Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. júl 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/145/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809213226
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3809213226.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcov: 1/ Z. zastúpenej R. 2/ R. zastúpeného
v konaní žalobkyňou 1/ proti žalovaným 1/ X., 2/ U., zastúpenému R. o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne 1/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. marca 2014,
č.k. 9C/197/2009-127, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná 1/ n e m á proti žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný 2/ m á proti žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov 1/, 2/, ktorou sa domáhali
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. U. N., parc. č. XXX - záhrada o

výmere 136m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 475m2, stavby - rodinného
domu súp. č. XXXXX postavenej na parc.č. XXX, zapísaných na LV č. XXXX, každý v 1-ici. Vychádzal
zo zistenia, že 08.07.2005 bola uzatvorená zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva
medzi dlžníkmi W. R. E. rod. W. a W. X. O. rod. O. a veriteľom M. L.. Podľa tejto zmluvy, podpísanej
v spise len veriteľom, sa zmluvné strany dohodli na obsahu zmluvy o zabezpečení záväzku
prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti: rodinný dom súpisné číslo XXXXX na parcele č. XXX

v katastrálnom území U.. okres T. a pozemok parcelné číslo KN XXX. - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 475 m2 a parcelné číslo KN XXX - záhrady o výmere 136 m2 tiež v katastrálnom území U.
okres T. patriacej dlžníkom v spoluvlastníckych podieloch W. rod. W., nar. XX.XX.XXXX v
jednej polovici a W. rod. O., nar. XX.XX.XXXX . v jednej polovici. Účastníkom zmluvy o úvere i zmluvy
o zabezpečení záväzku prevodom práva bola aj W., rod. O. nar. XX.XX.XXXX, vlastníčka nehnuteľností
v jednej polovici, ktorá bola už v čase podania žaloby mŕtva. Žalobcovia v konaní nepreukázali právne
nástupníctvo po nej. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd konštatoval, že žalobcovia 1/, 2/

nepreukázali vecnú legitimáciu na určenie, že sú vlastníkmi celých nehnuteľností, ktoré sú predmetom
konania, teda aj časti, ktorých vlastníčkou v čase uzatvorenia zmlúv ako aj účastníčkou zmlúv bola
W. nar. XX.XX.XXXX, vlastníčka nehnuteľností v jednej polovici. Právny vzťah o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností, je pokiaľ ide o účastníkov konania
vymedzenýosobou,ktorátvrdí,žejevlastníkomnehnuteľnostíaosobou,ktorájevkatastrinehnuteľností
akoichvlastníkzapísaná.Skutočnosť,žežalobcaalebožalovanísúnositeľmitvrdenýchoprávneníalebo

povinností, vyplývajúcich z hmotného práva, je otázkou tzv. vecnej legitimácie (aktívnej či pasívnej).
Vecnú legitimáciu účastníka konania (či už aktívnu alebo pasívnu) určujú práva a povinnosti vyplývajúce
z hmotného práva, o ktorých súd účastníkov konania nepoučuje. V danom prípade nemohol súd žalobevyhovieť aspoň čiastočne, pretože v prípade určovacieho sporu totiž treba s konečnou platnosťou určiť,
ktorá z osôb zúčastnených na konaní má k predmetu určenia hmotnoprávny vzťah, a teda je
jeho majiteľom (účelom konania o určovacej žalobe je odstránenie právnej neistoty). Túto otázku môže s

konečnou platnosťou vyriešiť výlučne účasť všetkých dotknutých osôb na konaní. Účelom občianskeho
súdnehokonaniaje,abytotobolozavŕšenéspravodlivýmsúdnymrozhodnutím(napríklad§1,§3a§117
ods. 1 OSP). Otázka spolumajiteľstva by nebola vyriešená s konečnou platnosťou, pretože sa na konaní
nezúčastnili právni nástupcovia W., nar. XX.XX.XXXX. Výsledkom občianskeho súdneho konania by
nebolo spravodlivé rozhodnutie, pretože by v rozpore so žalobcami tvrdeným hmotnoprávnym

stavom, by určilo iba časť oprávnených osôb, a teda by na druhej strane poprelo oprávnené záujmy
právnych nástupcov W. nar. XX.XX.XXXX., ktorí by sa v záujme odstránenia tohto stavu museli domáhať
ochrany svojich práv ďalšou žalobou a v ďalšom konaní. Podľa tvrdeného skutkového stavu by mali byť
spolumajitelia len žalobcovia 1/, 2/, avšak v konaní nebolo preukázané, že by boli právnymi nástupcami
W., nar. XX.XX.XXXX. Práve tvrdené hmotné právo bráni tomu, aby boli za výlučných spolumajiteľov
nehnuteľnostíurčenížalobcovia1/,2/.Zhoreuvedenýchdôvodovtuvšakčiastočnévyhoveniežalobenie

je vôbec prípustné. Vyhoveniu žalobe chýbalo splnenie základnej podmienky - existencia aktívnej vecnej
legitimácie. Preto súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 91
ods. 1, 2 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa 1/, domáhala sa jeho zrušenia

a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uplatnila odvolací dôvod podľa §
221 ods.1 písm. f) O.s.p. v spojení s § 205 ods. 2 písm. a), b), d), e) O.s.p. spočívajúci v odňatí
možnosti konať pred súdom, nesprávne zistenom skutkovom stave veci a nesprávnom právnom
posúdení veci súdom prvej inštancie. Ďalej namietala, že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené,
čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Uviedla, že súd prvej inštancie

rozhodnutie odôvodnil absenciou vecnej legitimácie, pričom samotnými vecnými dôvodmi žaloby
(hmotnoprávnou stránkou) sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal. Svoje rozhodnutie presvedčivo
neodôvodnil (odôvodnenie, ktoré je plné rozporných tvrdení a stanovísk, nemožno za žiadnych okolností
považovaťakoriadneodôvodnené),arbitrárnezasiaholdoprocesnýchprávžalobcovasvojímpostupom
zákonom garantované práva doslova poprel. Ústavné právo na súdnu ochranu je garantované v čl.

46 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o základných právach a slobodách. Poukázala na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/15/2009, v súlade s ktorým vyjadrila presvedčenie, že jej v
materiálnom zmysle bolo odňaté aj právo konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.).

3. Žalobca 2/ odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal, k odvolaniu žalobkyne 1/ sa

písomne nevyjadril.

4. Žalovaná 1/ s k odvolaniu žalobkyne 1/ písomne nevyjadrila.

5. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne 1/ uviedol, že sa nestotožňuje so

skutočnosťami, ktoré žalobkyňa 1/ uviedla v odvolaní. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za
vecne správny a zo strany súdu i náležite odôvodnený. Poukázal na to, že jedným zo základných
predpokladov úspešnosti žaloby o určenie vlastníckeho práva je aj skutočnosť, že účastníci majú vecnú
legitimáciu. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie , či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je má
predovšetkým ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktorý v konaní ide, pričom ju môže

mať aj osoba, ktorá nie je účastníkom tohto vzťahu za predpokladu, ak by vyhovenie žalobe mohlo
mať nepriaznivý dopad na jej právne postavenie. Vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z
hmotného práva. Pokiaľ sa teda žalobkyňa 1/ domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
špecifikovaným v petite žaloby, bolo jej povinnosť ustáliť okruh účastníkov konania tak, aby týmito boli
všetci, ktorých hmotné práva môžu byť v tomto konaní dotknuté. V čase, keď došlo k podpísaniu

zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva 08.07.2005, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, bola
nepochybne podielovou spoluvlastníčkou taktiež W., nar. XX.XX.XXXX. . Z dôkazov, ktoré žalobkyňa
1/ počas konania predložila však nepreukázala, že sa tohto zúčastnili taktiež právni nástupcovia po
nebohej W.. Vzhľadom na uvedené je správna právna argumentácia súdu prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku, keď tento uviedol, že výsledkom konania by bez účasti právnych nástupcov po neb. W.

nebolo spravodlivé rozhodnutie. Taktiež nie je pravdou, že by sa prvostupňový súd v konaní nezaoberal
dôvodmi žaloby a hmotnoprávnou stránkou veci. Naopak, súd prvej inštancie postupoval správne,
keď ako prvotnú otázku z pohľadu hmotného práva riešil práve okruh účastníkov, a to vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti. Keďže však žalobkyňa 1/ neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno,bol súd prvej inštancie nútený žalobu zamietnuť. Táto povinnosť žalobkyne 1/ vyplýva jednoznačne z
ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a potvrdzuje ju taktiež uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010 sp. zn.
5Obo/52/2010. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Žalovaný

2/ v písomnom doplňujúcom vyjadrení dourčenom súdu prvej inštancie dňa 11.04.2017 poukázal na
to, že žalobkyňa 1/ podala odvolanie oneskorene, nakoľko napadnutý rozsudok jej bol doručený dňa
13.06.2014, pričom odvolanie bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 01.07.2014 prostredníctvom
elektronickýchprostriedkovanáslednedoplnenédňa07.07.2014.Lehotanapodanieodvolaniauplynula
žalobkyni dňa 28.06.2014, z čoho vyplýva, že odvolanie žalobkyne 1/ bolo podané oneskorene. Navrhol,

aby odvolací súd odvolanie žalobkyne 1/ odmietol.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané žalobkyňou 1/ v
zákonom stanovenej lehote, preskúmal vec podľa § 379 písm. b/, § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani
to nevyžadoval verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne

1/ nie je dôvodné.

7. Po podaní odvolania žalobkyňou 1/ došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania,
keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorý okrem iného zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase vydania

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

8. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú

zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené
v jeho článku 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval včasnosť podania odvolania a dôvody
odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení
O.s.p.

9. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobcovia 1/,
2/ nepreukázali aktívnu vecnú legitimáciu na určenie, že sú vlastníkmi celých nehnuteľností, ktoré sú
predmetom konania, teda aj časti, ktorých spoluvlastníčkou v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a zmluvy
o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva bola W. v 1-ici. Z vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva bola uzatvorená dňa 08.07.2005

medzi dlžníkmi W. a W. a veriteľom M. Podľa tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli na obsahu zmluvy
o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti rodinný dom súp. č. XXXXX na
parc. č. XXX. v k.ú. U., parc. č. KN XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 475m2 a parc.
č. KN XXX - záhrady o výmere 136 m2 patriacej dlžníkom v spoluvlastníckych podieloch W. v 1-ici a
W. v 1-ici. Účastníkom zmluvy o úvere i zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva bola aj W.,

vlastníčka nehnuteľnosti v 1-ici, ktorá bola už v čase podania žaloby mŕtva. Žalobcovia 1/, 2/ v konaní
nepreukázali právne nástupníctvo po nej. V danom prípade nemohol súd žalobe vyhovieť, pretože v
prípade určovacieho sporu treba s konečnou platnosťou určiť, ktorá z osôb zúčastnených na konaní
má k predmetu určenia hmotnoprávny vzťah a teda je jeho vlastníkom. Túto otázku môže s konečnou
platnosťou vyriešiť výlučne účasť všetkých dotknutých osôb na konaní. Otázka spoluvlastníctva by

nebola vyriešená s konečnou platnosťou, pretože sa na konaní nezúčastnili právni nástupcovia W.
Výsledkom občianskeho súdneho konania by nebolo spravodlivé rozhodnutie, pretože by bolo v rozpore
so žalobcami tvrdeným hmotnoprávnym stavom, by určilo iba časť oprávnených osôb, a teda na druhej
strane poprelo oprávnené záujmy právnych nástupcov W., ktorí by sa v záujme odstránenia tohto
stavu museli domáhať ochrany svojich práv ďalšou žalobou a v ďalšom konaní. Podľa tvrdeného

skutkového stavu by mali byť spoluvlastníkmi nehnuteľností len žalobcovia 1/, 2/, avšak v konaní nebolo
preukázané, že by boli právnymi nástupcami W. pôvodnej vlastníčky nehnuteľností v 1-ici. Práve tvrdené
hmotné právo bráni tomu, aby boli za výlučných spoluvlastníkov nehnuteľností určení žalobcovia 1/, 2/.
Vyhoveniu žalobe chýbalo splnenie základnej podmienky - existencia aktívnej vecnej legitimácie.

10. Odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa
aj ďalší dôvod, pre ktorý bolo potrebné žalobu zamietnuť.11. Podstatou odvolacích námietok žalobkyne 1/ je jej nesúhlas s právnymi závermi súdu prvej inštancie,
ktorý podľa nej sa samotnými vecnými dôvodmi žaloby nezaoberal a svoje rozhodnutie presvedčivo
neodôvodnil.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci rozhodujúcou otázkou pri posudzovaní opodstatnenosti
určovacej žaloby bola otázka vecnej legitimácie, konkrétne aktívnej legitimácie žalobcov 1/, 2/. Vecnou
legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník civilného sporového konania
(žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný)

a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti ( je pasívne
vecne legitimovaný). Ak žalobcovia v podanej žalobe žiadajú určiť, že sú subjektom hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide, treba súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie vysloveným v
odôvodnení rozhodnutia, že bolo ich povinnosťou uvedenú skutočnosť preukázať. Z dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva, že pôvodnými spoluvlastníkmi nehnuteľností,
ku ktorým sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali určenia vlastníckeho práva boli pôvodný žalobca R. (ktorý

po podaní žaloby dňa XX.XX.XXXX zomrel) a jeho manželka W., zomr. XX.XX.XXXX, a to každý v
podiele 1-ice. Túto skutočnosť mal súd prvej inštancie za preukázanú z výpisu z listu vlastníctva č.
XXX. pre k.ú. U. Žalobcovia 1/, 2/ sú zákonnými dedičmi po pôvodnom žalobcovi R., pričom právnych
nástupcov po zomrelej W. (spoluvlastníčke dotknutých nehnuteľností v 1-ici) žalobcovia 1/, 2/ neoznačili,
ich právny zástupca sa nevedel vyjadriť k tomu, kto je dedičom po nebohej W.. Z tohto dôvodu, keď

účastníkmi konania neboli aj právni nástupcovia W., nebolo možné žalobe na určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti vyhovieť. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nesprávne určenie okruhu účastníkov v
sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej povinnosti a nemôže o tomto nedostatku žalobcov
poučiť v zmysle § 5 O.s.p., nakoľko sa jedná o vecnú legitimáciu, t.j. o tom, kto má byť podľa hmotného
práva účastníkom konania a nie poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov. Ak

žalobcovia v podanej žalobe žiadali určiť, že oni sami sú subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktorý
v konaní ide, treba súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie vysloveným v odôvodnení rozhodnutia, že
bolo ich povinnosťou uvedenú skutočnosť preukázať. Naopak, z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ sami neboli účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzovali
uplatnený nárok. Za tohto stavu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej

inštancie v tom smere, že žalobcovia 1/, 2/ nepreukázali aktívnu vecnú legitimáciu na podanie určovacej
žaloby, a preto bolo dôvodné žalobu zamietnuť.

13. Odvolací súd však považuje za potrebné uviesť aj ďalší dôvod, pre ktorý bola žaloba žalobcov 1/,
2/ nedôvodná.

14. V danej veci žalobcovia 1/, 2/ odvodzovali svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe
dedenia po svojom právnom predchodcovi - nebohom otcovi R. Z vykonaného dokazovania však
nesporne vyplýva, že spoluvlastnícky podiel 1-ice v spornej nehnuteľnosti, ktorého určenia vlastníctva
sa žalobcovia 1/, 2/ v tomto konaní domáhali nebol predmetom dedičského konania po nebohom

R. preto žalobcovia 1/, 2/ nemohli nadobudnúť vlastnícke právo titulom dedenia. Podľa § 460 Obč.
zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. K nadobudnutiu dedičstva poručiteľovým dedičom
však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu
ingerencie štátu pri nadobudnutí dedičstva (§ 175 a nasl. O.s.p.); predpokladá mimo iného, že dedičstvo
po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté. Podľa uznesenia súdu o potvrdení

dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov (§ 175g O.s.p.) sa potom dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku
dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov
právoplatným uznesením súdu sa dedičia nemôžu domáhať, že sú spoluvlastníkmi veci. Vzhľadom k
tomu, že žalobcovia 1/, 2/ sa domáhali určenia vlastníckeho práva priamo pre seba, pričom sporný
spoluvlastníckypodielvpredmetnejnehnuteľnostinebolpredmetomdedičskéhokonaniapoichprávnom

predchodcovi,jepotrebnévyvodiťzáver,žežalobcovia1/,2/neboliajztohtodôvoduaktívnelegitimovaní
k podaniu takejto žaloby. V danom prípade by ako procesne prípustná obstála žaloba o určenie, že
spoluvlastnícky podiel v spornej nehnuteľnosti v 1-ici patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi
R., resp. že právny predchodca žalobcov 1/, 2/ R. bol ku dňu smrti vlastníkom spornej nehnuteľnosti v 1-
ici. Za stavu, že zákonnými dedičmi po nebohej X. sú len žalobcovia 1/, 2/ (v konaní však túto skutočnosť

nepreukázali), by taktiež ako procesne prípustná obstála žaloba o určenie, že spoluvlastnícky podiel v
spornejnehnuteľnostipatrídodedičstvaponeb.X.resp.,ženeb.X.bolakudňusmrtivlastníčkouspornej
nehnuteľnosti v 1-ici. Aj z vyššie uvedených dôvodov bola žaloba žalobcov o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti nedôvodná.15. Pokiaľ žalobkyňa 1/ v odvolaní namietala, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľný, odvolací súd konštatuje, že táto námietka neobstojí, nakoľko rozsudok obsahuje

všetky zákonné náležitosti, súd prvej inštancie stručne a jasne v ňom opísal stanoviská a argumentácie
obidvoch strán, z ktorých dôkazov vo veci vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení týchto dôkazov
riadil a ako vec posúdil po právnej stránke. Skutočnosť, že žalobkyňa 1/ sa s týmto právnym názorom
súdu prvej inštancie nestotožňuje nepostačuje na prijatie záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého
rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd žalobu žalobcov 1/, 2/

zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie a z tohto dôvodu sa správne v konaní s vecou samou
po hmotnoprávnej stránke nezaoberal.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 381 ods. 1 CSP potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej 1/ nebol priznaný proti žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

18. Úspešnému žalovanému 2/ odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1/, 2/,

nakoľko mu tieto vznikli podaním písomného vyjadrenia k odvolaniu. O výške náhrady trov odvolacieho
konania bude rozhodovať súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).