Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/147/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202631
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8514202631.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu T. T., nar. X.X.XXXX, bytom W. č.XX, XXX
XX B. C., občan SR, pr. zastúpený JUDr. Roman Frnčo, so sídlom Uralská 11, Košice, proti žalovanej M.
W., nar. XX.X.XXXX, bytom W. č. XX, XXX XX B. C., občianka SR, zast. JUDr. Jánom Kušnírom, bytom
Kojatice 26, v konaní o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Stará Ľubovňa č. k. 2C/115/2014-216 zo dňa 26.04.2016, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.:
„I. Súd zriaďuje vecné bremeno - právo cesty v prospech žalobcu spočívajúce v práve prechodu pešo
a autom cez parcelu C-KN XXXX/X orná pôda o výmere X XXX mX vedenej na Y. úrade B. C., odbor
katastra na LV č. XXXX pre obec B. C., kat. územie B. C. tak, ako je to znázornené v geometrickom
pláne geodeta V. B., vyhotoveného dňa X.X.XXXX, autorizačne overeného 2.9.2014, úradne overeného
10.9.2014, číslo plánu: XX/XXXX v prospech vlastníka nehnuteľností, a to vedených na Okresnom úrade
v B. C., katastrálny odbor, pre obec B. C., kat. územie B. C., LV č. XXXX parcely C-KN XXXX/X orná

pôda o výmer XXX m2, parcely C-KN XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX a rodinného
domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele C-KN XXXX.
II. Žalovaná je povinná trpieť a umožniť vlastníkovi pozemkov - žalobcovi vedených na Okresnom úrade
v B. C., katastrálny odbor, pre obec B. C., kat. územie B. C., LV č. XXXX parcely C-KN XXXX/X orná
pôda o výmere XXX m2, parcely C-KN XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX a rodinného
domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele C-KN XXXX vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu
pešo a autom cez parcelu C-KN XXXX/X orná pôda o výmere X XXX mX vedenej na Okresnom úrade

B. C. , odbor katastra na LV č. XXXX pre obec B. C., kat. územie B. C. tak, ako je to znázornené
v geometrickom pláne geodeta V. B., vyhotoveného dňa 2.9.2014, autorizačne overeného 2.9.2014,
úradné overeného 10.9.2014, číslo plánu: XX/XXXX, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.
III. Geometrický plán V. B. č. XX/XXXX tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.
IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 350 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.
V. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca nemá prístup s autom k svojej garáži, ktorá sa nachádza v
rodinnom dome žalobcu. Žalobca má okolo domu vo vlastníctve pozemok v šírke 2 metrov, čo mu
neumožňuje prejsť s vozidlom do garáže. Žalobca sa svojím návrhom domáhal zriadenia vecného
bremena v rozsahu, v akom bola prístupová cesta k rodinnému domu žalobcu využívaná jeho právnymipredchodcami od postavenia rodinného domu viac ako 20 rokov. Keďže žalobca ako vlastník stavby
- rodinného domu nie je vlastníkom priľahlého pozemku, cez ktorý by mal prístup autom do svoje
garáže a tento prístup nemožno zabezpečiť inak, súd jeho návrhu zriadiť vecné bremeno v prospech

vlastníka rodinného spočívajúce v práve cesty vyhovel. Rozsah tohto vecného bremena určil podľa
geometrického plánu V. M. č. XX/XXXX zo dňa 02.09.2014, ktorého vyplýva, že ide o riešenie v podstate
čonajmenejobmedzujúcevlastníkapriľahléhopozemku,tedažalovanú.Priurčeníodplatyzavyužívanie
vecného bremena súd prvej inštancie vychádzal z vyjadrení realitných kancelárií znalých pomerov v
danej oblasti. Rozpätie jednorazovej odplaty, t.j. odplaty na neobmedzený čas, odhadli na 270,- eur

až 340,- eur. Vychádzajúc z týchto odhadov súd prvej inštancie určil jednorazovú odplatu za zriadenie
vecného bremena v sume 350,- eur. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“)
3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Poukázala
na skutočnosť, že geometrický plán, na ktorý odkazuje súd prvej inštancie, bol vyhotovený bez
účasti žalovanej, ktorá je vlastníčkou parcely C-KN XXXX/X a zameranie bolo uskutočnené len za

prítomnosti geodeta a P. T., brata nebohého otca žalobcu. Žalovaná to považuje za neoprávnený
zásah do jej vlastníckych práv, a preto ho považuje za neplatný. So žalobcom rokovala o možnosti
uzavrieť mimosúdnu dohodu s tým, že by žalobca od žalovanej odkúpil časť pozemku podľa nového
geometrického plánu v takej rozlohe, aby bolo možné žalobcovi vojsť do garáže. Najskôr žalobca s
uzavretím mimosúdnej dohody súhlasil, v dôsledku čoho bol vypracovaný nový geometrický plán , ktorý

geodet vypracoval pod č. XX/XXXX zo dňa 21.05.2015. Dňa 09.09.2015 zaslal žalobca stanovisko k
ponuke žalovanej, v ktorom jej oznámil, že je ochotný zaplatiť za 1 m2 len 15,- eur (žalovaná požadovala
za 1 m2 40,- eur) vzhľadom na jeho finančné možnosti a s prihliadnutím, že sa jedná o ornú pôdu. V
priebehu konania žalobca zmenil právneho zástupca v dôsledku čoho bolo pojednávanie odročené až na
05.04.2016 a po pojednávaní dňa 26.04.2016 bol vynesený rozsudok, proti ktorému smeruje odvolanie

žalovanej. Žalovaná ďalej namieta, že súd prvej inštancie nepoužil ako základ rozhodnutia neskoršie
vyhotovenýgeometrickýplán,ktorýmbolavytýčenáprístupovácestaatiežskutočnosť,ženerešpektoval
prejavenú vôľu žalobcu, ktorý predtým súhlasil s kúpou uvedenej časti pozemku. Z uvedených dôvodov
navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie.
4. K odvolaniu žalovanej podal vyjadrenie žalobca. Poukázala na skutočnosť, že je irelevantné, že

geometrický plán bol vyhotovený bez účasti žalovanej. Žalobca je povinný v zmysle ust. § 120 OSP
označiť dôkazy preukazujúce, že ním navrhované zriadenie vecného bremena je nutné a potrebné. K
tomu musí jasne vyšpecifikovať petit žaloby, a to vrátane priloženia geometrického plánu. Je logické, že
žalovaná ako účastníčka konania, ktorá s týmto nesúhlasí, nemá záujem byť súčinná pri navrhovaných
dôkazoch zo strán žalobcu, a preto jej účasť pri takomto úkone nie je nevyhnutná. Žalobcovi nie je ani

zrejmé, ako by účasť žalovanej pri vyhotovení geometrického plánu mala byť prospešná, a teda, čím by
sa takýto geometrický plán líšil. Práve neustále meniaci sa postoj žalovanej viedol k tomu, že k uzavretiu
mimosúdnej dohody nedošlo. Žalovaná ešte na pojednávaní dňa 19.03.2015 navrhovala sumu 3,- eur
za m2 a až neskôr začala navrhovať sumu 30 eur za m2 pozemku, teda desaťnásobne vyššiu. Žalovaná
v odvolaní nenamieta, že žalobca nemá prístup k svojej nehnuteľnosti a odvoláva na ďalší geometrický

plán, ktorého účelom však bolo oddelenie pozemkov ako to napokon aj samotná žalovaná uvádza a
nie zriadenie vecného bremena. Aj samotný súd konštatoval, že obhliadkou na mieste zistil, že žalobca
nemá prístup ku garáži nachádzajúcej sa v jeho rodinnom dome bez toho, aby nezasiahol do vlastníctva
žalovanej. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
5. Súd prvej inštancie postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963

Z. z. v znení zmien a doplnkov do 30. 06. 2016). Odvolací súd pre zmenu aplikoval v zmysle princípu
okamžitej procesnej aplikability nový procesný kódex zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016 (§ 470 ods. 1,2 CSP ).
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
nie je dôvodné.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).8. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej

obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157

ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016.
9. Z podstatných odvolacích argumentov odvolateľa bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
10. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O

nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7
Cdo 7/2010).
11. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (§ 205 ods. 2 písm. d) OSP), t.j., že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka
chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka

vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam.
12. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,
keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán

alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti.
13. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP,
uplatnených v čase podania odvolania nie sú naplnené.
14. Odvolací súd má za preukázané, že žalobca je vlastníkom rodinného domu so súp. č. XXXX,

postaveného na parcele KN C č.XXXX a jeho vlastnícke právo je vedené na LV č. XXXX, katastrálne
územie B. C..
15. Žalovaná je vlastníčkou parcely KN-C XXXX/X o výmere XXXX m2, jej vlastníctvo je vedené na LV
č. XXXX, katastrálne územie B. C..
16. Žalovaná odpredala parcelu KN C XXXX a XXXX/X, ktoré boli odčlenené z parcely KN C XXXX/

X v roku 2007 žalobcovi, avšak bez toho, aby došlo k prevodu prístupovej cesty do garáže, ktorá sa
nachádza v rodinnom dome žalobcu.
17. Súd prvej inštancie vykonal dňa 27.11.2011 o 10:00 hod. obhliadku na mieste samom a zistil, že
žalobca nemá prístup ku garáži nachádzajúcej sa v jeho rodinnom dome bez toho, aby nezasiahol do
vlastníctva žalovanej.

18. Odvolací súd súhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že prístupová cesta, ako ju navrhoval žalobca,
bola ako prístup do garáže využívaná najmenej od roku 1974, (kedy bolo otcovi žalobcu vydané užívacie
povolenie) približne do roku 1997, (kedy medzi právnymi predchodcami strán sporu začali spory o
vlastníctvo pozemkov), teda viac ako 20 rokov. Súd prvej inštancie správne ustálil, že prístup cez parcelu
XXXX/X vzhľadom na terén a šírku tohto pozemku motorovým vozidlom nie je možný.

19. Z obsahu spisu je zrejmé, že strany sporu sa snažili uzavrieť mimosúdnu dohodu, k čomu však
do vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie nedošlo. Žalobca aj žalovaný spočiatku súhlasili s
mimosúdnou pokonávkou, za účelom ktorej dal žalobca dokonca vypracovať nový geometrický plán,
ktorý mal byť podkladom pre odkúpenie časti pozemku v takej rozlohe, aby mal žalobca s motorovým
vozidlom prístup ku garáži, nachádzajúcej sa v jeho rodinnom dom bez toho, aby zasiahol do vlastníctva

žalovanej. Spornou však bola cena, za ktorú by žalovaná bola ochotná odpredať časť pozemku
žalobcovi. Žalovaná najskôr priamo na pojednávaní uviedla, že za 1 m2 bude požadovať odplatu vo
výške3,-eur,noneskôrsvojestanoviskozmenilavýškuodplatyza1m2zvýšilaažnasumu30,-eur,čoje
desaťnásobok pôvodne požadovanej sumy. Je pritom irelevantné, či odplata, ktorú žalovaná požadovalaza odpredanie časti svojho pozemku je primeraná alebo nie. Žalobca ako disponent žaloby a iniciátor
sporu rozhoduje o tom, či pristúpi na mimosúdnu dohodu a zoberie žalobu v celom rozsahu späť alebo
budeajnaďalejtrvaťnapodanejžalobeabudepožadovať,abykonajúcisúdopredmetnejvecimeritórne

rozhodol. Je pravdou, že základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu
sporu (čl. 7 ods. 2 CSP), no za žiadnych okolností ich k tomu nemôže nútiť.
20. Odvolacie námietky vo vzťahu k zmene právneho zástupcu žalobcu posúdil odvolací súd ako
neopodstatnené. V tomto ohľade je potrebné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že strana sporu si môže
ľubovoľne meniť advokáta tak, aby ho zastupoval advokát, ktorému najviac dôveruje. Aj samotný

Civilný sporový poriadok umožňuje strane sporu odvolať splnomocnenie, či zástupcovi vypovedať
splnomocnenie (§ 92 ods. 3 CSP).
21. Žalovaná ďalej namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z geometrického plánu č. XX/
XXXX, vyhotoveného V. M. dňa 02.09.2014. S tvrdením žalovanej, že súd prvej inštancie mal správne
použiť ako základ rozhodnutia neskoršie vyhotovený geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 21.05.2015
nemožno súhlasiť. Geometrický plán č. XX/XXXX bol vyhotovený za účelom oddelenia pozemkov pre

ich odkúpenie žalobcom od žalovanej ako súčasť mimosúdnej pokonávky a nie na zriadenie vecného
bremena.
22. Nakoľko žalovaná v odvolaní nenamietala výšku jednorazovej odplaty, ktorú súd prvej inštancie
ustálil na sumu 350,- eur, odvolací súd sa ňou bližšie nezaoberal.
23. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by na základe

predložených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo že by na zistený skutkový
stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
Uznesenie nie je ani nepreskúmateľné a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
24. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných

v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalovanej, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.
25. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
26. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách

konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).