Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. máj 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816201618
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816201618.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: Consumer Finance

Holding a.s. so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO 35 923 130, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát
so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti odporkyni: X. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom T., Y.. C. XX/X, o
zaplatenie 472,84 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 10.2.2016 uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie 472,84 eur s
úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 7.4. 2013 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania.

Účastníci uzavreli dňa 14.2.2012 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol odporkyni celkovú
sumu pôžičky 972,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala odporkyňa splácať pôžičku v 60 mesačných
splátkach v sume 16,20 eur, pričom uhradila len sumu 208,62 eur.

Súd uznesením sp. zn. 15C/24/2016-15 zo dňa 17.3.2016 zastavil konanie o zaplatenie 66,82 eur
z dôvodu späťvzatia návrhu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty.

Odporkyňa vzniesla námietku premlčania práva navrhovateľa vzhľadom k tomu, že návrh bol podaný
na súd vo februári 2016, pričom išlo o pôžičku z roku 2012 a k zosplatneniu úveru došlo v roku 2013.
Odporkyňa tvrdila, že ešte aj v roku 2014 posielala splátky na tento úver, čo nebolo zohľadnené.
Nenamietala, že uzavrela predmetnú zmluvu o pôžičke, ako i to, že jej bola poskytnutá pôžička 400,-
eur a túto mala splácať v splátkach po 16,20 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyni, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o poskytnutí najľahšej

pôžičky z 14.2.2012, VOP platné od 1.10.2010, predžalobnou upomienkou spolu s doručenkou,
prehľadom splátok a úhrad, písomným vyjadrením navrhovateľa z 27.4.2016, na základe čoho zistil
tento skutkový stav:

Dňa 14.2.2012 bola uzavretá zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 3520514150, typ pôžičky
SLP QFD - najľahšia, pričom poskytnutá pôžička bola vo výške 400,- eur, termín konečnej splatnosti
2/2007, splátka s poistením 16,20 eur, splátka 16,20 eur, celková suma pôžičky 972,- eur,

sadzba poistenia 0,0 %, počet splátok 60, ročná úroková sadzba 52 %, RPMN 52 %, priemerná
hodnota RPMN 45,66 %. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporkyňa úver splácala splátkami
dňa 20.3.2012 v sume 16,20 eur, dňa 20.4.2012 v sume 16,20 eur, dňa 20.5.2012 v sume 16,20
eur, dňa 3.7.2012 16,20 eur, dňa 24.7.2012 v sume 16,20 eur, 7.9.2012 v sume 16,20 eur, dňa9.10.2012 v sume 16,20 eur, dňa 17.12.2012 v sume 34,02 eur, dňa 6.8.2014 v sume 41,20 eur, dňa
22.9. 2014 v sume 20,- eur. Spolu uhradila čiastku 208,62 eur. Z predžalobnej upomienky z 14.3.2013
vyplýva, že navrhovateľ vyzýval odporkyňu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade

so Všeobecnými obchodnými podmienkami, a to z dôvodu, že odporkyňa nereagovala na doterajšie
výzvy. Upomienka bola doručovaná odporkyni na adresu uvádzanú v zmluve, odporkyňa si zásielku
nevyzdvihla v odbernej lehote.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení z 27.4.2016 poukázal na to, že odporkyňa mala uhradiť sumu

605,83 eur, ďalej bola povinná uhradiť zmluvnú pokutu 10 % z dlžnej splátky, ktorú si zmluvné strany v
prípade porušenia povinností dohodli v zmysle čl. 11 bod 11.2 Všeobecných obchodných podmienok,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorú navrhovateľ požadoval v sume 66,82 eur. Zmluvnú
pokutu však zobral v časti 66,82 eur späť. Súčasťou pohľadávky sú v zmysle bodu 11.4 VOP aj
náklady, ktoré vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si uplatňuje vo výške 8,81 eur,
pričom ide o náklady spojené s uplatnením v zmysle § 121 odst. 3 Občianskeho zákonníka. Dlh

odporkyni potom predstavuje 406,02 eur.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi..

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V predmetnej veci má súd preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá
je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, pretože odporkyňa požiadala navrhovateľa
o pôžičku v súvislosti s pokrytím svojich osobných potrieb a na základe tejto žiadosti navrhovateľ
poskytol úver, ktorým uvedené financovala. Svojou povahou ide však o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v

čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je
zrejmé, že navrhovateľ ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere
odporcovi ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu konala ako fyzická
osoba spotrebiteľ.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona a berúc do
úvahy vznesenú námietku premlčania uplatneného práva navrhovateľa, súd návrh zamietol v celosti
ako nedôvodný. Podľa zmluvy mala odporkyňa úver splatiť v splátkach po 16,20 eur v počte splátok
60 mesiacov a takto mala zaplatiť celkom navrhovateľovi sumu 972,- eur. V zmluve je uvedený len
údaj o RPMN 52 %, ktorá sa rovná aj výške úrokovej sadzby 52%, iné náklady spojené so splatením

pôžičky sa v zmluve nenachádzajú. Vychádzajúc z uvedeného je potom zrejmé, že zmluva neobsahuje
presný údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, pretože tento nemôže byť uvedený údajom: 2/2017, ale musí byť uvedený
presným časovým údajom, teda dátumom, kedy konečná splatnosť úveru nastáva, tak, aby spotrebiteľ
mal jasnú predstavu o presnom časovom období, kedy bude úver splatný. Rovnako nie je v súlade

so zákonnou požiadavkou pri uvedení výšky a počtu splátok uvedený správny údaj o výške počte a
termínov splácania istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako predpokladá § 9 ods. 2 písm. k/citovaného
zákona. V zmluve sa nenachádza údaj o splatnosti mesačných splátok a v rámci nej istiny, úrokov a iné.
V zmluve nie sú jasne uvedené celkové náklady, ktoré musí spotrebiteľ v súvislosti s úverom poskytnúť /
§ 9 ods. 2 písm. j citovaného zákona/, zmluva poskytuje len údaj o celkovej sumy pôžičky, čo je

nesprávny údaj, pretože pôžička je v sume 400,- eur a suma 972,- eur nemôže byť celkovou sumou
pôžičky; správne mal veriteľ vyjadriť celkové náklady spojené s úverom tak, ako predpokladá § 9 ods. 2
písm. j/ zákona a § 19 odst. 2 zákona/. Spotrebiteľský úver sa preto v súlade s § 11 ods. 1 písm. a,
b/ citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda odporkyňa obdržala pôžičku
400,- eur, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, odporkyňa preukázateľne uhradila sumu

208,62 eur, bola by povinná navrhovateľovi ako právnemu nástupcovi veriteľa zaplatiť sumu 191,38 eur.

Pokiaľ ide o viazanosť Všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré majú byť súčasťou zmluvy, súd
udáva, že vyhlásenie dlžníka, že odporca ako dlžník je riadne s nimi oboznámený nemôže požívaťprávnu ochranu. Veriteľ takto vopred formuluje vyhlásenie o súhlase dlžníka s vopred naformulovanými
zmluvnými podmienkami, ktoré obsahujú dôležité ustanovenia o právach a povinnostiach odporcu ako
dlžníka. Sú formulované výrazne menším až nečitateľným písmom ako sú ustanovenia zmluvy na

prednej strane a sú takmer nečitateľné. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že dlžník ako spotrebiteľ
mal reálnu možnosť sa riadne oboznámiť s týmito zmluvnými podmienkami, a že ich v čase akceptácie
zmluvy aj riadne prijal. Ide preto podľa názoru súdu o neplatné zmluvné dojednanie podľa § 39 OZ
a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ odporca ako dlžník svojim
podpisom nemá inú možnosť len podpísať súhlas so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli

výlučne naformulované len stranou veriteľa a neboli nijako individuálne vyjednané.

Súd však posudzoval právo navrhovateľa s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania odporkyňou
a nakoniec i v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa i z pohľadu, či jeho právo
nie je premlčané. Jednotlivé mesačné splátky úveru tak ako bolo dohodnuté sa premlčujú v súlade s §
101 a § 103 Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej doby od splatnosti jednotlivých splátok. To

znamená, že splátky splatné tri roky pred podaním návrhu, t.j. splatné ku dňu 10.2.2013, a ktoré neboli
uhradené, sú premlčané. Z prehľadu splátok vyplýva, že odporkyňa uhrádzala splátky len spočiatku,
do omeškania sa dostala so splátkou v mesiaci október, november 2012. Konečná splatnosť úveru
bola dohodnutá pritom na február 2017. Vzhľadom na dátum podania návrhu 10.2. 2016 do úvahy
prichádzajú len nepremlčané splátky splatné ku dňu 10.2.2013 do konečnej splatnosti do februára 2017,

pretože všetky ostatné sa premlčali v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka uplynutím dohodnutej
lehoty splatnosti vždy k 20. dňu v mesiaci.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka listom z
14.3.2013, kedy bola odporkyňa preukázateľne v omeškaní so splátkou za mesiac január 2013, február
2013, marec 2013. Veriteľ musí pri zosplatnení dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba pri využití práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka už splatnosťou nezaplatenej splátky, t.j. v danom prípade

najmenej splátkou splatnou v januári 2013 a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp.
doručením odporcovi /§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/. Trojročná premlčacia doba v dôsledku
zosplatneniapretoneuplynulasplatnosťouposlednejsplátky,prektorúvyhlasovalmimoriadnusplatnosť,
ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie, ktorá
uplynula vjanuári 2013 apokiaľnavrhovateľpodalnávrh 10.2.2016,jezrejmé,žehopodal pouplynutí

zákonnej premlčacej doby. Pri využití práva na zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka
nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po omeškaní splátky k zosplatneniu, ale toto právo mu patrí až po tom,
čo uplynie lehota troch mesiacov od nezaplatenia splátky. Túto lehotu poskytuje zákon spotrebiteľovi,
aby si zaobstaral peňažné prostriedky na zaplatenie dlhovanej sumy a až po jej uplynutí nastáva strata
výhody splátok. To však nemá vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho

zákonníka, ktorá začína plynúť zročnosťou nesplnene splátky, v danej veci splatnej v januári 2013.

Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bola úspešná odporkyňa, ktorá

trovy konania neuplatnila, preto súd vyslovil, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, dvojmo.Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.