Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115000620
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115000620.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.

Emila Dubňanského a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.09.2016, v trestnej
veci proti obžalovanému U.. O. K., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
2 Tr.. zák., o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov
sp. zn. 0T/113/2015 zo dňa 14.04.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste
zákazu činnosti.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovanému U.. O. K., nar. XX.XX.XXXX v Z., okr. K.
nad J., trvale bytom S. nad
J., prechodne bytom S. č.
XX, P.

u k l a d á :

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 30
(tridsať) mesiacov.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného U.. O. K. za vinného z prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa7.7.2015včaseo21:30hod.viedolpoštátnejcestevobciSeniakovce,okr.Prešovosobnémotorové
vozidlo zn. P. E., C.: KS-XXXBY, kde bol policajnou hliadkou Obvodného oddelenia PZ Drienov vyzývaný
na zastavenie vozidla, pričom výzvu nerešpektoval a v jazde pokračoval až pred svoj rodinný dom, po
zastavení bol vyzvaný, aby predložil doklady o motorovom vozidle, ktoré nepredložil a keď bol vyzvaný
k podrobeniu sa orientačnej dychovej skúške, túto bezdôvodne odmietol a odmietol sa podrobiť aj
lekárskemu vyšetreniu k odberu krvi na zistenie alkoholu v krvi, po tom, čo bol predvedený na Obvodné

oddelenie PZ Drienov sa dobrovoľne o 22:24 hod. podrobil orientačnej skúške prístrojom ALCOTEST
Dräger 7410 č. ARJJ - 0055, kde mu bola nameraná hodnota 0,99 mg/l (etanolu na liter vydychovaného
vzduchu), čo v prepočte predstavuje 2,06 promile alkoholu v krvi.Uložil mu za to podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. j) Trestného zákona a § 38
ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon tohto trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých

druhov na dobu 4 rokov.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obžalovaný ako aj okresný prokurátor.

Obžalovanývpísomnýchdôvodochodvolaniauviedol,žesaodmietolpodrobiťdychovejskúške,nakoľko
pokiaľ by to urobil, tak by to bolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Mal zvýšený vysoký

tlak a nemal lieky na jeho zníženie. O tom, že mal zvýšený krvný tlak, svedčí nielen to, že jeho rodinní
príslušníci pred jeho predvedením na OO PZ Drienov mu priniesli lieky, ale aj to, že pri následnom
lekárskom vyšetrení obžalovaného A.. A., tento okamžite indikoval obžalovanému súčasne štyri lieky na
zníženie krvného tlaku. Toto je aj zrejmé z lekárskej správy vystavenej A.. A..

Obhajoba namieta, že súd nevykonal navrhovaný dôkaz a to výsluch svedka A.. A., mimo iného ohľadne
skutočností,vakomzdravotnomstavesanachádzalobžalovanývčasejehovyšetreniaanazamedzenie
akých zdravotných rizík či zdravotných následkov sa tento rozhodol indikovať mu súčasne štyri druhy
liekov proti vysokému krvného tlaku a to po tom, čo obžalovaný už skôr predtým zobral sám liek proti
vysokému krvnému tlaku, ktorý mu zadovážili a priniesli rodinní príslušníci na OO PZ Drienov.

Ďalej namietajú, že pochybil okresný súd, pokiaľ nehodnotil konanie obžalovaného ako konanie v krajnej
núdzi. Odvolateľ je presvedčený o tom, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané kumulatívne
naplnenie všetkých podmienok a predpokladov posúdenia konania obžalovaného ako konania v krajnej
núdzi. I keď súd prijal záver, že situácia, v ktorej sa nachádzal obžalovaný, nebola natoľko vážna,

aby ospravedlňovala jeho jazdu pod vplyvom návykovej látky a následné odmietnutie podrobenia sa
dychovej skúške, nie je podľa názoru odvolateľa, možné s týmto súhlasiť. Vychádzajúc z vykonaného
dokazovania každý z vypočutých svedkov, mimo príslušníkov PZ, ako aj sám obžalovaný vypovedal, že
voľný pohyb 9 dospelých koní mimo ohrady a mimo kontaktu s osobami, ktoré sú pre tieto kone známe,
je samo osebe pre okolie nebezpečné. Uvedené potvrdzuje ako obžalovaným, tak i svedkami zhodne

opísaná skúsenosť obžalovaného z minulosti, kedy presne takýto náhodný únik 5 koní obžalovaného na
diaľnicu D1 bezprostredne viedol k dopravnej nehode, ktorej následkom bolo usmrtenie jedného z týchto
koní motorovým vozidlom práve na diaľnici D1, s ktorou farma, na ktorej sú predmetné kone chované,
susedí.

Teda, podľa názoru odvolateľa, obžalovaný konal jednoznačne v krajnej núdzi.

Ďalej odvolateľ uvádza, že pokiaľ by aj súd mal za preukázané naplnenie všetkých obligatórnych znakov
skutkovej podstaty prečinu podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., pokladá tresty uložené súdom prvého stupňa
za neprimerane prísne. Zastáva názor, že U.. Vaško je osoba vyššieho veku, pri ktorej pre naplnenie

individuálneho účelu trestu podľa odvolateľa, nebolo nevyhnutné uložiť mu tresty tak, ako je to uvedené
v napadnutom rozhodnutí súdu prvého stupňa. Pokiaľ by bol súd prvého stupňa právneho názoru, že v
danom prípade neboli u obžalovaného splnené podmienky konania v krajnej núdzi, žiadna skutočnosť
mu, podľa odvolateľa, nebránila toto konanie vyhodnotiť ako prípadný exces naplňujúci poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. i/ Tr. zák. a podľa § 36 písm. a/ Tr. zák.

Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prešov, oslobodil
obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora, alternatívne sám uložil obžalovanému primeraný
peňažný trest bez súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania poukázal na tú skutočnosť, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, kde mu v
dychu bola nameraná hodnota 0,99 mg/l, čo v prepočte predstavuje sumu 2,06 promile. Je síce pravdou,
že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a priestupkovo bol doteraz riešený celkom trikrát, no jetiež potrebné prihliadať na to, že u obžalovaného bola nameraná pomerne vysoká hladina alkoholu, ako
je to uvedené vyššie. Taktiež je potrebné poukázať na to, že hodnota 0,99 mg/l bola u obžalovaného
nameranáažvčase22.24hod.,tedaskorohodinupotom,akobolobžalovaný,t.č.akopodozrivývčase,

keď viedol osobné motorové vozidlo, t. j. o 21.30 hod., zastavovaný hliadkou PZ, ktorou bol následne
zadržaný a obmedzený na osobnej slobode v čase o 21.45 hod. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný
požíval alkohol ešte pred samotnou jazdou (ako to vyplýva z jeho výpovede, ako aj z výpovede ostatných
svedkov), je preto dôvodné domnievať sa, že v čase, keď viedol osobné motorové vozidlo, bola hodnota
alkoholu v krvi vyššia, čo však preukázané nebolo z dôvodu, že prvotnej dychovej skúške sa obžalovaný

odmietol podrobiť.

Pri úvahách o výmere a výške ukladania trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá je nutné prihliadať
aj na ostatné okolnosti konkrétneho prípadu, za ktorých bola jazda uskutočnená, napr. druh a množstvo
alkoholických nápojov, doba, kedy k ich požitiu došlo, spôsob jazdy, miesto a čas jazdy, celkové
správanie sa vodiča atď. Taktiež sa musí brať do úvahy aj stupeň konkrétneho ohrozenia, vzhľadom

aj k stupňu napríklad opitosti vodiča, v úzkej kontaktnej spojitosti s vedením motorového vozidla pod
vplyvom návykovej látky po komunikáciách, kde je zvýšené ohrozenie účastníkov cestnej premávky,
napr. v centre mesta, pri obchodných strediskách, na frekventovaných tzv. cestných ťahoch, medzi
jednotlivými mestami a podobne.
Práve komplexné posúdenie závažnosti konania obžalovaného má podstatný význam na rozhodnutie

o druhu a výške trestu. Uložený trest má plniť ja preventívny a prevýchovný účel. Netreba zabúdať
ani na to, že aj trest zákazu činnosti má generálne preventívny aspekt. Štát by mal mať záujem na
nekompromisnom a účinnom postihu každého vodiča motorového vozidla, ktorý ohrozí seba a okolie
tým, že vedie motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky.

Navrholpreto,abykrajskýsúdzrušilvnapadnutomrozsudkuvýrokotrestezákazučinnostiavovecisám
rozhodol rozsudkom v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. alebo aby vec vrátil tomuto súdu na nové prejednanie
a rozhodnutie.

Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného
prokurátora je nedôvodné a odvolanie obžalovaného je dôvodné iba čiastočne.

Okresný súd rozhodnutie o vine a treste obžalovaného odôvodnil tým, že obžalovaný U.. O. K. poprel

spáchanie skutku na hlavnom pojednávaní. Uviedol, že sa odmietol podrobiť dychovej skúške, pretože
mal v tom čase enormne vysoký krvný tlak, búšilo mu srdce a nebol schopný dychovú skúšku vykonať,
avšak súhlasil s odberom krvi až po odznení bezprostredného ohrozenia zdravia, potom čo požil štyri
druhy liekov na zníženie krvného tlaku.

K tomu, že šoféroval P. E. pod vplyvom alkoholu, uviedol, že to nepopiera, avšak dňa 7.7.2015 skladali
seno v obci Seniakovce na pozemku X. K., spolu s E., a v čase o 21.00 hod. prišiel X. A. a oznámil mu,
že kone sú mimo ohrady. Vzhľadom na to, že predtým požil 5-6 alko aj nealko pív, ho požiadal, aby šiel
za synom A., ktorý mal byť doma, aby tieto kone naspäť dal do ohrady. Po chvíli sa A. vrátil, že syn
nie je doma a že podľa usmernenia A.. M. prišiel za ním, aby okamžite prišiel, lebo jediný on mohol v

tom čase tieto kone dať naspäť do ohrady. Obžalovaný na to povedal X. A., aby vec oznámil polícii, že
kone môžu spôsobiť na diaľnici, resp. na ceste 1/68 nešťastie. Z. K. následne poslal, aby zabezpečil
únikovú cestu pre kone pozdĺž rieky Torysa, p. E. poslal, aby zabezpečil cestu 1/68 pozdĺž potoka a X.
A. poslal, aby zabezpečil most cez rieku Torysa v smere na diaľnicu. Obžalovaný následne sadol do E. a
ponáhľal sa čo najrýchlejšie na farmu, aby kone vlákal späť do ohrady. Cestou zo súkromnej neverejnej

komunikácie práve prichádzala hliadka PZ, ktorej preblikol, dal znamenie klaksónom, aby ho nasledovali
v domnení, že je to hliadka, ktorá bola privolaná k predídeniu nešťastia. Hliadka po chvíli zapla výstražné
svetlá a zvukové znamenia, na čo obžalovaný nereagoval, lebo cez bluetooth telefonoval a pokračoval
maximálne 15 km rýchlosťou ku vchodu na farmu. Po zastavení ho hliadka PZ vyzvala, aby sa podrobil
dychovej skúške, pričom zo šoku sa odmietol podrobiť kvôli riziku o svoj život a zdravie. V tom čase

prišiel syn A., ktorému odovzdal kľúče od auta a oznámil mu, aby dal kone do ohrady a on išiel na políciu,
kde po užití svojich liekov a znížení krvného tlaku sa podrobil dychovej skúške, následne súhlasil aj s
odberom krvi, hladina alkoholu bola výrazne vyššia ako 1 promile. Jeho konanie bolo v krajnej núdzi. Po
nešťastnej skúsenosti, čo sa im stala pred 10 rokmi, má vždy v aute P. E. za sedadlom vodiča vedro sovsom a v prípade, že by došlo k takejto mimoriadnej situácii, tak na toto vedro by kone nalákal. Synovi,
ktorý bol reálne okrem neho jediný, ktorý by kone dokázal zahnať (pracovníčka, čo sa starala o kone,
už mala po pracovnej dobe) telefonoval, teda pokúšal sa mu dovolať, ale telefón mu syn nedvíhal, preto

sa rozhodol k tomu nešťastnému riešeniu a to, že pôjde sám.

Okresný súd následne oboznámil výpovede obžalovaného z prípravného konania, v ktorých sú rozpory
s výpoveďou z hlavného pojednávania, na tieto obžalovaného upozornil, avšak obžalovaný nevedel
dôveryhodným spôsobom vysvetliť, prečo tieto rozpory v jeho výpovediach vznikli.

Svetok A.. M. vypovedal, že niekedy v lete okolo 21.00 hod. prechádzal po dedine a stretol X. A., ktorý
mu povedal, že K. ušli kone, na čo mu povedal, že je najlepšie čím skôr zavolať p. K. alebo jeho syna,
a keď ich nenájde, tak políciu.

Syn obžalovaného A. K. vypovedal, že prišiel domov večer, po príchode domov mu nikto nič nehovoril

a o desať minút na to prišli policajti a vtedy videl E. a policajnú hliadku. Policajti boli pri otcovi, otec stál
pri E. a policajti pri ňom. Keď prišiel k nim, oni tam mohli byť tak 5 min, a bavili sa o dokladoch, pýtali
od otca doklady, ale on ich nemal. Vyzvali ho, nech sa podrobí dychovej skúške a on im na to uviedol,
že musí ísť dozadu ku koňom, že mu ušli kone, nech ho pustia a toto všetko bolo dookola. Keď odišli,
išiel dozadu, keďže mu otec povedal, že má ísť zavrieť kone, lebo kone ušli. Celé to trvalo 10-15 min. a

potom zahnal kone, kde sa zdržal ďalších 15 min. a tak išli za otcom odniesť mu lieky.

Svedok W. E. uvádzal, že v ten deň pomáhal hrabať seno s pánom K., mimo iné i u X. K., ktorý šiel
domov po pivo. Nevedel, koľko toho doniesol, ale doniesol 12-stku alkoholické, avšak svedok uviedol,
že on pivo nepije, tak ho ani nepil. Pivo pili len K. alebo K.. Potom prišiel nejaký pán a povedal, že vraj

ušli kone, na čo K. svedkovi povedal, nech ide okolo potoka dole cez cestu, aby tam nevyšli, X. K. išiel
okolo Torysy.

Svedok X. A. uvádzal, že zbadal koňa na lúke mimo ohradníka, utekal k K. domov a stretol p. M., kde
mu ukazoval, že ušli kone a on mu vysvetlil, že situácia je vážna a že nemá ísť ku koňom, a tak išiel

k obžalovanému domov, kde videl, že auto nemá doma, i klopal, ale nikto nevychádzal, a tak išiel pre
bicykel domov. Mohlo byť niečo pred 21.00 hod., kedy stretol sestru obžalovaného, ktorá mu povedala,
že skladajú seno a tak sa vybral za obžalovaným, tomuto povedal, že ušli kone, na čo mu obžalovaný
hovoril, aby išiel pre A.. Svedok sadol na bicykel a išiel k nemu domov, či tam nie je A., opäť tam auto
nevidel, i klopal, aj zvonil nikto nevychádzal, klopal asi 5 min, nevidel žiadne svetlá, a tak sa vrátil k p. K.

a povedal mu že A. nie je doma. Obžalovaný mu na to povedal, že má ísť smerom na Polhoru smerom
k diaľnici, kam sa išiel pozrieť, či tam nešli kone. Svedok nevedel uviesť, čo bolo potom ďalej.

Z výpovede svedka X. K. vyplýva, že tento nevie nie o skutku, lebo pri tom nebol. Uviedol, že keď
zhrabali seno, priniesol nejaká pivá a to 10 fliaš, ktoré mal doma a to Zlatý bažant 12% a boli tam asi aj

tri nealká. Toto pivo vypili. Keď k nim došiel Macko, že mu ušli kone, obžalovaný povedal, aby išiel za
A., za synom, aby ich išiel nahnať a oni pokračovali v práci spolu s obžalovaným. Po takých 10-tich a
15-tich minútach prišiel A. späť, že A. nenašiel a tak obžalovaný sadol do auta a odišiel.

Z výpovede svedkyne O. G. - známej obžalovaného, vyplýva, že tejto volal obžalovaný, aby išla na

diaľnicu, aby ušlým koňom zabránila vyjsť na diaľnicu.

Ďalej okresný súd vychádzal z výpovedí svedkov O. a U.. G., príslušníkov polície, z ktorých výpovedí
zistil, že v tom čase stáli vo svojom motorovom vozidle v obci Seniakovce a vozidlo P. E. išlo z hlavnej
cesty na Seniakovce, kedy im blikalo, svietilo svetlá a trúbilo, následne s kolegom uvedené vozidlo

zastavili, kde chceli vodiča podrobiť dychovej skúške, ktorú odmietal, ale po predvedení osoby na OO
PZ Drienov za pomoci donucovacích prostriedkov už dychovú skúšku vykonal s pozitívnym výsledkom.
Svedok si nepamätal, čo im pri zásahu obžalovaný hovoril, spomenul si, že im len stále odvrával a potom
prišiel k nim jeho syn, nespomínal si ani na to, či obžalovaný na policajnej stanici požil nejaké lieky, ale
pamätal si, že boli s ním na odber krvi. Pamätal si, že po zastavení vozidla k obžalovanému pristúpil

najprv kolega a on prišiel až neskôr. S kolegom sa rozhodli vykonať dychovú skúšku, lebo videli, že je
pod vplyvom alkoholu, keď vystúpil z vozidla, lebo sa tackal. Kolega ho vyzval na dychovú skúšku a bolo
mu to povedané asi 3-krát, avšak obžalovaný opakoval, že nebude fúkať a že nechce fúkať.Za takto vykonaným dokazovaním okresný súd pristúpil k vyhodnoteniu dôkazov. Na jednej strane
vinu obžalovaného mali preukázať svedectvá policajtov Z. O. a U.. Z. G., ktorí zastavili obžalovaného
a vyzvali ho, aby sa podrobil orientačnej dychovej skúške a na druhej strane obranu obžalovaného

mala podporovať najmä výpoveď obžalovaného spolu s ďalšími výpoveďami jeho známych, priateľov
a rodinných príslušníkov, ktorí neboli síce priamymi svedkami udalostí, ale popisovali najmä okolnosti,
ktoré skutku predchádzali, alebo ktoré po skutku nasledovali.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, táto počas celého konania bola nekonzistentná a nelogická. V prvom

rade sa bránil tým, že konal v krajnej núdzi, čo by v prípade, ak by to aj
bola pravda, mu nebránila podrobiť sa orientačnej dychovej skúške, na ktorú bol riadne vyzvaný. Na
strane druhej sa v konaní pred súdom bránil už i tým, že jeho zdravotný stav mu
neumožňoval sa podrobiť jednak dychovej skúške, ale ani krvnej a bolo možné tak urobiť až
po uplynutí času a po požití liekov.

Okresný súd ďalej uviedol, že obžalovaný bol vyslúchnutý celkovo 3-krát, všetky jeho výpovede boli
protirečivé i v sebe navzájom. Obžalovaný nevedel dostatočne logickým spôsobom odstrániť tieto
nezrovnalosti. Okresný súd vyhodnotil obranu obžalovaného ako účelovú a tendenčnú. Zo strany
obžalovaného, ale i svedkov A.. K. M., W. E., X. A., X. K. i O. G. vyplýva, že obžalovaným popísaná
situácia nebola až taká vážna, aby sa domáhal krajnej núdze. V podstate všetci svedkovia - známi,

ktorí popisovali udalosti predchádzajúce skutku či krátko po skutku, i keď mali údajne vykonávať činnosť
podľa pokynov obžalovaného ako predísť a zabrániť „nešťastiu“, nikto z nich si dodatočne neoveroval,
nezisťoval, či „nešťastiu“ bolo zabránené. Ani samotný A.. M., ktorý mal vystríhať svedka A., aby sa ku
koňom nepribližoval a šiel „okamžite“ za obžalovaným, a ktorý mu mal radiť, aby oznámil vec na polícii“,
ďalej po takomto rozhovore pokračoval vo svojej činnosti, ktorú mal a nijakým spôsobom nekonal v

snahe predísť „nešťastiu“, ako sám uvádzal. Zo samotnej výpovede obžalovaného vyplýva, že ani tento
nepovažoval situáciu za takú vážnu, nakoľko, keď za ním došiel A., mal dostatok času poslať A. za jeho
synom a až keď sa A. vrátil naspäť, tak vtedy sadol do motorového vozidla a išiel vec riešiť.

Následne okresný súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, pretože obžalovaný pri výkone zamestnania alebo inej
činnosti sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej
látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom a odmietol sa
podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetreniu krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci
by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere okresný súd zistil, že obžalovaný žije v spoločnej
domácnosti s manželkou a venuje sa starostlivosti o kone. Z miesta bydliska bol pozitívne hodnotený,
a rovnako bol pozitívne hodnotený rozličnými združeniami. Obžalovaný v minulosti nebol súdne
trestaný, ale priestupkovo na úseku dopravy bol 3-krát prejednávaný za drobné priestupky. Páchateľovi

poľahčovalo, že pred spáchaním činu viedol riadny život a okresný súd nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 Tr. zák. Okresný súd upravil trestnú sadzbu a dospel k záveru, že účel trestu je
možné v danom prípade dosiahnuť trestom odňatia slobody kratšieho trvania v dĺžke 4 mesiacov, pričom
jeho okamžitý výkon nebol pre dosiahnutie účelu trestu potrebný, a preto jeho výkon odložil na skúšobnú
dobu dvoch rokov. Zároveň mal súd za to, že je nevyhnutné obžalovanému uložiť popri treste odňatia

slobody i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 4 rokov, keďže uvedené
je primerané pre dosiahnutie výchovného účelu trestu odňatia slobody a jednak ako trest primeraný z
hľadiska generálnej prevencie.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolaní odvolateľov ako aj dôkazov, ktoré boli

vykonané v prípravnom konaní a v štádiu hlavného pojednávania dospel k záveru, že okresný súd na
zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak, ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por.
a tieto dôkazy v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. aj vyhodnotil. Aj krajský súd je toho názoru, že
trestná činnosť bola obžalovanému preukázaná jednak jeho výpoveďami, ktoré síce boli rozdielne, ale v
konečnom dôsledku preukazovali spáchanie žalovaného skutku, taktiež z výpovedí svedkov a listinnými

dôkazmi. Krajský súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom, s ktorým
sa stotožňuje.Čo sa týka obrany obžalovaného, že mal konať v krajnej núdzi, tu je potrebné súhlasiť s názorom
okresného súdu, ktorý vychádzal z výpovede svedka X. K. a z toho vyplýva, že keď za obžalovaným
došiel A., tak namiesto toho, aby okamžite sadol do auta, keď mala byť situácia v krajnej núdzi, poslal

najprv A. za jeho synom a až po 10 či 15 minútach, keď sa A. vrátil, že syn nie je doma, až vtedy zvážil,
že je potrebné sadnúť do motorového vozidla a situáciu riešiť. Takéto konanie nemožno vyhodnotiť ako
konanie v krajnej núdzi.

Z výpovedí príslušníkov polície O. a G. ako aj výpovedí svedkov svedčiacich o tom, že obžalovaný

požíval alkoholické nápoje počas celého dňa, keď hrabal seno, čo vlastne nepoprel ani samotný
obžalovaný, je potom možné dospieť k záveru, že konanie obžalovaného je potrebné kvalifikovať ako
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.

Čo sa týka druhu trestu a jeho výmery, krajský súd sa stotožňuje s trestom, ktorý uložil obžalovanému
okresný súd v trvaní 4 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Krajský súd však dospel k inému záveru pri ukladaní výšky trestu zákazu činnosti. Okresný súd uložil
obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 4 rokov.
Tu krajský súd poukazuje na okolnosti prípadu, na priestupkové spisy obžalovaného i na to, že nemal
vážnejšie porušenie pravidiel cestnej premávky pri šoférovaní, pričom ako sám uvádzal, je vodičom už

44 rokov a aj s prihliadnutím na účel trestu dospel k záveru, že nie je potrebný trest zákazu činnosti v
trvaní 4 rokov, ale postačí trest zákazu činnosti v trvaní 30 mesiacov. Krajský súd preto zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste zákazu činnosti a sám uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 30 mesiacov.

Odvolanie okresného prokurátora smerovalo k tomu, aby bol uložený prísnejší trest zákazu činnosti.
Keďže krajský súd nezistil dôvody na potvrdenie trestu zákazu činnosti uloženého okresným súdom a
uložil sám miernejší trest zákazu činnosti, odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné v zmysle
ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.