Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815215364
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815215364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr.

Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: čiastočne nesvojprávneho D.,
zastúpeného opatrovníkom E., proti žalovanému: J. o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 1. augusta 2016, č. k. 5C/295/2015-65,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd výrokom I. určil, že Zmluva o

poskytovaní verejných služieb zo dňa XX.XX.XXXX a Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb
zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným, sú neplatné a výrokom II. žalobcovi
náhradu trov konania priznal v celom rozsahu.

2.Vodôvodnenísvojho rozhodnutiauviedol,žežalobcasažalobou podanouprotižalovanémudomáhal
určenia, že zmluva VS: XXXXXXXXXX, ktorú neskôr upresnil ako Zmluvu o poskytovaní verejných
služieb zo dňa XX.XX.XXXX a Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa XX.XX.XXXX,

ktoré boli uzavreté medzi žalobcom a žalovaným, sú absolútne neplatné dôvodiac tým, že so žalovaným
uzavrel ním špecifikovanú zmluvu s dodatkom, ktorými sa žalovaný zaviazal poskytnúť
mu elektronické komunikačné služby. Titulom neuhradenia faktúr za poskytnuté služby sa dostal do
omeškania a žalovaný prostredníctvom spoločnosti L., mu zaslal dňa 31.03.2015 výzvu k úhrade, dňa
15.04.2015 dôrazné upozornenie a následne dňa 29.04.2015 predžalobnú upomienku s oznámením,
že ak dlh neuhradí, bude vec postúpená na vymáhanie. V žalobe uviedol, že je postihnutý duševnou
poruchou, mentálnou retardáciou, je analfabetný a celý svoj život podstupuje psychiatrickú liečbu, v

dôsledku čoho je na jeho strane dôvodná pochybnosť o platnosti právnych úkonov - dotknutej zmluvy a
dodatku uzatvorených so žalovaným. V priebehu konania žalobca oznámil, že disponuje aj znaleckým
posudkom vypracovaným E.. I. J. pod č. X/XXXX, v ktorom znalec dospel k záveru, že
žalobca nie je spôsobilý na uzatváranie majetkovoprávnych úkonov. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že z jeho
strany medzičasom došlo k odstúpeniu od zmluvy dňa 21.09.2015, nebolo preukázané, že oznámenie o
odstúpení od zmluvy sa dostalo do jeho dispozície, naviac toto je právne neúčinným, nakoľko nemožno
zrušiť zmluvu, ktorá neexistuje. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy žalobca vzhliadal

v tom, že v prípade absencie rozhodnutia súdu prostredníctvom ním požadovanej určovacej žaloby,
došlo by k nútenému vymáhaniu spornej pohľadávky, čo by malo negatívny dopad na jeho sociálnu
situáciu, ale aj na jeho mentálne zdravie.3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Potvrdil, že medzi stranami sporu došlo dňa XX.XX.XXXX k
uzatvoreniu žalobcom špecifikovanej zmluvy o poskytovaní verejných služieb a zároveň tiež dodatku k
tejto zmluve, predmetom ktorých bol záväzok žalovaného poskytovať žalobcovi služby v elektronickej

komunikačnej sieti v zmysle žalobcom zvoleného programu služieb U. N. F. a záväzok žalobcu uhrádzať
dohodnutú sumu za poskytované služby počas dohodnutej doby viazanosti, zaplatiť akciovú kúpnu
cenu koncového zariadenia, ako aj aktivácia žalobcom zvoleného programu služieb a poskytovanie
zliav a ďalších benefitov po splnení podmienok uvedených v dodatku, ako aj ďalšie práva a povinnosti
zmluvných strán. Žalobu žalobcu žiadal zamietnuť z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý

právny záujem na žalobou požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov. Namietal, že určovacia
žaloba nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah, alebo právo boli porušené a kde je na mieste
žaloba o splnenie povinnosti. Zároveň uviedol, že dňa 21.9.2015 žalobcovi odoslal oznámenie o
odstúpení od zmluvy, čím došlo k zániku zmluvy ako celku od počiatku. Tiež namietal, že podľa ust. § 38
ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže
posúdiť následky svojho konania, alebo svoje konanie ovládnuť a takýto záver nie prípustné urobiť

len na základe pravdepodobnosti. Ochrana osoby konajúcej v duševnej poruche musí byť spravodlivo
vyvážená ochranou osôb, ktoré v dobrej viere vstupujú do právnych vzťahov s takouto osobou a o
existencii duševnej poruchy danej osoby nemajú, resp. nemusia mať žiadne vedomosti. Žalovaný v
zmysle ust. § 43 ods. 2 písm. e) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách
má povinnosť uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie

verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa § 43 ods. 1 písm. c) citovaného zákona. Preto,
akžalobcaprejavilzáujemouzatvoreniezmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebažalovanýpovykonaní
odbornej starostlivosti (zistenie a overenie totožnosti z dokladu totožnosti, pričom v osobitných
záznamoch uvedeného dokladu, nebol záznam o duševnej poruche, či obmedzení spôsobilosti
na právne úkony), nemal dôvod odmietnuť uzatvorenie zmluvy so žalobcom. Žalovaný tiež poukázal na

to, že aj v prípade vyhlásenia zmluvy za neplatnú, nebude mu takéto rozhodnutie súdu brániť, aby sa
domáhal svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa
XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytovaní verejných služieb a zároveň aj Dodatok k tejto zmluve,

predmetom ktorých bol záväzok žalovaného poskytovať žalobcovi elektronické telekomunikačné služby
podľa žalobcom zvoleného programu služieb U. a záväzok žalobcu uhrádzať dohodnutú sumu za
poskytované služby počas dohodnutej doby viazanosti, zaplatiť akciovú kúpnu cenu koncového
zariadenia, ako aj aktivácia žalobcom zvoleného programu služieb a poskytovanie zliav a ďalších
benefitov po splnení podmienok uvedených v dodatku, a nimi boli tiež upravené aj ďalšie práva

a povinnosti zmluvných strán. Pri uzatváraní zmluvy žalovaný overil totožnosť žalobcu na základe
predloženého občianskeho preukazu. Z predloženej fotokópie tohto dokladu vyplýva, že sa v
ňom v tom čase v časti „osobitné záznamy“ nenachádzali žiadne údaje. Zo žalobcom predloženej
predžalobnej upomienky zo dňa 29.04.2015 vyplýva, že spoločnosť L.., ho vyzvala k úhrade pohľadávky
žalovaného vo výške 373,- eur do 09.05.2015 s upozornením, že inak bude podaná žaloba o jej

zaplatenie. Dňa21.09.2015došlozostranyžalovanéhokodstúpeniuodzmluvyoposkytovaníverejných
služieb podľa § 44 ods. 8 písm. b) a § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách z dôvodu, že žalobca nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni
splatnosti. Podľa oznámenia žalovaného, bol neuhradený záväzok žalobcu vo výške 906,47 eur. Dňa
16.06.2015 žalobca podal na OR PZ v H. trestné oznámenie na osobu Z. T., trvale bytom H., z

obsahu ktorého vyplýva, že uvedená osoba ho donútila podpísať zmluvy o pôžičkách, následne táto
osoba so svojou partiou vyberala finančné prostriedky a na zmluvy brali mobilné telefóny, chladničku
a televízor. Z trestného oznámenia vyplýva, že osoby T., H. a U. za žalobcom chodili aj v období
od februára do marca 2015 a uzatvárali na jeho meno rôzne pôžičky, s rôznymi spoločnosťami a na
jeho meno brali telefóny od spoločnosti Z. J.. On sa týchto osôb bál, lebo už predtým ho vydierali. Zo

záznamov o psychiatrickej kontrole vyplýva, že žalobca bol na kontrole u E.. C. U. v
dňoch 04.09.2014, 14.10.2014, 20.11.2014, 18.12.2014, 14.01.2015, 11.02.2015 a 16.03.2015, kde má
uvedenúdiagnózuF60.0(t.j.paranoidnáporuchaosobnosti)až25.2(schizoafektívnaporuchazmiešaný
typ) a F 70.1 (mierna duševná zaostalosť s významnou poruchou správania, s potrebou pozorovania
alebo liečby). Z obsahu znaleckého posudku znalca E.. I. J. č. X/XXXX vypracovanom v konaní vedenom

pred súdom prvej inštancie pod sp.zn. 4Ps/5/2015, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o návrhu
na čiastočné obmedzenie spôsobilosti žalobcu na právne úkony vyplýva, že žalobca trpí duševnou
poruchou v pravom slova zmysle - Mentálnou retardáciou ľahkého stupňa, syndrómom závislosti od
alkoholu, Depresívnou poruchou (ťažkou psychotickej hĺbky) s tým, že na základe psychiatrických apsychologických vyšetrení sa nedá vylúčiť na mentálnu retardáciu „nasadajúca“ schizofrénia, ale hlavne
ide o organickú zmenu osobnosti na podklade poškodenia mozgu - organický psychosyndróm s prvkami
emočnej nestability, odbrzdenosti, s následnými prejavmi v sebadeštruktívnom konaní, pri ktorej sú

postihnuté nálada, rozpoznávacie, vôľové mechanizmy a je prítomná zvýšená impulzívnosť. Organicky
zmenená deteriorovaná a depravovaná osobnosť žalovaného má sklon k výrazne zvýšenej sugestibilite
a manipulovateľnosti, s nízkou racionálnou kontrolou správania. Nie je schopný dostatočne zvažovať,
posúdiťavybraťnajvhodnejšieprostriedkykdosiahnutiucieľovariešeniaajbazálnychživotnýchsituácií.
Neuvedomujesiúplnýdopadsvojhosprávaniaakonaseba,takajsvojeokolie.Žalovanýmávpodstatnej

miere narušené úsudkové a poznávacie schopnosti vo vzťahu k financiám a majetku, je prítomná
nedostatočná anticipácia možných dôsledkov spojených nielen s právami, ale aj povinnosťami, čoho
následkom je naivná dôverčivosť, či zvýšená ovplyvniteľnosť. Duševná porucha u menovaného má
dlhodobý priebeh, ochorenie je trvalé, prognóza poruchy nepriaznivá. Podľa znalca duševné poruchy
žalovaného sú terénom pre opakovanie neracionálneho ekonomického konania, preto navrhol obmedziť
jeho spôsobilosť tak, že žalovaný nie je spôsobilý okrem iného ani na majetkovoprávne úkony - t.j.

uzatvárať kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zmluvy o úvere, či pôžičke, prevádzať svoj hnuteľný a
nehnuteľný majetok na iné osoby, či akýmkoľvek spôsobom ho zaťažiť. Je schopný hospodáriť iba s
minimálnou sumou (vreckové - niekoľko Eur). Z výpovede znalca v uvedenom konaní na pojednávaní
dňa 03.05.2016 vyplýva, že duševná porucha v podobe, ako je v súčasnosti, bola u žalobcu určite aj
v rokoch 2013 až 2015. Podľa vyjadrenia znalca žalobca nie je schopný samostatnej existencie a k

jeho bazálnemu fungovaniu je potrebný dohľad nejakej druhej osoby, resp. inštitúcie. Rozsudkom
súdu prvej inštancie zo dňa 03.05.2016 č.k. 4Ps/5/2015-41, bola spôsobilosť žalobcu na právne úkony
obmedzená tak, že nie je spôsobilý nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, akýmkoľvek
spôsobom ho zaťažovať, spísať závet, preberať dôchodok, uzatvárať kúpne zmluvy, darovacie zmluvy,
zmluvy o úvere, zmluvy o pôžičke a iné zmluvy s právnickými a fyzickými osobami, byť

ručiteľom iným osobám, samostatne vystupovať pred súdmi, orgánmi štátnej správy a samosprávy.
Žalovaný podľa rozsudku je oprávnený hospodáriť so sumou 2,- eurá denne, ktorú sumu mu bude denne
vyplácať opatrovník. Súčasne mu bol ustanovený opatrovník v osobe E.. R. Q.. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 11.06.2016.

5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 34, § 38 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP), s odkazom na ktoré dospel k
záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Predovšetkým vyvodil záver o existencii naliehavého právneho
záujmu na strane žalobcu na podanej určovacej žalobe. Zmluvu (vrátane dodatku) posúdil ako
spotrebiteľskú a žalobcovi v právnom vzťahu založenom touto zmluvou priznal postavenie spotrebiteľa,

z čoho vyplýva povaha daného sporu ako spotrebiteľského, charakterizovaného ochranou slabšej
strany. Vo všeobecnosti síce platí, že naliehavý právny záujem nie je daný tam, kde je možné uplatňovať
nárok žalobou na plnenie, avšak v tomto prípade by takýto nárok musel uplatňovať žalovaný, žalobca
takéto konanie nemôže iniciovať. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že spotrebiteľ má právny
záujem na určení neplatnosti zmluvy, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, či určitý právny vzťah

existuje, a teda či je viazaný ustanoveniami zmluvy, alebo nie, či mu vznikla povinnosť voči veriteľovi a
v akom rozsahu, čím sa jeho postavenie stane istejším (napr. uznesenie NS SR sp.zn. 1MCdo 1/2009).
Na veci nič nemení ani to, že žalovaný od predmetnej zmluvy dňa 21.09.2015 odstúpil, pretože odstúpiť
možno len od platne uzatvorenej zmluvy. V konaní bolo nepochybne preukázané závermi znaleckého
posudku E.. I. J., že žalobca trpí trvalou duševnou poruchou, ktorá ho robí nespôsobilým na právne

úkony, ako napr. kúpne a darovacie zmluvy, zmluvy o úvere, či pôžičke a znalec sa tiež jednoznačne
vyjadril, že duševná porucha v takej podobe, ako je v súčasnosti, bola u žalobcu určite
aj v rokoch 2013 až 2015. Vychádzajúc z uvedeného, žalobca bol v samostatne vedenom konaní v
dôsledku duševnej poruchy, ktorou trpí, čiastočne obmedzený v jeho spôsobilosti na právne úkony tak,
že nie je spôsobilý nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, akýmkoľvek spôsobom ho

zaťažovať,spísaťzávet,preberaťdôchodok,uzatváraťkúpnezmluvy,darovaciezmluvy,zmluvyoúvere,
zmluvy o pôžičke a iné zmluvy s právnickými a fyzickými osobami, byť ručiteľom iným osobám,
samostatne vystupovať pred súdmi, orgánmi štátnej správy a samosprávy s tým, že je oprávnený
hospodáriť iba so sumou 2,- eurá denne, ktorú mu bude denne vyplácať opatrovník. Na základe týchto
zistených skutočností súd považoval za preukázané, že žalobca v čase, keď došlo k uzavretiu zmluvy

o poskytovaní verejných služieb a dodatku k tejto zmluve (teda dňa 22.11.2014), nebol spôsobilý na
uzavretie takýchto právnych úkonov, nakoľko už v tom čase trpel duševnou poruchou v takej podobe,
aká je u neho v súčasnosti, a pre ktorú súd právoplatne rozhodol o obmedzení jeho spôsobilosti na
právne úkony s tým, že okrem iného nie je žalobca spôsobilý uzatvárať zmluvy s právnickými a fyzickýmiosobami. Keďže v čase uzavretia zmluvy a dodatku k zmluve žalobca trpel duševnou poruchou, ktorá ho
robí na tento právny úkon neschopným, je zmluva, ako aj dodatok k nej, podľa § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého dôvodu žalobe vyhovel a dotknuté právne

úkony určil za neplatné.

6. O nároku na náhradu trov konania medzi stranami sporu súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP.
Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti

rozsudku samostatným uznesením.

7.Rozsudoksúduprvejinštancievzákonomstanovenejlehote odvolaním napadol žalovaný,navrhujúc
odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že žaloba bude zamietnutá a žalovanému bude priznaný nárok
na náhradu trov konania, eventuálne navrhoval zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že žalovanému bude priznaný nárok

na náhradu trov odvolacieho konania. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnymskutkovýmzisteniam arozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávneho
posúdeniaveci. Tvrdil,žesúdprvejinštanciesanevysporiadaldostatočnesotázkou,ktojevskutočnosti
stranou sporu na strane žalobcu (D., či I..) a či v skutočnosti došlo k podaniu žaloby na určenie

neplatnosti právnych úkonov žalobcom D. P.. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie napádal
platnosť udeleného plnomocenstva zo dňa 27.07.2015 žalobcom Advokátskej kancelárii D.. C. T., J.
Nespochybňuje, že toto plnomocenstvo je plnomocenstvom procesným, na ktorý právny úkon sa však
vzťahujú podmienky právneho úkonu uvedené v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zásade sa
vyžaduje, aby zástupca ktorejkoľvek zo strán sa preukázal plnomocenstvom pri svojom procesnom

úkone, pričom judikatúra pripúšťa, aby oprávnenie zastupovať účastníka konania bolo preukázané aj
dodatočne. Je pravdou, že judikatúra súdov pripustila, aby zástupca preukázal oprávnenie zastupovať
účastníka konania aj dodatočne (R 12/1985), čím je uvedený nedostatok procesnej podmienky konania
- absencia splnomocnenia odstránený a sú tak schválené aj tie úkony urobené v konaní zástupcom
účastníka, ku ktorým došlo pred podpisom plnomocenstva. Aplikácia tohto rozhodnutia, a teda

odstránenie procesného nedostatku dodatočne vystaveným plnomocenstvom neprichádza do úvahy,
ak žalobu na súd podal zástupca, ktorému v čase podania žaloby nebolo udelené plnomocenstvo
na to oprávnenou osobou. Platnosť, alebo neplatnosť plnomocenstva a podania žaloby je potrebné
posudzovať v čase udelenia plnomocenstva a podania žaloby. Konvalidácia neplatného plnomocenstva,
nie je možná. Podľa jeho názoru, úkon podania žaloby advokátskou kanceláriou, nie je úkonom

účastníka, žalobcu označeného v žalobe a nemôže byť takýto úkon dodatočne účinne schválený.
Podanie urobené osobou, ktorá sa označila ako zástupca účastníka, bez preukázania jej oprávnenia na
zastupovanie účastníka spôsobom uvedeným v § 28 ods. 1 O.s.p. je potrebné považovať za nedostatok
podmienky konania na strane účastníka, ktorý je možné odstrániť a súd robí vhodné opatrenie na jeho
odstránenie, pričom môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

V tomto smere zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k odstráneniu nedostatku procesnej podmienky a
došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Ak súd prvej inštancie v konaní vyhodnotil, že žalobca trpel
duševnou poruchou už v rokoch 2013 až 2015, pre ktoré sú právne úkony uzatvorené so žalovaným,
a to zmluva a dodatok neplatné, tak k rovnakému záveru mal súd dospieť aj v prípade posúdenia toho,
či žaloba bola skutočne podaná zo strany žalobcu. Podľa jeho názoru je nepochybné, že dohoda o

plnomocenstve, ako aj samotné procesné plnomocenstvo sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi a
žaloba nebola úkonom žalobcu, ale spoločnosti AK T. J. Tiež namietal, že znalecký posudok, na ktorom
založil súd prvej inštancie svoje závery o neplatnosti dotknutých právnych úkonov a z ktorého vyplynulo,
že žalobca trpí duševnou poruchou, ktorá ho robí čiastočne nespôsobilým k určitým právnym úkonom,
nebol vypracovaný pre účely konania o určení neplatnosti daných právnych úkonov, ale pre potreby

konania o pozbavení spôsobilosti na právne úkony žalobcu. V znaleckom posudku chýba vysporiadanie
sa s tým, či osoba konajúca v duševnej poruche v tomto prípade nemala tzv. jasný okamih (lucidum
intervallum) a z odôvodnenia rozhodnutia ani nevyplýva, ako sa s touto otázkou súd prvej inštancie
vysporiadal. Poukazoval na to, že pôvodné plnomocenstvo podpísané žalobcom, nebolo v priebehu
konania nahradené novým plnomocenstvom, ktoré by udelil žalobcovi ustanovený opatrovník. Podľa

neho sa do popredia tlačí otázka, či je morálne od spoločnosti AK T. poukazovať na to, či Q. postupoval
v zmysle odbornej starostlivosti, keď už pri pohľade na žalobcu muselo byť zrejmé, že tento má určité
osobnostné nedostatky, pričom táto samotná spoločnosť dala žalobcovi plnomocenstvo podpísať.
Súd prvej inštancie mal počas celého konania sledovať, či sú splnené všetky podmienky konania,a teda aj vo vzťahu k nedostatku plnomocenstva. Pri výkone práv a povinností nemá súd možnosť
dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu uzná alebo neuzná, na dôvod zakladajúci absolútnu
neplatnosť, musí súd prihliadnuť vždy aj bez návrhu. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie pochybil

aj pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu, keď tento sledoval vo vzťahu k žalobcovi,
pričom podľa jeho názoru, vzhľadom na nedostatky plnej moci tento mal byť posudzovaný vo vzťahu
k spoločnosti Advokátska kancelária T. J. ktorá žalobu podala a ktorá mala byť braná ako žalobca,
pričom zo žaloby ani skutkových záverov nevyplýva, že by táto spoločnosť uniesla dôkazné bremeno
vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu. Existencia naliehavého právneho záujmu

je súčasťou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a jeho nedostatok vedie k zamietnutiu žaloby vo
veci samej pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Preskúmavanie vecnej legitimácie je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania, ktorú súd skúma vždy aj bez návrhu a je jedným
z predpokladov úspešnosti žaloby na určenie. Vecná legitimácia, ako aj naliehavý právny záujem na
strane žalobcu musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku. Vzhľadom k tomu, že spoločnosť AK T. nie
je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu so žalovaným, nemá aktívnu vecnú legitimáciu, a preto mala byť

žaloba zamietnutá, v nadväznosti na čo, nie je správne rozhodnutie ani v časti o nároku na náhradu
trov konania, ktorý nárok bol žalobcovi napadnutým rozhodnutím priznaný. V konečnom dôsledku
poukazuje na vyskytujúce sa nesprávností v odôvodnení napadnutého rozhodnutia spočívajúce v tom,
že súd prvej inštancie v určitých častiach odôvodnenia rozhodnutia zamieňa žalobcu za žalovaného.

8. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu
navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. S uplatnenými odvolacími
námietkami žalovaného sa nestotožňuje. Vo vzťahu k napádanej platnosti plnomocenstva udeleného
žalobcom uviedol, že žalovaný toto nesprávne posudzuje, keď ho považuje za absolútne neplatný
právny úkon, vychádzajúc z premisy, že žalobca trpel duševnou poruchou už v rokoch 2013 až 2015

a mylne takto a priori hodnotí každý právny úkon žalobcu ako neplatný a aplikuje extenzívny výklad
na obmedzenie spôsobnosti na právne úkony u žalobcu. Žalobca nebol pozbavený spôsobilosti na
právne úkony, táto mu bola len vo vymedzenom rozsahu obmedzená. Žalobca je spôsobilým uzatvárať
jednoduché právne úkony, ktorých obsahu rozumie, čo mu umožňuje aj vykonávanie bežných úkonov
v jeho živote. Žalobca porozumel, že jeho práva a zákonom chránené záujmy sú ohrozené, a že bol

tretími osobami na jeho úkor zneužitý s cieľom ich obohatenia sa. Porozumel, že peňažné prostriedky
a poplatky za poskytované služby, ktorými sa tretie osoby obohatili na jeho úkor sú vymáhané, čo môže
v konečnom dôsledku ohroziť jeho bytové potreby. Porozumel, že musí dať na vedomie príslušným
štátnymorgánom,žesineuvedomoval,akéúkony uzatvára,čomuztohovyplýva,žetietojenevyhnutné
zrušiť. Nie je pravdou, že advokátska kancelária splnomocnená na zastupovanie po získaní vedomosti

o existencii duševnej poruchy u žalobcu nekonala, aby odstránila dôsledky zisteného stavu, pretože
súčasne so spísaním a podaním žalobného návrhu v posudzovanej veci, bol spísaný a podaný návrh
aj na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony žalobcu s tým, aby mu bol ustanovený opatrovník,
k čomu v konečnom dôsledku aj prišlo. Advokátovi z platných právnych predpisov vyplýva zákonná
povinnosť konať v najlepšom záujme zastúpeného tak, aby boli chránené a presadzované jeho práva

a záujmy. Opačné konanie, v tomto prípade spočívajúce v nečinnosti (nepodaním žaloby), by nemohlo
byť považované z jeho strany za postup s odbornou starostlivosťou tak, ako si to vyžaduje advokátsky
stav. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, poukázal aj na udelenie mu tiež splnomocnenia na zastupovanie
opatrovníkomžalobcuE..R. Q.,ktoré oprávňujeadvokátskukanceláriu nazastupovanie vpredmetnom
spore. Nepopieral,žedotknutýznaleckýposudokbolvyhotovený preinékonanie,avšakspoukazomna

časovú blízkosť konaní, identickosť subjektu, posudzovania a obsahové a časové zameranie posudku,
je použitie jedného znaleckého posudku vo viacerých konaniach za podmienok, aké sú v danej veci,
len vyjadrením zásady hospodárnosti a šetrenia nákladov účastníkov, z ktorej civilný proces vychádza.
V prípade, ak mal žalovaný za to, že je potrebné vyhotoviť nový znalecký posudok, mal ako strana
sporu, právo vykonanie takéhoto dôkazu navrhnúť. Žalovaný však nepožadoval vyhotovenie nového

posudku, ktorý by naopak preukázal, že v čase podpisu zmluvy, bol žalobca spôsobilým na dotknuté
právne úkony, resp. že mal tzv. jasný okamih. V prípade trvalej duševnej poruchy, o akú ide u žalobcu,
tzv. lucida intervalla, nie je možné pravdepodobne pozorovať, ako je to konštatované aj v znaleckom
posudku vypracovanom na duševný stav žalobcu. V tomto štádiu konania navrhovať ďalšie dôkazy už
nie je možné. Takúto možnosť mal žalovaný do doby, ako súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za

skončené, v súvislosti s čím poukázal na ust. § 153 ods. 1, 2, § 167 ods. 4, § 182 CSP. Daný spor
sa riadi zásadou kontradiktórnosti, podľa ktorej sú to strany, ktoré nesú bremeno skutkového tvrdenia
a bremeno dôkazné. Podľa novej procesno-právnej úpravy, súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy,
ktoré navrhli strany sporu.9. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k vyjadreniu žalobcu k podanému odvolaniu, v zásade
len replikuje skutkové tvrdenia už obsiahnuté v ním podanom odvolaní. Naviac uvádza, že dodatočné

predloženie plnomocenstva na zastupovanie žalobcu právnym zástupcom žalobcu, udelené zo
strany opatrovníka, len potvrdzuje správnosť konštatovania žalovaného o neplatnosti pôvodného
plnomocenstva, ktoré nebolo počas konania pred súdom prvej inštancie predložené a ani zaslané
žalovanému,totojemožné vnímať akodôkaz,naktorýodvolacísúd nemusí vzmysle§167ods.3CSP
prihliadať. Žalovaný už vo svojom prvom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.11.2015 poukazoval na to, že je

potrebné venovať pozornosť tomu, či osoba konajúca v duševnej poruche v konkrétnom prípade nemala
tzv. jasný okamih, zodpovedanie ktorej otázky nie je v odbornej kompetencii súdu, keďže ide o otázku
vysoko a špeciálne odbornú, pričom túto otázku zmienený znalecký posudok primárne neriešil, nakoľko
jeho predmetom bolo posúdenie zdravotného stavu žalobcu z pohľadu jeho vplyvu na spôsobilosť na
právne úkony, ktorý posudok nie je možné automaticky brať ako dôkaz a odpoveď na otázku, ktorá
nebola predmetom posudzovania daného znaleckého posudku, nebola predmetom riešenia ani zo

strany súdu prvej inštancie, hoci podľa názoru žalovaného to bolo prinajmenšom vhodné. V ďalšom
zotrvával na svojom pôvodne uplatnenom odvolacom návrhu.

10. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval
v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala (už za účinnosti CSP)
v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa §
359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP
aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania

nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

14. V posudzovanej veci je predmetom preskúmania odvolacím súdom rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ktorým určil absolútnu neplatnosť právnych úkonov a to zmluvy zo dňa 22.11.2014 o poskytovaní
verejných služieb a zároveň aj Dodatku k tejto zmluve uzatvorené medzi stranami sporu z hľadiska

ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca v čase ich uzatvorenia, preukázateľne
trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila na tieto právne úkony neschopnou, ktoré posúdil súčasne
ako spotrebiteľské, spĺňajúce charakteristiku takejto zmluvy a žalobcovi priznal postavenie spotrebiteľa
za súčasného záveru o existencii naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe (§ 137
písm. c) CSP) s dôrazom na ochranu slabšej strany.

15. Žalovaný vo svojom odvolaní konkretizuje uplatnenie odvolacích dôvodov uvedených v ust. §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery), vychádzajúc z obsahu
podanéhoodvolaniajevšakzrejmé,žeťažiskoodvolacíchdôvodovvzmysleichskutkovéhovymedzenia
žalovaným, spočíva v uplatnení odvolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 365 ods. 1 písm. a/ CSP
(namieta nesplnenie procesných podmienok), keď tvrdí vadu konania spočívajúcu v tom, že žalobu na

súd podal zástupca, ktorému v čase podania žaloby nebolo udelené plnomocenstvo na to oprávnenou
osobou a teda ani úkon podania žaloby advokátskou kanceláriou, nie je úkonom žalobcu označeného
v žalobe, pričom súd prvej inštancie bez toho, aby tieto nedostatky procesných podmienok odstránil,
vydal rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Nedostatok oprávnenia na strane žalobcu podať žalobu a
splnomocniť advokáta k podaniu žaloby vyvodzoval z toho, že ak súd prvej inštancie v spore vyhodnotil,

že žalobca trpel duševnou poruchou už v rokoch 2013 až 2015 (pričom plnomocenstvo bolo udelené
a žaloba podaná v roku 2015), pre ktoré sú právne úkony uzatvorené so žalovaným neplatné, tak k
rovnakému záveru mal dospieť aj v prípade posúdenia toho, či žaloba bola (resp. mohla byť) skutočne
podaná zo strany žalobcu, z čoho vyplýva, že namieta tiež z dôvodov vyššie uvedených, nedostatokprocesnej spôsobilosti na strane žalobcu, opodstatnenosťou ktorého odvolacieho dôvodu sa zaoberal
odvolací súd primárne.

16. Procesná spôsobilosť vyjadruje oprávnenie účastníka samostatne, alebo prostredníctvom ním
zvoleného zástupcu konať pred súdom, t.j. realizovať jednotlivé procesné úkony ( spôsobilosť vlastnými
úkonmi nadobúdať procesné práva a povinnosti) v konaní, pričom vychádzajúc z ust. § 67 CSP
(v čase podania žaloby § 20 Občianskeho súdneho poriadku - „OSP“) každý môže pred súdom
konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony z hľadiska hmotného práva. Spôsobilosť

na právne úkony sa v plnom rozsahu pri fyzickej osobe nadobúda dosiahnutím plnoletosti veku (§
8 ods. 1 Obč. zák). Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať
procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda o procesnú
subjektivitu. Túto spôsobilosť upravoval v čase podania žaloby Občiansky súdny poriadok v ustanovení
§ 19 (teraz § 61 CSP) tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len
ten, komu ju zákon priznáva. Strata, či obmedzenie procesnej spôsobilosti môže u fyzickej osoby

nastať zbavením, alebo obmedzením jej spôsobilosti k právnym úkonom na základe rozhodnutia súdu
(vychádzajúcej z aktuálnej právnej úpravy v ust. § 231 CMP je možné na rozdiel od predchádzajúcej
právnej úpravy v ust. § 186 a nasl. O.s.p., už len obmedziť spôsobilosť na právne úkony), pričom
procesne nespôsobilý účastník musí byť zastúpený zástupcom. Rozsudok, ktorým sa rozhodlo o
pozbavení, alebo obmedzení na právne úkony, treba považovať za rozsudok o osobnom stave, ktorý

však nemá spätnú účinnosť.

17. Procesná spôsobilosť spolu s procesnou subjektivitou, patria medzi procesné podmienky na strane
sporu, existencia žaloby ako dispozitívneho úkonu, je vecnou procesnou podmienkou. Na splnenie

procesných podmienok musí súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania a pokiaľ zistí, že nie sú
splnené, urobí vhodné opatrenia na ich odstránenie, samozrejme za predpokladu, že ide o vady
odstrániteľné. Nedostatok procesnej subjektivity na strane sporu je neodstrániteľnou vadou len v
prípade, ak existuje v momente začatia konania, inak súd postupuje podľa § 63 CSP. Neexistencia
žaloby, je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky. Predpokladom meritórneho rozhodnutia

súdu je, okrem iného, splnenie procesných podmienok.

18. V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že Rozhodnutím Centra právnej
pomoci, kancelária W. F. U., zo dňa 09.07.2015 pod sp. zn. 7105/2015 - KaZH, R.Z.: 43695/2015 bolo
žiadateľovi (žalobcovi D. P.) podľa ust. § 10 ods. 5, § 5b ods. 1, 2, § 6, 6a,b zákona č. 327/2005 Z. z.

o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003
Z. z. o advokácii priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci s určením Advokátskej kancelárie D..
C. T., J.., so sídlom H. s vymedzením poskytovania právnej pomoci pri mimosúdnom a súdnom riešení
sporu a zastupovaní žiadateľa v právnej veci týkajúcej sa zmluvy o pripojení a poskytovaní služieb,
uzatvorenej medzi žiadateľom a spoločnosťou J. Q. I.., a to až do právoplatného skončenia veci vrátane

spísania návrhu (žaloby) na súd. V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že s prihliadnutím na zistené
skutočnosti centrum vylúčilo, že by sa v danej veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na centrum, jednalo
o zrejmú bezúspešnosť sporu. S ohľadom na sociálne postavenie žiadateľa a zistený skutkový stav,
považovalo centrum za potrebné určiť na efektívnu ochranu záujmov žiadateľa advokáta a súčasne sa
v rozhodnutí s odkazom na ust. § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, konštatuje

oslobodenie žiadateľa od súdnych poplatkov ako oprávnenej osoby.

19. Dňa 09.09.2015, bola súdu doručená žaloba, o ktorej konal súd prvej inštancie v posudzovanej veci,
ktorou sa žalobca prostredníctvom vyššie určeného mu právneho zástupcu, domáha proti žalovanému
určenia neplatnosti právnych úkonov a to zmluvy s dodatkom, ktoré uzatvoril so žalovaným.

20. Súčasnespodanímžaloby,bolopredloženésúdu(založenénač.l.10spisu)plnomocenstvoudelené
dňa 27.07.2015 žalobcom D. P., určenej mu I. z obsahu ktorého je zrejmé, že tento advokátsku
kanceláriu splnomocnil, aby ho zastupovala vrátane všetkých úkonov v právnej veci určenia neplatnosti
zmluvy o pripojení a poskytovaní služieb, uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou J.. Súčasťou plnej

moci, je vyhlásenie advokátskej kancelárie, že splnomocnenie prijíma.

21. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 4Ps/5/2015 vyplýva, že Okresný súd
Prievidza rozsudkom zo dňa 3. mája 2016, č. k. 4Ps/5/2015-41, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa11.06.2016 (teda až v priebehu konania v posudzovanej veci, potom, ako bola podaná žaloba a udelené
plnomocenstvo), obmedzil spôsobilosť na právne úkony žalobcu tak, že negatívne vymedzil, že tento
nie je spôsobilý nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažovať,

spísať závet, preberať dôchodok, uzatvárať kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zmluvy o úvere, zmluvy
o pôžičke a iné zmluvy s právnickými a fyzickými osobami, byť ručiteľom iným osobám, samostatne
vystupovať pred súdmi, orgánmi štátnej správy a samosprávy a je oprávnený hospodáriť so sumou 2,-
eurá denne, ktorú sumu mu bude denne vyplácať opatrovník. Za opatrovníka D. P. (žalobcu) určil E..
R. Q., narodeného XX.XX.XXXX, bytom H., E. T. č. X.

22. Z obsahu spisového materiálu v posudzovanej veci ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie vyhlásil
odvolaním napadnutý rozsudok na pojednávaní dňa 01.08.2016, a to za osobnej účasti žalobcu, ako
aj súdom mu ustanoveného zákonného opatrovníka E.. R. Q., tiež za účasti splnomocneného právneho
zástupcu žalobcu a to zástupcu I.
23. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že v čase podania žaloby, procesná spôsobilosť

žalobcu zákonným spôsobom, t.j. rozhodnutím súdu obmedzená nebola, teda žalobca bol v plnom
rozsahu spôsobilým konať pred súdom samostatne, alebo prostredníctvom ním zvoleného zástupcu,
bol spôsobilým realizovať jednotlivé procesné úkony v konaní, vrátane podania žaloby ako procesného
úkonu, ktorým uplatňoval svoje právo na súdnu ochranu ním tvrdeného ohrozeného, alebo porušeného
práva, vychádzajúc z ust. § 67 CSP teda v rozsahu, v akom mal spôsobilosť na právne úkony z hľadiska

hmotného práva.

24. Právobyťvkonanípredsúdomzastúpenýadvokátom,jegarantovanéÚstavouSlovenskejrepubliky,
ako súčasť práva na súdnu a inú ochranu (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Toto právo
sa realizuje buď tým, že si účastník konania zvolí advokáta, ktorého poverí zastupovaním v konaní,

alebo má možnosť obrátiť sa na Centrum bezplatnej právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Súd je
povinný umožniť účastníkovi realizáciu tohto práva. Spôsobilosť na udelenie splnomocnenia advokátovi
na zastupovanie v konaní na strane žalobcu, v čase podania žaloby zákonným spôsobom obmedzená
nebola.Pokiaľžalobcasvojeprávovtomtosmerevyužil,realizovaltaklensvojeústavoumugarantované
právo.

25. Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, príp. mu je určený podľa
osobitného predpisu, ktorému udelí písomne, alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé
konanie (tzv. všeobecné procesné) alebo len pre určité úkony (jednoduché). Plnomocenstvo udelené
pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený

na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník (§ 28 OSP - teraz § 92 CSP). Plnomocenstvo je
jednostranný úkon zastúpeného, ktorý preukazuje existenciu právneho vzťahu zastúpenia, oprávnenie
zástupcu konať za zastúpeného a tiež rozsah zastúpenia. Určujúcim je v každom prípade iba to, či
je z obsahu plnomocenstva dostatočne zrejmý rozsah oprávnenia zástupcu konať za zastúpeného a
rozsah a vôľa plnomocenstvo splnomocnencom prijať, inak je plnomocenstvo neplatné. O takýto prípad

však v posudzovanej veci nejde, keďže posúdiac obsah pripojeného plnomocenstva, toto všetky vyššie
uvedené atribúty spĺňa.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, je tak polemizovanie o tom, či žalobca bol v čase podania
žaloby procesne spôsobilým, teda oprávneným z tohto hľadiska na podanie žaloby a konanie pred

súdom, či udelenie procesného plnomocenstva advokátovi, je neopodstatneným a zo strany súdu
prvej inštancie nebol dôvod pochybovať o tom, že žaloba v posudzovanej veci bola podaná na základe
platne udeleného plnomocenstva, a to prostredníctvom určeného mu právneho zástupcu v mene
žalobcu, čím sú nedôvodnými námietky žalovaného o existencii vady konania spočívajúcej v nesplnení
procesných podmienok a to tak na strane žalobcu ako strany sporu, či procesných podmienok vecných,

v dôsledku čoho tu nebola existencia prekážky, brániacej súdu meritórne o veci rozhodnúť. Pravdou
je, že v priebehu konania nastala skutočnosť, indikujúca zo strany súdu postup podľa § 63 CSP a
to v dôsledku toho, že v priebehu konania bola procesná spôsobilosť žalobcu súdnym rozhodnutím
obmedzená, nedostatok ktorej v priebehu konania vzniknutej procesnej podmienky, však súd prvej
inštancie správne zvoleným postupom odstránil, keď po vzniku tejto skutočnosti, následne konal tiež

so zákonným zástupcom žalobcu, opatrovníkom, ktorý mu bol v konaní o jeho spôsobilosť na právne
úkony ustanovený a to E.. R. Q., za osobnej účasti ktorého vec prejednal a vo veci vyhlásil napadnutý
rozsudok, a to na pojednávaní dňa 01.08.2016. Skutočnosť, že na strane žalobcu došlo v priebehu
konania k obmedzeniu jeho procesnej spôsobilosti, však nemá dopad na záver, že v čase podaniažaloby, bol žalobca k jej podaniu spôsobilým, rovnako ako k udeleniu procesného plnomocenstva na
svoje zastupovanie právnym zástupcom, ktoré plnomocenstvo platí pre celé konanie a dodatočné
predloženie plnej moci udelenej na zastupovanie žalobcu advokátovi, tiež opatrovníkom žalobcu, nie

je konvalidáciou nedostatku pôvodnej plnej moci, ale len duplicitným potvrdením už existujúceho stavu.
Z obsahu uvedenej zápisnice, ani ďalšieho spisového materiálu naviac ani nevyplýva, že by súdom
ustanovený opatrovník žalobcu E.. Q., akýmkoľvek spôsobom spochybnil úkon podania žaloby
žalobcom na súd, či nároku, ktorého sa žalobca prostredníctvom tejto žaloby domáha, či spochybňoval
žalobcom udelené plnomocenstvo.

27. V nadväznosti na vyššie uvedené, sú bez právneho významu námietky žalovaného spočívajúce v
tom, že ak súd prvej inštancie v konaní vyhodnotil, že žalobca trpel duševnou poruchou už v rokoch
2013 až 2015, pre ktoré sú právne úkony uzatvorené so žalovaným, a to zmluva a dodatok neplatné,
tak k rovnakému záveru mal dospieť aj v prípade posúdenia toho, či žaloba bola podaná samotným
žalobcom z hľadiska jeho spôsobilosti k tomuto úkonu, či udelenia procesného splnomocnenia. Zatiaľ čo

oprávnenie na podanie žaloby, konanie pred súdom a s tým spojené udelené procesné plnomocenstvo,
sú vecou procesnej spôsobilosti účastníka, záver o obmedzení ktorej, je podmienený existenciou
súdneho rozhodnutia o čiastočnom obmedzení spôsobilosti účastníka na právne úkony v tomto smere,
ktoré však nemá spätnú účinnosť, pre záver o absolútnej neplatnosti konkrétnych právnych úkonov
(ku ktorým došlo v čase keď súdnym rozhodnutím spôsobilosť na právne úkony u žalobcu obmedzená

súdnym rozhodnutím nebola) z hľadiska ust. § 38 ods. 2 OZ postačuje zistenie (o ktorý prípad ide tiež
v preskúmavanej veci), že ide o právne úkony osoby, konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na
tieto konkrétne úkony nespôsobilou.

28. Nad rámec týchto záverov, vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke, odvolací súd považuje

za potrebné poukázať na to, že samotné zistenie, že osoba trpí duševnou poruchou indikujúcou
v prospech posúdenia, že táto ju robí nespôsobilou k určitým konkrétnym právnym úkonom, ešte
neopodstatňuje záver, že je nespôsobilou ku všetkým (akýmkoľvek) právnym úkonom, ktorý je
nepochybne jedným z najzávažnejších zásahov do duševnej integrity jednotlivca a jeho súkromia.
V tejto súvislosti Ústavný súd SR konštatoval, že zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony

(jeho právna smrť) je prostriedkom ultima ratio, čo znamená, že k takémuto záveru možno pristúpiť
až vtedy, ak sa všetky menej represívne prostriedky nedajú použiť. Z uvedeného vyplýva, že úplné
pozbavenie spôsobilosti na právne úkony neprichádza do úvahy vtedy, ak postihnutá osoba čiastočne v
istých sférach života disponuje spôsobilosťou, inak povedané, ak duševná porucha celkom nevylučuje
schopnosť uskutočňovať akékoľvek právne úkony, je namieste iba ich obmedzenie a nie pozbavenie

(nález ÚS SR I. ÚS 313/2012-52 zo dňa 28. novembra 2012). Aj z argumentácie Európskeho súdu
pre ľudské práva je možné usudzovať, že ani samotná existencia duševnej poruchy, a to aj vážnej
nemôže sama osebe odôvodňovať rozhodnutie o úplnej pozbavenosti spôsobilosti na právne úkony,
keďže schopnosť rozhodovať sa, relevantná pre otázku spôsobilosti na právne úkony, nezávisí iba na
medicínskych predpokladoch, ale je podmienená sociálne. Aj človek s mentálnym postihnutím si vie

osvojiť schopnosti rozhodovať sa samostatne, prípadne s podporou v rozličným oblastiach života, preto
je dôležité, aby pri rozhodovaní pri akejkoľvek tejto otázke s tým spojenej, súd komplexne hodnotil
všetky okolnosti, ktoré majú na takéto rozhodovanie dosah. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
má slúžiť na ochranu dotknutej osoby pred neuváženým správaním, ktorého právne dôsledky nevie
táto osoba pre jej duševný stav posúdiť (legitímny cieľ zásahu do spôsobilosti na právne úkony), ktorá

ochrana sa prejavuje v tom, že konkrétne určené právne úkony tejto osoby sú sankcionované tzv.
absolútnou neplatnosťou. Ďalším argumentom je ochrana ľudí s duševnou chorobou pred zneužívaním
zo strany tretích osôb, keďže túto osobu budú zaväzovať úkony, ktorých následky táto osoba nevie
posúdiť. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím upravuje povinnosť členských štátov
zabezpečiť, aby všetky opatrenia, týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony poskytovali

primerané a účinné záruky, ktoré majú zabezpečiť, aby opatrenia, týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti
na právne úkony rešpektovali práva, vôľu a preferencie danej osoby, aby boli prispôsobené situácii
danej osoby, aby boli primerané tomu, do akej miery uvedené opatrenia ovplyvňujú práva a záujmy
danej osoby (čl. 12 bod 4 Dohovoru). Z uvedeného teda vyplýva, že záver o nespôsobilosti žalobcu
na konkrétny právny úkon, ešte nie je dôvodom pre záver o jeho nespôsobilosti k akýmkoľvek právnym

úkonom a posudzovanie tejto otázky musí vždy vychádzať vo vzťahu ku každému konkrétnemu úkonu
zo zmyslu, účelu a zásad túto otázku upravujúcich.29. Posúdením zostávajúceho obsahu odvolania odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalovaného
smerujú tiež proti ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie o
existencii naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby a následnej neplatnosti dotknutých

právnych úkonov, čo podľa jeho názoru viedlo k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených
v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

30. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP (do 30.06.2016 podľa § 132 O.s.p.).

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov
v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie
len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré

neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v
hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska
ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

31. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

32. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil
v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,

keď dotknuté právne úkony - zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX o poskytovaní verejných služieb a zároveň
aj dodatok k tejto zmluve, uzatvorené medzi stranami sporu posúdil ako spotrebiteľské, spĺňajúce
charakteristiku takejto zmluvy, žalobcovi dôvodne priznal postavenie spotrebiteľa a správne konštatujúc
existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe (§ 137 písm. c) CSP) s dôrazom
naochranuslabšejstrany,tietoposúdilzhľadiskaust.§38ods. 2Občianskehozákonníkaakoabsolútne

neplatné právne úkony, keďže žalobca v čase ich uzatvorenia, preukázateľne trpel duševnou poruchou,
ktorá ho robila na tieto právne úkony neschopnou a súčasne tiež správne rozhodol o nároku na náhrade
trov konania medzi stranami sporu, keď za aplikácie ust. § 262 ods. 1 CSP žalobcovi, ktorý bol úspešný,
priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

33. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne a presvedčivo odôvodnil, v súlade s
požiadavkami v ust. § 220 ods. 2 CSP. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia
obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli

svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že žalovaný sa s názorom súdu prvej inštancie
nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti
postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením
napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

34. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva
nasledovné:
35. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku („CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

36. Základným predpokladom dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby
podľa § 137 písm. c) CSP, je existencia naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na
požadovanom právnom určení, posúdenie ktorého, je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich
skutočností. Tento je spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a tiež vtedy,ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by bez tohto určenia jeho právne
postavenie bolo neisté. Určovacia žaloba je zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť
vzťahu strán sporu a predchádza sa ňou vzniku ďalších možných sporov, prípadne ak sa vytvára pevný

základ právneho vzťahu medzi nimi.

37. Vo všeobecnosti teda platí, že možnosť žaloby na plnenie, spravidla vylučuje právny záujem na
žalobe určovacej. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán
sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že

je možná i žaloba na plnenie. Súdna prax naviac považuje určovaciu žalobu podľa ust. § 137 písm.
c) CSP za jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Pri hodnotení naliehavého právneho
záujmu v spotrebiteľských zmluvách, je potrebné vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa
daných nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou, k naplneniu ktorých môže dôjsť iba
vtedy, ak bude spotrebiteľovi umožnený reálny prístup na súd a to so zvýšenou ingerenciou súdu,
naplnenie ktorej v spotrebiteľskej veci je dané zreteľom na základné interpretačné pravidlo a to ochranu

slabšej strany spotrebiteľa. Otázkou kolízie žaloby určovacej a žaloby na plnenie z hľadiska existencie
naliehavého právneho záujmu, sa zaoberal vo svojom rozhodnutí tiež NS SR (uznesenie 1 MCdo 1/2009
zo dňa 31.07.2009), na ktoré správne poukazuje tiež súd prvej inštancie, v ktorom okrem akcentu na
interpretačné pravidlo ochrany slabšej strany pri jeho posudzovaní (vychádzajúc z ktorého dospel k
záveru o jeho existencii aj v prípade žaloby určovacej) tiež zdôraznil, že: „naliehavý právny záujem

žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti
prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel
žalobcom navrhovaného rozhodnutia (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 3 Cdo 224/2008 )“. Z uvedeného zreteľne vyplýva, že záver o existencii naliehavého právneho
záujmu v prípade určovacej žaloby v kolízii so žalobou na plnenie, nemožno zovšeobecňovať na každý

takýto spor iniciovaný spotrebiteľom, napriek dôrazu na jeho ochranu ako slabšej strany (čo znamená,
že aj hranice ochrany spotrebiteľa majú svoje limity), ale túto otázku je potrebné vždy posudzovať so
zreteľom na dané individuálne okolnosti každého prípadu osobitne, s ktorými závermi sa odvolací súd
plne identifikuje a v zhode s nimi, túto otázku posudzoval. Odvolací súd v zhode so súdom prvej
inštancie zastáva názor, že podanie takejto žaloby je účinným prostriedkom na upevnenie postavenia

žalobcu voči žalovanému, pričom odvolací súd ani v odvolacích námietkach žalovaného nevzhliadol
žiadne skutočnosti, spôsobilé k záveru o dôvodnosti neposkytnutia ochrany žalobcovi prostredníctvom
takejto žaloby.

38. Pokiaľ žalovaný odvolaním namietal, že súd sa touto otázkou a tiež s otázkou aktívnej vecnej

legitimácie nevysporiadal vo vzťahu k právnemu zástupcovi žalobcu, ktorému podľa jeho názoru
svedčí postavenie žalobcu z dôvodov uvádzaných v súvislosti s namietaným nesplnením procesných
podmienok (s ktorými námietkami sa odvolací súd vysporiadal v predchádzajúcich častiach), tieto jeho
námietky sú bez právneho významu, keďže je nesporné, že status žalobcu svedčí D. P., nie jeho
právnemuzástupcovi,vovzťahukuktorémuzáveryoexistenciinaliehavéhoprávnehozáujmunapodaní

žaloby, prostredníctvom skutkových námietok v odvolaní spochybnené neboli a ktorý je nepochybne ako
účastník dotknutých právnych úkonov nositeľom vecnej aktívnej legitimácie v posudzovanej veci.

39. Odvolací súd sa rovnako identifikuje so záverom o neplatnosti dotknutých právnych úkonov z
hľadiska ust. § 38 ods. 2 OZ.

40. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

41. Citovaná právna úprava upravuje dôsledky toho, ak právny úkon uskutoční síce osoba, ktorá v

zásade má spôsobilosť na právne úkony (v čase jeho uskutočnenia nebola jej spôsobilosť obmedzená
súdnym rozhodnutím ani jej nebola úplne zbavená, kedy by išlo o prípad uvedený v ust. § 38 ods. 1
OZ), ale v čase úkonu trpela duševnou poruchou, ktorá ju na tento úkon robila nespôsobilou, posúdenie
čoho je vecou odborných znalostí (znalecký posudok z príslušného odboru), závery ktorého súd hodnotí
spôsobom uvedeným v ust. § 191 CSP spolu s ďalšími skutočnosťami a so všetkým, čo v konaní vyšlo

najavo.

42. Súčasťou pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 4Ps/5/2015, predmetom ktorého
konania bolo rozhodovanie o obmedzení spôsobilosti žalobcu na právne úkony (vedeného z podnetusamotného žalobcu a ustanoveného právneho zástupcu D.) je aj znalecký posudok vypracovaný
znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria E.. I. J. pod č. X/XXXX, vypracovaného
pre potreby uvedeného konania (zo záverov ktorého súd prvej inštancie vzhľadom na časovú a vecnú

súvislosť vychádzal tiež v tomto konaní) z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca trpí duševnou poruchou,
v pravom slova zmysle ide u neho o mentálnu retardáciu ľahkého stupňa, depresívnu poruchu (ťažko
psychotickej hĺbky), nedá sa zároveň vylúčiť mentálna retardácia, nasadajúca schizofrénia, ale hlavne
ide o organickú zmenu osobnosti na podklade poškodenia mozgu - organický psychosyndróm (vrodená
mentálna retardácia), v dôsledku čoho nie je schopný zvažovať, posúdiť, ani voliť najvhodnejšie

prostriedky k dosiahnutiu cieľov a riešenia aj bazálnych životných situácii, neuvedomuje si úplný
dopad svojho správania na seba, ako ani na svoje okolie, táto porucha má u neho dlhodobý
priebeh s vážnymi rodinnými, vzťahovými, zdravotnými, sociálnymi a trestnoprávnymi dôsledkami,
uvedenéduševnéochoreniejetrvalé,prognózaporuchynepriaznivá,uposudzovaného zlyhalosociálne
fungovanie, ktorá porucha je z psychiatrického hľadiska vážnou, nevyliečiteľnou a trvalou, z ktorého
dôvodu znalec navrhol čiastočné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Podľa záverov znalca,

žalobca nie je spôsobilý samostatne vystupovať pred súdmi, orgánmi štátnej správy, či samosprávy,
rovnako nie je spôsobilý na majetkovoprávne a dedičské úkony, uzatváranie kúpnych zmlúv, darovacích
zmlúv, zmlúv o pôžičke, prevádzať svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok na iné osoby, akýmkoľvek
spôsobom ho zaťažiť a spísať závet, je schopný hospodáriť iba s minimálnou sumou, ktorú bude
denne alebo týždenne dostávať od svojho opatrovníka (vreckové niekoľko eur), pričom je potrebné, aby

jeho príjem preberal ustanovený opatrovník. Vo svojom výsluchu pred súdom znalec, ktorý znalecký
posudok vypracovával uviedol, že ním konštatovaná trvalá duševná porucha u žalobcu je u neho
prítomná so začiatkom od jeho narodenia, je to mentálna retardácia, následne sa rozvíjajúca, pričom
ide o stav trvalý, ktorý má zásadný vplyv na myslenie, vnímanie reality a konanie posudzovaného tak v
súčasnosti ako aj pred rokom, či viacerými rokmi. Zo znaleckého posudku nevyplýva záver o možnosti

tzv. jasného okamihu (lucidum intervallum) na strane žalobcu počas trvania jeho ochorenia.
43. Závery znaleckého posudku, ako aj ďalšie skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, spočívajúce v
tom, že žalobca v priebehu minulých rokov opakovane uzatváral rôzne zmluvy, ktoré neboli súladné s
jeho záujmami a mali negatívny dopad na jeho majetkovú sféru, nepochybne indikuje v prospech záveru,
že duševná choroba ktorou od svojho narodenia trpí poznamenala do takej miery jeho rozpoznávacie

a vôľové schopnosti, že nie nebol reálne spôsobilý racionálne rozpoznať závažnosť dopadu zmluvy
a jej dodatku, uzatvorených so žalovaným na všetky oblasti jeho života, že duševná porucha ktorou
trpí, ho robí na právne úkony takéhto charakteru, majúce dopad na jeho finančnú a majetkovú sféru
k týmto nespôsobilým, vyhodnotiac ktoré skutočnosti, súd prvej inštancie správne posúdil, že tieto sú
sankcionované ich absolútnou neplatnosťou.

44. Žalovaný v priebehu konania závery znaleckého posudku nespochybnil žiadnymi relevantnými
skutkovými tvrdeniami, nepredložil, ani nenavrhoval vykonanie žiadneho dôkazu spôsobilého v konaní
zistené skutočnosti spochybniť. Svoju procesnú obranu po oboznámení sa závermi znaleckého
posudku, vychádzajúc z obsahu zápisnice o pojednávaní na ktorej bol vyhlásený rozsudok zameral

v ťažiskovej časti na tvrdeniach o neexistencii naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe
vo väzbe na skutočnosť, že žalovaný medzičasom od zmluvy odstúpil, s ktorým argumentom sa
v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal súd prvej inštancie. Rovnako
z obsahu zápisnice vyplýva, že zástupca žalovaného napriek poučeniu návrhy na doplnenie
dokazovania nevzniesol, resp. výslovne uviedol, že netrvá na doplnení dokazovania. Nepriaznivý

procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodol v jeho neprospech, tak nemôže ísť na ťarchu
súdu. V súvislosti s vyššie uvedeným nemožno súdu vytknúť ani to, že sa osobitne nezaoberal možnou
existenciou tzv. jasného okamihu (lucidum intervallum) na strane žalobcu, keďže jeho pravdepodobnosť
zo záverov znaleckého posudku nevyplýva a samotný žalovaný v tomto smere vykonanie ďalšieho
dokazovania, napr. formou doplnenia znaleckého posudku, či dopočutím znalca pred súdom prvej

inštancie nenavrhoval. Zo súdnej praxe je tiež známe, že z forenzne psychiatrického hľadiska nie je
uznávaná existencia tzv. „lucidného intervalu“.
Naviac vzhľadom na závažnosť a trvalý dlhodobý charakter duševného ochorenia ktorým žalobca trpí,
ako aj časový odstup od momentu, kedy došlo k dotknutým právnym úkonom, by bolo zrejme iracionálne
sa domnievať, že táto otázka by mohla byť vo forme bezpečného zistenia pozitívnym spôsobom

zodpovedaná. Pokiaľ žalovaný zastával odlišný názor, bolo na ňom, aby prostredníctvom realizácie jeho
práv, takýto dôkaz predložil, či jeho vykonanie navrhoval, bol však v tomto smere nečinný. Súd prvej
inštancie tiež nepochybil, keď v posudzovanej veci vychádzal zo znaleckého posudku, vypracovaného
v súdnom konaní, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o spôsobilosti žalobcu na právne úkony a tojednak z hľadiska časovej a vecnej súvislosti s predmetom konania v posudzovanej veci a jednak z
hľadiska toho, že jeho závery sú aj podľa odvolacieho súdu pre rozhodnutie v tejto veci postačujúce.
Pokiaľ v ňom vyslovené závery nepovažoval žalovaný za hodnoverné, mal možnosť navrhnúť vykonanie

ďalšieho znaleckého dokazovania v rámci konania v posudzovanej veci, čo však neurobil.

45.Vkonečnomdôsledkuakonedôvodnúvyhodnotilodvolacísúdtiežnámietkužalovanéhospočívajúcu
v tom, že v určitej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia došlo k nesprávnosti v tom, že súd
zamenil žalovaného za žalobcu, čo je síce pravdou, avšak ide v kontexte celého odôvodnenia

rozhodnutia o nevýznamnú nesprávnosť, nespôsobilú k záveru o zmätočnosti odôvodnenia, keďže z
tohto je nadovšetku pochybnosť zrejmé, ktoré zistené skutočnosti a závery, sa viažu k tej-ktorej strane
sporu.

46. Preskúmaním veci odvolací súd tak dospel k záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie námietky
nie sú spôsobilé mať za následok dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

47. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vo výroku vecne správny, za súčasného zistenia o jeho
správnosti aj v časti, ktorou bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania medzi stranami sporu,
preto bolo potrebné tento podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje
na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie

neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a
ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

48. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného rozhodol odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ako úspešnej strane

sporu v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

49. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.
2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).