Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. marec 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/91/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815010289
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5815010289.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému:

X. W., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, (§138
písm. d/ Trestného zákona), písm. b/ Trestného zákona (§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona), na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.03.2017 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný X. W. nar. XX.XX.XXXX v R. B., trvale bytom R. B. č. XXX, okres K., na slobode,
nezamestnaný, slobodný,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 24.06.2015 v čase okolo 18:30 hod. vo dvore rodinného domu č. XXX v obci R. B., okres K., sa pod
vplyvom alkoholu vyhrážal zabitím svojmu bratovi V. W., nar. XX.XX.XXXX, kde na to zobral do rúk vidly
a rozbehol sa smerom k V. W., ktorý zo strachu o svoj život a zdravie ušiel z dvora do domu a zamkol
vchodové dvere, do ktorých narazil predmet, kde následne V. W. videl, ako X. W. odnáša spred domu
vidly so zlomenou rukoväťou,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou, takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, a taký čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe a závažnejším spôsobom konania - násilím,

t ý m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, (§ 138 písm. d/ Trestného zákona),

písm. b/ Trestného zákona (§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona)

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona, za použitia
§ 49 ods. 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 08.12.2015 na X. W. obžalobu pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ ( § 138 písm. d/ Trestného zákona),písm. b/ Trestného zákona (§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona), na tom skutkovom základe, ako
je vyššie uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení
podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný.

Vo svojom výsluchu uviedol, že s bratom majú problémy, lebo ho oklamali pri dedičskom konaní a urobili
pojednávanku bez neho. Taktiež ho hnevá to, že vyhadzuje jeho mamu z domu a chce ju poslať do R. J..

Vyjadril sa, že v ten deň prišiel z kostola, pričom sa vždy sa zastaví na pivo alebo na pohárik. Keď prišiel
domov, šiel dať zajacom a taktiež sa šiel pozrieť, či majú ovce seno. O. sa nevyhrážal, iba mu povedal,
aby nepapuľoval do neho a do jeho mamy, lebo že to dá na súd.

Uviedol, že sa háda iba s týmto bratom. S druhým bratom sa nebaví a to z dôvodu tej pojednávanky.

Ďalej uviedol, že sa bratovi nevyhrážal zabitím. Vidly, o ktorých hovorí jeho brat, ani v tom čase pri sebe
nemal, nakoľko ich od zlosti rozbil o chodník pred humnom. Jeho brat sa po tomto schoval.

Svedok poškodený V. W. nežiadal, aby bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť mu spôsobenú
škodu a ku skutku sa vyjadril, že v ten deň prišiel z práce domov, manželka bola s deťmi von. Keď chcel

ísť kúriť, zbadal brata ako tam nadáva a tak mu len povedal, aby sa ukľudnil. Vtom sa na neho rozbehol
s vidlami a tak ušiel do domu. On je opitý každý deň s tým, že hliadka tam chodí pravidelne. Nie raz sa
stalo, že rozbil aj okno na maminej izbe s tým, že ale nič na neho podať nechcela. Nadáva manželke aj
deťom. V ten deň mu povedal, že ho prepichne vidlami a bude mať pokoj. Potom, ako ušiel do domu,
ešte chodil po dvore a nadával. Chodil tam s tými zlomenými vidlami a tak zavolal policajtov. Svojho

brata sa vtedy bál. Bol pod vplyvom alkoholu a on nevedel, čo ho môže napadnúť. Žena a deti už boli
vo vnútri a tak pred ním zamkol dvere.

Z výpovede svedkyne U. W. vyplynulo, že skutok nevidela, len bola s deťmi von. Keď už vchádzala
dnu do domu, tak počula krik a zrazu za nimi vbehol manžel, ktorý zamkol dvere. Potom počula ako o

vchodové dvere niečo buchlo s tým, že to obžalovaný rozbil vidly o tieto dvere. Manžel jej povedal, že
sa mu brat vyhrážal vidlami. Vyhráža sa mu stále, je to aj každý deň a potom tie vidly rozbil. Brat mu
nadáva každý deň. Častuje ho takými nadávkami ako keď sú opití ľudia. Nadáva aj jej a deťom. Rovnako
ju vyhadzuje z domu. Nadáva jej nielen doma, ale aj na ceste.

Z výpovede znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria a odvetvie sexuológia
vyplynulo, že znalecký posudok vypracoval v novembri 2015 a vzhľadom na to, že odvtedy nevyplynuli
pre neho žiadne nové skutočnosti, v plnom rozsahu zotrval na jeho záverov. Vzhľadom na to, že
obžalovaný pije celý život, a jedná sa u neho o alkoholicky degradovanú osobnosť, nie je predpoklad,
žeby akákoľvek forma protialkoholickej liečby splnila svoj účel.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s
fotodokumentáciou, správou Obecného úrad R. B., správou MUDr. I. E., registrom trestov, správou
Obvodného oddelenia PZ K., uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 5T/46/2008-367 zo dňa
03.07.2014, uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 0Tp/415/2015 zo dňa 25.09.2015.

Prečinunebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1,ods.2písm.a/(§138písm.d/Trestnéhozákona),
písm. b/ Trestného zákona (§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona), sa dopustí ten, kto sa inému
vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal na chránenej
osobe - blízkej osobe a závažnejším spôsobom konania - násilím.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným v
obžalobe.

Aj napriek tomu, že popieral, že by sa bol poškodenému vyhrážal zabitím a rovnako popieral skutočnosť,

že by bol vidly hodil do vchodových dverí, jeho výpoveď bola vyvrátená najmä výpoveďou poškodeného,
ktorý sa vyjadril, že keď zbadal brata ako tam nadáva a tak mu len povedal, aby sa ukľudnil. Vtom sa
na neho rozbehol s vidlami a tak ušiel do domu. Jeho výpoveď podporuje je aj výpoveď svedkyne U.
W., ktorá sa vyjadrila, že síce samotný skutom nevidel, ale keď vchádzala s deťmi do, tak počula krik azrazu za nimi vbehol manžel, ktorý zamkol dvere. Potom počula, ako o vchodové dvere niečo buchlo
s tým, že to obžalovaný rozbil vidly o tieto dvere. To, že obžalovaný hodil vidly o vchodové dvere, aj
napriek tvrdeniu, že tieto rozbil na chodníku pred humnom je preukázané okrem výpovedí svedkov aj

fotodokumentáciu, z ktorej jednoznačne vyplýva, že predmetné vidly boli hodené o vchodové dvere.

Taktiež sa súd stotožnil aj s kvalifikáciou konania obžalovaného podľa § 138 písm. d/ Trestného zákona,
keďže bolo preukázané, že obžalovaný sa vyhrážal poškodenému zabitím a aj s kvalifikáciou podľa §
139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, keďže obžalovaný je bratom poškodeného.

S poukazom na tieto skutočnosti potom súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ (§ 138 písm. d/ Trestného zákona), písm. b/ Trestného
zákona (§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona).

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho

zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest
je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného

činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Zodpisuzregistratrestovsúdzistil.ŽeobžalovanýbolnaposledysúdomtrestanýrozsudkomOkresného
súdu Námestovo sp. zn. 5T/49/2008 zo dňa 11.02.2011, ktorým bol uznaný za vinného z trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 3 rokov, s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby s probačným dohľadom na

3 roky.

Skúšobná doba mu bola predĺžená uznesením Okresného súdu v Námestove sp. zn. 5T/46/2008 zo
dňa 19.08.2014 o 14 mesiacov.

Súd v danom prípade nenašiel žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti v zmysle § 36 a 37
Trestného zákona.

Podľa § 49 Trestného zákona:
(1) Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak

a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo
b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody.

S poukazom na to, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku v predĺženej skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia, súd v danom prípade ukladal nepodmienečný trest.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu:
a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu

nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.Vzhľadom na to, že obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu
odňatia slobody, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.