Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Ek/85/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117229187
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nina Kollová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6117229187.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného maloletého W. M., Q.. C.. XX.XX.XXXX,
D. M. Ú. XXX/XX, XXX XX A., H. H. N. M., Q.. C.. XX.XX.XXXX, D. M. Ú. XXX/XX, XXX XX A., právne
zastúpený JUDr. Anna Jamborová- advokát, so sídlom Farská 5, 949 01 Nitra, proti povinnému Ľ. M.,
Q.. C.. XX.XX.XXXX, D. M. X. P. XXX/X, XXX XX A. J., o vymoženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku

z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 23.08.2017 domáhal od povinného vymoženia
výživného na základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 26.09.2012,

č. k. 26P/251/2012-29.

2. Predmetným rozhodnutím súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľky uzavreté s odporcom
rozviedol, a maloleté dieťa zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, pričom otca zaviazal
prispievať na jeho výživu sumou 150 Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

3. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie podaného spolu s prílohami zistil, že návrh na
vykonanie exekúcie podala matka oprávneného, ktorá sa v návrhu na vykonanie exekúcie v časti „A)
Účastníci konania a ich zákonní zástupcovia“ formulára uviedla ako oprávnená, a nie ako zákonný
zástupca oprávneného.
4. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok"), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

5. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí
rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

6. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom

konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený apovinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

7. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

8. Podľa § 28 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej
len „Zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

9. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

10. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak
druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Preto
aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho
rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

11. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré
nie je spôsobilé.

12. Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

(1) spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti
(spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. (2) Plnoletosť sa nadobúda
dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím
manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením
manželstva za neplatné.

13. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „C. s. p.“/ procesnú
subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

14. Podľa § 67 C. s. p. každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť

na právne úkony.

15.Podľa§161ods.1aods.2C.s.p.,aktentozákonneustanovujeinak,súdkedykoľvekpočaskonania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale
jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.21. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

22. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva
príslušnému súdu a musí obsahovať označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konania
fyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom
narodenia alebo iným identifikačným údajom.

23. Podľa § 48 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva
príslušnému súdu a musí obsahovať označenie zástupcu oprávneného, a ak návrh podáva viacero
oprávnených, označenie spoločného zástupcu oprávnených.

24. Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného

poriadku, súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Súd v prvom rade prihliadol na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle §
161 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Následne skúmal, či návrh na
vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád uvedených v § 48 Exekučného
poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. Súd sa predovšetkým zaoberal otázkou vecnej

legitimácie vyplývajúcej z § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva,
podľa ktorého je účastník subjektom práva (oprávnenia alebo povinnosti), ktoré je predmetom konania.

25. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku je do vydania poverenia na vykonanie exekúcie účastníkom
konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a

povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor. Účastníkmi exekučného
konania sú teda predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní
je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a
koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna

alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho,
kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil
to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako
povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom
titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako

oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo
právo z exekučného titulu. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 12.09.2012 sp. zn. 6 Cdo 69/2012)

26. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona. Právo na výživu vzniká dieťaťu
narodením, je právom osobnej povahy, nemožno ho preniesť na iného, a to ani na strane povinnej osoby.

Pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému z rodičov
je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať zákonný zástupca - rodič, ktorému bolo
zverené do osobnej starostlivosti. Výživné je v každom prípade nárokom dieťaťa (nie rodiča). Platí to
aj v prípade maloletého dieťaťa, preto aj keď je rozhodnutím súdu určené, že povinný rodič má platiť
výživné maloletého dieťaťa do rúk druhého rodiča (ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti),

došlo iba k vymedzeniu subjektu (tzv. platobného miesta), ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho
nemožno plniť do rúk subjektu nespôsobilého na právne úkony (maloleté dieťa). Takýmto vymedzením
rodiča prijímajúceho výživné v mene dieťaťa nespôsobilého na právne úkony, nedochádza k prechodu
výživného na tohto rodiča.

27. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)
28. Matke oprávnených Exekučný poriadok postavenie účastníka konania nepriznáva. V takomto
prípade matka síce má procesnú subjektivitu podľa § 61 C. s. p., ale nemá vecnú spôsobilosť vystupovaťako účastník, pretože nie je spôsobilá brať na seba práva alebo povinnosti v konkrétnom právnom
vzťahu, ktorý je predmetom konania. Ide o prípad na strane oprávnenej, keď nemôže byť nositeľom
oprávnenia podľa exekučného titulu, a to pre neexistenciu právneho vzťahu k predmetu konania. V

dôsledku chýbajúceho právneho vzťahu oprávnenej k predmetu konania, nie je splnená základná
podmienka pre to, aby mohla byť oprávnená nositeľom práv, núteného výkonu ktorých sa domáha.
Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie
konania meritórnym rozhodnutím (ZSP č. 49/2001).

29. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka - matka nie je oprávnená požadovať splnenie nároku z
exekučnéhotitulu,súdprirozhodovaníonávrhunavykonanieexekúciezistilrozpornávrhunavykonanie
exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a)
Exekučného poriadku, návrh oprávneného zamietol.

30. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

31. Podľa § 199c ods.1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre

vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie,
platí trovy podľa § 198 ods.2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre
maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods.1 písm.d) súd.

32.Nakoľkosúdnávrhnavykonanieexekúciezamietolaideodôvod,ktorýmožnopričítaťoprávnenému,
súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.