Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 2Csp/82/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3217201975
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Brinčík

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2017:3217201975.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu:

MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČ: 04355211,
zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti
žalovanému: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, XXX XX K. nad K., štátna občianka Slovenskej
republiky, o zaplatenie 100,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.04.2017 domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 100,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 100,00 eur od 23.01.2014 do zaplatenia a so zmluvnou pokutou vo výške 12,00 eur
a nahradiť trovy konania.

2.Podanúžalobuodôvodniltým,žežalobcajevdôsledkucezhraničnejfúzienástupnickouspoločnosťou
spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., IČO: 35852453, ktorá na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXX zo dňa 18.12.2013 ako veriteľ poskytla žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 100,00

eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške
28,00 eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 128,00 eur do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Celkové
náklady spojené s úverom sú tvorené výlučne odplatou, čo prestavuje sumu vo výške 28,00 eur.
Žalovaný neplnil dlh riadne a včas. Dlh sa stal splatným dňa 15.01.2014. Žalobca vyzval žalovaného
na úhradu záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS správ alebo e-mailov. Dňa
26.05.2014 bola žalovanému zaslaná výzva na úhradu dlhu. Žalobca podal dňa 28.10.2014 návrh na
začatie rozhodcovského konania. Súd uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v spojení

s uznesením krajského súdu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Do právoplatného skončenia konania vo veci spočívalo plynutie premlčacej doby nároku
žalobcu. Žalovaný ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradil žalobcovi žiadnu platbu. Žalobca si v zmysle §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatňuje voči žalovanému zákonný úrok z omeškania.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, v spotrebiteľskom spore zostal pasívny.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "C.s.p."), keď v posudzovanom prípade ide
o spotrebiteľský spor, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 eur, pričom ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Rozsudok bol verejnevyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení
rozsudku neboli prítomné.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby a listín predložených so žalobou a to: Zmluvy o úvere
zo dňa 18.12.2013, Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, uznesenia Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 17.07.2015, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.
k. XCoE/XXX/XXXX-XX zo dňa 27.01.2016, výpisu z obchodného registra Českej Republiky žalobcu a

zistil nasledovný skutkový stav.

6. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s., IČO: 35 852 453), ktorej je žalobca
právnym nástupcom v dôsledku cezhraničnej fúzie, uzatvorila ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom
dňa 18.12.2013 elektronickými prostriedkami zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
vo výške 100,00 eur s tým, že dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške

128,00 eur v lehote do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru (ďalej len "predmetná zmluva"). Podľa tvrdení
žalobcu sa poskytnutý úver vo výške 100,00 eur stal splatný dňa 15.01.2014.

7. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.

9. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

10. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

12. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

13. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.15. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej "zákon č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch") spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote

nepresahujúcej tri mesiace.

16. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy
o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi
spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17,
19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a/zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b/zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a/až k/, r/ a y/.

20. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u

iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

22. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v súčasnom znení orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

24. Z vykonaného dokazovania na základe zmluvy o úvere zo dňa 18.12.2013, tvrdeniami žalobcu,

ktoré zo strany žalovaného neboli popreté, mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
úver vo výške 100,00 eur, ktorý sa stal splatný dňa 15.01.2014, čím medzi účastníkmi zmluvy o
úvere vznikol právny vzťah. Predmetná zmluva o úvere však nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
nakoľko úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej tri mesiace [§ 1 ods. 3 písm. l) zákona o
spotrebiteľských úveroch]. Žalobca však v zmysle ustanovenia § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských

úveroch má postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje
úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. Podľa zákonného ustanovenia § 24 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch sa však aj na zmluvu o úvere uzatvorenú s iným veriteľom, ktorá
nie je spotrebiteľským úverom vzťahujú taxatívne stanovené ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch. Bolo preukázané uzatvorenie zmluvy o úvere v písomnej forme s poukazom na zákonné

ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomná forma je zachovaná, ak je
právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Z predložených listín
žalobcu súd zistil, že rozhodnutím Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zodňa 17.07.2015, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. XCoE/XXX/XXXX-
XX zo dňa 27.01.2016 vo veci oprávneného MINIHOTOVOSŤ, a.s., IČO: 35 852 453 proti žalovanému
ako povinnému o vymoženie 100,00 eur s príslušenstvom bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 03.12.2014, vykonateľného
dňa 05.01.2015, zamietnutá.

25. Súd posudzoval vzťah strán spotrebiteľského sporu podľa Občianskeho zákonníka. Podľa § 52

ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Táto norma nadobudla účinnosť 01.04.2015 a právne predpisy, ktorých súčasťou
sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať
ako na spotrebiteľskú zmluvu. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať

neprijateľnú podmienku. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a
teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov
vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do právneho
poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu pod ústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu
ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho

zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už
v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných
podmienok,ktorébymalipodľaneskoršejprávnejúvahypovahutzv.neprijateľných,resp.neprimeraných
podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení
ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného

zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 342/2009,
uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. XCo XXX/XXXX zo dňa 30.08.2010, uznesenie Krajského
súdu Prešov z 30.09.2009 sp. zn. XCoE XX/XXXX, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre z 10.02.2009
sp. zn. XCo XXX/XXXX). Skutočnosť, že pre žalovaného ako spotrebiteľa je výhodnejšie občianske
právo potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M. XX/XXXX zo dňa

21.04.2015.SpotrebiteľskýcharakterzmluvypredurčujeaplikáciuustanoveníObčianskehozákonníkaaj
na posúdenie premlčania i z právneho vzťahu, ktorý je podľa Obchodného zákonníka absolútny obchod.

26. Novela zákona o ochrane spotrebiteľa v § 5b zaviedla povinnosť súdu ex offo prihliadať na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom
č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014. Vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné
ustanovenia. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenie

bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie. Súd preto ex offo skúmal, či pohľadávka žalobcu
voči žalovanému nie je premlčaná. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone
na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, čo má za následok zánik
súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Zmyslom
tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Ak uplynula zákonnom ustanovená premlčacia

doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, súd
prihliada na premlčanie v súčasnosti ex offo a tak sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať
u súdu svojho práva.

27. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žaloba nebola podaná dôvodne. Zo zisteného stavu veci súd

vyvodil ten právny záver, že v spore je potrebné ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku,
v časti o zaplatenie 100,00 eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania. Súd sa zaoberal aj tvrdením
žalobcu o tom, že jeho pohľadávka nie je premlčaná, keďže tvrdil, že si uplatnil právo na rozhodcovskom
súde a následne bol na tunajšom súde navrhnutý výkon rozhodnutia. Podľa žalobcu počas konania
premlčacia doba neplynula. Tunajší súd zistil z predložených listín žalobcom, z rozhodnutí v exekučnom

konaní vedenom Okresným súdom Bánovce nad Bebravou sp. zn. XEr/XXX/XXXX, že rozhodcovský
rozsudok sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 03.12.2014 má povahu nulitného rozhodnutia a to z dôvodu, že
neplatná rozhodcovská doložka uvedená v obchodných podmienkach úveru nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať. Súd dospel k záveru, že rozhodcovskú zmluvuuzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči
spotrebiteľovirozhodcovskékonanieaktoráneboladojednanáindividuálne,resp.povznikusporumedzi
účastníkmi zmluvy, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve

a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu
voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred a výlučne podľa vlastnej vôle určiť súkromnoprávny
subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak pre prípad iniciovania
rozhodcovského konania veriteľom ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Z dôvodu absolútnej
neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský

rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Exekučný titul má povahu nulitného rozhodnutia, a preto
nemohol nadobudnúť vykonateľnosť. Súd na základe uvedeného konštatuje, že rozhodcovský rozsudok
ako nulitný právny akt ako keby ani nevznikol, súd naň neprihliada a má za to, že si veriteľ neúčinne
uplatnil právo na súde alebo u iného príslušného orgánu, a preto súd nepostupoval podľa § 112
Občianskeho zákonníka.

28. Pri posudzovaní premlčania súd aplikoval ustanovenie § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom
v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka je premlčacia doba tri roky. Úpravu premlčania obsahuje tiež
Obchodný zákonník, podľa ktorého je premlčacia doba štvorročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu
o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň
táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

Úprava o premlčaní v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka je úpravou nevýhodnejšou pre
spotrebiteľa, preto ju súd na predmetnú vec neaplikoval. Použitie úpravy o premlčacích dobách podľa
Obchodného zákonníka na ochranu spotrebiteľa neprichádza do úvahy, pretože je v ňom zakotvená
dlhšia (štvorročná) premlčacia doba, ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a naopak predlžuje stav neistoty
spotrebiteľa, že by veriteľ od neho mohol niečo úspešne žalovať. Súd tak postupoval podľa § 52

ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, tzn. že súd na právny vzťah, ktorého účastníkom
je spotrebiteľ použil prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva. Žalobca resp. jeho predchodca uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere dňa

18.12.2013, pričom z tvrdení žalobcu súd zistil, že poskytnutý úver sa stal splatný dňa 15.01.2014.
V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia trojročná lehota v tomto prípade vychádzajúc zo
skutkových tvrdení žalobcu začala plynúť odo dňa 16.01.2014 (deň nasledujúci po splatnosti) a uplynula
dňa 16.01.2017. Žaloba na súd bola podaná dňa 26.04.2017, teda po uplynutí trojročnej premlčacej
lehoty, preto súd aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. z dôvodu premlčania žalobu v

rozsahu o zaplatenie 100,00 eur s príslušenstvom zamietol.

29. V časti nároku o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12,00 eur súd žalobu zamietol z dôvodov, že
v prvom rade žalobca zastúpený advokátom v tejto časti neuniesol bremeno tvrdenia. Z tvrdení žalobcu
nie je zrejmé na základe akých skutočností si žalobca voči žalovanému uplatňuje zmluvnú pokutu a

to práve vo výške 12,00 eur. Súd zároveň dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute v čl. 18
Všeobecných obchodných podmienok žalobcu je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve,
pretože je objektívne spôsobilé spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Súd pri právnom posúdení tohto dojednania vychádzal z toho, že
ide o dojednanie, ktoré je obsahom spotrebiteľskej zmluvy a ktoré je vopred pripravené veriteľom

a inkorporované do všetkých spotrebiteľských zmlúv uzatváraných v čase platnosti Všeobecných
obchodných podmienok so všetkými dlžníkmi. Nejde teda o individuálne dojednané ustanovenie.
V ustanoveniach v čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok je napr. dojednanie, že žalobcovi
patrí za každú upomienku zmluvná pokuta (paušálna náhrada nákladov) vo výške 3,00 eur. Takýto
spôsob dojednania umožňuje veriteľovi v podstate ľubovoľne navyšovať výšku svojej pohľadávky

proti spotrebiteľovi tým, že mu bude posielať neobmedzené množstvo upomienok (v prípade, ak ich
zašle e-mailom, nebude mať s nimi žiadne podstatné náklady) a za každú si môže uplatniť zmluvnú
pokutu vo výške 3,00 eur. To súd hodnotí ako neprijateľné. Spotrebiteľ si už v čase uzavretia zmluvy
musí byť vedomý, akú najvyššiu sankciu bude povinný zaplatiť v prípade porušenia svojej povinnosti.
Ak je zmluvná pokuta dojednaná tak, že jej výška závisí v podstate výlučne na vôli veriteľa (na

tom, koľko sa rozhodne odoslať upomienok, pričom ich najvyšší možný počet obmedzený nie je),
ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, ktoré je v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. A čo
sa týka dojednania v čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok o zmluvnej pokute za omeškaniesplátok úveru, je možne o tomto ustanovení konštatovať, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
pretože je objektívne spôsobilé spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, pretože žalobcovi ako veriteľovi v prípade omeškania dlžníka podľa

Občianskeho zákonníka patrí úrok z omeškania a ak uvedené veriteľ považuje za nedostatočné je
povinný (pod sankciou neplatnosti) vzhľadom na postavenie dlžníka spotrebiteľa sa s ním individuálne
dohodnúť na prípadných iných následkoch porušenia tejto povinnosti, čo však veriteľ neučinil pretože
ustanovenia o zmluvných pokutách sú súčasťou formulára, obchodných podmienok, ktorých obsah
žalovaný nemohol ovplyvniť. Na základe týchto skutočností súd žalobu zamietol i v časti zaplatenia

zmluvnej pokuty.

30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vo veci samej bol žalovaný úspešný (súd žalobu
zamietol), a preto by mu patril nárok na náhradu trov konania. Náhradu trov konania si však neuplatnil
a ani zo spisu mu žiadne nevyplývajú, a preto súd rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcovi nárok

na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na
Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané
na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie.