Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. marec 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/92/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114210666
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114210666.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcov: 1/ J.. Q.

M., nar. X.X.XXXX, bytom B. č. XXXX/XX, D., 2/ PREFA Bytča - Hrabové.SK, s.r.o. so sídlom Drieňová
766/27, Žilina, IČO: 31 630 405, 3/ PREFASTAV, a.s., so sídlom Hrabové - Bytča, IČO: 31 640 991,
všetci žalobcovia právne zastúpení AK Burian & Partners, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1,
Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanému: J.. V. M., nar. X.X.XXXX, bytom A. A. XXXX/XX, D., právne
zastúpený Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o. so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO:
36 806 498, o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcov v r. 1/ až 3/ o určenie neplatnosti zmlúv o pôžičke uzavretej medzi žalobcom v

r. 1/ ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 25.10.2006, dňa 12.12.2006, dňa 31.1.2007, dňa
23.10.2007, dňa 31.1.2008, dňa 29.2.2008, ako i o určenie neplatnosti vyhlásenia žalobcu v r. 1/ ako
dlžníka a ručiteľov ako žalobcov v r. 2/ a 3/ o uznaní dlhu a záväzku zo dňa 5.3.2008 v celom rozsahu
z a m i e t a .

Žalovaný m á proti žalobcom v r. 1/, 2/ a 3/ právo na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v r. 1/ až 3/ sa návrhom doručeným súdu dňa 24.3.2014 domáhali určenia neplatnosti
právnych úkonov, a to neplatnosti zmlúv o pôžičke uzavretej medzi žalobcom v r. 1/ ako dlžníkom a

žalovaným ako veriteľom dňa 25.10.2006 predmetom ktorej bolo požičanie finančnej čiastky 2.480.000,-
Sk, dňa 12.12.2006 predmetom ktorej bolo požičanie finančnej čiastky 1.240.000,- Sk, dňa 31.1.2007
predmetom ktorej bolo požičanie finančnej čiastky 1.220.000,- Sk, dňa 23.10.2007 predmetom ktorej
bolo požičanie finančnej čiastky 2.120.000,- Sk a pôžičky zo dňa 31.1.2008 a dňa 29.2.2008, na základe
ktorých mal požičať žalovaný žalobcovi v r. 1/ predmet pôžičky, a to bezúročne. Žalobcovia v r. 2/ a 3/
vystupujú vo vzťahu k vyššie špecifikovaným záväzkom žalobcu v r. 1/ voči žalovanému ako ručitelia.
Zároveň sa domáhali určenia neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom v r. 2/ ako záložcom

a žalovaným ako záložným veriteľom dňa 29.2.2008, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Bytča,
katastrálny odbor pod č. V 1711/2008 a záložnej zmluvy dňa 29.2.2008 uzavretej medzi žalobcom v
r. 1/ ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom
Bytča, katastrálny odbor pod č. V 1710/2008, ktorou boli zabezpečené pohľadávky žalovaného voči
žalobcovi v r. 1/ z titulu zmlúv o pôžičke zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XXX a k nehnuteľnostiam na LV č. XXX kat. úz. S.. Tiež sa domáhali určenia neplatnosti záložnej
zmluvy a mandátnej zmluvy uzavretej dňa 1.4.2009 medzi žalobcom v r. 1/ ako záložcom a žalovaným

ako záložným veriteľom, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Bytča, katastrálny odbor, pod č.
V 263/2009, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 29.2.2008
zriadením záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 2139/ pre kat. úz. Veľká Bytča. Žalobou
sa tiež domáhali určenia neplatnosti vyhlásenia dlžníka a ručiteľa o uznaní dlhu a záväzku splatiť hodo 5.3.2008 a určenia neplatnosti notárskej zápisnice N 24/2008, Nz 9191/2008, NCRIs 9119/2008 zo
dňa 5.3.2008.

2. Okresný súd rozsudkom č. k. 17C 92/2014-194 zo dňa 18.3.2015 (v poradí prvým) návrh žalobcov v r.
1/ až 3/ o určenie neplatnosti zmlúv o pôžičke uzavretej medzi žalobcom v r. 1/ ako dlžníkom, žalovaným
ako veriteľom dňa 25.10.2006, dňa 12.12.2006, dňa 31.1.2007, dňa 23.10.2007, dňa 31.1.2008, dňa
29.8.2008 zamietol (v poradí prvý výrok). Zamietol tiež návrh žalobcov v r. 1/ až 3/ o určenie neplatnosti
záložnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom v r. 2/ ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom

dňa 29.2.2008, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Bytča, katastrálny odbor pod č. V 1711/2008
(v poradí druhý výrok). Zamietol návrh žalobcov 1/ až 3/ o určenie neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej
medzi žalobcom v r. 1/ ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom dňa 29.2.2008, ktorej vklad
bol povolený Okresným úradom Bytča, katastrálny odbor pod č. V 1710/2008 (v poradí tretí výrok), ďalej
zamietol návrh žalobcov v r. 1/ až 3/ o určení neplatnosti záložnej zmluvy a mandátnej zmluvy uzavretej
medzi žalobcom v r. 1/ ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom dňa 1.4.2009, ktorej vklad

bol povolený Okresným úradom Bytča, katastrálny odbor, pod č. V 263/2009 (v poradí štvrtý výrok) a
zamietol i návrh žalobcov v r. 1/ až 3/ o určení neplatnosti vyhlásenia veriteľa dlžníka a ručiteľov o uznaní
dlhu a záväzku splatiť ho zo dňa 5.3.2008 a o určenie neplatnosti notárskej zápisnice N 24/2008, Nz
9191/2008, NCRIs 9119/2008 zo dňa 5.3.2008 (v poradí piaty výrok).

3. Krajský súd v Žiline ako súd druhej inštancie rozhodnutím 8Co 451/2015-240 zo dňa 30.12.2015
1/ rozsudok okresného súdu vo výroku (v poradí druhý), ktorým bol návrh žalobcov v r. 1/ až 3/ o
určenie neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom v r. 2/ ako záložcom a žalovaným ako
záložným veriteľom dňa 29.2.2008, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Bytča, katastrálnym
odborom, pod č. V 1711/2008 zamietnutý, potvrdil. Vo výroku (v poradí tretí), ktorým bol návrh žalobcov

v r. 1/ až 3/ o určenie neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom v r. 1/ ako záložcom a
žalovaným ako záložným veriteľom dňa 29.2.2008, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Bytča,
katastrálny odbor, pod č. V 1710/2008 zamietnutý, potvrdil. Vo výroku (v poradí štvrtý), ktorým bol
návrh žalobcov v r. 1/ až 3/ o určenie neplatnosti záložnej zmluvy a mandátnej zmluvy uzavretej medzi
žalobcom v r. 1/ ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom dňa 1.4.2009, ktorej vklad bol

povolený Okresným úradom Bytča, katastrálny odbor, pod č. V 263/2009 zamietnutý, potvrdil. Vo výroku
(v poradí piaty), a to v tej jeho časti, ktorým bol návrh žalobcov v r. 1/ až 3/ o určenie neplatnosti
notárskej zápisnice N 24/2008, Nz 9191/2008, NCRIs 9119/2008 zo dňa 5.3.2008 zamietnutý, potvrdil.
2/ Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcov v r. 1/ až 3/ o určenie
neplatnosti zmlúv o pôžičke uzavretých medzi žalobcom v r. 1/ ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom

dňa 25.10.2006, dňa 12.12.2006, dňa 31.1.2007, dňa 23.10.2007, dňa 31.1.2008, dňa 29.2.2008 (v
poradí prvý výrok), vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcov v r. 1/ až 3/ o určenie neplatnosti
vyhlásenia veriteľa, dlžníka a ručiteľov o uznaní dlhu a záväzku splatiť ho zo dňa 5.3.2008, časť v poradí
piateho výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, pokiaľ teda okresný súd v prejednávanej veci zamietol

návrhnavrhovateľovnaurčenieneplatnostizmlúvopôžičkezodňa25.10.2006,12.12.2006,31.01.2007,
23.10.2007, 31.01.2008 a 29.02.2008 (v poradí prvý výrok) i na určenie neplatnosti vyhlásenia veriteľa,
dlžníka a ručiteľa o uznaní dlhu a záväzku zo dňa 05.03.2008 (časť piateho výroku) pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu len z toho dôvodu, že navrhovateľ v rade 1/ dňa 29.02.2008 uznal svoj
záväzokvočiodporcovi,jehozáveryvtejtočastinezodpovedajúvyššieuvedenejjudikačnejsúdnejpraxi.

Odvolací súd považuje za potrebné (vo vzťahu k prvému výroku rozsudku okresného súdu) ďalej uviesť,
že okresný súd mal vyvodiť právne závery i zo skutočnosti, že doposiaľ nebola v konaní preukázaná
písomná zmluva o pôžičke zo dňa 31.01.2008 a tiež posúdiť obsah listiny zo dňa 29.02.2008 s názvom
zmluva o pôžičke (č.l. 164 spisu) najmä v tom smere, či sa vôbec jedná o zmluvu o pôžičke. Časť
piateho výroku rozsudku okresného súdu (o zamietnutí návrhu navrhovateľov o určenie neplatnosti

vyhlásenia veriteľa, dlžníka a ručiteľov o uznaní dlhu a záväzku zo dňa 05.03.2009) trpí podľa názoru
odvolacieho súdu i procesnou vadou. Okresný súd v ďalšom konaní odstráni i túto pochybnosť, aby
bolo bez dôvodných pochybností zrejmé, akého petitu sa navrhovatelia domáhajú vo vzťahu k určeniu
neplatnosti vyhlásenia o uznaní dlhu a záväzku zo dňa 05.03.2008.

4. V ďalšom konaní v zmysle intencií súdu druhej inštancie súd pre odstránenie pochybností vzhľadom
na znenie rozsudočného petitu o určenie neplatnosti vyhlásenia zo dňa 5.3.2008 vyzval na presné
vymedzenie žalobného petitu a zároveň oznámil, že v súvislosti s nadobudnutím účinnosti Civilného
sporového poriadku bude žalobu v ďalšom konaní právne posudzovať v zmysle § 137 CSP.5. Žalobcovia v r. 1/ až 3/ v ďalšom konaní zotrvali na žalobnom návrhu o určenie neplatnosti
uzavretých zmlúv o pôžičke zo dňa 25.10.2006, 12.12.2006, zmluvy o pôžičke zo dňa 31.1.2007, zo

dňa 23.10.2007, 31.1.2008, 29.2.2008 a zároveň neplatnosti vyhlásenia žalobcu v r. 1/ ako dlžníka a
ručiteľov ako žalobcov v r. 2/ a 3/ o uznaní dlhu a záväzku zo dňa 5.3.2008. Zotrvali na požadovanom
určení neplatnosti predmetných právnych úkonov a na všetkých doterajších vyjadreniach. Uviedli, že pri
uzatváraní napádaných zmlúv nedošlo k zhode vôle s prejavom, takže ide o fiktívne bezúročné zmluvy o
pôžičke a ide o neplatné právne úkony. Sumy poskytnuté z titulu pôžičiek žalobcovi v r. 1/ a preukázané

výpismi z účtu nekorešpondujú a nie sú identické so sumami, ktoré sú predmetom uvedených zmlúv
o pôžičke a tieto sumy v sebe zahŕňajú úroky za poskytnuté pôžičky. Keďže zmluva o pôžičke je
reálnym aktom a k platnému uzatvoreniu zákon obligatórne vyžaduje okrem iných náležitostí i skutočné
odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, a to v rozsahu a spôsobom definovaným v zmluve.
Z obsahu jednotlivých zmlúv je zrejmé, že úroky ani nijaká iná odplata za poskytnutie pôžičiek medzi
zmluvnými stranami dojednaná nebola. Teda, v zmluvách bolo uvedené, že ide o pôžičky bezúročné a

napriek tomu boli žalobcovi v r. 1/ poskytnuté finančné prostriedky v nižšej hodnote. Zvyšná časť teda
predstavovala tzv. profit pre žalovaného, čo žalobca v r. 1/ nemal v úmysle. Preto je tu nezhoda medzi
vôľou a prejavom, nakoľko žalobca konal v omyle, do ktorého ho uviedol žalovaný tvrdením, že ide o
takéto bezúročné pôžičky. Pokiaľ žalovaný vo svojich vyjadreniach poukazoval predovšetkým na ust. čl.
2 zmluvy, kedy prehlásil, že prevzal sumu pri podpise zmlúv, toto tvrdenie bolo vyvrátené dôkazom, a to

výpismi z bankových účtov žalobcu, kde je deklarované, že žalobcovi 1/ nebola poskytnutá taká výška
ako je uvedená v zmluve (napr. prvá zmluva vo výške 2.480.000,- Sk a vo výpise z bankových účtov
je výška 2 mil. Sk). Pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke zo dňa 29.2.2008, táto je neplatná, nakoľko nejde
vôbec o zmluvu o pôžičke, lebo na základe tejto zmluvy nebolo žalobcovi poskytnuté žiadne finančné
plnenie a tento právny úkon vychádza zo zmlúv o pôžičke, ktoré sú tam definované a ktoré sú absolútne

neplatné. Teda, písomne dojednané zmluvy o pôžičke nie sú totožné s reálnymi úkonmi účastníkov, a
teda nedeklarujú skutočnosti v nich uvedené. Uznanie dlhu predstavuje právnu domnienku, že dlh v
čase jeho existovania trval, avšak táto domnienka môže byť vyvrátená dôkazom opaku a tento dôkaz
je práve výpis z bankových účtov. Na výzvu súdu, aby označila osobitný právny predpis, z ktorého
vyplýva určenie právnej skutočnosti, právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že ide o ustanovenie § 39

Občianskeho zákonníka.

6. Právny zástupca žalovaného zotrval na svojej argumentácii v spore. Uviedol, že žalovaný ako
veriteľ mal potvrdenie o prevzatí poskytnutých pôžičiek a tieto vyplývajú aj z dohodnutých ustanovení
v jednotlivých zmluvách o pôžičke. Zmluvy o pôžičke boli uzatvorené platne v zmysle vôle oboch

jej účastníkov a následné samotné konanie žalobcu 1/, ktorý v čase od uzatvorenia týchto zmlúv o
pôžičkách niekoľkokrát a opakovane uznal svoj záväzok vo výške tak, ako bol uznaný aj notárskou
zápisnicou z 5.3.2008, kedy jednoznačne uznal výšku záväzkov, a to čo do dôvodu aj výšky. Zmluvou z
29.2.2008 vyplýva, že účastníci prejavili vôľu nahradiť všetky doterajšie ich zmluvné vzťahy práve touto
zmluvou a súčasne dlžník uznal čo do právneho titulu a čo do výšky dlh v sume 10.250.000,- Sk a

zaviazal sa ho vrátiť v dohodnutej lehote a následne po uzatvorení tejto dohody samotný žalobca, ako
i žalobcovia 2/ a 3/ pristúpili k spísaniu notárskej zápisnice dňa 5.3.2008, ktorej prílohou je vyhlásenie
dlžníka a ručiteľa o uznaní dlhu a záväzku splatiť ho s identickým obsahom ako je zmluva z 29.2.2008.
Tiež nie je pravdivé tvrdenie, že by k uzatvoreniu zmlúv došlo z dôvodu nejakej tiesne a už nie uvedením
do omylu, keď samotný žalobca 1/ si bol vedomý, o aké právne úkony sa jedná, pri každej jednej zo

zmlúv o pôžičke rovnako potom aj následne, keď tieto dlhy uznával či vo forme uznania záväzku alebo vo
forme notárskej zápisnice, keď tieto zmluvy o pôžičkách uzatvárali medzi rokmi 2006 až 2008, kedy boli
dlhoročnými partnermi a aké sú vzájomné práva a povinnosti. Samotné bankové výpisy o poskytovaní
finančných prostriedkov ešte neznamenajú, že by tieto pôžičky sa poskytovali nielen bezhotovostne, ale
aj vo zvyšnej časti aj v hotovosti. Dôležitým bolo prehlásenie žalobcu, že pôžičku prevzal, nie forma, v

akej ju prevzal. Preto žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

7. Žalobcovia napádali absolútnu neplatnosť predmetných zmlúv, že došlo k nezhode vôle s prejavom
pri uzatváraní zmlúv o pôžičke. Pri vyhlásení o uznaní dlhu a v čase, kedy bol takýto úkon uznanie zo
dňa 5.3.2008 urobený tento dlh neexistoval. Ide o neplatné právne úkony.

8. Z vykonaného dokazovania vyplynuli nasledovné skutkové zistenia súdu.9.Zobsahupísomnéhovyhláseniadlžníkaaručiteľovouznanídlhuazáväzkusplatiťhozodňa5.3.2008
zmluvné strany veriteľ - žalovaný a dlžník - žalobca 1/ a ručiteľ 1/ a 2/, - žalobca 2/ a 3/ ako zmluvné
strany konštatovali skutočnosť, že pôvodný záväzok dlžníka voči veriteľovi vyplývajúci zo Zmluvy o

pôžičke uzatvorenej dňa 25.10.2006 so splatnosťou dňa 25.10.2007, zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa
12.12.2006 so splatnosťou dňa 12.12.2007, zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 31.1.2007 so splatnosťou
dňa 31.12.2007, zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 23.10.2007 so splatnosťou dňa 23.1.2008, zmluvy o
pôžičke uzatvorenej dňa 31.1.2008 so splatnosťou dňa 28.2.2008 sa stal splatný v celej výške z dôvodu
ukončenia doby, na ktorú boli sumy v týchto pôžičkách požičané. Dlžník a ručitelia týmto uznávajú tento

svoj dlh voči veriteľovi, ktorý po odrátaní doteraz vrátenej sumy ku dnešnému dňu činí dlžnú sumu
10.250.000,- Sk a dlžník a ručitelia sa zaväzujú dlhovanú sumu 10.250.000,- Sk vrátiť veriteľovi na účet
veriteľa v lehote do 30.4.2008. Zmluvné strany vrátane ručiteľov vyhlásili, že zmluvu uzavreli slobodne
a vážne, prečítali si ju, jej obsahu porozumeli a na znak svojho súhlasu ju vlastnoručne a dobrovoľne
podpísali (č.l. 44 spisu).

10. Z písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 25.10.2006 (čl. 47 spisu) súd zistil, že bola uzavretá medzi
zmluvnými stranami veriteľ - žalovaný, dlžník - žalobca 1/ a ručiteľ 1/ a 2/ - žalobca 2/ a 3/ a veriteľ
požičiava dlžníkovi - žalobcovi 1/ sumu 2.480.000,- Sk a pôžičku poskytuje veriteľ dlžníkovi bezúročne.
Dlžník - žalobca 1/ pôžičku v celkovej sume 2.480.000,- Sk prijíma a dlhovanú sumu sa zaväzuje vrátiť
veriteľovi v pravidelných mesačných splátkach na účet veriteľa v lehote do 25.10.2007 a zároveň dlžník

vyhlásil, že prevzal pri podpísaní tejto zmluvy sumu vo výške 2.480.000,- Sk v hotovosti.

11. Písomnou Zmluvou o pôžičke zo dňa 12.12.2006 (čl. 50 spisu) zmluvné strany veriteľ - žalovaný,
dlžník - žalobca 1/ a ručiteľ 1/ a 2/ - žalobca 2/ a 3/ potvrdili predmet zmluvy, kedy veriteľ - žalovaný
požičiava dlžníkovi - žalobcovi 1/ sumu 1.240.000,- Sk bezúročne a dlžník - žalobca 1/ pôžičku v celkovej

sume 1.240.000,- Sk prijíma a dlhovanú sumu sa zaväzuje vrátiť veriteľovi v lehote do 12.12.2007, a
zároveň dlžník vyhlásil, že prevzal pri podpísaní tejto zmluvy sumu vo výške 1.240.000,- Sk.

12. Z obsahu písomnej zmluvy o pôžičke 31.1.2007 (čl.53 spisu) uzavretej medzi veriteľ - žalovaný,
dlžník - žalobca 1/ a ručiteľ 1/ a 2/ - žalobca 2/ a 3/ súd zistil, veriteľ - žalovaný požičiava dlžníkovi sumu

1.220.000,- Sk a dlžník - žalobca 1/ pôžičku v celkovej sume 1.220.000,- Sk prijíma a dlhovanú sumu
sa zaväzuje vrátiť veriteľovi v lehote do 31.12.2007, a zároveň dlžník vyhlásil, že prevzal pri podpísaní
tejto zmluvy sumu vo výške 1.220.000,- Sk.

13. Písomnou Zmluvou o pôžičke zo dňa 23.10.2007 (čl. 55 spisu) zmluvné strany veriteľ - žalovaný,

dlžník - žalobca 1/ a ručiteľ 1/ a 2/ - žalobca 2/ a 3/ potvrdili, že veriteľ - žalovaný požičiava dlžníkovi -
žalobcovi 1/ sumu 2.120.000,- Sk a dlžník - žalobca 1/ pôžičku v celkovej sume 2.120.000,- Sk prijíma
a dlhovanú sumu sa zaväzuje vrátiť v lehote do 23.1.2008, a zároveň dlžník vyhlásil, že prevzal pri
podpísaní tejto zmluvy sumu vo výške 2.120.000,- Sk.

14. Možno konštatovať, že žalobcovia v r. 1/ až 3/ v ďalšom konaní neprodukovali žiaden dôkaz, ktorý
bol spôsobilý bezpečne preukázať ich tvrdenia o uzavretí zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu zo
dňa 31.1.2008.

15. Z obsahu listiny zo dňa 29.2.2008 označenej „Zmluva o pôžičke“ (č.l. 164 spisu) uzavretej medzi

zmluvnými stranami veriteľ - žalovaný, dlžník - žalobca 1/ a ručiteľ 1/ a 2/ - žalobca 2/ a 3/ súd
zistil, že v článku II. zmluvné strany konštatujú skutočnosť, že pôvodný záväzok dlžníka voči veriteľovi
vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 25.10.2006 so splatnosťou dňa 25.10.2007 zmluvy o
pôžičke uzavretej dňa 12.12.2006 so splatnosťou dňa 12.12.2007, zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa
31.1.2007 so splatnosťou dňa 31.12.2007, zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 23.10.2007 so splatnosťou

dňa 23.1.2008 a zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 31.1.2008 so splatnosťou dňa 28.2.2008 sa stal
splatný v celej výške z dôvodu ukončenia doby, na ktorú boli sumy v týchto pôžičkách požičané. Zároveň
dlžník a ručitelia týmto uznávajú tento svoj dlh voči veriteľovi, ktorý po odrátaní doteraz vrátenej sumy
ku dnešnému dňu predstavuje dlžnú sumu 10.250.000,- Sk a dlžník a ručitelia sa zaväzujú sumu vrátiť
veriteľovi v lehote do 31.3.2008. Zmluvné strany vrátane ručiteľov tiež vyhlásili, že zmluvu uzavreli

slobodne a vážne, prečítali si ju, s jej obsahom porozumeli a na znak svojho súhlasu ju vlastnoručne a
dobrovoľne podpísali; pravosť podpisu Ing. Juraja Vnuka (dlžník a zároveň štatutárny orgán ručiteľov
úradne overený pred notárom dňa 29.2.2008.16. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Žalobcovia v r. 1/ až 3/ predmetnou žalobou domáhajú sa určenia neplatnosti právneho úkonu, a
to určenia neplatnosti zmlúv o pôžičke uzavretých medzi žalobcom v r. 1/ ako dlžníkom a žalovaným
ako veriteľom, pričom pri zmluvách o pôžičke vystupovali ako ručitelia žalobca v r. 2/ a 3/ a to zo

dňa 25.10.2006, dňa 12.12.2006, dňa 31.1.2007, dňa 23.10.2007, dňa 31.1.2008 a dňa 29.2.2008 a
zároveň určenia neplatnosti vyhlásenia dlžníka a ručiteľov o uznaní záväzku zo dňa 5.3.2008; namietajú
absolútnu neplatnosť predmetných úkonov. Domáhajú sa teda určenia (deklarovania) neplatnosti zmlúv
o pôžičke uzavretej medzi dlžníkom - žalobcom 1/ a veriteľom - žalovaným a ručiteľmi - žalobcom 2/ a
3/ ako i neplatnosti vyhlásenia dlžníka - žalobca 1/ a ručiteľov 1/ a 2/ - žalobca 2/ a 3/ o uznaní záväzku
zo dňa 5.3.2008.

19. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
21. V danom prípade možno konštatovať, že žalobcovia v r. 1/ až 3/ sa domáhajú určenia právnej
skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť/
neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej

skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť
aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však
nevyhnutneotom,čojevprítomnosti.Pretonapr.výrokrozsudku,žezmluvaopôžičkejeneplatná,nemá
výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia dlžník povinný plniť, resp. že neexistuje dlh, ktorý by
mal plniť. Právny úkon (v danom prípade zmluva ako viacstranný právny úkon) je právnou skutočnosťou,

s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Z toho
vyplýva, že pre účely citovaného ustanovenia § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti/
neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti. Z opísaných dôvodov nová
právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva
z právneho predpisu (najmä z hmotného práva).

22. Podľa súčasného znenia § 137 CSP, podľa ktorého bolo potrebné posudzovať procesnú prípustnosť
aj žaloby žalobcov v r. 1/ až 3/, hoci bola podaná ešte pred nadobudnutím účinnosti CSP, t.j. predo
dňom 1.7.2016 a to preto, že ustanovenie § 470 ods. 1 CSP zásadne vychádza z okamžitej aplikability
CSP aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, t.j. predo dňom 1.7.2016. Súd poukazuje na osobitnú
časť dôvodovej správy k § 137 CSP, podľa ktorej „Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet

druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje... Úplne nová koncepcia
je zakotvená v písm. c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej
skutočnosti podľa písm. d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby
o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie
spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napr. Zákonník

práce, Zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“
23. Vychádzajúc tak zo znenia § 137 písm. c) a d) CSP s prihliadnutím na obsah osobitnej časti
dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že CSP zásadne nepripúšťa určovacie žaloby
o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to
vyplýva z osobitného právneho predpisu. Pre tieto výnimky [podľa cit. ust. § 137 písm. d) CSP] je

spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii, priznáva oprávnenej
osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti (napr. znenie ustanovenia § 77 zákona
č. 311/2001 Z. z., podľa ktorého „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.“,

znenie ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého vety prvej: „V prípade, ak
sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba,
ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.“ a
znenie ustanovenia § 711 ods. 5 OZ, podľa ktorého: „Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť nasúde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu
bytu.“. Za takýto právny predpis právnu normu však nemožno považovať citované ustanovenie § 39

Občianskeho zákonníka a keďže žalobcovia sa domáhali určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či
tu právo je alebo nie je a vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 137 písm. c) a d) CSP s prihliadnutím
na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu, súd návrh v celom rozsahu zamietol.
24. Vychádzajúc z vysloveného právneho záveru o procesnej neprípustnosti podľa § 137 písm. d)
CSP v danom prípade žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu súd už bez ďalšieho zaoberania sa

meritom veci žalobu v celom rozsahu zamietol. Za nového právneho stavu bolo na žalobcoch reagovať
na uvedené prípadnou zmenou žaloby.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP,
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Súd s poukazom na plný úspech žalovaného vo veci priznal žalovanému proti žalobcom v r. 1/ až
3/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

27. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).