Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6C/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716214793
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716214793.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobkyne: Ing. N. J., P.. XX.XX.XXXX, X.

Y. M.. U.P. XXXX/XX, D., právne zastúpenej: Mgr. Zuzana Pivoňková, advokátka so sídlom v Martine,
E. B. Lukáča 2, proti žalovanej: RNDr. N. Š., W.., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. M.. U.P. XXXX/XX, D., v konaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam, a to Z. I. H. Č.H. XXXX,
E. P. E. Z. W.-U. T. P. U. D. E. Č. XXX/X, C. Y. H. Č., E. P. E. Z. W.-U. T. P. U. D. E. Č.H. XXX/X, E. E.
Z. W.-U. T. P. U. D. E. Č. XXX/X - V. E. N. P. A. J. XX D., E. Č. XXX/X - V. E. N. P. A. J.D. XXX D., E.
Č. XXX/X - V. E. N. P. A. J. XX D. N. E. Č. XXX/X - A. E. A. J. XXX D., V. P. O. J. Č.. XXX, J. A. Ú.Z.

D., U. A., E. U. Ú. E., D. D., A. D..

II. Súd n a r i a ď u j e predaj nehnuteľností, N. X. Z. I. H. Č. XXXX, E.L. P. E. Z. W.-U. T. P. U. D. E.
Č. XXX/X, C. Y. H. Č., E. P. E. Z. W.-U. T. P. U. D. E. Č.H. XXX/X, E. E. Z. W.-U. T. P. U. D. E. Č. XXX/
X - V. E. N. P. A. J. XX D., E. Č. XXX/X - V. E. N. P. A. J.D. XXX D., E. Č. XXX/X - V. E. N. P. A. J. XX
D. N. E. Č. XXX/X - A. E. A. J. XXX D., V. P. O. J. Č.. XXX, J. A. Ú.Z. D., U. A., E. U. Ú. E., D. D., A.

D. s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi strany sporu podľa veľkosti ich spoluvlastníckych
podielov, každému v 1.

III. Súd z a m i e t a návrh žalovanej na prerušenie konania.

IV. Žalobkyni sa voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, o výške

ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 05.12.2016 sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala zrušenia
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E., D. D., A.
D., V. P. O. Č.. XXX, J. A. Ú. D., U. A., N. X. E. E. Z. W.-U. E. Č. XXX/X - V.É. E. N. P. A. J. XX D.,
E. Č. XXX/. - V. E. N. P. A. J. XXX D., E. Č. XXX/X - V. E. N. P. A. J. XX D., E. Č. XXX/X - A. E.
A. J. XXX D., Z. I. H. Č. XXXX E. P. E. E. Z. W.-U. E. Č. XXX/X N. C. E. P. E. Č.. XXX/X (ďalej len
„nehnuteľnosti“) tak, že nehnuteľnosti budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej a žalovaná

bude povinná na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobkyni sumu
45.000 € do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania. V
žalobe uviedla, že so žalobkyňou sú podielovými spoluvlastníkmi, každá v spoluvlastníckom podiely o
veľkosti1kcelku,predmetnýchnehnuteľností.Uvedenénehnuteľnostinadobudlinazákladeosvedčeniao dedičstve sp. zn. 17D/1127/2003, Dnot 223/2003 zo dňa 10.03.2004 a osvedčenie o dedičstve sp.
zn. 18D/275/2014, Dnot 139/2014 zo dňa 12.09.2014. Po smrti ich otca nastali medzi stranami sporu
nezhody a problémy pri užívaní a nakladaní s nehnuteľnosťami. Pôvodná dohoda medzi stranami sporu

bola taká, že nehnuteľností spoločne predajú, o čom svedčia aj zmluvy o sprostredkovaní predaja
nehnuteľností s realitnými kanceláriami MAX Profireal, s.r.o. a Reality ASTORIA, s.r.o. K predaju
nedošlo z dôvodov na strane žalovanej, ktorá aj napriek nesúhlasu žalobkyne začala spolu s priateľom
JozefomBaránkomvykonávaťnanehnuteľnostiach,najmävrodinnomdome,stavebnéúpravy,vktorých
sa v súčasnej dobe pokračuje. Žalobkyňa s týmito úpravami nesúhlasila, pretože podľa vyjadrenia

znalkyne Ing. Hermanovaj a realitných maklérov, tieto úpravy hodnotu rodinného domu nezvyšujú. Z
hľadiska predaja sú zbytočné. Žalovaná spolu so svojim priateľom G. Y. sťažovali a znemožňovali
predaj nehnuteľností. Žalobkyňa je toho názoru, že žalovaná v skutočnosti nemá záujem spoločné
nehnuteľností odpredať, čomu nasvedčujú aj stále prebiehajúce stavebné úpravy domu a aj písomná
korešpondencia s ňou. Žalobkyňa žiadala žalovanú o uzavretie dohody o zrušenie a vyporiadani
podielového spoluvlastníctva. Upozornila ju, že nesúhlasí so stavebnými úpravami. Žalovaná ponúkla

žalobkyni ako náhradu za spoluvlastnícky podiel sumu 17.000 € so zriadením vecného bremena
v prospech žalobkyne spočívajúce v práve využívať sociálne zariadenie a priestor na odkladanie
osobných vecí. Záhrada by ostala v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Ponúkla žalobkyni dve
alternatívy, a to čiastočné odkúpenie podielu na rodinnom dome s tým, že záhrada a garáž ostane aj
naďalej v podielovou spoluvlastníctve, prípadne rozdelenie domu na dve samostatné bytové jednotky.

S navrhovanými alternatívami žalobkyňa nesúhlasí. Nesúhlasí s výškou náhrady za spoluvlastnícky
podiel vo výške 17.000 €. Predajná cena podľa realitných kancelárií je v rozmedzí od 90.000 do
100.000 €. Žalovanej viackrát uviedla, že nemieni uvedené nehnuteľnosti využívať, nakoľko má svoj
dvojizbový byt, ktorý jej postačuje. Ak sa má dohodou zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo,
dohoda sa má týkať celého predmetu spoluvlastníctva a nielen jeho častí. Žalobkyňa nemá záujem a ani

nikdy nemala záujem využívať predmetné nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa v priebehu roka 2016 pokúšala
mimosúdne dohodnúť so žalovanou, avšak bezúspešne. Z písomných prejavov a konania žalovanej
spočívajúce najmä v pokračujúcich stavebných úpravách rodinného domu vyplýva, že žalovaná má
záujem o vlastníctvo a užívanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Reálne rozdelenie nehnuteľností neprichádza do úvahy, keďže reálne rozdelenie s

prihliadnutím na účelné využitie veci nie je možné. Prikázanie nehnuteľností do vlastníctva žalovanej
je jediným vhodným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa má za to, že
sú naplnené všetky predpoklady na zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a ich
prikázanie do výlučného vlastníctva žalovanej.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac
nasledovný skutkový stav:

3. Na výzvu súdu v súlade s ust. § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
sa žalovaná vyjadrila k žalobe písomným podaním zo dňa 21.02.2017. Uviedla, že s navrhovaným

spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva nesúhlasí. Medzi stranami sporu vznikli dva typy
dohôd, a to dohoda o vyporiadaní spoluvlastníctva predajom, čoho dôkazom sú aj sprostredkovateľské
zmluvy s realitnými kanceláriami. Momentálne sa spoločný majetok predáva. Druhý spôsob je ten,
že žalovaná odkúpi podiel žalobkyne, avšak na cene 45.000 € sa nedohodli. Stavebné úpravy, ktoré
žalovaná vykonáva sú vykonávané z dôvodu rozhodnutia stavebného úradu. So žalobkyňou nemali

naplánovanéžiadnestretnutia.Navrhla,abysúdkonaniezastavil,nakoľkožalobkyňanedokázalaobhájiť
svoje tvrdenia, že žalovaná má mariť vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Keďže sa majetok
predáva, nie je dôvod nariaďovať jeho predaj. Alternatívne navrhla, aby súd nariadil predaj spoločného
majetku, pričom výťažok sa rozdelí podľa podielov. Prípadne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
prikázaním nehnuteľností do vlastníctva žalovanej s povinnosťou vyplatiť žalobkyni sumu 17.000 €.

4. Na výzvu súdu v súlade s ust. § 167 ods. 3 CSP sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovanej
písomným podaním zo dňa 13.03.2017. Uviedla, že zotrváva na svojom pôvodnom návrhu. K
navrhovaným spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa už vyjadrila v žalobe.
Žalovaná nekonkretizuje vo svojom vyjadrení v čom vidí rozpor návrhu žalobkyne so zákonom. Dohody

o sprostredkovaní s realitnými kanceláriami boli uzavreté, ale z dôvodov na strane žalovanej realitná
kancelária Reality ASTORIA vyradila nehnuteľnosti zo svojej ponuky. Ak by boli pravdivé tvrdenia
žalovanej, že má záujem predať nehnuteľnosti spoločne so žalobkyňou, k predaju by už došlo, keďže
zmluvy o sprostredkovaní boli uzatvorené v priebehu roka 2015. Žalovaná nevyvíja žiadnu činnosťk ich budúcemu predaju, naopak so svojim druhom vykonáva v rodinnom dome stavebné úpravy,
ktoré smerujú k tomu, aby si na poschodí rodinného domu zabezpečili bývanie podľa svojich predstáv.
Žalovaná opakovane pri komunikácií so žalobkyňou uviedla, že svoj podiel nemá záujem predať.

Žalobkyňa nesúhlasí s určením ceny vo výške 34.000 €. Žiadna dohoda medzi ňou a žalovanou
nevznikla. Nikdy nesúhlasila s tým, aby jej bolo vyplatených 17.000 € za spoluvlastnícky podiel. Rodinný
dom určite nebol pred stavebnými úpravami v tak dezolátnom stave, ako to popisuje žalovaná. Ak
žalovaná tvrdí, že vykonávanie stavebných úprav bolo nariadené rozhodnutím oprávnených ľudí, nech
uvedené tvrdenie preukáže. Ako podielová spoluvlastníčka by mala vedomosť o tom, že je potrebné

vykonať úpravy v rodinnom dome nariadené stavebným úradom. Návrhy žalovanej na rozhodnutie vo
veci sú vo väčšine zmätočné a nereálne. Podľa názoru žalobkyne nikoho nemožno nútiť zotrvať v
podielovom spoluvlastníctve. Zotrvala na zrušení, pretože dohoda so žalovanou nie je možná.

5. V súlade s výzvou súdu podľa § 167 ods. 4 CSP sa žalovaná vyjadrila k vyjadreniu žalovanej
písomným podaním zo dňa 12.04.2017. Uviedla, že vyporiadanie spoluvlastníctva ako to požaduje

žalobkyňa sa určite nevykoná. Jej majetkový podiel v hodnote 45.000 € neodkúpi. Žalobkyňa
nepredložila zmluvu o odkúpení jej podielu za 45.000 €. Medzi stranami sporu nastala zhoda. Už od
mája 2016 obe realizujú predaj nehnuteľností. Čaká sa na záväznú ponuku. V lehote 60 dní sa vyjadrí,
či si uplatní predkupné právo alebo sa majetok odpredá záujemcovi. Záujemcom o kúpu môže byť aj
žalobkyňa s ponukou 90.000 €. Keďže obe strany sa zhodli, že chcú odpredať majetok za 90.000 € a ani

jedna nechce druhý podiel odkúpiť, navrhla ukončenie súdneho konania s tým, že súd nariadi predaj
a výťažok sa rozdelí podľa podielov.

6. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 13.06.2017 rozšírila žalobný návrh tak, že, ak by
neboli splnené podmienky na rozhodnutie súdu na prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva

žalovanej, navrhujú, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam tak, že
nariadi ich predaj a výťažok rozdelí medzi strany sporu rovným dielom podľa veľkosti ich podielov. Z
opakovaných prejavov žalovanej vyplýva, že táto má záujem o predmetné nehnuteľností. Jej návrh na
výplatok vo výške 17.000 € však neodráža všeobecnú cenu nehnuteľností. Vzhľadom na technicko -
stavebné riešenie domu nie je možné reálne rozdelenie nehnuteľností.

7. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 13.06.2017 zotrvala na svojom návrhu. Uviedla, že predmetné
nehnuteľnosti nadobudli so sestrou, žalovanou, ako dedičstvo po svojich rodičoch. Jedná sa o
dvojpodlažný rodinný dom s rovnou strechou. Horné poschodie si prispôsobila sestra na bývanie spolu s
priateľomJozefomBaránkom.Naprízemíjejedáleňaobývačka.Vjedálnichovádvochpsov.Vobývačke

je sklad vecí, ktoré premiestnili z prvého poschodia. Naposledy navštívila rodinný dom 16.04.2017 za
účelom dohodnutia spoločnej ohliadky a vypracovania znaleckého posudku. Minulý rok 27.07.2016 ju
G. Y. vymkol v rodinnom dome. Musela sa dostať von cez pivničné okno. Technicky rozdeliť rodinný dom
nie je podľa jej názoru možné. V prípade, ak by to aj bolo technicky možné, nemá záujem o prípadnú
samostatnú bytovú jednotku. Býva vo vlastnom byte. Uvedené nehnuteľnosti nechce prikázať do svojho

výlučného vlastníctva. Trvá na ich predaji. V prípade prikázania do vlastníctva žalovanej súhlasí s cenou
90.000 €.

8. V tom čase splnomocnený zástupca žalovanej G. Y. na pojednávaní dňa 13.06.2017 uviedol, že so
žalobkyňou nemajú žiadny spor. Navrhujú predať nehnuteľnosť za cenu 90.000 €. Uvažujú o druhej

alternatíve, a to reálnom rozdelení vecí. Vedia sa dohodnúť aj mimosúdne. Predmetný rodinný dom
nie je schopný predaja, nie je vhodný na účelné využitie, neprešiel ani revíziami. Stavebný úrad začal
konanie o čiernej stavbe, nakoľko nadstavba bola vykonaná bez povolenia. Uviedol, že žalovaná nebude
vypovedať. Keďže dôveruje jemu, bude vypovedať za ňu.

9. Žalovaná sa na pojednávaní dňa 13.06.2017 odmietla vyjadriť. Vyjadrí sa až v tom prípade, ak
bude posúdená možnosť reálnej deľby nehnuteľností. Potom sa vyjadrí, či súhlasí s návrhom alebo
nie. Súhlasila s hodnotou nehnuteľností vo výške 90.000 €. V prípade, ak bude reálne rozdelenie
nehnuteľností možné, navrhuje, aby bola prikázaná a rozdelená nehnuteľnosť do vlastníctva žalobkyne
a žalovanej. Navrhla nariadiť znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či je možné reálne rozdelenie

nehnuteľností a zabezpečiť podpisy Slezáka a Hermanovej.

10. Súd uznesením zo dňa 13.06.2017, sp. zn. 6C/13/2016, vyhláseným na pojednávaní dňa 13.06.2017
rozhodol, že zastúpenie žalovanej G. Y., P.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, J. sa nepripúšťa,nakoľko tento je zjavne nespôsobilý na riadne zastupovanie žalovanej. Po vyhlásení a odôvodnení
rozhodnutia žalovaná neprejavila vôľu zvoliť si iného zástupcu.

11. Ing. Milan Vyparina, znalec z odboru stavebníctvo, sa vyjadril k rozdeleniu stavby rodinného domu na
byty a nebytové priestory v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. tak, že dňa 14.06.2017 vykonal predbežnú
ohliadku stavby rodinného domu za účasti len jednej zo strán sporu. Zistil, že stavbu je technicky možné
rozdeliť na dve samostatne prístupné bytové jednotky, a to po vykonaní drobných stavebných úprav
na prízemí a poschodí domu. Pre rozdelenie stavby, ale musí byť stavba právne vysporiadaná, čo

v súčasnosti nie je. Na poschodí je vybudovaná nepovolená nadstavba, ktorú je potrebné zo strany
stavebného úradu riadne povoliť a skolaudovať. Následne je možné vzniknutý priestor započítať do
podlahovej plochy bytu na poschodí domu. Až do právneho vysporiadania nadstavby nie je možné
spracovať znalecký posudok na rozdelenie stavby na dve samostatné bytové jednotky.

12. Dňa 25.08.2017 Mesto Martin ako príslušný stavebný úrad vydalo rozhodnutie č.

SÚ-32968/127033/2017, ktorým podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušilo konanie na dobu do
ukončenia konania vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
vedeného na Okresnom súde Martin. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Mesto Martin ako príslušný
stavebný úrad začal konanie o dodatočnom povolení, resp. odstránení stavby vykonanej na stavbe
rodinného domu bez povolenia stavebného úradu. Stavebný úrad vyzval vlastníkov, aby v lehote

do 90 dní od doručenia predložili projektovú dokumentáciu rodinného domu, ktorá bude obsahovať
údaj o súlade čiernej stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Martin a posúdenie
stavby podľa Vyhlášky 532/2002. Dňa 07.07.2017 žalobkyňa doručila stavebnému úradu oznámenie,
že dňa 05.12.2016 podala na Okresný súd Martin žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam.

13. Z výpisu z LV č. XXX vedeného Okresným úradom Martin, katastrálny odbor pre k. ú. E., D. D., A. D.
mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaná sú podielové spoluvlastníčky, každá v spoluvlastníckom
podiely o veľkosti 1 k celku, k nehnuteľnostiam, a to rodinnému domu súpisného čísla XXXX, E. P. E.
Z.H. W.-U. T. P. U. D. E. Č. XXX/X, C. Y. H. Č. E. P. E. Z. W.-U. T. P. U. D. E. Č.H. XXX/X N. E. E. Z. W.-

U. T. P. U. D. E. Č. XXX/X - V. E. N. P. A. J. XX D., E. Č. XXX/X - V. E. N. P. A. J.D. XXX D., E. Č. XXX/
X - V. E. N. P. A. J. XX D. N. E. Č. XXX/X - A. E. A. J. XXX D..

14. Z inzerátu zverejneného na internetovom portály nehnuteľnosti.sk mal súd preukázané, že bol
zverejnený inzerát na predaj rodinného domu E., XXX D. E. V. W. XXX.XXX €., O.: M.. U. XX, D..

V inzeráte je uvedený stav - čiastočná rekonštrukcia, úžitková plocha XXX D., E. E. XXX D., dátum
aktualizácie inzerátu 25.09.2017. V popise nehnuteľností je uvedené: ponúkam na predaj samostatne
stojaci rodinný dom, Č. D. - E., I. G. E., W. E. H. Z. H., U. Y. D. E. XX Z. E. E., E. A. J. XXX D., P. E. C.,
H., H., E. A. P. I. M., I. Z.: E. - J., W., U. H. Q., U. H. G., Š., J. A. D. H. U., E. - W., X M., U., Q., J. M. N.
I. E., P. W., J. U.E., Q. N. U. E. I., Ú. U. P. E. U., J. Z., A. J. - Y. P. E. + T., M. H.: T., E., J., U..

15. Na pojednávaní dňa 03.10.2017 PZ žalobkyne uviedla, že komunikovala s pánom Vyparinom, ktorý
bol oslovený žalovanou. Uviedol jej, že je možné rozdeliť dom na samostatné bytové jednotky po
drobných stavebných búracích prácach a úpravách s tým, že by vznikli dve samostatné bytové jednotky.
Bolo by potrebné vyriešiť jeden nebytový priestor, ktorý by musel byť v podielovom spoluvlastníctve

oboch spoluvlastníkov. To predpokladá, aby sa spoluvlastníci na užívaní spoločných priestorov dohodli.
Ak by sa nedohodli musel by sa dať nebytový priestor do správy správcovi bytového družstva, ktorý
by ho spravoval ako klasický bytový dom. Najlepším riešením podľa názoru pána Vyparinu je, aby
bola prisúdená nehnuteľnosť jednému zo spoluvlastníkov, pričom podľa názoru PZ žalobkyne danú
nehnuteľnosť nie je možné rozdeliť. Takéto rozdelenie je možné iba podľa zákona o vlastníctve

bytov a nie tak, ako to má na mysli občiansky zákonník v ustanovení o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Žalovaná nezaujala jednoznačné stanovisko ako vyporiadať nehnuteľnosti. Nie je
zrejmé, akým spôsobom si to predstavuje. Spoluvlastníčky nie sú schopné spolu fungovať a reálne
rozdelenie nie je možné. Nebytový priestor by ostal v spoločnom užívaní. Rovnako aj časť parciel, čo
nezodpovedáreálnemurozdeleniuvecitak,akotopredpokladáobčianskyzákonník.Zostranyžalovanej

ide o účelový návrh s tým, aby mohla samostatnú bytovú jednotku odkúpiť jej blízka osoba. Aj v prípade
rozdelenia nehnuteľností by časť ostala v podielovom spoluvlastníctve. Z prejavov žalovanej vyplýva, že
on má záujem zotrvať v nehnuteľnosti. Túto nehnuteľnosť využíva. Aj keď verbálne navonok prezentuje,
že má záujem túto nehnuteľnosť predať. Navrhla, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a vyporiadalho tak, že prikáže nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej, eventuálne, aby rozhodol o reálnom
predaji nehnuteľností.

16. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 03.10.2017 uviedla, že od posledného pojednávania nedošlo k
žiadnej zmene. Stále dochádza k nezhodám pri hospodárení s nehnuteľnosťami. Tieto sa ešte viac
stupňujú. Nie je ochotná podieľať sa na nákladoch v prípade rozdelenia nehnuteľností a nechce byť
ani podielovou spoluvlastníčkou so žalovanou. Navštevovala nehnuteľnosti do roku 2015. Potom už
nie. Býva v dvojizbovom byte s 9 ročným dievčatkom, ktoré má v pestúnskej starostlivosti. V prípade

rozdelenia nehnuteľností nemá spôsob ako nakladať s touto nehnuteľnosťou, keďže by rozdelený
byt nepredala. Takýmto spôsobom rozdelený dom by cudzia osoba asi nekúpila. Má za to, že ide o
špekuláciu zo strany jej sestry. Takto rozdelenú nehnuteľnosť by si kúpila osoba, ktorá má blízky vzťah so
žalovanou. V prípade vytýkania nedostatkov zo strany stavebného úradu uviedla, že sa jedná o stavbu,
ktorá je 13 rokov stará. Ide o nadstavbu balkóna. Konanie na stavebnom úrade iniciovala samotná
žalovaná ako reakciu na toto súdne konanie. Stavebnému úradu poskytla súčinnosť a predložila aj

listinné dôkazy.

17. Žalovaná na pojednávaní dňa 03.10.2017 uviedla, že v prípade rozdelenia nehnuteľností je ochotná
uhradiť všetky náklady sama. Uvedené nehnuteľnosti užíva od roku 2013. Reálne rozdelenie domu
na bytové jednotky je prirodzené a v súlade so stavebným zákonom. Rozdelením nehnuteľností

nedôjde k ich znehodnoteniu. Bude možné naďalej ich využívať na bývanie. Bude splnená aj požiadavka
samostatného zápisu do katastra nehnuteľností. Garáž by ostala v podielovom spoluvlastníctve oboch
spoluvlastníkov a pozemok by sa rozdelil na polovicu. Boli by spoločné časti pozemku, teda časť
pozemku by bola vo výlučnom vlastníctve spoluvlastníkov a časť v podielovom spoluvlastníctve.
Spoločná by bola aj vstupná hala do domu, resp. chodba a pivničné priestory. So sestrou nemá zlý vzťah.

Nevie, či to ona takto vníma. Zlý vzťah má jej sestra len s jej priateľom G. Y., ktorý však nie je účastníkom
konania. Má svoj vlastný byt. V nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom konania, nebýva. Sestra má svoj
vlastný byt. Teda je predpoklad, že by svoju bytovú časť neužívala. Preto jej tvrdenia o nepriaznivých
vzájomnýchvzťahochsúirelevantné.Akobudežalobkyňanakladaťsjejčasťourozdelenejnehnuteľnosti
bude už jej vecou, bude to jej majetok. Inzerát, ktorý bol zverejnený na portály nehnuteľnosti.sk je

uverejnený od júla 2016. Kúpnu cenu zvýšila ona. Rovnako vypustila vetu, že dom má určité nedostatky,
keďže medzičasom došlo k zhodnoteniu nehnuteľností a jeho cena stúpla. Zverejnenie inzerátu, resp.
jeho aktualizácia je jej stratégia. Nie je pravdou, že dala podnet na stavebné konanie ako reakciu
na podanú žalobu. O podanej žalobe nevedela. Vo februári 2016 prvýkrát podali podnet na stavebný
úrad. Na tento podnet stavebný úrad nereagoval. Druhý podnet podali v decembri 2016. Uvedené

nedostatky už mohli byť skolaudované, avšak stavebný úrad pochybil. Žalobkyňa by podľa jej názoru
nemalaproblémpredaťsvojubytovújednotku,kebyktomuprislúchalaajzáhradaačasťgaráže.Navrhla
prerušiť konanie a dať vypracovať znalecký posudok, skolaudovať nadstavbu a po skolaudovaní rozdeliť
nehnuteľnosti. Reálne rozdelenie nehnuteľností je možné. Nejde o technickú nemožnosť. Nie je to ani
finančne náročné. So sestrou nemá zlé vzťahy a vie sa s ňou dohodnúť.

18. Z inzerátu zverejneného na internetovom portály nehnuteľnosti.sk vyplýva, že bol zverejnený inzerát
na predaj rodinného domu E. XXX D., E. V. U. W. XX.XXX €., O.: M.. U. XX, H. - Č. Z., I. N. XX.XX.XXXX,
H. E. P. - E. P. E. H. H. Z. I., Č. D. - E., I. G. E., W. E. H. Z. H., U. Y. D. E. XX Z. E. E., E. A. J. XXX
D., P. E. C., H., H., E. A. P. I. M., I. Z. E. - J., W., U.N. H. Q., U. H. G., Š., J. A. D. H. U., E. - W., X M.,

U., Q., J. M. I. E., P. W., J. U., Q. N. U. E. I.Y., Ú. U. P. E. U., J. Z., A. J. - Y. P. E. + T., M. H.: T., E.,
J., U.. Dom má aj určité nedostatky.

19. Z komunikácie medzi žalobkyňou, G. Y. a znalkyňou Ing. Bronislavou Hermanovou mal súd
preukázané, že žalobkyňa požiadala znalkyňu o vypracovanie znaleckého posudku za účelom

stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Znalkyni bolo zabránené vykonať znalecký posudok.
S vykonaním znaleckého posudku nesúhlasila žalovaná ani jej priateľ G. Y.. Rovnako z emailovej
komunikáciemedziJozefomBaránkomaznalkyňouIng.BronislavouHermanovou,realitnoukanceláriou
ASTORIA.SK (zastúpený p. H.) vyplýva, že G. Y. opakovane zasielal uvedeným osobám nesúhlas s
ich vyjadreniami, odbornými posudkami týkajúcich sa nehnuteľností, nesúhlas s vykonaním znaleckého

posudku ako aj s ohliadkami.

20. Z osvedčení o dedičstve sp. zn. 17D/1127/03, Dnot 223/03 zo dňa 10.03.2004 a 18D/275/2014, Dnot
139/2014 zo dňa 12.09.2014 mal súd preukázané, že strany sporu nadobudli predmetné nehnuteľnostido spoluvlastníckych podielov o veľkosti 1 k celku ako dedičstvo po svojich rodičoch, M.. G. J., P..
XX.XX.XXXX, V.. XX.XX.XXXX N. D.. V. J., P.. XX.XX.XXXX, V.. XX.XX.XXXX.

21. Z oznámenia o uskutočnení drobnej stavby, stavebných úprav a udržiavacích prác zo dňa
24.02.2016 adresované stavebnému úradu Martin, podpísaného len žalovanou, mala žalovaná v úmysle
oznámiť zámer vykonať na rodinnom dome zapísanom na O. Č.. XXX, U..Ú.. E., stavebné práce,
a to hydroizolácia spodnej stavby, poškodený balkón, elektroinštalácia, plynofikácia, výmena okien a
vchodových dverí, kanalizácia, vodoinštalácia.

22. Zo zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľností uzavretej medzi realitnou kanceláriou
Reality ASTORIA, s.r.o. a s oboma stranami sporu vyplýva, že dňa 18.02.2015 uzavreli zmluvu
o sprostredkovaní predaja nehnuteľností zapísaných P. O. Č.. XXX, E. U..Ú.. E., D. D. za kúpnu
cenu 125.000 €. Odmena sprostredkovateľa bola dohodnutá vo výške 3 % z kúpnej ceny. Zmluva
bola uzatvorená na dobu určitú do 31.05.2015. Dňa 30.06.2015 uzavreli obe strany sporu so

sprostredkovateľom MAX Profireal, s.r.o. objednávku na sprostredkovanie predaja nehnuteľností
zapísaných na O. Č.. XXX, E. U.. Ú.. E. za celkovú kúpnu cenu 115.000 € s dohodnutou províziou pre
sprostredkovateľa vo výške 4.000 €.

23. Dňa 01.05.2015 uzavreli obe strany sporu s realitnou kanceláriou Reality ASTORIA, s.r.o. zmluvu o

sprostredkovaní predaja nehnuteľností zapísané na O. XXX, E. U.. Ú.. E., D. D. za kúpnu cenu 115.000
€. Odmena sprostredkovateľa bola dohodnutá vo výške 3 % z kúpnej ceny. Zmluva bola uzatvorená na
dobu určitú do 31.05.2015.

24. Z písomných podaní predložených žalobkyňou mal súd preukázané, že žalobkyňa opakovane

vyzývala žalovanú na uzavretie dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom uviedla, že
navrhuje rodinný dom predať tak, ako sa dohodli.

25. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak nedôjde k dohode, zruší
spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na

veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla
účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada

spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť
vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce
na nehnuteľnosti.

Podľa § 139 ods. 2 OZ o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou
podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne
na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Podľa § 140 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon
žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu.
Podľa § 137 písm. b) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie
práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu,
Podľa 162 ods. 1 CSP súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní

oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie
o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len
"ústavnýsúd")návrhnazačatiekonania,c)podalnávrhnazačatieprejudiciálnehokonaniapredSúdnym
dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie
o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na také konanie podnet.26. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a vyporiadal ho tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Žalobný návrh je žalobou podľa § 137 písm. b) CSP, na základe ktorej je súd povinný

právny vzťah medzi stranami sporu usporiadať. Len výnimočne, ak to vyplýva z hmotného práva (§
142 ods. 2 OZ), súd právny vzťah nezmení, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Každý
spoluvlastník má právo kedykoľvek sa obrátiť na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ktoré vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu. Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súd nie

je viazaný žalobným návrhom, pričom jeho zmena nepodlieha súhlasu súdu. Občiansky zákonník
upravuje jednotlivé spôsoby pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich
poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne
rozdelenie nehnuteľností medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov v prípade,
ak je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Druhým zo spôsobov je prikázanie nehnuteľností do
výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov za súčasného uloženia povinnosti vyplatiť náhradu za

spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom. Nakoniec posledným spôsobom, ktorý prichádza do
úvahy, je nariadenie predaja nehnuteľností a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti
ich spoluvlastníckych podielov. V prvom prípade samotná možnosť reálneho rozdelenia nehnuteľností
na dve alebo viac samostatných vecí ešte nie je postačujúca. Okrem iného je potrebné zisťovať aj
rozsah prác a výšku nákladov, ktoré bude potrebné vynaložiť na reálne rozdelenie vecí ako aj ďalšie

okolnosti. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, pozostávajú z rodinného domu, ktorý je
samostatne stojaci, pozostáva z dvoch nadzemných podlaží, garáže a priľahlých pozemkov. Podľa
vyjadrenia odborne spôsobilej osoby ako aj podľa vyjadrenia strán sporu je reálna deľba možná, avšak
len takým spôsobom, že dôjde k rozdeleniu domu na dve samostatné bytové jednotky, pričom časť
priestorovostanenaďalejvpodielovomspoluvlastníctve.Rovnakopozemky,resp.aspoňichčasťbybolo

nutné ponechať v podielovom spoluvlastníctve oboch spoluvlastníkov, keďže by musel byť zabezpečený
prístup k rodinnému domu, k samostatnej bytovej jednotke. Táto skutočnosť medzi stranami nebola
sporná. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas so zotrvaním v podielom spoluvlastníctve so žalovanou aj v
prípade reálneho rozdelenia veci a vychádzajúc z princípu, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v
podielovom spoluvlastníctve s ďalším spoluvlastníkom, súd konštatuje, že reálna deľba nehnuteľností

je z právneho hľadiska nemožná. Súd musel pri hodnotení reálnej deľby nehnuteľností prihliadať na
vyjadrenie Ing. Milana Vyparinu, ktorý uviedol, že do právneho vysporiadania nadstavby nie je možné
spracovať znalecký posudok na rozdelenie stavby na dve samostatné bytové jednotky. Pritom mesto
Martin ako príslušný stavebný úrad konanie o dodatočnom povolení, resp. odstránení stavby prerušil až
do právoplatného skončenia tohto sporu. Súd konštatuje, že reálna deľba nehnuteľností nie je možná

tak, ako to má na mysli ust. § 142 OZ. Reálnym rozdelením nehnuteľností by časť nehnuteľností ostala
v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Týmto spôsobom vyporiadania
by bol popretý právny význam a účel zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Navyše
rozdelením by s prihliadnutím na vzájomné rozpory medzi stranami sporu nebolo zachované účelné
využitie veci. Opätovne by dochádzalo k nezhodám pri hospodárení so spoločnou vecou a v konečnom

dôsledku by následkom takéhoto vyporiadania bolo len vyvolanie ďalšieho súdneho sporu. Žalobkyňa
uviedla, že je vlastníčkou dvojizbového bytu a bytovú jednotku v rodinnom dome by neužívala. Aj
žalovaná uviedla, že žalobkyňa má svoj vlastný byt, teda je predpoklad, že by svoju bytovú časť
neužívala. Z uvedeného vyplýva, že účelné využitie veci by nebolo zachované. Tvrdenia žalovanej
o tom, že so sestrou nemá zlý vzťah, sú absolútne neopodstatnené a súd sa s nimi nemohol v

žiadnom prípade stotožniť. Strany sporu sa už od roku 2015, kedy začali realizovať úkony smerujúce
k predaju nehnuteľností, nevedia dohodnúť na podmienkach predaja, čo viedlo k vyvolaniu sporu.
Vzájomné nezhody mal súd preukázané aj zo samotného správania strán sporu na pojednávaniach.
Súd si len ťažko dokáže predstaviť akým spôsobom by strany sporu hospodárili s nehnuteľnosťami,
ktoré by aj naďalej ostali v ich podielovom spoluvlastníctve (časť rodinného domu a pozemkov, garáž),

resp. ako by za existencie takýchto vzájomných vzťahov dokázali kooperovať ako susedia. Preto sa
súd ani nemohol stotožniť s tvrdením žalovanej o tom, že medzi stranami sporu existuje dohoda o
vyporiadaní, resp., že sa vedia dohodnúť. Keďže rozdelenie vecí nie je možné, súd posudzoval ďalší
spôsob vyporiadania, ktorým je prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu nemajú záujem, aby boli predmetné

nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov. Žalobkyňa tento svoj
nezáujem deklarovala samotným žalobným návrhom ako aj vyjadreniami v priebehu celého sporu.
Žalovaná sa k uvedenému jednoznačne nevyjadrila. V priebehu celého sporu nevedela ustáliť ňou
preferovaný spôsob vyporiadania. Opakovane menila svoje návrhy. Len niekoľko dní pred termínompojednávania (25.09.2017) však žalovaná aktualizovala inzerát, ponuku na predaj nehnuteľností tak,
že navýšila kúpnu cenu na 125.000 €. Zo správania žalovanej súd nemal preukázaný skutočný
záujem nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva v celosti. Opakovane

deklarovala, že nehnuteľnosti neodkúpi v celosti. Má záujem len o bytovú jednotku. Súd rešpektujúc
vôľu strán preto nezisťoval ich solventnosť, ktorá je jedným z hľadísk takéhoto spôsobu vyporiadania.
Nikomu nemožno nanútiť vlastníctvo majetku proti jeho vôli. Poslednou možnosťou ako zrušiť a
vyporiadať podielové spoluvlastníctvo je nariadenie predaja nehnuteľností. OZ upravuje aj možnosť
nezrušiť a nevyporiadať podielové spoluvlastníctvo, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto

však musia spočívať v okolnostiach takej povahy, že sa pri nich záujem žalobkyne vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo ukáže ako menej významnejší. Okolnosti takejto povahy súd nemal preukázané.
Žalobkyňa má zabezpečené vlastné bývanie. Žalovaná v súčasnej dobe býva v rodinnom dome. Z
kúpnej ceny, resp. z jej časti (1/2), si však dokáže zabezpečiť adekvátne bývanie. Do času, kým sa
uskutoční predaj nehnuteľností, žalovanej nič nebráni, aby po dohode so žalobkyňou aj naďalej ostala
bývať v rodinnom dome. Súd nemal preukázaný ani osobitný vzťah strán k nehnuteľnostiam. Ak by ho

mali, nemali by v úmysle nehnuteľnosti predať. V neposlednom rade sa súd musel vysporiadať aj s
konaním stavebného úradu o dodatočnom povolení, resp. odstránení stavby. Stavebný úrad konanie
prerušil do právoplatného skončenia konania na Okresnom súde Martin. Súd nemohol prerušiť konanie
do právoplatného skončenia stavebného konania, nakoľko aj odborne spôsobilá osoba sa vyjadrila,
že znalecký posudok nie je možné vykonať do času vyporiadania „čiernej“ nadstavby. Preto súd ani

nevykonal dôkaz nariadením znaleckého dokazovania, ktorý navrhla žalovaná. Prerušením konania by
sa vec dostala do patovej situácie. Súd nevykonal ani dôkazy zabezpečením podpisov p. Hermanovej a
p. Slezáka, nakoľko ich vykonanie je pre rozhodnutie súdu bezpredmetné. Z vykonaného dokazovania
a jednotlivých súvislosti prameniacich z konania je tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva jediným a najlepším spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Podmienka,

že podielový spoluvlastník nechce prikázať nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva je splnená
nielen tam, kde spoluvlastník vyjadrí svoje subjektívne stanovisko, aby mu vec nebola prikázaná do
výlučného vlastníctva, ale i tam, kde síce spoluvlastník o predmet spoluvlastníctva má záujem, ale
nie v celosti. Súd preto zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a nariadil ich predaj s tým, že
výťažok bude rozdelený medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, t. j. vo

veľkosti 1. Predaj spoločných nehnuteľností sa bude realizovať postupom podľa exekučného konania na
základe návrhu niektorej zo strán sporu. Pre tieto účely exekútor bude zabezpečovať znalecký posudok
o všeobecnej hodnote nehnuteľností. Preto súd v súvislosti s vyporiadaním zrušeného podielového
spoluvlastníctvapovažovalzanadbytočnéanehospodárnenariaďovaťznaleckédokazovaniazaúčelom
zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Súd vychádzal zo zhodných tvrdení oboch strán sporu o

hodnote nehnuteľností vo výške 90.000 €. V prípade, ak by sa v exekučnom konaní nehnuteľnosti
nepredali bude možné vychádzať z toho, že po jeho zastavení spoluvlastníctvo je síce formálne zrušené,
ale forma jeho vyporiadania nebola realizovaná. Strany tak budú mať možnosť vyporiadať zrušené
spoluvlastníctvo na základe dohody aj iným spôsobom.

27. Súd návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol, nakoľko tento nebol dôvodný. Súd musí
konanieprerušiťobligatórnezdôvodovuvedenýchvust.§162ods.1CSPalebofakultatívnepodľa§164
CSP na návrh strany alebo aj bez návrhu. Súd nemal preukázané splnenie podmienok na obligatórne
prerušenie konania. Žalovanou uvádzané dôvody na prerušenie konania súd nepovažuje za také, ktoré
by mali podstatný význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Vykonanie znaleckého dokazovania nie

je pre rozhodnutie súdu nevyhnutné pre dôvody, ktoré súd už bližšie špecifikoval v predchádzajúcom
bode.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.29. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 257 CSP, aplikujúc moderačné právo
súdu, tak, že žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti sporu to súd považuje za primerané a spravodlivé.

Žalobkyňa sa domohla uplatneného nároku, a to zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti. Porovnaním žalobkyňou v konaní upraveného žalobného návrhu (eventuálny petit -
vyporiadanie nariadením predaja) a výroku rozsudku je zrejmé, že žalobkyňa sa domohla uplatneného
nároku. Žalobkyňa ani nedala príčinu na podanie žaloby. Touto príčinou bolo správanie žalovanej.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania však súd zohľadnil tú skutočnosť, že obe strany

pred a aj počas prebiehajúceho sporu prejavili záujem a zároveň uskutočnili aj úkony smerujúce k
predaju predmetných nehnuteľností, avšak vzhľadom k vzájomným rozporom (kúpna cena, spôsob
predaja, postoj žalovanej a pod.) nedospeli k finálnemu riešeniu, a to predaju nehnuteľností. Žalovaná
taktiež prejavovala záujem o zrušenie podielového spoluvlastníctva. Rozdiel bol len v spôsobe jeho
vyporiadania, ktorý žalovaná nebola schopná v priebehu celého sporu jednoznačne ustáliť. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.