Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. november 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/174/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204725
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816204725.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast. JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému:
R. R., V.. XX.X.XXXX, B. P. R. X, XXX XX L. V. B. , o zaplatenie 397,36 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 397,36 eur a úroku z omeškania vo výške 2,64 eur.

Žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 56%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 397,36 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,25% ročne od 18.4.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju
žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovaná
uzatvorili spolu dňa 17.4.2007 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky č. 001893901170407, na základe
ktorej poskytol predchodca žalobcu žalovanej spotrebiteľský úver 2.190,80 eur. Podľa zmluvy o
pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 84 mesačných splátkach v sume 39,74 eur. V
rozpore s ustanoveniami spotrebiteľskej úverovej zmluvy a Čl. IV. Všeobecných obchodných podmienok

VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, platných s účinných
odo dňa 17.10.2005 porušila žalovaná svoju povinnosť uhrádzať mesačné splátky úveru riadne a
včas. na základe čoho sa dostala do omeškania s vrátením časti poskytnutého spotrebiteľského
úveru. V predmetnom súdnom konaní si žalobca uplatňuje právo na zaplatenie neuhradených splátok
spotrebiteľského úveru, a to splátka č. 75 splatná dňa 17.07.2013, splátka č. 76 splatná dňa 17.08.2013,
splátka č. 77 splatná dňa 17.09.2013, splátka č. 78 splatná dňa 17.10.2013, splátka č. 79 splatná
dňa 17.11.2013, splátka č. 80 splatná dňa 17.12.2013, splátka č. 81 splatná dňa 17.01.2014, splátka

č. 82 splatná dňa 17.02.2014, splátka č. 83 splatná dňa 17.03.2014, splátka č. 84 splatná dňa
17.04.2014. Nakoľko žalovaná tento svoj dlh v sume 397,36 eur, pozostávajúci z 10 neuhradených
splátok spotrebiteľského úveru vo výške 39,74 eur, neuhradila, odo dňa 18.4.2014 je v omeškaní
so zaplatením dlžnej sumy vo výške 397,36 eur s príslušenstvom. Na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 24.09.2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., IČO:
31 320 155, ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka postupcu voči žalovanej z
titulu nesplateného úveru poskytnutého na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy v celosti postúpená

žalobcovi ako postupníkovi. Žalobca si v tomto súdnom konaní uplatňuje voči žalovanej iba vyššie
špecifikovanú časť z takto postúpenej pohľadávky.2. Žalovaná sa k žalobe žalobcu nevyjadrila, v písomnom podaní doručenom súdu dňa 25.10.2017
uviedla, že uhradila sumu 397,36 eur, o čom predložila výpis z banky o vklade v hotovosti.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to zmluvou o poskytnutí flexipôžičky
zo dňa 17.4.2007 a podmienkami k zmluve, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s na
poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, Výpisom z úverového účtu, oznámenie
o postúpení pohľadávky zo dňa 8.10.2014 a poštovým podacím hárkom. Ďalej vykonal dokazovanie
oboznámenímsaspísomnýmpodanímžalovanejdoručenýmsúdudňa25.10.2017,písomnýmpodaním

žalobcu zo dňa 26.10.2017 s Cenníkom VÚB, a.s. a amortizačnou tabuľkou a zistil nasledovný skutkový
stav:

4. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 17.4.2007 zmluvu o
poskytnutí flexipôžičky, pričom žalovanej boli poskytnuté peňažné prostriedky, a to úver vo výške
2190,80 eur, ktorý mala splácať v pravidelných 84 - mesačných splátkach po 39,74 eur. Prvá splátka bola

podľa zmluvy splatná dňa 17.5.2007 a posledná splátka dňa 17.4.2014. RPMN bola v zmluve uvedená
vo výške 14,94%, ročná úroková sadzba vo výške 12,90%.

5. V zmysle III. bod 6. Zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky, ktorými sa
riadia zmluvné strany vo veciach, ktoré nie sú osobitne upravené v tejto úverovej zmluve.

6. Podľa Článku II bod. 1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných
úverov fyzickým osobám - občanom (ďalej len „VOP“), banka poskytne klientovi spotrebný úver,
spravidla na osobný účet klienta vo VÚB, a.s., resp. na účet oprávnenej osoby, v termíne stanovenom
v úverovej zmluve po splnení podmienok vyplývajúcich z typu zabezpečenia vyznačeného v úverovej

zmluve.

7. V zmysle Článku III. bod 1. VOP, spotrebné úvery sú úročené spravidla na základe pevnej úrokovej
sadzby. Pevná úroková sadzba je určená percentuálnou sadzbou za rok platnou ku dňu schválenie
úveru. Výška pevnej úrokovej sadzby sa nemení po celý čas splácania úveru. Výška úrokovej sadzby

je spravidla uvedená v úverovej zmluve alebo na výveskách v prevádzkových priestoroch banky.

8. Podľa Článku III. bod 2. a 4 VOP. V prípade omeškania so splátkami spotrebného úveru sa dlžník
zaväzuje zaplatiť úrok z omeškania vo výške +5% p.a.(za rok) nad rámec úrokovej sadzby uvedený
v úverovej zmluve, alebo na výveskách v prevádzkových priestoroch banky a poplatok za odoslanie

upomienky vo výške podľa platného cenníka. Dlžník sa zaväzuje platiť počas doby trvania úverového
vzťahu poplatok za vedenie účtu v zmysle platného cenníka.

9. Z Článku IV. bod 1., 2. a 3. VOP vyplýva, že dlžník sa zaväzuje platiť splátky úveru na úverový účet
vedený v príslušnej pobočke VÚB, a.s.. Lehota splatnosti spotrebného úveru je uvedená v úverovej

zmluve spravidla v mesiacoch. Dlžník je povinný splácať úver vždy ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s
dňom prvej splátky uvedenej v úverovej zmluve každého nasledujúceho mesiaca v rámci dohodnutej
lehoty splatnosti úveru.

10. Podľa Článku IV. bod 8. VOP, veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného

záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej
pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky a to aj vtedy, ak dlžník pri plnení
určí inak.

11. V zmysle Článku VI. bod 1. písm. a) VOP, veriteľ môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú

sumu úveru s príslušenstvom, pred dátumom splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve, ak dlžník je v
omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšie než 3 mesiace a
bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo veriteľa odstúpiť od úverovej zmluvy.

12. Podľa Článku IX. bod 4 VOP, zmluvné vzťahy medzi dlžníkom a bankou, ktoré nie sú výslovne

upravené v texte úverovej zmluvy, v prípadne v týchto obchodných podmienkach sa riadia Obchodným
zákonníkom a zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

13. Podľa výpisu z úverového účtu žalovaná uhradila do podania žaloby celkovo 2026,94 eur.14. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 26.10.2017 uviedol, že po podaní návrhu na vydanie
platobnéhorozkazuzodňa20.06.2016vykonalžalovanýnaúhradupohľadávkyžalobcuúhradu,atodňa

13.10.2017 vo výške 400,00 eur. Vzhľadom na uvedené vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie
sumy vo výške 397,36 eur s príslušným úrokom z omeškania a v časti o zaplatenie vyčíslených úrokov
z omeškania vo výške 2,64 eur a navrhol súdu, aby v tejto časti konanie zastavil. V zmysle ČI. III.
Úroky, poplatky a ročná percentuálna miera nákladov ods. 1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB,
a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, platných a účinných od dňa

17.10.2005 sú spotrebné úvery úročené spravidla na základe pevnej úrokovej sadzby, ktorá je platná
k dňu schválenia úveru a nemení sa počas celej doby splácania úveru. V zmysle ust. Cl. III ods. 4
všeobecnýchúverovýchpodmienoksažalovanýzaviazalpočastrvaniaúverovéhovzťahuplatiťpoplatky
za vedenie účtu. Výška poplatkov je uvedená v úverovej zmluve, cenníku a pri zmene aj formou výpisu
z úverového účtu zasielaného žalovaným. Žalovaný vykonal na poskytnutý spotrebný úver úhrady v
celkovej výške 2.026,94 eur Z uvedenej sumy bola istinu úveru započítaná suma vo výške 955,46 eur,

na úroky z úveru suma vo výške 856,63 eur, na úroky z omeškania suma vo výške 1,18 eur, na poplatky
za vedenie úverového účtu a za upomienky suma vo výške 140,63 eur a poplatok za poistenie úveru
suma vo výške 73,04 eur. Žalovaná pohľadávka pozostáva z 10 neuhradených splátok úveru, z ktorých
každá je vo výške 39,74 eur. Žalovaný je v omeškaní so zaplatením sumy vo výške 397,36 eur (10x
397,36 eur), ktorá pozostáva z istiny vo výške 374,84 eur a úrokov z úveru vo výške 22,52 eur. Navrhol,

aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 111,78 eur, a to do troch
dni od dňa právoplatnosti rozsudku.

15.V§497Obchodnéhozákonníkasauvádza,žezmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. V zmysle § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo v inej právnej forme.

17. Ako vyplýva z § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formyposkytovanéhospotrebiteľskéhoúverumôžebyťveriteľomajpredávajúci.Spotrebiteľomjefyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

18. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

19. Ako vyplýva z § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahujea) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

20. V zmysle § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov

2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

21. Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

22. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 17.4.2007, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v takom
znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo
alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

23. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa
ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného

zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

24. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na
ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

26. V zmysle § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27. Z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

29. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

30. V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

31. Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnenímpostupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

32. V zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Ako vyplýva z § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej
banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného

kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej
banky sa použije počas celého tohto polroka.

35. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

36. V zmysle § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

37. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

38. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

39. Ako vyplýva z § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na
plynutie premlčacej doby.

40. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

41. Podľa §145 ods. 2 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) ak
je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.

42. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na
nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa
začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. ( § 146 ods. 1 CSP ).

43. Nakoľko podaním zo dňa 26.10.2017 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 400,- eur,
a to pred prvým pojednávaním, súd v tejto časti konanie zastavil.44. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalovanou bola uzavretá zmluva o poskytnutí flexipôžičky, na
základektorejsapostupcazaviazal,žeposkytnezapodmienokdohodnutýchvzmluveavovšeobecných

podmienkach peňažné prostriedky ako spotrebný úver a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné
prostriedky vráti, zaplatí úroky a splní ďalšie záväzky podľa zmluvy.

45. Následne bola pohľadávka z tejto zmluvy postúpená zmluvou o postúpení na žalobcu, čo žalobca
preukazuje Oznámením o postúpení pohľadávky z 8.10.2014. S oznámením súdu žalobca predložil

poštový podací hárok, v zmysle ktorého je zrejmé, že zásielka bola žalovanej odoslaná 10.10.2014.

46. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát
mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa
zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle

do sféry jeho dispozície(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010).

47. Slovné spojenie „dostane do sféry jeho dispozície“ nemožno vykladať v zmysle procesných
predpisov.Jenímtrebarozumieťkonkrétnumožnosťneprítomnejosobyoboznámiťsasjejadresovaným
právnym úkonom. Právna teória a súdna prax za takú možnosť považuje nielen samotné prevzatie

písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu alebo telegramu
obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky, príp. i vhodením oznámenia o
uložení takej zásielky do poštovej schránky adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa
s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho
úkonu. Stačí, ak mal objektívne príležitosť tak urobiť.

48. Jednostranný písomný prejav vôle je účinný voči adresátovi v okamihu, resp. dňom ocitnutia sa v
jeho dispozičnej sfére a možnosťou adresáta oboznámiť sa s jeho obsahom (napr. vložením do poštovej
schránky v mieste bydliska adresáta, ak sa tam zdržiava). Nie je prípadne rozhodné, že sa adresát
nedozvedel v tento deň o obsahu právneho úkonu (Uz NS ČR z 26. 4. 2007, sp. zn. 28 Cdo 1334/2006).

49. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky
do sféry dispozície žalovanej. Na uvedené by bolo potrebné minimálne preukázanie uloženia zásielky
doručenej do vlastných rúk žalovanej na pošte. Zmluvu o postúpení pohľadávky žalobca nepredložil. Z
uvedeného je tak zrejmé, že nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu v predmetnej veci.

Z uvedeného dôvodu neostávalo súdu iné, ako žalobu žalobcu zamietnuť.

50. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal.(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)

51. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

52. Predložené oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 8.10.2014 žalovanej bez ďalšieho
nepreukazuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní. Pre

nastúpenie zamýšľaných právnych účinkov oznámenia o postúpení pohľadávky vo vzťahu k žalovanej
a vo vzťahu k posudzovanej právnej otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby
v prejednávanej veci bolo nepochybne nevyhnutné preukázanie doručenia oznámenia o postúpení
pohľadávky aspoň v rozsahu, že toto oznámenie sa dostalo do dispozičnej sféry žalovanej (§ 45 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Zo spisu vyplýva iba to, že žalobca podľa podacieho hárku priloženého

k žalobe odovzdal dňa 10. 10. 2014 zásielku adresovanú žalovanému pošte. Podací hárok však
nepreukazuje, že uvedené oznámenie o postúpení pohľadávky vzťahujúce sa k zmluve o úvere zo
dňa 17.4.2007 sa aj skutočne dostalo do dispozičnej sféry žalovanej. Dôkazné bremeno preukázania
doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej pritom v konaní zaťažovalo žalobcu, ktorý zpreukázania tejto skutočnosti vyvodzoval pre seba priaznivé právne následky (preukázanie aktívnej
vecnej legitimácie v konaní).

53. Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva.

54. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

55. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

56. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

57. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné

podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní

podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

58. Aj v prípade, že by žalobca preukázal aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, súd by skúmal nižšie
uvedené.

59. V predmetnej veci bol žalovanej poskytnutý úver v sume vo výške 2190,80 eur, ktorý mala žalovaná
splácať v pravidelných 84 - mesačných splátkach po 39,74 eur. Prvá splátka bola podľa zmluvy splatná
dňa 17.5.2007 a posledná splátka dňa 17.4.2014. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 14,94%,
ročná úroková sadzba vo výške 12,90%.

60. Žalobca pôvodne žiadal priznať sumu 397,36 eur, pričom sa jednalo o 10 splátok úveru splatných
odo dňa 17.7.2013 do 17.4.2014.61. Žalobca v danej veci predložil súdu výpis z úverového účtu iba do dňa 19.3.2012, kedy žalovaná
naposledy uhradila splátku k predmetnému úveru. Jednalo sa o sumu 100,- eur. Z predloženého výpisu
je zrejmé, že žalovaná už od septembra 2010 až do marca 2012, kedy výpis končí, uhrádzala splátky

nepravidelne, pričom za celé uvedené obdobie uhradila iba sumu 248 eur.

62. Súd žalobcu vyzval listom zo dňa 3.10.2017 na predloženie výpisu z úverového účtu za celé obdobie
trvania úverového vzťahu, nakoľko žalobca predložil výpis iba za obdobie 17.4.2007 do 20.3.2012, ktorý
sa týka iba premlčaných nárokov.

63. Žalobca ani napriek výzve súdu nepredložil výpis za ďalšie obdobie trvania úverového vzťahu, a teda
nepreukázal trvanie tohto úverového vzťahu po dni 19.3.2012. Z uvedeného je možné predpokladať,
že žalobca využil možnosť vyhlásiť úver za predčasne splatný a mohol najneskôr od 20.3.2012 uplatniť
svoj nárok súdnou cestou.

64. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti celého
úveru boli v danom prípade splnené už v roku 2010, kedy sa žalovaná dostala do omeškania so
splácaním troch po sebe nasledujúcich splátok, pričom od apríla 2011 do marca 2012 neuhradila
žalobcovi žiadnu splátku.

65. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že po marci 2012 nedošlo k ukončeniu úverového
vzťahu medzi stranami sporu a nepreukázal jeho ďalšie trvanie, napriek tomu že predložený výpis z
úverového účtu nasvedčuje predčasné ukončenie úverového vzťahu. Uplynutie takmer šiestich rokov
od splnenia podmienok na vyhlásenie úveru za predčasne splatný do podania žaloby, za stavu že dlžník
neuhrádza v uvedenom období dlžnú sumu ani len čiastočne, súd považuje za neakceptovateľné aj z

hľadiska právnej istoty strán sporu, kde jednou zo strán je spotrebiteľ.

66. Žalobca tak v danom prípade pre účely určenia začiatku plynutia premlčacej doby nepreukázal,
že celý dlh sa nestal zročným po marci 2012, nakoľko nepredložil ďalšiu dokumentáciu súvisiacu s
predmetným úverovým vzťahom (prehľad splácania, výpis z úverového účtu, prípadne iné doklady).

Nepreukázal tak, že naďalej viedol úverový účet pre žalovanú aj po tomto dátume. Žalobca žalovanej
účtoval poplatok za vedenie úverového účtu, pričom z predloženého výpisu je zrejmé, že uvedený
poplatok v sume 2 eurá naposledy žalovanej účtoval 17.12.2010.

67. Naviac splatnosť poslednej splátky úveru v predloženom výpise z úverového účtu je dňa 17.8.2010.

Po uvedenom dátume už vo výpise nie je vyznačená žiadna ďalšia splatnosť splátky podľa úverovej
zmluvy, iba splatnosť poplatkov za upomienky, poplatkov za vedenie účtu a niekoľko úhrad vykonaných
žalovanou.

68. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenie

nárokov z predmetnej úverovej zmluvy žalobcovi začala plynúť najneskôr v marci 2012, pričom uplynula
v marci 2015, nakoľko žaloba bola na súde podaná až 23.6.2016, súd považoval nároky z úverovej
zmluvy za premlčané.

69. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a

nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo

funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

70. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadnehoustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

71. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

72. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej

strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

73.Súdjetohonázoru,žeakékoľvekustanoveniezmluvy,vrozpores§54ods.1OZzhoršujepostavenie
žalovanej ako spotrebiteľa, v prípade, že výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka prakticky vylučuje

použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by
malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam,
ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.

74. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013 „..súd so

zreteľomnauvedenénevidídôvodnavylúčenieaplikáciepriaznivejšiehoustanovenieopremlčacejdobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného
zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“

75. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného

súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

76. Vzhľadom na uvedené súd zamietol žalobu žalobcu v časti, ktorá po čiastočnom späťvzatí ostala
predmetom konania, a to ohľadne požadovaného úroku z omeškania v sume 111,78 eur ( jedná sa o úrok
z omeškania zo sumy 397,36 eur od 18.4.2014 do 13.10.2017 v sume 114,42 eur po odrátaní úhrady

po podaní žaloby v sume 2,64 eur, ohľadne ktorej bolo konanie zastavené).

77. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

78. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

79. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

80. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

81. Z pôvodne uplatnenej sumy 397,36 eur spolu s úrokom z omeškania v sume 114,42 eur, žalovaná
uhradila sumu 400 eur po podaní žaloby, čím procesne zavinila zastavenie konania a v časti o
zaplatenie úroku z omeškania v sume 111,78 eur súd žalobu zamietol. Plnenie premlčaného dlhu
(naturálna obligácia) súd musel posúdiť ako procesné zavinenie na strane žalovanej. Žalobcov úspechtak predstavoval 78,16% % a neúspech 21,84 %. Úspešnejšiemu žalobcovi tak po odrátaní neúspechu
žalobcu od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56 % (78,16 -21,84 =56,32%),
pričom uvedenú náhradu mu súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady

trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.