Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6P/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416212304
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:4416212304.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: Z. A., Z.. XX.XX.XXXX , bytom u matky zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: otec - F. A., Z.. XX.XX.XXXX, H. X, XXX
XX K.Š., t.č. ÚVTOS, B.O.BOX 72/4BC, 917 01 Trnava matka - X. O., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. E., F. E.
XXX o návrhu otca na zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 18.07.2016 podaným pôvodne na Okresnom súde v

Nových Zámkoch domáhal zníženia výživného na maloletú Z. A.. Okresný súd Nové Zámky uznesením
7P/224/2016-14 preniesol svoju príslušnosť konať na tunajší súd s odôvodnením, že matka spolu s
maloletou majú bydlisko v LM., F. E. XXX v obvode Okresného súdu Dunajská Streda.
2. Matka návrh na zníženie výživného žiadala v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na tú skutočnosť,
že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov aj na strane dieťaťa. Malol. Natália je žiačkou
t.č. 5.ročníka základnej školy, chodí na krúžky, športuje, teda potrebuje špeciálnu obuv, oblečenie. Jej
pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k malol. Nine , nar. XX.XX.XXXX. Podľa jej vedomostí , otcovi v

letných mesiacoch uplynie 1/2 trestu a podľa poslednej písomnej komunikácie si myslí, že otec požiada
o upustenie zvyšku trestu a preto bude môcť pracovať a riadne prispievať na výživu malol.
3. Kolízny opatrovník navrhol súdu , aby návrh otca na zníženie výživného zamietol.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s pripojenými listinnými
dôkazmi, najmä potvrdeniami o príjmoch matky, spisom Okresného súdu Nové Zámky 16P/180/2012,
najmä rozsudkom 16P/180/2012-38 ktorý nadobudol právoplatnosť 16.10.2012 a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 16P/180/2012-38 súd schválil dohodu rodičov v zmysle ktorej
malol. Natália bola zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka ju bude zastupovať a
spravovať jej majetok, počnúc od 01.07.2012 a otec bude platiť výživné od 01.07.2012 vo výške 50,-
€ mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že
otec v čase rozhodovania bol nezamestnaný v období od 27.07.2011 a pracoval len brigádnicky kde
zarobil okolo 450 - 500,-€ mesačne. V čase rozhodovania pracoval na dohodu od 27.06.2012 a jeho
čistý mesačný príjem podľa vlastného vyhlásenia je okolo 450,-€. Čistý mesačný príjem matky v tom

čase predstavoval 400,-€, malol. Natália v tom čase navštevovala materskú školu.
5. Dňa 18.07.2016 otec malol. dieťaťa podal návrh na zníženie výživného s odôvodnením, že sa
nachádza v ÚVTOS Želiezovce a preto žiada výživné znížiť.6. Matka malol. Natálie v súčasnosti poberá rodičovský príspevok 213,20 € mesačne a má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k malol. Z. O. Z.. XX.XX.XXXX a zároveň poberá rodinné prídavky na dve deti
v sume 47,04 €. Manžel je v pracovnom pomere v Bratislave, jeho čistý mesačný príjem je cca okolo

900,-€.
7. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.
10. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.
11. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ,

ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh .
13. Podľa ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.
14. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí

o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností
dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho ako aj nového rozhodnutia súdu. Predpokladom
zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov ktorou sa rozumie
len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov

dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním , formami prípravy na budúce
povolanie ale aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu.
V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu
alebo také zvýšenie či zníženie ( odôvodnený pokles jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného
majetku ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného a to nielen na krátky čas ). Súd pri rozhodovaní o

zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov ale taktiež prihliadnuť aj
na vývoj životných nákladov za obdobie ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom
( tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust.§ 78 ods. 3 Zákona o rodine ). Rovnako tak musí vychádzať
zo všeobecného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom
prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ( teda maloletého dieťaťa ), ako aj schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného ( v tomto prípade otca maloletého dieťaťa ). Odôvodnené potreby
dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu , fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu
a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku prípadne od výšky vlastných
príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami ako aj majetkovými
pomermirodičov.Aksútietoobmedzené,súodôvodnenýmilenbežnépotrebydieťaťaktorénepresahujú

obvyklúzákladnúmieruvšetkýchpotriebnevyhnutnýchpreživotkultúrnehočloveka.Vopačnomprípade
odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa vrátane tvorby úspor ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa
teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb ( jedlo, ošatenie, obuv
apod.)aleajďalšíchpotriebdôležitýchprevýchovuavývojdieťaťa(vzdelávanie,prípravanapovolanie,

kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod. ). Pre určenie výšky výživného pre
dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V
tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 , veta 2. Zákona o rodine ktoré zakotvuje, že na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania , zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne
aj na neprimerané majetkové riziká ktoré povinný na seba berie. Na viac, súd prihliada i na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti ktoré sa
z časti podieľajú na úhrade potrieb detí.15. V preskúmavanej veci súd teda vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných
zákonných ustanovení zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania ku ktorej došlo
od posledného rozhodovania súdu o výživnom, teda od 20.09.2012.

16. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že posledná úprava výživného bola realizovaná rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky 16P/180/2012-38 , ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 16.10.2012.
Tak , ako je vyššie uvedené, príjem matky v tom čase predstavoval 400,-€, príjem otca 450 až 500,-€ .
Ani jeden z rodičov nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti na strane matky došlo k zmene
pomerov. Matka je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 213,20 € a rodinné

prídavky na dve deti v sume 47,04 €, teda nepochybne na strane matky došlo k zníženiu príjmu. Otec
je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody. Tým, Že podľa vyjadrenia matky otec v dohľadnej dobe má za
sebou už 1/2 výkonu tohto trestu odňatia slobody, nepochybne k zmenám došlo u malol. Natálii ktorá v
čase pôvodnej úpravy výživného navštevovala ešte materskú školu. V súčasnosti je žiačkou 5.ročníka
základnej školy, teda došlo k výrazným zmenám v jej osobných potrebách, čo sa týka stravy, oblečenia
ako aj školských potrieb a voľno časových aktivít a už výživné tak, ako doposiaľ bolo otcovi určené

sumou 50,-€ už nepostačuje na krytie všetkých osobných potrieb maloletej.
17. Vyhodnotením vykonaného dokazovania a s ohľadom na uvedené zistenia v predmetnej veci súd
dospel k záveru, že niet pochýb o tom, že výživné tak, ako doposiaľ je určené zo strany otca sumou 50,-€
už dávno nepostačuje na krytie osobných potrieb malol. Natálie a preto nebolo možné vyhovieť návrhu
otca na zníženie výživného. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že otec sám vlastným konaním zavinil

stav ktorý momentálne je taký, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Súd však poukazuje
na to, že sa jedná na jeho strane o dočasnú zmenu pomerov. Na strane dieťaťa došlo k zvýšeniu jeho
životných nákladov, preto nebolo možné návrhu otca na zníženie výživného vyhovieť. Výživné v sume
50,-€ iba o niečo prevyšuje výšku minimálneho výživného a preto súd je toho názoru, že nedošlo k
takej zmene pomerov na strane otca, že by návrhu na výživné bolo možné vyhovieť. Práve naopak,

vzhľadom na zmenu pomerov na strane malol.dieťaťa sa tu javí potreba zvýšenia výživného , k čomu
však momentálne vzhľadom na to, že otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, nie sú dané
podmienky na jeho zvýšenie.
18. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
19. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.