Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. september 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/160/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116209872
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116209872.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX/XX, XXX XX R., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Igor
Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške
300 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 300 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne z tejto sumy od 12.06.2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 98 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 11.05.2016 žalobca požadoval na žalovanom zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinia vo výške 300 €. Svoj nárok odvodzoval z toho, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 25C/252/2015 bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa. Žalobou

sa domáhal neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená k zmluve č. XXXXXXXXXX
dňa 27.01.2004. V konaní bol úspešný a rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 25C/252/2015 z
08.10.2015, ktorý sa stal právoplatný 09.12.2015, bola dohoda určená za neplatnú. Následne v žalobe
žalobca cituje časť odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 25C/252/2015. Žalobca
následne cituje § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Žalobca má za to, že dodávateľ
zneužil svoje postavenie, nepostupoval voči nemu ako spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou, porušil
zákon a vykonával zrážky z jeho mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, preto od neho

požaduje primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie žalobca požadoval
vo výške 300 €.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním došlým súdu dňa 04.07.2016, v ktorom uviedol nasledujúce:

- podľa žalovaného predpokladom úspešného uplatnenia práva na primerané finančné zadosťučinenie
je s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa preukázanie, že žalovaný

svojim konaním porušil súčasne (kumulatívne) ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného
právneho predpisu,
- podľa žalovaného predpokladom aplikácie inštitútu finančného zadosťučinenia je, že na strane žalobcu
vznikla ujma, inak niet čo reparovať,- žalovaný poukazuje na to, že nie každé rozhodnutie súdu ohľadne spotrebiteľov možno považovať
za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa
alebo osobitnými predpismi a má za to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

25C/252/2015 išlo o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.. V konaní nebolo uplatňované
porušenie práva, či povinnosti v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľov a osobitných právnych
predpisov.,
- podľa žalovaného, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, že zo strany žalobcu skutočne
došlokporušeniuprávalebopovinnostíustanovenýchzákonomoochranespotrebiteľaaleboosobitnými

predpismi.

3. Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu ako aj obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.
25C/252/2015 a zistil nasledujúce:

4. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 25C/252/2015, právoplatným dňa 09.12.2015 bolo určené,

že Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.01.2004 uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným je neplatná. V odôvodnení rozsudku bolo uvedené, že súd: „Po preskúmaní
zmluvy o úvere ako aj uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy dospel k názoru, že žalobkyňa má
postavenie spotrebiteľa, nakoľko zmluva o úvere ako aj Dohoda o zrážkach zo mzdy mali formulárový
charakter a obsah takýchto zmlúv nemohla žalobkyňa takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť. Z obsahu

Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že táto slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z
poskytnutého úveru s tým, že žalobkyňa ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu ho nemohla
jednak ovplyvniť a inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný a žalobkyňa tiež nemohla ovplyvniť
obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Z celého konania žalovaného tak vyplýva, že účelom takéhoto
zabezpečenia jeho pohľadávky bolo aby vylúčil zo súdneho prieskumu pohľadávku uplatňovanú voči

žalobkyni. Súd tiež poukazuje na to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulárovej zmluvy,
v bode 3 je napísaná drobným písmom a podpisom zmluvy musela žalovaná automaticky podpísať aj
túto dohodu. Zároveň samotné znenie Dohody vo vzťahu k výške pohľadávky, ktorú má zabezpečovať
je neurčité, s poukazom na to, že žalovanému by sa podľa tejto dohody malo plniť nielen pri omeškaní
žalobkyne s plnením tejto úverovej zmluvy ale aj pri omeškaní s plnením inej pohľadávky spoločnosti. Z

tejto formulácie nie je zrejmé o akú inú pohľadávku ide a čoho by sa mala týkať. S poukazom na tieto
skutočnosti mal súd za to, že dohoda zo zrážkach zo mzdy je pre rozpor s § 37 a § 39 OZ neplatná.“

5. Súd ďalej vykonal dôkaz správou FNsP Prešov (č. l. 7), z ktorého vyplýva, že na úverovú zmluvu, u
ktorej bola Dohoda o zrážkach zo mzdy vyhlásená za neplatnú, bola zo mzdy žalobcu zrazená suma v

roku 2009 vo výške 92,07 €, v roku 2010 vo výške 122,98 € a v roku 2011 vo výške 92,40 €.

6. Súd z pripojeného spisu 25C/252/2015 vykonal dôkaz úverovou zmluvou z č. l. 5, listom adresovaným
žalovaným zamestnávateľovi žalobcu s názvom „Výplata zo zrážok zo mzdy“ (č. l. 6), vyjadrením v tomto
konaní žalovaného k žalobe z č. l. 30-32, pričom z tohto vyjadrenia považuje za dôležité nasledujúce:

„Odporca (Home Credit Slovakia - poznámka OS Prešov) považuje za potrebné uviesť, že vzniknutú
pohľadávku uzavretú z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX vymáhal v súdnom konaní vedenom na
Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 10C/377/2012-42 podaním návrhu na začatie konania, ktorý bol
doručený na Okresný súd v Prešove dňa 05.10.2012.Okresný súd v Prešove v predmetnej veci vydal
platobný rozkaz, proti ktorému navrhovateľka zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko

podala odpor, v ktorom vzniesla námietku premlčania. Pohľadávka bola zosplatnená listom zo dňa
22.01.2009 a návrh na začatie konania bol podaný dňa 05.10.2012 po uplynutí 3-ročnej premlčacej
doby. Odporca prostredníctvom advokátskej kancelárie ERASMUS Legal s.r.o., ktorá ho v konaní právne
zastupovala, keďže vznesenou námietkou premlčania protistrana zabránila vymáhateľnosti uplatnenej
pohľadávky a z dôvodu hospodárnosti, zobrala podanú žalobu späť. Konanie bolo dňa 15.01.2013

uznesením 10C/377/2012-42 zastavené.“

7. Súd tiež vykonal dôkaz listom žalovaného adresovaným zamestnávateľovi žalobcu z č. l. 44, ktorý je
zo dňa 16.06.2015 a ktorým žalovaný oznamuje zamestnávateľovi žalobcu ukončenie výplaty zrážok zo
mzdy okrem iného aj na úvere, súčasťou ktorého bola neplatná dohoda o zrážkach zo mzdy.

8. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

„Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 - Osoba, ktorá
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnýmipredpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Podľa§3ods.5poslednávetazákonač.250/2007Z.z.vzneníúčinnomod10.6.2013-Spotrebiteľ,ktorý

na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
9.Vovzťahukvyššiecitovanémuustanoveniuzákonač.250/2007Z.z.,čiužvpôvodnomaleboterajšom
znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje

žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba
určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte
zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti
poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o
ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Pri
výklade § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 treba zdôrazniť, že

zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma
nastala alebo čo len hrozila. Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme
spotrebiteľa.), tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Po 09.06.2013
právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke

preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo
osobitnými predpismi. Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by
sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená
dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z.z. žiadnu postupnosť satisfakčných

prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné zadosťučinenie za porušenie
spotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita tohto porušenia.

10. Pokiaľ ide o znenie relevantného § 3 ods.5 ZOS - „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi“ má súd za to, že

nie je viazaný doslovným znením zákona a výklad podaný žalovaným nie je správny. Doslovné znenie
síce jazykovým výkladom zvádza k tomu, že porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi sa musí udiať kumulatívne z dôvodu použitia zlučovacej spojky
„a“ ale iba jazykový výklad však k správnemu výkladu právnej normy nestačí.

11. Ústavný súd ČR a NSS ČR v jazykovému výkladu právnej normy uviedli - Naprosto neudržitelným
momentem používání práva je jeho aplikace, vycházející pouze z jeho jazykového výkladu. Jazykový
výklad představuje pouze prvotní přiblížení se k aplikované právní normě. Je pouze východiskem pro
objasnění a ujasnění si jejího smyslu a účelu (k čemuž slouží i řada dalších postupů, jako logický a
systematický výklad, výklad e ratione legis atd.). Mechanická aplikace abstrahující, resp. neuvědomující

si, a to buď úmyslně, nebo v důsledku nevzdělanosti, smysl a účel právní normy, činí z práva nástroj
odcizení a absurdity (Pl. ÚS 33/97). Soud [...] není absolutně vázán doslovným zněním zákonného
ustanovení, nýbrž se od něj smí a musí odchýlit v případě, kdy to vyžaduje ze závažných důvodů účel
zákona, historie jeho vzniku, systematická souvislost nebo některý z principů, jenž mají svůj základ
v ústavně konformním právním řádu jako významovém celku. Je nutno se přitom vyvarovat libovůle;

rozhodnutí soudu se musí zakládat na racionální argumentaci (Pl. ÚS 21/96).

12. Doslovný (gramatický) výklad není jedinou metodou interpretace právní normy; není ani metodou
nejspolehlivější ((1133/2007 Sb. NSS). Otrocké následování doslovného znění zákona [...] nemá
v moderním právním státě opodstatnění (1940/2009 Sb. NSS). Za podstatný súd považuje výklad

teleologický. Podľa učebnice Teorie práva autorů J. Boguszak, J. Čapek, A. Gerloch - usiluje soud při
teleologickém výkladu o postižení smyslu, resp. cíle právní normy v souvislosti s nejvšeobecnějšími
podmínkami … v nichž se má norma realizovat. Jde tedy o hledání účelu zákonného ustanovení, a to
v kontextu společenských podmínek v okamžiku provádění interpretace.

13. Procesný súd má teda za to, že cieľom zákonodarcu nebolo obmedziť počet prípadov, pri ktorých sa
spotrebiteľ môže domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, práve naopak a preto je v citovanej
právnej norme spojku „a“ potrebné vykladať vo význame „alebo“.14. Podľa § 4 ods.6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Ak sa zmluva medzi predávajúcim a
spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky

formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto
podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

15.VyhlásenímDohodyozrážkachzomzdyzaneplatnúzdôvodujejneurčitostitakzostranydodávateľa
došlo minimálne k porušeniu zákonného ustanovenia citovaného v bode 14. odôvodnenia.

16. Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba
vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby
dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi
a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s
nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre

ostatnýchspotrebiteľovvtom,žemožnopredpokladať,žedodávateľsakonania,ktoréhosadopustilvoči
nemu,užvočiďalšímspotrebiteľomnedopustí,prípadnesahonedopustívtakejintenzite.Jetedamožné
dospieť k záveru, že výška nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3 ods.5 ZOS môže zodpovedať výške
finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo mu bola spôsobená.

17. V prejednávanej veci pre určenie výšky priznaného primeraného finančného zadosťučinenia súd
považuje za rozhodujúce to, že na základe neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy boli žalobcovi
vykonané zrážky zo mzdy v rozsahu cca 300 € ale najmä to, že napriek tomu, že konanie o žalobe
žalovaného na zaplatenie nedoplatku týkajúceho sa zmluvy č. XXXXXXXXXX bolo ukončené už v roku
2013, o zastavenie zrážok požiadal zamestnávateľa žalobcu až v roku 2015. Z toho vyplýva, že napriek

tomu, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi bola nevymáhateľná, žalovaný ponechal možnosť,
aby zamestnávateľ žalobcu po obdobie viac ako dvoch rokov naďalej vykonával zrážky zo mzdy. V
tomto konaní žalovaného vidí súd jeho zlý úmysel rozhodujúci pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia. Takýmto postupom, ak by boli zrážky zo mzdy vykonávané (k čomu pravdepodobne
nedošlo len preto, že mzda žalobcu nestačila k výkonu všetkých zrážok týkajúcich sa jednotlivých zmlúv

o úveroch, ktoré mala uzatvorené), bolo by došlo k preplateniu úveru zo strany žalobcu napriek tomu,
že pohľadávka žalovaného už vymáhateľná nebola, čo tento dobre vedel.

18. Splatnosť primeraného finančného zadosťučinenia nie je zákonom stanovená. Súd teda vychádzal §
563 OZ - Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí,

je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalovaný bol na plnenie
vyzvaný doručením žaloby dňa 10.06.2016, plniť mal dňa 11.06.2016 a dňom 12.06.2016 sa dostal do
omeškania. Podľa § 3 NV SR č. 87/1995 Z.z. - Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 12.06.2016 bola základná úroková sadzba ECB - 0,00% ročne a

výška úrokov z omeškania tak je 5,00% ročne.

19. Náhrada trov konania - Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
PodľaNSČRsp.zn.23Cdo/2585/2015-„Úspěchvevěcipřirozhodováníonáhraděnákladůpotřebných
k účelnému uplatňování nebo bránění práva proti účastníku, který ve věci úspěch neměl, se poměřuje
ve smyslu § 142 o. s. ř. Úspěch účastníka podle § 142 odst. 1 o. s. ř. v řízení o zaplacení peněžité

pohledávky se poměřuje i co do úspěchu ohledně uplatněného úroku z prodlení. Nejvyšší soud přijal
uvedený právní názor ve shodě s nálezem Ústavního soudu sp. zn. I. ÚS 2717/08, v němž Ústavní soud
dospěl k závěru, že pokud je předmětem civilního řízení vedle pohledávky též její příslušenství (např.
úroky z prodlení), je nutno při rozhodování o náhradě nákladů dle míry úspěchu ve věci zvážit míru
úspěchu v celém sporu, tj. nejen ohledně pohledávky, ale též stran jejího příslušenství.“

Žalobca požadoval zaplatenie sumy 300 € + 5,65 € (vyčíslený úrok z omeškania úrok z omeškania vo
výške 8,00% ročne zo sumy 300 € od 11.06.2016 do 05.09.2016 - deň rozhodnutia súdu) = 305,65 €.
Žalobcovi bola priznaná suma 300 € + 3,49 € (vyčíslený úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo
sumy 300 € od 12.06.2016 do 05.09.2016) = 303,49 €.Úspech žalobcu - 99%, úspech žalovaného - 1%, čistý úspech žalobcu 98%. Žalobcovi tak patrí náhrada
98% z účelne vynaložených výdavkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.

Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p.

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.