Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010539
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714010539.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
VladimíraMonokaaMgr.IvaMaruščákanaverejnomzasadnutíkonanom22.11.2017vtrestnejveciproti
obž. H. Z. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/39/2014
zo dňa 09.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku obžalovaného H. Z. oslobodil
spod obžaloby pre skutok právne kvalifkovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona
v spolupáchateľstve podľa
že § 20 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

po vzájomnej dohode s D. A. prevzal D. A. dňa 9.1.2013 v Poprade od E. P. finančné prostriedky vo
výške 2.500 eur a H. Z. finančné prostriedky vo výške 2.000 eur, následne dňa 10.1.2013 v Novej Lesnej
prevzal D. A. spoločne s H. Z. od E. P. finančné prostriedky vo výške 450 eur, pričom takto získané
finančné prostriedky mali obžalovaní použiť na vysporiadanie predchádzajúcich finančných záväzkov
E. P., ktorý je synom E. P. a na sprostredkovanie poskytnutia hypotéky pre E. P., avšak poskytnuté

finančné prostriedky nepoužili na stanovený účel, tieto prevzali len pod zámienkou vybavenia hypotéky
a vysporiadania záväzkov E. P., aj keď žiadne záväzky E. P. nemali v úmysle vysporiadať a taktiež
nemali v úmysle vybaviť hypotéku pre E. P., čo v konečnom dôsledku ani neurobili, čím takto E. P., nar.
X.XX.XXXX, bytom J. XXX, F. A. uviedli do omylu a spôsobili jej škodu vo výške 4.950 eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa§288ods.3Tr.poriadkupoškodenúE.P.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomJ.XXX,F.A.,snárokom
na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote v neprospech obžalovaného okresný
prokurátor odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že podľa jeho názoru bolo dostatočne

preukázané, že finančné prostriedky boli poskytnuté obžalovanému za účelom vybavenia exekúcií. V
tejto súvislosti poukazuje na výpoveď poškodenej, ktorá kontinuálne počas celého prípravného konania,
ako aj konania pred súdom zotrvala na predmetných skutočnostiach. Uvedenú výpoveď je podľa jeho
názoru potrebné hodnotiť v spojitosti aj s výpoveďou svedka E. P., ktorý uvedené okolnosti v podstate
nepriamo potvrdil. Pokiaľ prvostupňový súd poukázal na rozpory medzi výpoveďami poškodenej,
obžalovaného a svedkov, zdôrazňuje princíp, podľa ktorého obžalovaný môže na svoju obranu uvádzať

akékoľvek skutočnosti, môže si aj vymýšľať s výnimkou obvinenia iného zo spáchania trestného činu.
V kontexte tohto princípu preto navrhuje vyhodnotiť výpoveď obžalovaného iba ako formu jeho obrany.Vo vzťahu k výpovediam jednotlivých svedkov poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku a v
súlade s týmto ustanovením navrhuje výpovede svedkov D. A. a E. P. vyhodnotiť ako nevierohodné,
a to z dôvodu blízkeho vzťahu oboch svedkov s obžalovaným. Z výpovedi totiž vyplýva, že E. P. sa

s obžalovaným bližšie pozná už dlhší čas, navyše to mal byť práve on, kto zoznámil svedka E. P. s
obžalovaným a blízky vzťah svedka D. A. s obžalovaným je preukázaný skutočnosťou, že skutku sa
obžalovaný Z. dopustil práve v spolupáchateľstve so svedkom A., ktorý už bol za trestnú činnosť, ktorá
sa kladie obžalovanému za vinu, právoplatne odsúdený. K úvahám prvostupňového súdu o splatení
finančnej čiastky ešte pred začatím trestného stíhania a vznesení obvinenia má za to, že je dôvodné

sa domnievať, že k vráteniu uvedenej finančnej čiastky došlo pod ťarchou možného trestného stíhania,
keďže k podaniu trestného oznámenia poškodenou došlo dňa 21.06.2013, vydaniu uznesenia o začatí
trestného stíhania na základe podaného oznámenia 21.10.2013 a k vráteniu zvyšku finančnej čiastky
15.07.2013. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na
nové prejdnanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317 ods.
1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je možné považovať za dôvodné.

V posudzovanej veci boli podľa názoru krajského súdu v konaní pred súdom prvého stupňa vykonané
dôkazy v takom rozsahu, ako to bolo pre správne zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie potrebné. Žiadna z procesných strán vykonanie ďalších dôkazov vo veci nenavrhla a ani

odvolateľ samotný v tomto smere neprezentuje žiadne výhrady.

Dôkazy,ktorébolivovecivykonané,prvostupňovýsúdvdôvodochsvojhorozhodnutiakonkrétneuviedol
a uviedol aj to, ktoré skutočnosti z jednotlivo vykonaných dôkazov vyplývali.

Z dôvodov napadnutého rozhodnutia je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti a na podklade akých dôkazov mal
prvostupňový súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové závery oprel a akými úvahami sa pri
hodnotení vykonaných dôkazov spravoval.

Podľa názoru krajského súdu, prvostupňový súd pri sa pri hodnotení dôkazov spravoval zásadami

uvedenými v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo ako aj v ich
súhrnne a na základe takéhoto postupu urobil logicky odôvodnené závery.

Keďževtomtosmereniejemožnéokresnémusúduvytknúťto,žebyprihodnotenídôkazovnebolbraldo

úvahy všetky podstatné skutočnosti ani to, že by závery, ku ktorým dospel, neboli logické, vychádzajúce
z obsahu vykonaných dôkazov, krajský súd v takomto prípade by nemohol napadnutý rozsudok zrušiť
a okresnému súdu uložiť, aby vo veci znova konal a rozhodol ani v prípade, ak by prípadne sám na
podklade vykonaných dôkazov dospel pri ich hodnotení k iným záverom, než súd prvého stupňa, pretože
mu v žiadnom prípade nemôže dávať záväzné pokyny k tomu, ako má jednotlivé dôkazy hodnotiť resp.

k akým konkrétnym záverom má pri hodnotení dôkazov dospieť.

V tomto smere teda nemožno ani odvolacie námietky prokurátora, ktorý žiada, aby boli vykonané dôkazy
vyhodnotené iným spôsobom než ako to urobil súd prvého stupňa, považovať za opodstatnené.

Len pre úplnosť považuje krajský súd za potrebné uviesť, že ani on sám vzhľadom na obsah dôkazov,
ktoré boli v posudzovanej veci vykonané, by nedospel pri hodnotení uvedených dôkazov k inému záveru,
než ako ho prezentoval vo svojej výrokovej časti súd prvého stupňa.

Podľa názoru krajského súdu v posudzovanej veci nebola preukázaná ani len obžalobou tvrdená

vzájomná dohoda obžalovaného H. Z. a už právoplatne odsúdeného D. A.. Uvedená skutočnosť
zo žiadneho dôkazu priamo neplynie a vyvodiť sa nedá ani z výpovedi samotnej poškodenej E. P.
a jej výpovede dokonca nepotvrdzujú ani ďalšie skutočnosti tak, ako sú v skutkovej vete obžaloby
prezentované.Odhliadnuc od rozporov vo výpovediach poškodenej, v konečnom dôsledku z jej výpovede na hlavnom
pojednávaní plynie, že peniaze, ktoré mala obžalovanému aj D. A. poskytnúť z úveru, ktorý zobrala, im

obom poskytla osobitne, najprv mala dať peniaze A., ktorý mal vybaviť hypotéku a potom Z., ktorý mal
vybaviť exekútora, aby sa exekúcia jej syna zastavila. Napriek účelu, za akým mal podľa jej výpovede
obžalovaný peniaze vylákať, neposkytla ani ona, ani jej syn obžalovanému žiadne údaje o prípadných
exekúciách, ani meno exekútora, u ktorého by to bol mal obžalovaný vybaviť.

Za takejto dôkaznej situácie potom nie je možné mať za vyvrátené tvrdenie a obranu obžalovaného, že
peniaze, ktoré mu poškodená poskytla boli pôžičkou, ktorú jej potom následne aj splatil, naviac, keď aj z
výpovede svedka E. P., ktorý syna poškodenej s obžalovaným H. Z. zoznámil a následne obžalovaného
kontaktoval aj s poškodenou, vyplýva, že obžalovaný požiadal poškodenú o finančnú pôžičku v sume
2 000,- eur, ktoré mu poškodená požičala, a bol pritom aj prítomný, a túto pôžičku potom obžalovaný
poškodenej sčasti prostredníctvom neho vrátil.

Obranu obžalovaného napokon potvrdzuje aj zmluva o pôžičke, ktorá bola uzavretá dňa 15.07.2013
medzi poškodenou a H. Z. u notára D.. R. J., z obsahu ktorej vyplýva, že jej predmetom sú peňažné
prostriedky vo výške 2 000,- eur, ktoré veriteľ (teda E. P.) dala dlžníkovi (teda H. Z.) osobne do rúk v
mesiaci január 2013,

Vzhľadom na existenciu uvedeného dôkazu aj pri vyjadrení poškodenej o dôvodoch, pre ktoré mala byť
táto zmluva uzatvorená, nie je ani podľa názoru krajského súdu možné urobiť iný záver, než ku ktorému
dospel súd prvého stupňa.

Rozhodnutie okresného súdu teda považuje krajský súd za správne, odvolacie námietky prokurátora za
nedôvodné, a preto jeho odvolanie v zmysle § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.