Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/530/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614205347
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614205347.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: BL Telecom collection s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 47 155 113, zastúpeného Advokátkou kanceláriou Soukeník -
Štrpka s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14 proti žalovanej: U. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. K.
Z. XX, o zaplatenie 382,78 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová

Ves zo dňa 12.9.2016 č.k. 8C/177/2014-101 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania Združenia na ochranu spotrebiteľa OBRANA.

Združenie na ochranu spotrebiteľa OBRANA má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi 133,83 eur s príslušenstvom bližšie špecifikovaným vo výroku rozsudku. Konanie, čo
do sumy 248,95 eur zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiadna zo strán sporu
nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodol, že Združenie na ochranu spotrebiteľa OBRANA, Park
Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923 má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30%.

2. O povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 133,83 eur s prísl. rozhodol v súlade so zákonom č.
610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v spojení s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď
uzavrel, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej služby v súvislosti so zmluvou o pripojení,
preto zaviazal žalovanú na úhradu súm za tieto poskytnuté služby spolu s príslušenstvom. Konanie v
časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur zastavil, nakoľko žalobca vzal žalobu v tejto
časti pred začatím pojednávania späť. V časti týkajúcej sa 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 248,95

eur od 4.3.2012 do zaplatenia žalobu zamietol, keď uzavrel, že žalobca nemá nárok na príslušenstvo
pohľadávky týkajúce sa zmluvnej pokuty, keďže dojednanie o zmluvnej pokute považoval za absolútne
neplatné.

3. O trovách konania medzi stranami sporu rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, § 262
ods. 1 C.s.p. tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Prihliadol pritom na tú

skutočnosť, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 382,78 eur a súd jeho žalobe vyhovel čo
do sumy 133,83 eur, ktorá predstavuje 35% zo žalovanej istiny. Žalobca vzal žalobu čiastočne späť čo do
sumy 248,95 eur bez uvedenia dôvodu a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by k späťvzatiu žaloby v tejto
časti došlo po čiastočnej úhrade zo strany žalovanej, preto zásadne platí, že k späťvzatiu žaloby došlo
výlučne zavinením žalobcu. Žalovanej preto vznikol nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému
žalobcovi, avšak táto si náhradu trov konania neuplatnila.4. Pokiaľ ide o trovy konania uplatnené Združením na ochranu spotrebiteľa OBRANA, v čase vstupu
tohto združenia bol účinný Občiansky súdny poriadok, ktorý upravoval inštitút vedľajšieho účastníka
- právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti bola ochrana práv podľa osobitného predpisu v súlade

s § 93 ods. 2 O.s.p. a tento vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník
(§ 93 ods. 4 O.s.p.). V priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy a v čase zastavenia konania
už inštitút vedľajšieho účastníctva neexistoval. Združenie na ochranu spotrebiteľa OBRANA v pozícii
vedľajšieho účastníka vo svojom písomnom vyjadrení podalo právny rozbor veci, uviedlo, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu - vec a zmluva, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, obsahuje neprijateľnú

zmluvnú podmienku, a to uplatňovanie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur. Uvedená argumentácia
prispela k procesnému, aj keď nie úplnému úspechu žalovanej v konaní v rozsahu 30%, preto v súvislosti
s náhradou trov konania tohto združenia súd prvej inštancie vyslovil názor, že mu prináleží náhrada trov
konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p., a to podľa pomeru úspechu žalovanej v spore. Predmetom
konania bol nárok o zaplatenie 382,78 eur s prísl., pričom vo výške 133,83 eur bol tento nárok žalobcovi
aj priznaný, avšak vo výške 248,95 eur bol žalobca neúspešný, keďže zavinil zastavenie konania v tejto

časti. Úspešnosť žalovanej je teda v rozsahu 30% (65% - 35%). Preto priznal Združeniu na ochranu
spotrebiteľa OBRANA náhradu trov konania v rozsahu 30%.

5. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči výroku o trovách konania Združenia na ochranu spotrebiteľa
OBRANA v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.

a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozhodnutie v napadnutej časti zrušil. V dôvodoch odvolania vytkol
súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
Predpokladom priznania trov právneho zastúpenia niektorej zo strán sporu, ako aj intervenientovi je v
prvom rade účelnosť vynaložených trov. Podľa názoru odvolateľa intervenient žiadnym spôsobom nie
je schopný ovplyvniť priebeh konania alebo zabezpečiť iný výsledok, ku ktorému by nedospel sám súd.

Jeho prítomnosť je v konaní nepochybne motivovaná len prospechom v podobe trov konania na úkor
účastníka konania. Tieto úkony sú jednoznačne nadbytočné a neúčelné a nie je možné ich priznať. V
tej súvislosti poukázal na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Tiež poukázal
na to, že Ministerstvo hospodárstvo SR podporuje činnosť spotrebiteľských združení aj prostredníctvom

dotácií na zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdmi. Prijatím dotácie zo štátneho rozpočtu
a priznanou náhradou trov konania by bola dvakrát hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní. V
tej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo/9/2013, ktorý sa zaoberal
možnosťou priznania trov právneho zastúpenia intervenientovi a dospel k záveru, že trovy konania
vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach,

kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu
v tej-ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie
alebo bránenie práva na súde. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo/5/2013,
týkajúce sa trov konania v tzv. hromadných veciach. Odvolateľ poukázal aj na iné rozhodnutia krajských
súdov,ktorésastotožnilisjehonázoromoneúčelnostivynaloženýchtrovvedľajšiehoúčastníka.Navyše,

pokiaľ súd v pôvodnom rozhodnutí rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania
nepriznáva, nie je možné priznať trovy konania ani vedľajšiemu účastníkovi.

6. Združenie na ochranu spotrebiteľa OBRANA vo vyjadrení k odvolaniu navrhlo potvrdiť rozsudok v
napadnutom výroku ako vecne správny a uplatnilo náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasilo s

argumentáciou odvolateľa a poukázalo na to, že stúpa význam a úloha subjektov vystupujúcich na
ochranu spotrebiteľa, ktorých činnosťou a procesnou aktivitou dochádza k naplneniu zákonodarcom
sledovaného cieľa právnej úpravy v oblasti spotrebiteľských zmlúv a ochrany spotrebiteľov, ako tomu
bolo aj v konkrétnom prípade. Žalobca dlhodobo a opakovane uplatňuje voči spotrebiteľom nároky z
neprijateľných podmienok zo spotrebiteľských zmlúv, resp. premlčané pohľadávky, preto je potrebné

opakovane vystupovať na ochranu spotrebiteľov, využívajúc konkrétne procesné postupy v závislosti
od okolností konkrétneho prípadu. Poukázalo na to, že žalobca podáva formulárové hromadné žaloby
na vymáhanie nárokov z neprijateľných zmluvných podmienok, preto by bolo namieste aplikovať voči
žalobcovi ust. § 257 C.s.p. V súvislosti s nárokom vedľajšieho účastníka na trovy konania poukázal na
viacero rozhodnutí krajských súdov.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.8. Uznesenie je vo výroku o trovách konania Združenia na ochranu spotrebiteľa OBRANA vecne
správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

9. Pokiaľ žalobca namietal, že vedľajší účastník (§ 93 ods. 2 O.s.p.) nemá právo na právne zastúpenie,
resp. že mal konať v konaní sám bez nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, odvolací súd uvádza,
že tento názor nemá oporu v platnom procesnom práve.

10. Podľa právnej úpravy O.s.p. účinnej do 31.6.2016 účastníci majú v občianskom súdnom konaní
rovnaké postavenie (§ 18 prvá veta O.s.p.). Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom,
ktorého si zvolí (§ 24 prvá veta O.s.p.). Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.
Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť (§ 25 ods. 1 O.s.p.). Z tohto ustanovenia je
možné jednoznačne vyvodiť, že vedľajší účastník rovnako ako účastník konania mal právo podľa vtedy
platnej úpravy na zastúpenie advokátom. Toto právo mu patrilo bez ohľadu na to, či niekto z jeho členov

má právnické vzdelanie alebo nie. Právo na právnu pomoc vyplývalo aj z článku 47 ods. 2 Ústavy SR.

11. Odvolací súd preto uzavrel, že vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania a
pokiaľ mal právo na zastúpenie advokátom, mal právo aj na náhradu trov právneho zastúpenia.

12. Neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že vedľajšiemu účastníkovi nevznikol nárok na náhradu trov
konania. Nárok vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania sa odvíja od úspechu strany sporu, na
ktorej strane vedľajší účastník vystupoval. V danom prípade z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30%, keďže bola v konaní v
tomto rozsahu úspešnou, preto aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na jej strane vznikol nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 30%.

13. Účastník konania vrátane vedľajšieho účastníka má právo iba na náhradu účelne vynaložených trov.

14. Združenie na ochranu spotrebiteľa OBRANA vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník na strane

žalovanej, a tomuto vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania voči neúspešnému
žalobcovi. Vedľajší účastník vstúpil do konania písomným podaním zo dňa 10.6.2014 a uznesením
súdu prvej inštancie zo dňa 10.12.2014, právoplatným dňa 18.4.2016 bol pripustený vstup Združenie na
ochranu spotrebiteľa OBRANA do konania ako vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník sa vyjadril vo
veci podaním zo dňa 19.4.2016, v ktorom spochybnil nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo

výške 248,95 eur, pričom v tomto podaní ozrejmil skutkovo aj právne dôvody, pre ktoré by žaloba mala
byť v tejto časti zamietnutá. Zároveň týmto podaním vzniesol aj námietku premlčania nároku žalobcu
ohľadom zaplatenia sumy 248,95 eur. Potom, ako to vyjadrenie bolo doručené žalobcovi cestou jeho
právneho zástupcu dňa 2.5.2016, žalobca podaním zo dňa 6.6.2016 doručeným súdu prvej inštancie
dňa 7.6.2016 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 248,95 eur s prísl. bez uvedenia dôvodu.

15. Za takejto procesnej situácie, pokiaľ žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 248,95 eur
potom, ako vedľajší účastník podal vo veci vyjadrenie, v ktorom spochybnil nárok žalobcu v tejto časti a z
obsahu spisu nevyplýva, že by k čiastočnému späťvzatiu žaloby ohľadom tohto nároku zo strany žalobcu
došlo potom, ako žalovaná tento nárok splnila, možno uzavrieť, že skutková a právna argumentácia zo

strany vedľajšieho účastníka mala za priamy následok späťvzatie žaloby žalobcom v tejto časti.

16. Správne preto súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, 2 C.s.p.
v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalovanej patrí nárok na náhradu trov konania voči
neúspešnému žalobcovi v rozsahu 30% a z rovnakého dôvodu patrí nárok na náhradu trov konania

v rovnakom rozsahu aj Združeniu na ochranu spotrebiteľa OBRANA, ktoré vystupovalo na strane
žalovanej.

17. Zároveň správne súd prvej inštancie posudzoval účelnosť vynaložených trov konania zo strany tohto
združenia, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu z dôvodov vyššie uvedených možno považovať za

účelne vynaložené. Uplatnené trovy konania zo strany združenia boli vynaložené v súvislosti s úkonmi
vykonanými v prospech žalovanej a v súvislosti s právnymi službami, ktorých vykonanie malo vplyv na
rozhodnutie súdu, preto tieto je potrebné považovať za účelne vynaložené.18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o trovách konania Združenia
na ochranu spotrebiteľa OBRANA podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania však vznikol Združeniu na ochranu
spotrebiteľa OBRANA, ktoré bolo v odvolacom konaní úspešné.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).