Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. december 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 31P/154/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117217949
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Topolčanská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3117217949.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa B. S., Š. L. O. U., D. S. Y. XXXX/X, D., právne
zastúpeného Mgr. Sylviou Kohútovou, advokátkou so sídlom M. X, D. a manželky navrhovateľa Y.
B., Š. L. O. U., D. S. M. XXXX/XX, D., prechodne bytom E. X, XXXX V., Š., o rozvod manželstva a
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom S.: O., C.. XX.XX.XXXX a Q., C..
XX.XX.XXXX takto

r o z h o d o l :

Vyhlasuje sa, že Okresný súd Trenčín n e m á právomoc konať v časti úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom O. S., C.. XX.XX.XXXX a Q. S., C.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode
manželstva.

Konanie s a v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom O. S., C..
XX.XX.XXXX a Q. S., C.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ svojím návrhom žiadal, aby súd rozhodol o rozvode jeho manželstva s manželkou a
zároveň, aby súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, určení vyživovacej
povinnosti ku každému z maloletých detí v sume 550,- Eur a úprave jeho styku s maloletými deťmi. Z
obsahu jeho návrhu vyplynulo, že obaja účastníci žijú a pracujú vo Švajčiarsku, kde s nimi žijú i obe
maloleté deti. Trvalé bydlisku majú obaja stále nahlásené v Slovenskej republike. Obe maloleté deti sa

narodili vo Švajčiarsku.

- 2 - 31P/154/2017

2. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len

"procesné podmienky").

3. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

4. Jednou z podmienok konania, ktorú súd musí vždy skúmať, je i právomoc súdov Slovenskej republiky.

Súdna právomoc je procesná podmienka a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu
konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný, resp. je odstrániteľný len novou
zákonnou úpravou, a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. Pomer
právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov zásadne riešia medzinárodné zmluvy.

5. V danej veci ide o konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k

maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností v sebe
zahŕňa zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, určenie vyživovacej povinnostik maloletému dieťaťu druhému rodičovi a úpravu styku rodiča s dieťaťom. Ide o občianskoprávny vzťah
s medzinárodným prvkom, ktorý sa týka Slovenskej republiky a Švajčiarska, a preto súd postupoval
v zmysle medzinárodných dohovorov, ktorými sú obe krajiny viazané. Týmito dohovormi sú Haagsky

dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a
povinností a opatrení na ochranu dieťaťa, zákon číslo 344/2002 Z. z., (ďalej len Haagsky dohovor), ktorý
upravuje právomoc súdov v časti zverenia maloletého dieťaťa a úpravy styku a Dohovor o právomoci
a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach podpísaný v Lugáne 30.10.2007
(ďalej len Lugánsky dohovor), ktorý upravuje právomoc súdov v časti určenia vyživovacej povinnosti k

maloletému dieťaťu.

6. V časti konania o rozvode manželstva má tunajší súd právomoc v zmysle článku 3 odseku 1.
písmena b) Nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov
v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, podľa ktorého vo veciach
rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi

príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia
„domicil“.

7. Podľa článku 5 ods. 1. Haagskeho dohovoru, právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo
jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.

8. Podľa článku 5 bod 2. písm. a) Lugánskeho dohovoru, osoby s bydliskom na území štátu viazaného
týmto dohovorom možno žalovať v druhom štáte viazanom týmto dohovorom vo veciach výživného, na
súdoch podľa bydliska alebo obvyklého pobytu osoby oprávnenej na výživné.

- 3 - 31P/154/2017

9. Podľa článku 5 bod 2. písm. c) Lugánskeho dohovoru, osoby s bydliskom na území štátu viazaného
týmto dohovorom možno žalovať v druhom štáte viazanom týmto dohovorom vo veciach výživného, na
súde, ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc konať vo veciach rodičovských práv a

povinností, ak je vec výživného spojená s týmto konaním, ak sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnom občianstve niektorého z účastníkov.

10. Maloleté deti sa obe narodili vo Švajčiarsku, kde majú aj obvyklý pobyt, pretože sa tam dlhodobo
zdržujú so svojimi rodičmi, ktorí tam majú pracovné povinnosti. V otázke zverenia detí a úpravy styku

s deťmi má právomoc švajčiarsky orgán (v zmysle citovaného článku 5 ods. 1 Haagskeho dohovoru).
Okrem takto založenej všeobecnej právomoci súdu na konanie, si môže založiť právomoc aj súd, ktorý
koná o rozvode manželstva rodičov maloletých detí za splnenia určitých podmienok. Jednou z nich
je aj obvyklý pobyt jedného z rodičov na území Slovenskej republiky, ktorá podmienka však v tomto
prípade nie je splnená. Ďalej by v tomto prípade mohol do úvahy prichádzať postup podľa článku 9

ods. 1 Haagskeho dohovoru, teda možnosť tunajšieho súdu požiadať príslušný orgán Švajčiarska o
povolenie prevziať právomoc, čo by prichádzalo do úvahy vtedy, ak by slovenský súd bol v lepšej situácii
na posúdenie najlepšieho záujmu maloletých detí. Súd berúc do úvahy najlepší záujem detí, keďže
tieto majú obvyklý pobyt vo Švajčiarsku, nepovažoval za účelné ani hospodárne využiť túto možnosť
požiadania švajčiarskeho orgánu o povolenie prevziať právomoc a to aj s poukazom na prípadné

možné problémy týkajúce sa prípadného uznania a výkonu rozsudku slovenského súdu v časti zverenia
maloletých detí a úpravy styku vo Švajčiarsku. Na základe uvedených skutočností ma tunajší súd za to,
že nemá právomoc rozhodovať o zverení maloletých detí ani o úprave styku s maloletými deťmi.

11. Pokiaľ ide o časť konania týkajúceho sa určenia vyživovacej povinnosti, aj v tejto časti má právomoc

švajčiarsky orgán (v zmysle citovaného článku 5 bod 2. písm. a) Lugánskeho dohovoru), pretože deti ako
osoby oprávnené na výživné majú obvyklý pobyt práve vo Švajčiarsku. V tejto časti by si slovenský súd
mohol ešte založiť právomoc v súlade s citovaným článkom 5 bod. 2 písm. c) Lugánskeho dohovoru, a
to iba v prípade, ak by si založil právomoc na konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, čo
však tunajší súd z dôvodov uvedených v bode 10. odôvodnenia tohto rozhodnutia neurobil. Na základe

uvedených skutočností teda tunajší súd nemá právomoc rozhodovať ani o určení vyživovacej povinnosti
k maloletým deťom.12. Z vyššieuvedených skutočností vyplýva, že nebola založená právomoc tunajšieho súdu konať
a rozhodnúť vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode
manželstva. Preto súd vyhlásil, že nemá právomoc konať v časti úpravy výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletým deťom (teda v časti zverenia deti, určenia vyživovacej povinnosti k deťom a
úpravy styku s maloletými deťmi).

13. Nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky je neodstrániteľnou prekážkou konania, preto
súd konanie v zmysle citovaných zákonných ustanovení v časti úpravy výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletým deťom zastavil a bude tak ďalej

- 4 - 31P/154/2017

konať iba o rozvode manželstva účastníkov konania. Návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva môže navrhovateľ podať na príslušnom

švajčiarskom orgáne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v

podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.