Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/82/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203968
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8313203968.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Nagano Office Center,
K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: H.
X., bývajúci v X., Q. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr.

Ambrózom Motykom, advokátom advokátskej kancelárie v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 1.999,-
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 11C/82/2013 - 23 zo dňa
2. 7. 2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol. V dôvodoch tohto rozhodnutia

uviedol, že žalobca uplatnil pohľadávku podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a
žiadal, aby súd vydal rozsudok proti žalovanému o zaplatenie 1.999,- eur s prísl. s uvedením, že ide o
konaniesnízkouhodnotousporuascezhraničnýmcharakterom -sídložalobcuvČR.Žalobcaodôvodnil
svoj nárok proti žalovanému v bode 8.1. tlačiva A tým, že je indosatárom, t.j. nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, ktorú žalovaný vystavil na zmenkovú sumu uvedenú v zmenke, pričom sa zaviazal

aj k úhrade zmenkového úroku. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa - POHOTOVOSŤ, s.r.o. (indosant). Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaný
doteraz zmenkovú sumu a úroky nezaplatil. Zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu.
V bode 8.2. tlačiva A žalobca uviedol ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky originál
zmenky, splnomocnenie pre právneho zástupcu, výpis z Obchodného registra žalobcu a osvedčenie

na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Z pripojených písomných listín podľa bodu 8.2.1., t.j. zo
zmenky vyplynulo, že bola vystavená žalovaným pre prvotného zmenkového veriteľa - indosanta, a to
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, SR. Rovnako z
tejto zmenky vyplynulo, že miesto splatnosti bolo dohodnuté v sídle spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, SR. Z výpisu z Obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe,
oddiel C, vložka 81616 súd zistil, že žalobca má aktuálnu adresu sídla na adrese uvedenej v tlačive A

v Českej republike a aktuálny predmet podnikania je výroba, obchod a služby neuvedené v prílohách
1 až 3 Živnostenského zákona, a to s účinnosťou od 8. 1. 2013. Z aktuálneho výpisu obchodnej
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, ktorá
bola prvým zmenkovým veriteľom na doloženej zmenke vyplynulo, že predmetom činnosti spoločnosti
je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Ďalej súd uviedol, že podľa článku 4 bod 4 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie,

ktoré poskytol žalobca, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie
pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebonávrh neprípustný, dá žalobcovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť,
alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku
späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako

jeuvedenévpríloheII.PopreštudovaníNávrhunauplatneniepohľadávky,t.j.tlačivaA,podľaNariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, tvrdenie žalobcu v bode 8, údaje o pohľadávke a doložených písomných
dôkazov v bode 8.2., súd následne vyzval žalobcu tlačivom B podľa vyššie uvedeného článku 4 bodu
4 na konkrétne doplnenie, resp. opravu konkrétnych časti - oddielov tlačiva A - Návrhu na uplatnenie

pohľadávky v lehote do 31. 5. 2013. Súd tlačivom B vyzval žalobcu, aby uviedol konkrétny právny titul,
na základe čoho bola zmenka vystavená a vyplnená s uvedením prvotného právneho vzťahu medzi
pôvodnými účastníkmi konania, pretože len tak môže súd zistiť či ide o spotrebiteľský alebo iný právny
vzťah, a teda aké právo sa má na daný spor použiť. V tejto súvislosti súd konštatoval, že v oddiele
8.2.1. je potrebné toto zaslať súdu, pretože podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 je súd
povinný z úradnej povinnosti skúmať v každom konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a to

za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa. Zároveň v tomto tlačive B bol žalobca poučený,
že ak návrh nedoplní, resp. neopraví v uvedenej lehote, súd návrh zamietne v súlade s podmienkami
ustanovenými v Nariadení č. 861/2007/ES. Žalobca reagoval na túto žiadosť súdu o doplnenie, resp.
opravu tlačiva A odpoveďou, v ktorej uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie
o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky,

predložil originál zmenky a zmenkové informácie preniesol do návrhu a z jeho strany preto neostáva čo
doplniť alebo opraviť. Žalobca si uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky, disponuje
len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd
vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť. Vzhľadom
na uvedené žalobca nemá dostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť

typ zmenky a titul jej vzniku. Žalobca ďalej uviedol, že vyplnil tlačivo na uplatnenie pohľadávky, ktoré
vyjadruje zmenkové nároky na preukázanie vzniku zmenkových nárokov a predložil súdu originál platnej
zmenky, ktorá obsahuje všetky dostatočne jasné a primerané informácie o vyčíslenej pohľadávke,
ktorú uplatňuje. Prípustnosť uplatneného nároku je daná platnosťou zmenky, doplnenie alebo oprava
tlačiva na uplatnenie pohľadávky preto nesúvisí s prípustnosťou uplatneného nároku. Ďalej uviedol,

že príslušnosť súdu v tejto veci vyplýva priamo z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 a príslušné sú okresné súdy v Slovenskej republike, pretože ide o drobný spor, hoci sa týka
zmenky. Následne súd v súlade s článkom 4 bod 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie s nízkou hodnotou sporu rozhodol tak, že návrh
žalobcuzamietolatozdôvodov,žetentoajnapriekvýzvesúdunatlačiveB,tlačivoNávrhunauplatnenie

pohľadávky - A nedoplnil a neopravil v rámci určenej lehoty tak, ako ho na to vyzval súd. Ďalej v rozsudku
odôvodnilsúdprvéhostupňatentosvojpostuptým,ževzáverepoukázalnato,žepostupovalanalogicky
podľa § 43 O.s.p., keď súd po predchádzajúcej výzve na odstránenie vád podania v stanovenej lehote
toto odmietne, pretože žalobca nedostatky v lehote neodstránil. V tomto štádiu taktiež súd v rozhodnutí
o odmietnutí podania nerozhoduje o trovách účastníkov.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zmeniť a jeho návrhu vyhovieť.

Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keďže účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nesúhlasí s postupom súdu, ktorým ho vyzval na
doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná a splnením takejto výzvy
podmieňoval ďalší postup v konaní. Zdôraznil, že nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným
vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky. Žalobca je vlastníkom cenného papiera, ktorý nadobudol

na základe indosamentu a žiadne iné informácie či dokumenty k zmenke nemá a v zmysle platného
právneho poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto cenným papierom
spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky, pre uplatnenie zmenkového nároku,
predovšetkým pri uplatnení nároku zo strany indosatára, je neprípustné a nezákonné. Zmenka je
samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať, či podmieňovať

inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmenke upravených v zák. č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Zdôraznil
ďalej, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca zásadne
nesúhlasil s tým, že súd je v tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľskývzťah. Súd neuvádza žiadne konkrétne argumenty a rozhodnutie súdu je potrebné považovať za
arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na

strane druhej. Žalobca trval na tom, aby súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu
svojej preskúmavacej právomoci tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje. Právny poriadok
neumožňuje súdu preskúmavať a na prejednávanú vec vzťahovať zmluvné vzťahy, ktoré s danou vecou
nesúvisia a podľa právneho poriadku nemôžu súvisieť. Súd rozsah podľa neho významných skutočností
rozširuje svojvoľne, bez návrhov účastníkov, čím porušuje kontradiktórnosť súdneho procesu. Žalobca

v skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil,
teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Súd v sporovom konaní môže svoje rozhodnutie zakladať len
na takých tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi konania a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd
nachádza v iných konaniach a tieto tak nie sú výsledkom dokazovania. Súd prvého stupňa ignoroval ust.
§ 17 Zákona o šekoch a zmenkách, podľa ktorého, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom,

okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z uvedeného vyplýva, že
žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré
vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže v sporovom konaní nemôže tak konať
žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd. Námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a
predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je

prípustné,abytútoúlohuainiciatívunasebaprevzalsúd.Poukázalnato,žesúdvdanomprípadeporušil
poučovaciu povinnosť v zmysle § 5 ods. 1 O.s.p.. Napriek tomu, že súd uvádza, že nevie určiť, či ide o
spotrebiteľský vzťah, celé právne posúdenie veci vychádza z toho, že právny vzťah medzi účastníkmi je
spotrebiteľským vzťahom. Súd tak v rozhodnutí vychádza z nepreukázanej skutočnosti a takáto nemôže
byť podkladom pre rozhodnutie podľa § 153 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie súdu nie je možné založiť na

dohadoch. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky.
Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak
však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej Nariadením. Prvostupňový súd požadoval od žalobcu preukázanie skutočnosti, o
ktorých objektívne nemal žiadnu vedomosť a nemal k dispozícii ani požadovaný listinný dôkaz. Súdom

požadované doplnenie návrhu, a teda tvrdená údajná povinnosť žalobcu mať dokumenty, na základe
ktorých mala údajne byť zmenka vystavená, nevyplývajú z právneho poriadku a sú zo strany súdu
fabulované. Pokiaľ súd poukazuje na rozhodnutie Nemeckého najvyššieho súdu z roku 1965, žalobca
uviedol, že obsah tohto rozhodnutia mu nie je známy a toto rozhodnutie mu nie je dostupné, z tohto
dôvodu nie je možné k použitiu tohto rozhodnutia pre prejednávaný prípad zaujať relevantné stanovisko.

Vo všeobecnosti však považoval za potrebné konštatovať, že toto rozhodnutie nie je aplikovateľné
na prejednávaný prípad a to z dôvodu, že rozhodnutie Nemeckého najvyššieho súdu je takmer 50
rokov staré, v období jeho vzniku neexistovalo európske spotrebiteľské právo, na ktorom súd založil
svoje rozhodnutie a zároveň, ak súd nebol schopný na podporu svojho názoru o prelomení zásady
abstraktnosti zmenky nájsť neskoršie rozhodnutie, zrejme ide o prekonaný a ojedinelý názor, z ktorého

nie je možné vychádzať. Rozhodnutie Nemeckého najvyššieho súdu nemôže negovať aplikáciu platnej
právnej úpravy, ktorá je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Nemecký najvyšší súd pri
rozhodovaní vo veci rozhodoval podľa nemeckého práva, ktoré sa nepochybne v oblasti zmenkového
práva odlišuje od slovenského zmenkového práva, ktoré je súd povinný aplikovať v tejto veci. Súd
nemôže rozhodovať spor na základe nemeckého práva alebo s použitím nemeckej judikatúry. Žalobca v

tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22. 8. 2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000
a zdôraznil, že zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol
pôvodom jeho vzniku. Zabezpečovacia zmenka ako prostriedok zabezpečenia je samostatným nárokom
nezávislým dokonca na existencii zabezpečenej pohľadávky. Z uvedených skutočností tak jednoznačne
vyplýva, že súd nemôže od žalobcu požadovať preukázanie vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky

a žalovaným, pretože ide o celkom odlišný právny vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho konania.
Žiadosť súdu o doplnenie návrhu tak bola celkom neopodstatnená a ak žalobca požadované dokumenty
nedoplnil, nemohlo dôjsť k zamietnutiu návrhu podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho
odvolanie je dôvodné.Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že súd postupoval v zmysle § 43
ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s čl. 4 bod 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Odvolací súd má za

to, že tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahovalo opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku
žalobcuaztaktovyplnenéhotlačivanemožnodospieťkzáveru,žebytietonebolidostatočnejasnéalebo
primerané. Ak súd prvého stupňa chcel zistiť, či zmenka bola zabezpečovacím prostriedkom plnenia zo
spotrebiteľskej zmluvy, mal postupovať v zmysle čl. 5 bod 2 uvedeného Nariadenia s tým, že podľa čl.
5 bod 3 tohto Nariadenia mal žalovaný odpovedať do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. Súd prvého stupňa
takto nepostupoval, pričom treba súhlasiť so žalobcom, že tento nemusí mať vedomosť o iných vzťahoch
medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky, a treba súhlasiť aj s tým, že nie je jeho
povinnosťou preukazovať to, čo v návrhu na uplatnenie pohľadávky ani netvrdil.

Keďže súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s čl. 4 a čl. 5 uvedeného Nariadenia, odvolací súd
musel napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1
písm. f) a h) O.s.p.).

Je treba však súhlasiť so súdom prvého stupňa v tom zmysle, že nie je možné oddeľovať spotrebiteľský
vzťah a zmenku, ktorá spotrebiteľský vzťah v prospech dodávateľa zabezpečuje s tým, že je súčasne
aj jeho povinnosťou skúmať, či uzavretie spotrebiteľskej zmluvy nebolo podmienené podpisom zmenky
zo strany spotrebiteľa a či teda vystavenie zmenky v tejto súvislosti nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, alebo či takýto zabezpečovací prostriedok neznamená neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Dokazovanie týchto skutočnosti však nie je povinnosťou žalobcu. Ochrana spotrebiteľa v tomto smere
vyplýva jednak z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 53 a nasl. Obč. zák.), ale tiež aj zo
Smernice Rady č. 93/13/EHS.

Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania, bude úlohou súdu prvého stupňa rozhodnúť o návrhu

žalobcu na neprípustnosť vedľajšieho účastníctva v tomto konaní.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.