Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. september 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/159/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314212349
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8314212349.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu :EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843 proti žalovanému v 1. rade: M. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX/X, W., žalovanej v
2. rade: M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/X, W. a žalovanému v 3. rade: B. B., nar. XX. XX.

XXXX, trvale bytom V. XX/XX, W., t.č. bytom A. M. XXX, O., Y. republika, za účasti na strane žalovaných:
J. na ochranu spotrebiteľov Slovenska, Farská 32, Michalovce, IČO: 42331579, o zaplatenie 4643,08
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C 25/2015-118 zo dňa
09.05.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a o trovách konania.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol,
zastavil konanie v časti o zaplatenie 1071,48 eur s ročným úrokom z omeškania 9% z tejto sumy od
02.07.2012 do zaplatenia a v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21.11.2010
do 20.11.2011 v sume 111,32 eur, nepriznal žalovaným v 1. až 3. rade a vedľajšiemu účastníkovi

náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie citoval ust. § 96 ods. 1 až 3 a § 120 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku, ust. § 524 ods. 1 a 2, § 525 Občianskeho zákonníka, ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách.

3. Žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 1071,48 eur s úrokom z omeškania 9% ročne z
tejto sumy od 02.07.2012 do zaplatenia a v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo splátok za obdobie
od 21.11.2010 do 20.11.2011 v sume 111,32 eur, preto súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil,
pričom toto čiastočné zastavenie konania považoval v záujme žalovaných v 1. až 3. rade. Po čiastočnom
späťvzatí žaloby žalobca požadoval zaplatenie sumy 3571,60 eur (40x mesačná splátka 89,29 eur,
nepremlčané v 3 ročnej premlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka), úroku z omeškania zo splátok

za obdobie od 21. 11. 2011 do 1. 7. 2012 vo výške 20,54 eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 3571,60 eur od 2. 7. 2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.

4. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom, Slovenskou
sporiteľňou, a.s., ako veriteľom, boli poskytnuté finančné prostriedky za účelom zabezpečenia bývania
vo výške 3638,78 eur na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 04. 03. 2005 č. XXXXXXXXXX.

Ďalej mal za preukázané, že žalovaní sa poskytnuté peňažné prostriedky zaviazali vrátiť veriteľovi pri
ročnom úroku 9,6%, platnom v deň podpisu zmluvy a to mesačnými splátkami po 89,29 eur, splatnýmivždy k 20. dňu v mesiaci, s dátumom splatnosti prvej splátky 20.04.2005 a dátumom splatnosti poslednej
splátky 20.02.2015. Žalovaný v 3. rade Dohodou o ručení zo dňa 04. 03. 2005, vyhlásil, že ako ručiteľ
uspokojípohľadávkyveriteľazoZmluvyosplátkovomúvereč.XXXXXXXXXX,ktorúuzatvoriliSlovenská

sporiteľňa, a.s., ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci, v prípade, ak tieto pohľadávky veriteľa
neuhradia dlžníci riadne a včas. Ustálil, že žalobca svoje nároky voči žalovaným odvodzoval zo zmluvy,
ktorú títo uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej
licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto sa
zaoberal otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je voči dlžníkovi platné a

účinné. Dospel k záveru že súd nemal v tomto konaní preukázané, že by právny predchodca žalobcu
splnil podmienky v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách, t.j. že by žalovaných pred
postúpením písomne vyzval na plnenie dlhu, čo malo za následok neplatné postúpenie pohľadávky a
týmajnedostatokaktívnejvecnejlegitimáciežalobcuvdanomkonaní,pretosúdžalobužalobcuzamietol
a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, o tom že list
„oznámenie o postúpení pohľadávky“, považoval súčasne aj za výzvu pôvodného veriteľa v súlade s

ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky. Oznámenie o postúpení
pohľadávky je zo dňa 29.12.2009, avšak k postúpeniu pohľadávky podľa predloženej zmluvy došlo pred
týmto dátumom, t.j. 10.12.2009. Výzva podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách má však spĺňať
podmienku, že má byť vykonaná ešte pred postúpením pohľadávky.

5. O trovách konania v danej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p. V časti v ktorých zastavil konanie boli žalovaní v 1. až 3.rade úspešní,
avšak náhradu trov konania si neuplatnili a ani nevyčíslili, a preto im súd náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajší účastník na strane žalovaných síce vystupoval na úspešnej strane, avšak si neuplatnil a ani
nevyčíslil náhradu trov konania, pričom navyše vo veci nepodal žiadne vyjadrenie. Preto mu súd prvej

inštancie náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku, proti vo výroku o zamietnutí žaloby podal včas odvolanie žalobca z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočného zistenia skutkového stavu. V súvislosti s
nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné

oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi
odoslanie týchto písomnosti žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka
na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať, bez toho
aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4Obo/210/01 a uznesenia Krajského

súdu v Žiline zo dňa 30.11.2015, sp.zn 8Co/564/2015 a Krajského súdu v Nitre, sp.zn. 9Co/133/2013.
Odvolateľ zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou
legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je
zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o
podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza

k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom
ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy
banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o
bankách. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy

o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť
banky v zmysle ustanovenie § 50 ods. 1. V ďalšom odvolateľ upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že
v súlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok boli žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky
v omeškaní po dobu 1147 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo len časti
toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8

Zákona o bankách, s poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok,
zastáva odvolateľ názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade ust. § 92 ods. 8 Zákona o
bankách aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal. Vzhľadom k vyššie uvedenému
odvolateľ zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom
z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a zmenil tak, že vyhovie návrhu
žalobcu, resp. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy
konania a právneho zastúpenia v prvoinstančnom i odvolacom konaní.7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli
Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodne.

8. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o
nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky voči žalovaným na žalobcu.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetný splátkový úver vo výške 200.000,-Sk (teraz 6638,78 eur)
poskytla žalovaným v 1. a 2. rade Slovenská sporiteľňa a. s. na základe zmluvy o splátkovom úvere č.

0451711514 zo dňa 04.03.2005. Poskytnutý úver sa žalovaní 1. a 2. rade zaviazali splácať v mesačných
splátkach po 2690,-Sk (teraz 89,29 eur) vždy k 20-temu dňu v mesiaci s tým, že splatnosť prvej
splátky bola dohodnutá dňa 20.04.2005 a konečná splatnosť úveru dňa 20.02.2015. V ten istý deň bola
uzavretá Dohoda o ručení, na základe ktorej žalovaný v 3.rade vyhlásil, že pohľadávku z tohto úveru
uspokojí v zmysle ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila na

žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1282/2009/CE zo dňa 10.12.2009 pohľadávku vo výške
9.990,99 eur z predmetnej úverovej zmluvy. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatne
od 20.11.2010 do 20.02.2015 v počte 52 a celkovej výške 4.643,08 eur. Podľa žalobcu splátky splatne od
20.07.2012 do 20.02.2015 sa stali splatne dňa 01.07.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.03.2016 vzal svoju žalobu v časti späť a žiadal

voči žalovaným v 1. až 3. rade zaplatenia sumy 3.571,60 eur s príslušenstvom.

10. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní vyriešiť, je otázka, či boli splnené
zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o č. 483/2001 Z.z. o bankách totiž
nad rámec pravidiel cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z

bánk na iné subjekty. Žalobca v konaní tvrdí, že je aktívne legitimovaným stranou sporu.

11. Súd prvej inštancie správne preskúmaval vecnú legitimáciu, či už aktívnu (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnu (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), ktorá
je imanentnou súčasťou civilného procesu (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). V opačnom prípade by išlo o zjavný exces v postupe konajúceho
súdu, ktorý pri opomenutí vyriešiť kardinálnu otázku, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k
zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, by bolo protirečenie obsahu základného práva na
súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie
garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru.- (nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III.

ÚS 266/201427).

12. Podľa § 92 ods. 8 (predtým § 92 ods. 7) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o bankách"): "Ak je
napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.13. Pre platné postúpenie pohľadávky banky platia predpoklady podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách,
ktorých splnenie preukazuje v danom konaní žalobca Jeho zaťažuje povinnosť preukázať, že je vo veci
aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý platne nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa

žalovaných v 1. až 3. rade - Slovenskej sporiteľne, a.s.

14. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je
(1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie
klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

15. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky,
ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudky Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 6Co/119/2013,19Co/194/2015,4Co/145/2014). Splnenie osobitných zákonných predpokladov
postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom
(mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že Zákon o bankách, je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis,
preto v prípade, ak ide o postúpenie pohľadávky bankou, platia primárne ustanovenia lex specialis pred
všeobecnou úpravou v Občianskom zákonníka.

17. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie
podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť

o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre
neplatnosť zmluvy.

18. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci
6Co 203/2015 zo dňa 19.05.2015, ktoré sa týka postupovania pohľadávok právneho predchodcu žalobu

(postupcu v predmetnom konaní), na odklon ktorého nevidí dôvod a v plnom rozsahu sa s jeho závermi
stotožňuje.

19. Zo znenia citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že prvá obligatórna
podmienka pre platnú cesiu bankovej pohľadávky je písomná výzva banky, ktorá má byť klientovi

banky doručená a napriek tejto písomnej výzve je klient banky v kvalifikovanom omeškaní (nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní). Až po preukázaní, že klientovi banky bola takáto výzva zo strany
banky doručená, prichádza do úvahy postúpenie bankovej pohľadávky, zodpovedajúcej omeškanému
záväzku inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Písomná výzva, ktorá spĺňa vymedzené kritériá
je základným a prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu.

Žalobca však takýto dôkaz v konaní nepredložil, preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal už
prvú obligatórnu podmienku uvedenú v § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Ako vyplýva z obsahu žaloby
žalobca urobil predmetom konania „len“ splátky úveru za obdobie od 20.07.2012 do 20.02.2015, k týmto
splátkam však žalobca nedoložil žiaden dôkaz o písomnej výzve banky žalovaným. Túto výzvu nenapĺňa
oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s., o postúpení pohľadávky (č. l. 11 až 13 spisu) zo dňa 29.12.2009,

lebo výzva musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní. Žalobca nedoložil súdu žiaden dôkaz, žeby
banka úver zosplatnila riadnou a doručenou výzvou tak ako to predpokladá ust. § 565 Občianskeho
zákonníka. Nebolo preukázané zaslanie ani doručenie písomnej výzvy banky v zmysle ust. § 92 ods. 8
Zákona o bankách obom dlžníkom a ručiteľovi. Písomné oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky
zo dňa 29.12.2009 adresované žalovaným v 1. až 3. rade, ktoré priložil žalobca k žalobe a na ktoré

poukazuje v odvolaní, nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza.

20. Žalobca vo svojom odvolaní namieta, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať
s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky. Podľa názoru odvolateľa citované ustanovenie
je o úprave výnimiek z bankového tajomstva a nie je o platnosti postúpenia pohľadávky.

21. Žalobca uvedenou argumentáciou v podstate zastáva názor, že síce neboli dodržané podmienky
v predmetnom ustanovení, ale nenesie za to žiadne následky a banka na neho postúpila platne
pohľadávku. Takýto výklad odvolací súd považuje za účelový. Ak by súd prijal takúto argumentáciu,banka ako inštitúcia prísne regulovaná štátom prostredníctvom Národnej banky Slovenska, ktorá
vykonáva svoju činnosť na základe bankového povolenia by mohla neobmedzene postúpiť pohľadávku
z bankového úveru nebankovej inštitúcií (zväčša inkasným spoločnostiam), ktoré nie sú nositeľom

takéhoto bankového povolenia. Takýto výklad ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách je neprípustný
a nesprávny, pretože obchádza zákon a umožňuje tzv. nebankovkám spravovať bankový úver, pričom
na túto činnosť nie sú oprávnené.

22. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Zákonné podmienky pre postúpenie

pohľadávky splatnej za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy už spomínaného ust. § 92 ods.
8 Zákona o bankách sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z dôvodu, že tieto skutočnosti v prejednávanej veci preukázané
neboli, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie
žaloby.

23. K tvrdeniu žalobcu, že omeškanie žalovaných trvalo viac ako rok a v takom prípade by jeho právny
predchodca konal v súlade s § 92 ods. 8 Zákona o bankách, aj keby písomnú výzvu žalovanému
nezasielal, odvolací súd uvádza, že z citovaného ustanovenia takýto záver nemožno vyvodiť. Dôvetok
v znení "to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok" je pripojený k druhej vete

citovaného ustanovenia (za bodkočiarkou), teda zjavne sa vzťahuje len na túto druhú vetu - jej časť
pred bodkočiarkou. Podľa tohto ustanovenia banka nemôže postúpiť pohľadávku inej osobe bez súhlasu
klienta, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to (t. j. že banka nemôže postúpiť pohľadávku, ak klient už uhradil
omeškaný peňažný záväzok) neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho

istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok (zákonodarca tu rozlišuje medzi pohľadávkou
a omeškaným peňažným záväzkom). Ak by časť druhej vety začínajúca sa slovami "to neplatí, ak ..."
mala predstavovať výnimku aj z prvej vety, muselo by to v nej byť výslovne vyjadrené, resp. by
legislatívno-technicky musela tvoriť samostatný odsek s výslovným uvedením, ku ktorým ustanoveniam
sa (táto výnimka) vzťahuje.

24. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd považoval odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné,
preto rozsudok prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby potvrdil ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 a 2 C.s.p.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 C.s.p. s prihliadnutím na skutočnosť, že neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania a v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. až 3. rade a Združeniu na ochranu
spotrebiteľov Slovenska žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).