Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815010029
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815010029.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.

Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.10.2017, v trestnej
veci proti obž. ml. H. Q. a spol., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák.
a iné, o odvolaní obžalovaných ml. H. Q., U. Q., G. Q. a P. O. proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 12T/12/2015 zo dňa 25.02.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste u
obžalovaných ml. H. Q., U. Q., G. Q. a P. O..
Podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods., 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

u k l a d á :

Obžalovanému ml. H. Q.

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona pri zistení prevahy

poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37
Tr. zákona v spojení s § 54 Trestného zákona v nadväznosti na § 111 Trestného zákona trest povinnej
práce vo výmere 100 (jednosto) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona trest povinnej práce je obžalovaný povinný vykonať najneskôr do
1 (jedného) roka od nariadenia výkonu tohto trestu.

Obžalovanému U. Q.

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona pri neexistencii
poľahčujúcichokolnostípodľa§36Tr.zákonaaneexistenciipriťažujúcichokolnostípodľa§37Trestného
zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18
(osemnásť) mesiacov.

Obžalovanému G. Q.Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona pri zistení prevahy
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37
Tr. zákona v spojení s § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 100 (jednosto) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona trest povinnej práce je obžalovaný povinný vykonať najneskôr do
1 (jedného) roka od nariadenia výkonu tohto trestu.

Obžalovanému P. O.

Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 38
ods. 3 Trestného zákona pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a
neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch)
rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dvoch)
rokov.

Podľa§287ods.1TrestnéhoporiadkuukladáobžalovanémuP.O.povinnosťnahradiťspôsobenúškodu
poškodeným :

a/ Q. Q., rod. C., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom W. č. XXX, okr. Q. nad S., v sume 1.730,40 eur

(tisícsedemstotridsať eur a štyridsať eurocentov).

b/ T. N. F. Y. so sídlom v W., B. XX, XXX XX IČO: 35 942 436, v sume 2.134,83 eur (dvetisícstotridsaťštyri
eur a osemdesiattri eurocentov).

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou uznal obžalovaného P. O. za vinného z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. a spolupáchateľstva prečinu výtržníctva podľa
§ 20 Tr. zák. k § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a obžalovaných ml. H. Q., U. Q. a G. Q. zo spolupáchateľstva
prečinu výtržníctva podľa § 20 Tr. zák. k § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 29.06.2014, v čase okolo 19:00 hod., na miestnej komunikácii pred rodinným domom č. XXX, v
rómskej osade v obci Banské, okr. Vranov nad Topľou, napadli Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, tým spôsobom,
že k poškodenému pristúpili obžalovaní ml. H. Q., U. Q. a G. Q., ktorí poškodeného bili päsťami a kopali
po celom tele, následne k poškodenému prišiel aj obžalovaný P. O. a tento ho kopol do tváre, do ľavej
časti sánky, čím takto svojím konaním obžalovaný P. O. spôsobil poškodenému Q. Q., podľa znaleckého

posudku, zranenia a to zlomeninu uhla sánky vľavo so stratou zuba č. 22, s dobou liečenia 6-8 týždňov.

Uložil im za to nasledovné tresty:

Obžalovanému ml. H. Q.:

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona pri zistení prevahy
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37
Tr. zákona v spojení s § 54 Trestného zákona v nadväznosti na § 111 Trestného zákona trest povinnej
práce vo výmere 100 hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona trest povinnej práce je obžalovaný povinný vykonať najneskôr do
jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona uložil obmedzenie

spočívajúce v zákaze stretávania sa so spoluobžalovaným P. O., nar. XX.XX.XXXX vo Q. nad S., trvalebytom N. č. XXX, okr. Q. nad S. a v spojení s § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona povinnosť
spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Obžalovanému U. Q.:

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona pri neexistencii
poľahčujúcichokolnostípodľa§36Tr.zákonaaneexistenciipriťažujúcichokolnostípodľa§37Trestného
zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18
mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona uložil obmedzenie
spočívajúce v zákaze stretávania sa so spoluobžalovaným P. O., nar. XX.XX.XXXX vo Q. nad S., trvale
bytom N. č. XXX, okr. Q. nad S. a v spojení s § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona povinnosť
spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Obžalovanému G. Q.:

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona pri zistení prevahy
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37
Tr. zákona v spojení s § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 100 hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona trest povinnej práce je obžalovaný povinný vykonať najneskôr do
jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona uložil obmedzenie

spočívajúce v zákaze stretávania sa so spoluobžalovaným P. O., nar. XX.XX.XXXX vo Q. nad S., trvale
bytom N. č. XXX, okr. Q. nad S. a v spojení s § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona povinnosť
spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Obžalovanému P. O.:

Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 38
ods. 3 Trestného zákona pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a
neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 rokov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona uložil obmedzenie

spočívajúce v zákaze stretávania sa so spoluobžalovanými ml. H. Q., nar. XX.XX.XXXX vo Q. nad S.,
trvale bytom W. č. XXX, okr. Q. nad S., U. Q., nar. XX.XX.XXXX vo Q. nad S., trvale bytom W. č. XXX,
okr. Q. nad S. a G. Q., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom W. č. XXX, okr. Q. nad S. a v spojení s
§ 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe
spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému P. O. povinnosť nahradiť spôsobenú škodu
poškodeným:

a/ Q. Q., rod. C., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom W. č. XXX, okr. Q. nad S., v sume 1.730,40 eur.

b/ T. N., so sídlom v W., B. XX, XXX XX IČO: 35 942 436, v sume 2.134,83 eur.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom
pojednávaní zahlásili odvolania všetci štyria obžalovaní. Svoje odvolania odôvodnili prostredníctvomobhajkyne, pričom obhajkyňa v písomných dôvodoch odvolaní uviedla, že obžalovaní podali odvolanie
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa čo do uznania viny, uloženého trestu, uloženia obmedzenia
spočívajúceho v zákaze stretávania sa so spoluobžalovaným P. O., uloženej povinnosti nahradiť

v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, pričom u
obžalovaného P. O. aj proti zákazu stretávania sa s ostatnými spoluobžalovanými.

Obžalovaní od začiatku nepopierali, že mali vedomosť o tom, že dňa 29.06.2014, kedy sa v obci Banské
konal odpust, došlo k bitke poškodeného Q. Q., avšak svoju účasť na predmetnom útoku zasadne

popierajú. Podľa názoru obžalovaných, je usvedčovanie poškodeného účelové a vykonštruované.
Poškodený bol v čase útoku značne pod vplyvom alkoholu, na predmetnom mieste sa nachádzalo veľa
ľudí, a preto podľa obžalovaných nie je možné, aby poškodený bezpochyby stotožnil osoby, ktoré na
neho útočili.

Obhajkyňa poukazuje na výpovede poškodeného, v ktorých sa nachádza množstvo rozporov.

Poškodenýnajprvnavýsluchudňa29.09.2014tvrdil,žehomalibiťvšetciobžalovaníspolunaraz,pričom
ho kopali a udierali päsťami. Neskôr na konfrontácii uskutočnenej dňa 30.09.2014 poškodený uviedol,
že ho najprv mali biť všetci obžalovaní spolu naraz, pričom ho kopali a udierali päsťami. Neskôr na
konfrontáciiuskutočnenejdňa30.09.2014uviedol,žehonajprvmalibiťobž.G.aS.L.,akeďonidokonali
útok, začali ho biť ob. ml. H. a G. Q. a neskôr aj obž. P. O..

Podľa názoru obžalovaných, pokiaľ súd prvého stupňa pri posudzovaní viny vychádzal zo svedeckých
výpovedí poškodeného Q. Q., svedkyne D. Q., S. L. a F. Q., tieto svedecké výpovede nevyhodnotil
skutkovo správne a to jednotlivo ani vo vzájomných súvislostiach. Vo výpovediach uvedených svedkov
sú značné rozpory pokiaľ ide o ich výpovede v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní s tým, že

jednotlivé svedecké výpovede uvedených svedkov sa vzájomne odlišujú čo do opisovaného priebehu
skutkového deja.

V ďalšej časti odvolaní uviedli odvolatelia rozpory vo výpovediach týchto vyššie uvedených svedkov.

Súd prvého stupňa sa, podľa názoru obžalovaných, nedostatočne vysporiadal s výpoveďami svedkov
T. Q., P. Q., Y. L., B. O., P. L., U. L. a S. Q. a v hodnotení výpovedí uvedených svedkov súdom prvého
stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku sú značné rozpory. Súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku na str. 17 konštatuje, že obžalovaní ako aj svedkovia vystupujúci na podporu
ich tvrdení zhodne vypovedali, že buď tancujúce dievčatá alebo tam prítomní chlapci začali fyzicky

napádať poškodeného. Súd prvého stupňa zas na str. 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza,
že takýto priebeh incidentu je vylúčený výsluchom poškodeného Q. Q., svedkýň D. Q., S. L. ako aj F. Q..
Zároveň súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 22 uviedol záver, že tvrdenia
obžalovaných o napadnutí poškodeného väčším počtom poväčšine trestne nezodpovedných maloletých
detí považoval za účelové a prezentované v snahe vyhnúť sa svojej trestnej zodpovednosti. Nie je teda

zrejmé, na základe akej skutočnosti dospel súd prvého stupňa k záverom uvedeným na str. 21 a str.
22 napadnutého rozsudku, keď sám v odôvodnení konštatuje, že obžalovaní ako aj uvedení svedkovia
vypovedali zhodne ohľadom priebehu skutkového deja.

Vzhľadom na všetky skutočnosti uvedené v odôvodnení odvolaní sú obžalovaní toho názoru, že

spáchanie skutku tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa, nebolo jednoznačne
a bez pochybností preukázané, a preto mal súd prvého stupňa pri posudzovaní viny obžalovaných
uplatniť zásadu „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“.

Obžalovaný ml. H. Q., U. Q. a G. Q. v odôvodnení odvolania uvádzajú, že súd prvého stupňa im v

napadnutom rozsudku uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, avšak tento svoj
výrok súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nijako nezdôvodnil. Odvolatelia zdôrazňujú, že jediná
škoda, ktorá v predmetnom trestnom konaní bola preukázaná, je škoda poškodeného Q. Q. v sume
1.730,40 eur, ako aj škoda poškodenej poisťovne T. N. v sume 2.134,83 eur. Povinnosť nahradiť vyššie
uvedenú škodu uložil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku obžalovanému P. O.. Obžalovaní

poukazujú na to, že ani z výroku ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, z akého titulu
škodu sú obžalovaní povinní nahradiť, v akej výške táto škoda vznikla a komu majú škodu nahradiť.
Vzhľadom na uvedené je rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o uložení príkazu nahradiť v
skúšobnej dobe spôsobenú škodu po formálnej ako aj materiálnej stránke nevykonateľný.V súvislosti s uloženým obmedzením spočívajúcom v zákaze stretávania sa obžalovaných ml. H. Q., U.
Q. a G. Q. s obžalovaným P. O. a naopak obžalovaného P. O. s vyššie uvedenými obžalovanými, súd

považuje uloženie uvedeného obmedzenia za neprimerane prísne a neúčelné. Majú za to, že vzhľadom
na charakter spáchaného prečinu, a teda vzhľadom na to, že sa jedná o trestný čin menšej spoločenskej
závažnosti, nie je potrebné pre posilnenie výchovného účelu trestu uloženie takéhoto obmedzenia.

Navrhli preto, aby krajský súd s poukazom na vyššie uvedené s poukazom na § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr.

por. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie
a rozhodnutie, alt. aby zmenil napadnutý rozsudok a rozhodol rozsudkom sám tak, že obžalovaných
oslobodzuje spod obžaloby v celom rozsahu.

Na základe odvolaní obžalovaných krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolania obžalovaných sú
čiastočne dôvodné.
Okresný súd rozhodnutie o vine a treste obžalovaných odôvodnil výpoveďou obžalovaných, z ktorých
vyplýva, že obž. ml. H. Q. uviedol, že on nenapadol poškodeného Q. Q. a taktiež vypovedal, že ani
ďalší spoluobžalovaní tohto poškodeného nenapadli. Vo svojich výpovediach popísal, kde sa jednotliví

obžalovaní nachádzali a aj tú skutočnosť, že poškodený bol v značne opilom stave.

Obdobne vypovedal aj obžalovaný U. Q., ktorý taktiež uvádzal, že on poškodeného nenapadol.

Obžalovaný G. Q. uvádzal, že poškodený bol veľmi opitý. Nevedel sa vyjadriť, kde sa v uvedený večer

nachádzali L., avšak vie, že on poškodeného nenapadol.

Obžalovaný P. O. vypovedal, že poškodený Q., ktorý bol pod vplyvom alkoholických nápojov, išiel k
obchodu, drgal do tancujúcich chlapcov a takisto ťahal dievčatá. Počas cesty k obchodu sa svokor
poškodeného Q. Q. vyhrážal rukou jeho manželke ako aj jeho svokre, avšak nevedel uviesť, čím

konkrétne. Následne počul krik a uvidel, že na mieste tohto kriku sa nachádza jeho syn P. O., ktorý má
16 rokov. Bitka poškodeného Q. Q. sa pritom odohrávala pred domom povyše obchodu L.. Nejaké deti
obkľúčili poškodeného Q. Q. a vedľa tejto bitky sa nachádzal jeho syn P. O.. Keďže sa bál o svojho
syna, pristúpil k svojmu synovi. V tom momente poškodený Q. Q. už ležal na zemi a deti do neho kopali.
Keď pristúpil k poškodenému Q. Q., ten si asi myslel, že ho ide udrieť, a preto ho poškodený kopol do

kolena. Nahneval sa, keďže ho to zabolelo, kopol poškodeného Q. Q. raz do zadku a zobral svojho syna
P. O. domov.

Poškodený Q. Q. vypovedal, že pred obchod L., kde hrala živá hudba, keďže bol odpust, prišiel spolu
s manželkou, svedkyňou D. Q. a nachádzali sa tam aj svedkyne S. L. a F. Q.. Neskôr uvidel, že na toto

miesto prišiel aj jeho svokor S. Q.. Keď stál pred obchodom, tak zrazu do neho skočil zozadu obžalovaný
G. L. a zozadu ho päsťou udrel do hlavy. Po uvedenou údere skočil do neho obžalovaný S. L., ktorý ho
začal kopať do tela. V tom momente sa ocitol na zemi, keďže už po údere päsťou obžalovaným G. L.
spadol na zem. Nevedel sa vyjadriť koľkokrát ho obžalovaní L. kopli. Na to k nemu pristúpil otec týchto
obžalovanýchU.L.aobochobžalovanýchL.odnehoodtrhol,niečoimpovedalazobralichodneho.Keď

otec obžalovaných L. týchto obžalovaných odviedol, tak do neho skočil obžalovaný ml. H. Q., ktorý ho
začal kopať, pričom on pritom stále ležal. Na to pristúpil k nemu aj brat tohto obžalovaného, obžalovaný
U. Q. a takisto ho začal kopať po celom tele. Ako posledný z týchto obžalovaných Q. pristúpil obžalovaný
G. Q. a takisto do neho začal kopať. Naposledy však k nemu pristúpil obžalovaný P. O., ktorý ho kopol do
hlavy a to konkrétne do sánky. Uviedol, že na mieste jeho fyzického napadnutia boli prítomní od začiatku

svedkyňa D. Q., jeho manželka, ako aj svedkyne S. L. a F. Q.. Bitka sa skončila tak, že ho zdvihol brat
obžalovaných Q. P. Q.. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1.730,40 Eur.

Okresný súd ďalej vychádzal z výpovede svedkyne D. Q., manželky poškodeného, ktorá uvádzala, že v
kritický deň išla s poškodeným pozrieť k obchodu L., keďže v uvedený deň bol v ich obci odpust a pred

týmto obchodom hrala živá hudba. Po uplynutí približne asi 20 minút pristúpil zozadu k poškodenému
obžalovaný G. L., ktorý päsťou udrel zozadu poškodeného Q. Q. do oblasti medzi krkom a hlavou. Tento
ho päsťou udrel iba raz, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem. Na to k poškodenému pristúpil
obžalovaný S. L., ktorý do neho začal kopať a to do brucha a chrbta. K jej manželovi, poškodenémuQ. Q., pristúpili aj obžalovaní U. Q. a ml. H. Q., ktorí obaja preskočili oplotenie záhrady a začali ho biť
päsťami a neskôr aj kopať poškodeného Q. Q.. Na to k poškodenému pristúpil aj obžalovaný P. O., ktorý
ho päsťou, „boxerkou„ , udrel do sánky. Uviedla, že najviac poškodeného bili a kopali obžalovaný P. O.,

ktorý poškodenému zlomil sánku, ako aj obžalovaní Q..

Svedkyňa S. L. uviedla, že v uvedený deň ona išla k obchodu obžalovaných L. spolu so svedkyňou D.
Q. a poškodeným Q. Q.. Na mieste pred obchodom svedka F. L. sa nachádzali aj obžalovaní G. L. a S.
L.. Obžalovaní ml. H. Q., U. Q. a G. Q. boli v záhradách svojich rodinných domov a v záhrade svojho

domu sa zdržiaval aj obžalovaný P. O. Videla, že poškodeného Q. bili a že okolo poškodeného sa zhŕkli
ľudia. Na hlavnom pojednávaní si spomenula akurát na to, že obžalovaný G. L. kopol do poškodeného.
Nepamätala si presne, akým spôsobom poškodeného bili ešte obžalovaný S. L., obžalovaní Q. a
obžalovaný O.. Na miesto incidentu prišiel aj obžalovaný ml. H. Q., ktorý viackrát udrel poškodeného
päsťou do tváre a pristúpil aj obžalovaný U. Q., ktorý kopal do poškodeného Q. a to do tela a do tváre.
Obžalovaný P. O. udieral päsťami ako aj kopal do poškodeného, avšak nevedela uviesť koľkokrát.

Z výpovede svedkyne F. Q. vyplýva, že keď prišla na miesto pred obchodom L., tak zbadala, že
obžalovaný P. O., obž. ml. H. Q., obž. U. Q. bijú poškodeného Q. Q.. Obžalovaný P. O. pritom udieral
päsťou do tváre poškodeného Q. Q. a to viackrát do oblasti sánky. Obžalovaný ml. H. Q. a U. Q. kopali
do celého tela poškodeného. Vyjadrila sa, že na mieste incidentu nevidela obžalovaného G. Q. a ani

obžalovaných S. L. a G. L..

Z výpovede svedkyne B. O., manželky obžalovaného O. a sestry obžalovaného G. Q. vyplýva, že táto
videla, že mali poškodeného biť nejaké deti vo veku okolo 10 až 12 rokov. Následne videla svojho
manžela, ktorý prišiel k poškodenému a kopol ho do zadku.

P. L. vypovedal, že videl ako obžalovaný O. kopol poškodeného do zadku, pričom však v prípravnom
konaní uvádzal, že O. mal udrieť päsťou do tváre poškodeného Q. Q..

Z ďalšej výpovedi svedkov U. L., T. Q., P. Q., U. L., S. Q., Y. L., F. L. a L. Q. vyplýva tá skutočnosť, že títo

popierali, aby ich príbuzní, resp. ďalší obžalovaní napadli poškodeného. Uvádzali, že poškodený mal
byť napadnutý maloletými deťmi pri obchode L..

Okresný súd ďalej vychádzal zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie,
ktorý uviedol, že poškodený Q. Q. utrpel zlomeninu uhla sánky vľavo so stratou zuba č. 22, ktoré

poranenie tento znalec vyhodnotil ako stredne ťažké. K takémuto záveru dospel tento znalec na základe
skutočnosti, že poranenie si vyžiadalo ústavnú operačnú liečbu a 4 - 6 dní trvajúce bolesti v mieste
zlomeniny s obmedzením príjmu potravy. Predmetné poranenie vzniklo, podľa jeho názoru, priamym
pôsobením tupého až tupohranného predmetu na oblasť ľavej strany sánky násilím nanajvýš silnej
intenzity, pričom takému mechanizmu by zodpovedal úder päsťou. Poranenie poškodeného tak mohlo

vzniknúť tak, ako bolo uvedené vo vyšetrovacom spise - fyzickým napadnutím úderom päsťou do sánky.
Priemerná doba liečenia predmetnej zlomeniny sánky sa v danom prípade pohybovala v rozmedzí od 6
do 8 týždňov, s čím koreluje doba PN. Bodovo bolestné znalec ohodnotil na hodnotu 105 bodov.

Ďalej okresný súd vychádzal z listinných dôkazov zabezpečených v štádiu prípravného konania.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval
súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaní ml. H. Q., U. Q., G. Q. a P. O. sa dopustili skutku tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Týchto obžalovaných zo spáchania žalovaného
skutku usvedčujú svedecké výpovede nielen poškodeného Q. Q., ale aj svedkýň D. Q., S. L. a F. Q.

a pokiaľ ide o napadnutie poškodeného Q. obžalovaným P. O., tak aj svedecké výpovede svedkov U.
L., S. Q. a Y. L..

Na druhej strane jednotliví obžalovaní ako aj ich svedkovia vystupujúci na ich podporu, teda svedkyňa B.
O., manželka obžalovaného P. O., svedok P. L., brat obžalovaných L., svedok U. L., otec obžalovaných

L., svedkyňa T. Q. teta obžalovaných L., svedok P. Q., brat všetkých obžalovaných Q., svedok U.
L., strýko oboch obžalovaných L., svedkyňa S. Q., ktorá ako jediná nebola v žiadnom príbuzenskom
pomere k jednotlivým obžalovaným, ďalej svedkyňa Y. L., ktorá bola v príbuzenskom pomere ku všetkýmobžalovaným, uviedli, že poškodeného Q. Q. napadli tam zabávajúce sa dievčatá či chlapci, keďže
poškodený Q. Q. obťažoval dievčatá, s ktorými chcel tancovať.

Ďalej okresný súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi rodinou obžalovaných či už
L., Q. ako aj obž. O., ktorý sa priženil do rodiny Q. na jednej strane, a rodinou poškodeného Q. Q.
na druhej strane boli dlhodobé nezhody prameniace, podľa vyjadrenia obžalovaných, predovšetkým zo
skutočnosti, že rodina obžalovaných L. ako aj svokor poškodeného Q. Q., S. Q. vlastnili v rómskej osade
v obci Banské vlastné obchody, ktoré si vzájomne konkurovali ako aj konflikty plynúce, podľa vyjadrenia

predovšetkým svedka U. L., otca oboch obžalovaných L., z okolnosti, že otec obžalovaných Q., Y. Q.
mal konflikty s rodinou poškodeného Q. Q. a že medzi oboma rodinami sa odohral približne päť či šesť
rokov dozadu od predmetného incidentu vzájomný incident, pri ktorom tieto rodiny po sebe vzájomne
hádzali kamene.

Z výpovede obžalovaných ako aj svedkov na strane obžalovaných považoval okresný súd za tendenčné,

pričom títo mali uvádzať, že mal byť poškodený Q. Q. napadnutý maloletými deťmi a to zo strany
obžalovaných v snahe vyhnúť sa vlastnej trestnej zodpovednosti a poukázal pritom aj na tú skutočnosť,
že svedkovia na strane obžalovaných boli v blízkom príbuzenskom vzťahu k obžalovaným.

Následne okresný súd kvalifikoval konanie obžalovaných ml. H. Q., U. Q., G. Q. a obž. P. O. ako prečin

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák. a konanie obžalovaného P. O. ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,
3 písm. c/ Tr. zák.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Obžalovaní ml. H. Q., U. Q., G. Q. a P. O. sú z miesta trvalého bydliska hodnotení všeobecne.

Obžalovaný ml. H. Q. má v evidencii priestupkov jeden záznam a to za spáchanie priestupku proti
verejnému poriadku. Z odpisu registra trestov súd zistil, že tento obžalovaný nebol v minulosti ešte súdne
trestaný. U tohto obžalovaného teda bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností v podobe vedenia
riadnehospôsobuživotapodľa§36písm.j)Tr.zákonaasúdzároveňnezistilžiadnupriťažujúcuokolnosť
podľa § 37 Tr. zákona. U obžalovaného tak nastala prevaha poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods.

3 Tr. zákona. Obžalovaný ml. H. Q. sa pritom žalovaného skutku dopustil ešte ako mladistvý, keďže v
čase spáchania skutku ešte nemal 18 rokov a tak z tohto dôvodu okresný súd príslušnú trestnú sadzbu
trestu odňatia slobody upravil aj v zmysle ust. § 117 ods. 1 Tr. zákona. Po úprave trestnej sadzby pri
prečine výtržníctva podľa ust. § 117 ods. 1 Tr. zákona a § 38 ods. 3 Tr. zákona tak bolo potrebné tomuto
obžalovanému ukladať trest odňatia slobody vo výmere do jedného roka.

Keďže uvedený obžalovaný nebol ešte v minulosti trestne stíhaný, pričom tento bol doposiaľ iba
jedenkrát priestupkovo postihnutý a zároveň išlo v čase spáchania skutku o mladistvého páchateľa,
okresný súd dospel k záveru, že na jeho nápravu je možné mu uložiť alternatívny trest namiesto trestu
odňatia slobody. Keďže uvedený mladistvý obžalovaný sa vyjadril, že je zamestnaný a takisto sám

navrhol uloženie trestu povinnej práce, súd dospel k záveru, že tento druh trestu je postačujúci na
jeho nápravu tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie. Pri určovaní konkrétnej výmery
tohto trestu v zmysle ust. § 54 Tr. zákona v nadväznosti na § 111 Tr. zákona, podľa ktorých ustanovení
možno mladistvému páchateľovi uložiť trest povinnej práce vo výmere od 40 hodín do 150 hodín, s
prihliadnutím na mieru účasti tohto obžalovaného na fyzickom napádaní poškodeného Q. Q., keďže

tento podľa vyjadrenia tohto poškodeného spolu so svojím bratom, obžalovaným U. Q. ho najviac fyzicky
napádali, s prihliadnutím aj na skutočnosť, že tento obžalovaný sa toho skutku dopustil už tesne na
hranici svojej plnej trestnoprávnej zodpovednosti, súd tak dospel k názoru, že tomuto obžalovanému je
potrebné uložiť tento druh trestu v hornej polovici trestnej sadzby. Z uvedeného dôvodu súd uložil tomuto
obžalovanému trest povinnej práce vo výmere 100 hodín.

Na posilnenie výchovného účelu tohto trestu, ako v prípade ostatných páchateľov, súd tomuto
obžalovanému uložil obmedzenia spočívajúce v zákaze stretávania sa s ostatnými spolupáchateľmi, ako
aj povinnosť nahradiť spôsobenú škodu.Obžalovaný U. Q. bol podľa odpisu z registra trestov v minulosti jedenkrát súdne trestaný a to za prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a ) Tr. zákona, ako aj za prečin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona a to trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad

Topľou sp. zn. 10T/54/2014 zo dňa 27.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2014 a to na
trest povinnej práce vo výmere 100 hodín, pričom toto odsúdenie je už zahladené. Z výpisu z ústrednej
evidencie priestupkov súd zistil, že tento obžalovaný bol v minulosti 3-krát priestupkovo postihnutý a to
za priestupky na úseku cestnej premávky.

U tohto obžalovaného teda súd nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr. zákona a takisto
žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zákona. Z uvedeného dôvodu tak bolo potrebné tomuto
obžalovanému podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona ukladať trest odňatia slobody v rámci základnej trestnej
sadzby pri prečine výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona a to trest odňatia slobody až na 3 roky.

Pri posudzovaní adekvátnosti druhu a výmery trestu tomuto obžalovanému súd zohľadnil, že tento bol v

minulosti za totožný trestný čin už jedenkrát súdne potrestaný, ako aj na mieru jeho účasti na fyzickom
napadnutí poškodeného Q. Q.. Uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov.

Keďže obžalovaný, okrem vyššie uvedeného už zahladeného odsúdenia, sa nedopustil žiadnej
závažnejšej protiprávnej činnosti, súd dospel k záveru, že na tohto obžalovaného ešte nie je potrebné

pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. Z uvedeného dôvodu súd výkon tohto trestu tomuto
obžalovanému preto podmienečne odložil. Za primeranú súd pritom považoval skúšobnú dobu v trvaní
18 mesiacov. U tohto obžalovaného taktiež na posilnenie výchovného účinku tohto podmienečného
trestu súd považoval za potrebné obžalovanému uložiť aj primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze
stretávaniasasostatnýmispolupáchateľmitohtotrestnéhočinuakoajpovinnosťnahradiťpočasplynutia

tejto skúšobnej doby spôsobenú škodu jednotlivým poškodeným.

Obžalovaný G. Q. sa podľa odpisu z registra trestov ako aj podľa výpisu z ústrednej evidencie
priestupkov doposiaľ nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti.

U obžalovaného tak súd vzhliadol poľahčujúcu okolnosť v podobe vedenia riadneho spôsobu života
podľa§36písm.j)Tr.zákonaanajehostranenezistilžiadnepriťažujúceokolnostipodľa§37Tr.zákona.
Z tohto dôvodu upravoval trestnú sadzbu v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák., pričom po úprave
trestnej sadzby bolo možné uložiť tomuto obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere do 2 rokov.

Vzhľadom na doterajšiu bezúhonnosť tohto obžalovaného, s prihliadnutím na skutočnosť, že sa mal
v najmenšej miere zúčastniť na fyzickom ataku na poškodeného Q. Q. ako aj na skutočnosť, že
samotný tento obžalovaný navrhol uloženie trestu povinnej práce, súd dospel k názoru, že v prípade
tohto obžalovaného na jeho prevýchovu je postačujúci alternatívny trest nespojený s obmedzením jeho
osobnej slobody a to v podobe trestu povinnej práce a uložil tomuto obžalovanému trest povinnej práce

vo výmere 100 hodín.

Súd aj tomuto obžalovanému v rámci trestu povinnej práce uložil aj povinnosť nahradiť spôsobenú škodu
poškodeným, ako aj obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s obžalovaným P. O., keďže tento
obžalovaný je bratom ostatných obžalovaných Q..

Opierajúc sa o výpis z registra trestov u obžalovaného P. O. zistil okresný súd, že tento doposiaľ nebol
súdne trestaný. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov bol tento obžalovaný v minulosti trikrát
priestupkovo postihnutý za priestupky na úseku cestnej premávky.

Z vyššie uvedených dôvodov preto obžalovanému poľahčovalo, že pred spáchaním žalovaného skutku
viedol riadny život v zmysle ust. § 36 písm. j) Tr. zákona, keďže v prípade jeho priestupkových postihnutí
išlo o menej závažné porušenia dopravných predpisov. Okresný súd nezistil priťažujúcu okolnosť u tohto
obžalovaného. Postupoval teda v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona.

Keďže tento obžalovaný svojím konaním naplnil skutkové podstaty dvoch prečinov, bolo mu potrebné
ukladať úhrnný trest v zmysle ust. § 41 ods. 1 Tr. zákona, pričom trestná sadzba pre najprísnejšie trestné
činy je trestná sadzba od 2 do 5 rokov a to pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 Tr.Po úprave trestnej sadzby v zmysle ust. § 38 ods. 3 Tr. zákona tak dospel okresný súd k záveru, že
rozmedzie trestu je od 2 rokov do 4 rokov.

Pri určovaní konkrétnej výmery tohto trestu odňatia slobody obžalovanému súd prihliadol na skutočnosť,
že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, jeho predchádzajúce postihnutia na úseku cestnej
premávky predstavovali menej závažné porušenia právnych predpisov a že tento sa dopustil síce len
jedného, ale intenzívneho útoku na telesnú integritu poškodeného, keďže v dôsledku takéhoto ataku
poškodený utrpel stredne ťažké poranenie, ktoré si vyžiadalo liečenie v trvaní od 6 týždňov do 8 týždňov.

Následne dospel okresný súd k záveru, že na nápravu tohto obžalovaného, ako z hľadiska individuálnej
tak aj generálnej prevencie, je postačujúci úhrnný trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej
sadzby a to trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov.

Keďže obžalovaný doposiaľ nebol nijakým spôsobom postihnutý prostriedkami trestného práva, súd
dospel k názoru, že výkon takto uloženého trestu odňatia slobody obžalovanému nie je potrebné

ešte spojiť s obmedzením jeho osobnej slobody a z tohto dôvodu výkon tohto trestu obžalovanému
podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, počas plynutia ktorej je obžalovaný
povinný nedopúšťať sa žiadnej protiprávnej činnosti, v opačnom prípade sa mu výkon takto odloženého
trestu aj počas plynutia skúšobnej doby premení na nepodmienečný trest odňatia slobody. Totožne
ako ostatným spolupáchateľom súd aj tomuto obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze

stretávania sa s obžalovanými Q. ako aj povinnosť počas plynutia tejto skúšobnej doby nahradiť
spôsobenú škodu poškodenému Q. ako aj poškodenej zdravotnej poisťovni.

Poškodený Q. Q. si od počiatku trestného stíhania uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúci
z hodnoty bolestného. Vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva a

farmácie, bolestné u tohto poškodeného predstavovalo hodnotu 105 bodov, čo zodpovedá sume
1.730,40 eur.

Podľa názoru okresného súdu bolo nepochybne preukázané, že škodu spôsobenú uvedeným ublížením
nazdravívpodobezlomeninysánkyzavinilibaobžalovanýP.O..Súdtakzaviazalnanáhradutejtoškody

len tohto obžalovaného, keďže je nepochybné, že ostatní obžalovaní mu nespôsobili žiadne poranenie
vyžadujúce si jeho liečenie či práceneschopnosť.

Taktiež uložil tomuto obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenej strane T. N.T. škodu pozostávajúcu
z vynaložených liečebných nákladov na ošetrenie a následné liečenie poškodeného Q. Q. v sume

2.134,83 eur.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolaní obžalovaných ako aj dôkazov, ktoré boli
vykonané v štádiu prípravného konania a na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že okresný súd na
zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy a tieto aj náležitým spôsobom v zmysle ustanovenia §

2 ods. 10 Tr. por. vyhodnotil. Aj krajský súd jeho názoru, že z výpovedí svedkov poškodeného Q. Q., D.
Q., S. L. a F. Q. je jednoznačne preukázané, že títo všetci štyria obžalovaní mali napadnúť poškodeného.
Krajský súd poukazuje pri hodnotení výpovedí týchto svedkov na závery, ku ktorým dospel okresný súd,
ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje.

Čo sa týka výpovedí samotných obžalovaných ako aj svedkov B. O., U. O., P. L., U. L., T. Q., P. Q.,
U. L., S. Q. a Y. L., ktorí by mali vypovedať, že ani jeden z obžalovaných nenapadol poškodeného a
tohto mali napadnúť maloleté deti, a to z dôvodu toho, že poškodený obťažoval tancujúce dievčatá, však
krajskýsúd,takakoajokresnýsúd,neuveril.Jeevidentné,žetakýmitovýpoveďamisasnažiaobžalovaní
vyhnúť trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Čo sa týka svedkov na ich strane, aj tu krajský súd

poukazuje na skutočnosť, že títo sú v blízkom príbuzenskom vzťahu k jednotlivým obžalovaným, a preto
sa snažia svojimi výpoveďami pomôcť obžalovaným zbaviť sa trestnej zodpovednosti.

Správne preto podľa názoru krajského súdu, okresný súd kvalifikoval konanie obžalovaných ml. H. Q.,
U. Q. a G. Q. ako spolupáchateľstvo prečinu výtržníctva podľa § 20 Tr. zák., § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.

zák., nakoľko títo obžalovaní spoločným konaním dopustili sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom
výtržnosti tým, že napadli iného.Taktiež je správna právna kvalifikácia konania obžalovaného P. O. ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák. a spolupáchateľstvo prečinu výtržníctva podľa § 20 Tr. zák. k § 364 ods.
1 písm. a/ Tr. zák., nakoľko tento obžalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil mu ťažkú ujmu

na zdraví a spoločným konaním dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä
tým, že napadol iného.

Krajský súd sa taktiež stotožňuje s druhmi a výmerami trestov, ktoré okresný súd uložil jednotlivým
obžalovaným a poukazuje pritom na dôvody rozsudku okresného súdu.

Krajský súd však dospel k inému názoru pri ukladaní obmedzení jednotlivým obžalovaným stretávať sa
s obžalovaným O. a opačne, nakoľko v danom prípade sa jedná o jednorázové konanie obžalovaných,
ktorí neboli na tomto konaní dohodnutí, nejedná sa teda o organizovanú trestnú činnosť a nejedná sa o
páchateľov, ktorí páchajú trestnú činnosť po dlhšiu dobu, prípadne po vzájomnej dohode. Preto krajský
súd toto obmedzenie obžalovaným neuložil.

Čo sa týka uloženia povinností obžalovaným ml. H. Q., U. Q. a G. Q. nahradiť v skúšobnej dobe
spôsobenú škodu poškodenému Q. Q., tu krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že okresný súd v
odôvodnení rozsudku uvádza, že za škodu je zodpovedný iba obžalovaný P. O.. Preto nie je zrejmé, z
akého dôvodu okresný súd túto povinnosť obžalovaným ml. H. Q., U. Q. a G. Q. uložil. Krajský súd preto

týmto obžalovaným povinnosť nahradenia spôsobenej škody poškodeným stranám neuložil.

Vzhľadom na výpovede poškodeného Q. Q. ako aj ďalších svedkov, ktorí jednoznačne potvrdili, že
bol to práve obžalovaný P. O., ktorý päsťou udrel do sánky poškodeného, ako aj vzhľadom na závery
znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, farmácie, uložil obžalovanému P. O. povinnosť nahradiť

spôsobenú škodu poškodeným a to Q. Q. vo výške 1.730,40 eur, čo zodpovedá bodovému ohodnoteniu
ujmy na zdraví znalcom na hodnotu 105 bodov, ako aj škodu, ktorá bola spôsobená T. N. F. Y. za
poskytnutie zdravotnej starostlivosti tomuto poškodenému v sume 2.134,83 eur.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.