25%ročne)predstavujeformuodplatyzaposkytnutéfinančnéprostriedky,čímteda
v podstate malo dôjsť k opätovnému úročeniu poskytnutej istiny ako i poplatku. Z výšky dohodnutého„príslušného poplatku“ a zmenkového úroku 0,25% denne je zrejmé konanie veriteľa „in fraudem legis“,
nakoľko od dátumu začiatku úročenia zmenkovým úrokom t.j. od 19.04.2009 žalovaný ako dlžník z
dohodnutých splátok, ktoré mali byť splatné podľa zmluvy po tomto dátume, platil poplatok vo výške

95,6% z istiny poskytnutých finančných prostriedkov a zároveň zmenkový úrok 91,25% ročne, a to
bez ďalších zmluvných a zákonných sankcií (zmluvné pokuty, úrok zo zmenky 6% ročne, zákonné
úroky z omeškania v rámci záväzku zo zmluvy). Zmluva obsahuje tiež neprimerané zabezpečovacie
inštitúty, a to najmä s ohľadom na výšku poskytnutých finančných prostriedkov 464,71 €. Z uvedeného
vyplýva, že Zmluva o úvere č. 3211385 vykazuje zjavné znaky vybočenia z pravidiel morálky uznávanej

pri poskytovaní úverov a pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi. (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co 39/2011-86 zo dňa 20.09.2011)
Zmluva o úvere č. 3211385 zo dňa 05.12.2008, uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o., je teda v rozpore s dobrými mravmi, a z tohto dôvodu v zmysle § 39 Obč.
zák. neplatná. Zmluvné dojednania v hrubom nepomere porušili rovnováhu účastníkov zmluvy a založili
nerovnosť zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Veriteľ má zjavne rad výhod, pričom je

ťažké nájsť nejaké výhody pre spotrebiteľa. Predmetná zmluva je v rozpore s pravidlom hospodárskej
vyváženosti postavenia zmluvných strán, ako aj so zásadou, že nikto sa nesmie nemorálne (bez
náležitého hospodárskeho alebo iného zreteľného dôvodu) nadmerne obohacovať na úkor iného. Tak
extrémne úroky, spolu s dohodnutými sankciami môžu spôsobiť neprimeraný nárast dlhu a neobstoja
ani z hľadiska princípov zmenkového práva. Je potrebné prihliadnuť na to, že drobné úvery si berú

sociálne slabší jednotlivci a akékoľvek násobky dlhu spôsobované neprimeranými sankciami veľmi
vážne zasahujú do rozpočtov takýchto ľudí. (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 69/2011
zo dňa 31.05.2011) Teda i keď sa veriteľ správal podľa práva, dosiahol dohodu o odplate za poskytnuté
finančné prostriedky, sankciách za porušenie dohodnutých zmluvných podmienok a o zabezpečení
záväzku dlžníka, ktorá obchádza zákon a sleduje účel vylúčiť aplikáciu spotrebiteľského práva na

daný záväzkový vzťah, hoci dlžníkom je spotrebiteľ. Z toho, že veriteľ práva zo žalovanej zmenky
indosoval a žalobca si ich následne uplatnil v súdnom konaní, možno vyvodiť záver, že veriteľ sa správal
zámerne tak, aby dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci, nakoľko už pri bežnom
matematickom prepočte návrhom uplatnených práv je zrejmé, že v podstatnej miere prevyšujú zákonom
dovolenú výšku, a to i s ohľadom na rozsiahlu judikatúru z danej oblasti, ktorá musí byť veriteľovi známa

z rozhodnutí vydaných vo veciach, v ktorých bol žalobcom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je
Zmluva o úvere č. 3211385 zo dňa 05.12.2008, uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o. absolútne neplatná v zmysle § 39 Obč. zák. i z toho dôvodu, že svojim účelom a
dôsledkami obchádza zákon. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.04.2012, podľa ktorého pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná

v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník
uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné finančné
prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník

uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej
inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi,
aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a
preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Obč. zák.,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k

najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

23. Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá bola vystavená ako blankozmenka, ktorá mala byť
vyplnená na základe vyplňovacieho práva veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. v blankozmenke podľa bodu
17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere č.

3211385 zo dňa 05.12.2008, uzavretej medzi žalovaným ako dlžníkom a veriteľom POHOTOVOSŤ,
s.r.o.. V dôsledku absolútnej neplatnosti označenej Zmluvy o úvere (a teda i čl. 17 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru) v zmysle § 39 Obč. zák., veriteľovi POHOTOVOSŤ, s.r.o. tiež nevzniklo
právo na vyplnenie predmetnej blankozmenky. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007
zo dňa 06.05.2008).

24. Z vyššie uvedených dôvodov v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd návrh o zaplatenie
sumy 1 040,94 € s 0,06% denným zmenkovým úrokom zo sumy 1 040,94 € od 19.04.2009 do zaplatenia
a 6% ročným úrokom zo sumy 1 040,94 € od 03.07.2009 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vsume 3,47 € zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, nakoľko v konaní nebola preukázaná aktívna
legitimácia žalobcu na uplatnenie práv zo žalovanej zmenky. Je zrejmé, že návrh žalobcu bol založený
nazmenke,ktorábolapôvodneblankozmenkou,aktorábolavyplnenáadohodnutáakozabezpečovacia

zmenka na základe absolútne neplatnej Zmluvy o úvere č. 3211385 a neprijateľných podmienkach v
nej obsiahnutých, medzi ktoré patrila i dohoda o vyplnení blankozmenky a dohoda o zabezpečovacom
charaktere žalovanej zmenky. Hoci boli uplatnené práva zo zmenky, s ohľadom na vyššie uvedené
skutočnosti, a aj na výšku pôvodne uplatneného zmenkového úroku 0,25% denne (91,25% ročne),
išlo zo strany žalobcu o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý

nepožíva právnu ochranu, a teda súd i z tohto dôvodu nemohol návrhu vyhovieť. Žalobca sa pri
nadobudnutí zmenky, v čase jej nadobudnutia, dopustil hrubej nedbanlivosti v neprospech žalovaného
ako spotrebiteľa, keďže si neoveril, aký právny vzťah predmetná zmenka zabezpečovala, hoci zmenku,
spoločne s ďalšími zmenkami, nadobudol od veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., o ktorom je všeobecne
známe, že predmetom jeho činnosti je poskytovanie úverov, alebo pôžičiek spotrebiteľom, pričom
indosamentom zmenky došlo v tomto prípade k podstatnému sťaženiu právneho postavenia dlžníka

(spotrebiteľa), a to, okrem vyššie uvedeného, i z dôvodu, že postúpené boli len práva zo zmenky,
bez pohľadávky zo zmluvného vzťahu, ktorú zmenka zabezpečovala, a že ukladajú spotrebiteľovi pri
zmenke niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah mal niesť veriteľ,
resp. postupník v prípade postúpenia pohľadávky. Z všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva,
že žalobca pri nadobudnutí žalovanej zmenky konal vedome na škodu dlžníka, pretože minimálne zo

zmenky zistil výšku úroku 0,25% denne, ktorá je nielen v rozpore so spotrebiteľským právom, ale aj
so zásadami poctivého obchodného styku, a napriek tomu si úrok z omeškania v tejto výške uplatnil i
v návrhu. Súd podotýka, že veriteľ ako dodávateľ finančnej služby (oproti neznalému spotrebiteľovi) s
odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj
dôsledky ich používania. Žalobca ako nadobúdateľ zmenky zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel

počítať s tým, že nárokom, majúcim svoj základ v nekalej podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť
právnu ochranu.

25. Námietku premlčania, vznesenú opatrovníkom žalovaného, súd posúdil v zmysle § 70 ods. 1 zák. č.
191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov ako nedôvodnú. Predmetom konania

je spor zo zmenky, pričom v konaní nebolo preukázané, že odo dňa sročnosti žalovanej zmenky ku
dňu podania žaloby uplynula trojročná premlčacia doba. Vedľajší účastník námietku premlčania vo
vzťahu k zmenke riadne nezdôvodnil, nie je zrejmé, na základe čoho túto námietku uplatnil. Žaloba bola
zamietnutá z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na uplatnenie práv zo žalovanej zmenky,
ktorú mal žalobca nadobudnúť rubopisom. Vzhľadom k tomu predmet konania nemožno posúdiť ako

bezdôvodné obohatenie, a preto je v zmysle § 100 ods. 1 Obč. zák. a § 107 ods. 1 Obč. zák. právne
irelevantná a nedôvodná aj námietka premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

28. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto žalovanému a Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z. so
sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO 42 309 166 ako vedľajšiemu účastníkovi na strane

žalovaného do 30.06.2016 vzniklo v zmysle § 255 ods. 1 CSP právo na náhradu trov konania. Žalovaný
si však toto právo v konaní neuplatnil, ani v konaní nebol preukázaný vznik trov konania na jeho strane,
a preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

29. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného súd nepovažoval za účelne

vynaložené, a preto v zmysle § 255 ods. 1 a § 257 CSP vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného
náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. Jedným z cieľov činnosti vedľajšieho účastníka bolo do
30.06.2016 zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní ním samým, pričom ako vedľajší
účastník vstupoval do množstva obdobných sporov. Podľa názoru súdu, paušálny vstup vedľajšieho
účastníka do všetkých konaní v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde

sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej -
ktorej veci, v ktorých vystupuje ako žalobca CD Consulting, s.r.o., a to bez ohľadu na stav konania a vôľu
spotrebiteľa,navyšesozastúpenímadvokátom,ibazbytočnenavyšujetrovykonaniaanavodzujedojem,
že účelom vstupu do konania nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančnýchprostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Súd podotýka, že vedľajší účastník vstúpil do
konania až v odvolacom konaní, za situácie, keď bolo rozhodnuté prvostupňovým rozsudkom v prospech
spotrebiteľa.Vedľajšíúčastníkbysvojuúlohu,spočívajúcuvpomocižalovanýmvpostaveníspotrebiteľa,

teda mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej
skutkovo a právne takmer totožnej veci. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6 MCdo 9/2013 zo dňa 20.06.2014. Náhradu iných trov konania si vedľajší účastník v konaní
neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.