Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. apríl 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 0T/113/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115000620
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115000620.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom pre prípravné konanie JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní

konanom 14. apríla 2016 v Prešove takto,

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

U.. O. K.Š., nar. XX.X.XXXX v Z., okr. K. E. J., trvale bytom S. E. J., prechodne bytom S. Č.. XX, P.

je vinný, že

dňa7.7.2015včaseo21:30hod.viedolpoštátnejcestevobciSeniakovce, okr.Prešovosobné
motorové vozidlo zn. Lada Niva, EVČ: D.-XXXBY, kde bol policajnou hliadkou Obvodného oddelenia PZ
Drienov vyzývaný na zastavenie vozidla, pričom výzvu nerešpektoval a v jazde pokračoval až pred svoj
rodinný dom, po zastavení bol vyzvaný, aby predložil doklady o motorovom vozidle, ktoré
nepredložil a keď bol vyzvaný k podrobeniu sa orientačnej dychovej skúške, túto bezdôvodne odmietol

a odmietol sa podrobiť aj lekárskemu vyšetreniu k odberu krvi na zistenie alkoholu v krvi, po tom, čo bol
predvedený na Obvodné oddelenie PZ Drienov sa dobrovoľne o 22:24 hod. podrobil orientačnej skúške
prístrojom ALCOTEST Dräger 7410 č. W. - XXXX, kde mu bola nameraná hodnota 0,99 mg/l (etanolu
na liter vydychovaného vzduchu), čo v prepočte predstavuje 2,06 promile alkoholu v krvi,

teda

- pri výkone zamestnania alebo inej činnosti sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky,
ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom a odmietol sa podrobiť
lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci
by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

čím spáchal

- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. j) Trestného zákona a § 38
ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov,

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov

na dobu 4 (štyroch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 9.7.2015 obžalobu sp. zn. XPvXXX/
XX na U.. O. K. pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona na tom
skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovanýnahlavnompojednávanípoprelspáchanieskutkuataksúdvykonaldokazovanievýsluchom
obžalovaného, svedkov A.. K. M., A. K.D., W. E., X. A., Z. O., U.. Z. G., X. K., O. G. a
čítaním ďalších listinných dôkazov.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že sa odmietol podrobiť sa dychovej skúške, pretože mal v tom

čase enormne vysoký krvný tlak, búšilo mu srdce a nebol schopný dychovú skúšku vykonať, avšak
súhlasil s odberom krvi, až po odznení bezprostredného ohrozenia zdravie, potom čo požil 4 druhy liekov
na zníženie. K tomu, že šoféroval Ladu Nivu pod vplyvom alkoholu, uviedol, že nepopiera,
avšak dňa 7.7. 2015 skladali seno v obci S. na pozemku X. K., spolu s E., a v čase o 21.00 hod. prišiel
X. A. a oznámil mu, že kone sú mimo ohrady. Vzhľadom na to, že pred tým požil 5-6 alko aj nealko pív,

ho požiadal, aby šiel za synom A., ktorý mal byť doma, aby tieto kone naspäť dal do ohrady. Po
chvíli sa A. vrátil, že syn nie je doma a že podľa usmernenia A.. M. prišiel za ním, aby okamžite prišiel,
lebo jediný on mohol v tom čase tieto kone dať naspäť do ohrady. Obžalovaný na to povedal X. A., aby
to oznámil polícii, že kone môžu spôsobiť na diaľnici, resp. na ceste X/XX nešťastie. Pána K. následne
poslal, aby zabezpečil únikovú cestu pre kone pozdĺž rieky Torysa, p. Nickela poslal, aby zabezpečil

cestu X/XX pozdĺž potoka a X. A. poslal, aby zabezpečil most cez rieku Torysa v smere na diaľnicu.
Obžalovaný následne sadol do Nivy a ponáhľal sa čo najrýchlejšie na farmu, aby kone vlákal späť do
ohrady. Cestou z súkromnej neverejnej komunikácie práve prichádzala hliadka PZ, ktorej preblikol, dal
znamenie klaksónom, aby ho nasledovali v domnení, že je to hliadka, ktorá bola privolaná k predídeniu
nešťastia. Hliadka po chvíli zapla výstražné svetlá a zvukové znamenia, na čo obžalovaný nereagoval

lebo cez bluetooth telefonoval a pokračoval maximálne 15 km rýchlosťou k vchodu na farmu. Po
zastavení ho hliadka PZ vyzvala, aby sa podrobil dychovej skúške, pričom z šoku sa odmietol podrobiť
kvôli riziku o svoj život a zdravie. V tom čase prišiel syn A., ktorému odovzdal kľúče od auta a oznámil
mu, aby dal kone do ohrady a on išiel na políciu, kde po užití svojich liekov a znížení krvného tlaku sa
podrobil dychovej skúške, následne súhlasil aj s odberom krvi, hladina alkoholu bola výrazne vyššia ako

1 promile. Jeho konanie bolo v krajnej núdzi, pred 10 rokmi práve únik vtedy 5 koní zapríčinili vážnu
dopravnú nehodu na diaľnici s následkom smrti koňa a v prípade, že by v autách sedel
spolujazdec títo by boli taktiež mŕtvi, autá boli zničené. Bál sa, aby kone nespôsobili tragédiu, preto konal
skratovo. V ten deň pil vodu, lebo bolo extrémne horúco, a neskôr pil pivo nealko a neskôr i alkoholické.
Vysoký tlak mu spôsobila predstava, že kone by mohli spôsobiť nešťastie, nie alkohol. Po

príchode na policajnú stanicu, čakal hodinu po požití liekov, ktoré mu naordinoval A.. A.. Mal tlak cez
190/110 a lekár mu nebol ochotný vykonať odber krvi pri tak vysokom tlaku, cítil sa zle, a po tej traume
čo prekonal z toho, že tie kone ušli. Po oznámení, že ušli kone a nikto ich nemôže zahnať do
ohrady absolvoval cestu autom, kde stretol policajnú hliadku a prišli spoločne až ku vchodu na farmu.

Po tej nešťastnej skúsenosti čo im stala pred 10 rokmi má vždy v aute Lada Niva za sedadlom
vodiča vedro s ovsom a v prípade, že by došlo k takejto mimoriadnej situácii, tak na toto vedro by kone
nalákal. Synovi, ktorý bol reálne okrem neho jediný, ktorý by kone dokázal zahnať (pracovníčka čo sa
starala o kone, už mala po pracovnej dobe) telefonoval, teda pokúšal sa mu dovolať, ale telefón mu
nedvíhal, preto sa rozhodol k tomu nešťastnému riešeniu a to, že pôjde sám. Syn bol v tom čase v práci v

Košiciach a vrátil sa tesne pred tým na motorke, tzn. ani susedia nevedeli, že syn sa už nachádza doma,prišiel domov asi 3-5 min. pred hliadkou. On sa normálne vracal z práce z Košíc, nebral mu telefón,
lebo bol na motorke. Syn býva priamo na farme a obžalovaný bývam oproti miestnej komunikácii vo
vzdialenosti asi 20 metrov.

Syn okamžite potom, ako mu odovzdal kľúče od Nivy a povedal mu, že kone sú mimo ohrady, zobral
vedro a podarilo sa mu v priebehu 15 min. dostať kone späť do ohrady. Bol sám, s tým, že
mu pomáhal X. K. z druhej strany, ktorý bol v zálohe a ktorý celú situáciu sledoval. Obžalovaný sa snažil
zasahujúcim policajtom vysvetliť, že potrebuje ísť na farmu, ale oni ho stále tlačili, aby sa podrobil

skúške na požitie alkoholu, a to aj napriek tomu, že im preblikol, zatrúbil a ukázal, aby ho nasledovali.
Obžalovaný ďalej vypovedal, že nepožiadal nikoho, aby ho odviezli, lebo X. K. mal vypité a
odmietol šoférovať, tak isto aj W. E. W. X. A. požiadal, aby urýchlene šiel na diaľnicu, aby
zamedzil prípadnému úniku koní na diaľnicu. V tom čase nebol na tom poli nikto prítomný, kto by mohol
auto riadiť a jednalo sa so sekundy, minúty.

Pivo dvanástku doniesol X. K., 10-12 fliaš, z toho boli tri nealká a zvyšok alká. Pili všetci, obžalovaný zo
začiatku pil nealko a keďže sa rozhodli, že seno nebudú zvážať, tak už pil aj alkoholické pivo v
domnení, že auto ostane na jeho pozemku a ešte boli dohodnutí, že pred 22.00 hod. skočia na čapované
pivo do I., ktoré sú asi 100 m. Takto vypil 3 nealkoholické pivá a asi 5-6 alkoholických pív. Obžalovaný
uviedol, že robil menej, lebo je po operácii bedrového kĺbu, tak čím menej robil, tým viacej popil.

Keď prišiel X. A. povedal, že kone sú mimo ohradu, keďže má priamy výhľad z domu na časť farmy.
Prišiel asi okolo 21.00 hod. alebo tesne pred 21.00 hod., načo mu obžalovaný povedal, že nech zoženie
syna A. a že nech syn dá kone na poriadok a povedal mu, aby upovedomil políciu, keby náhodou sa
kone dostali na štátnu cestu. Potom sa vrátil a povedal, že A. nie je doma a že p. M. mu

zakázal, aby organizoval niečo s tými koňmi, aby nerobil nič s tými koňmi, aby prišiel po obžalovaného,
že len on ich môže dať bezpečne na miesto. A. bol na bicykli. Vrátil sa späť za tri minúty a zdržal sa
druhýkrát asi minútu. Keď sa vrátil, tak povedal, že A. nenašiel, a že hliadka už je v uličke. Hliadku
nikto nakoniec nevolal, ale keď sa stretol s obžalovaným, tak povedal, že hliadka stojí v uličke a M. mu
povedal, ešte pred tým keď sa stretli prvý krát, že treba upovedomiť políciu. Obžalovaný povedal A., aby

išiel smerom na diaľnicu a on išiel na farmu zavrieť kone. Všetko sa toto udialo do 10 minút. Na aute
šiel pomaly, lebo mal vypité, bolo to 500 m. A. bol rýchlejší na tom bicykli, obžalovanému to trvalo asi
tak 3 min. Potom čo policajti vyšli za obžalovaným zapli po 50 m cesty za obžalovaným majáky a sirénu
zapli pred vstupom do uličky k rodinnému domu obžalovaného ergo farme.

Pri farme videli príchod polície jeho vnúčatá, lebo zastavil pred domom, a videla to ešte manželka,
možno suseda a asi po troch minútach vyšiel syn, lebo bol v garáži, ktorá je 50 m.
smerom na farmu. Obžalovaný zaparkoval, ešte telefonoval U.. O. G., či by nebola
ochotná ísť na diaľnicu v prípade, že by sa tam kone objavili a ostal sedieť v aute. Hovoril s ňou asi
1-2 min. na handsfree.

Policajti po zastavení vybehli z auta a zaparkovali asi 5 metrov za obžalovaným, chceli aby doložil
doklady, na čo im povedal, že nemá doklady, keďže boli v inom aute. Obžalovaný si nespomínal na
pojednávaní, či policajtom to vysvetľoval ako na súde, ale si bol istý, že im doklady nedal.

Druhá otázka policajtov bola (ešte sedel v aute, a bolo otvorené asi okno) či je ochotný sa podrobiť
dychovej skúške, načo im povedal, že nie je schopný sa podrobiť dychovej skúške, že musí ísť na farmu
a povedal im, že musí ísť zabrániť nešťastiu. Vtedy si uvedomil, že tam nie sú policajti kvôli koňom, ale
že ho fakticky chytili, že šoféruje pod vplyvom alkoholu, vtedy mu tlak stúpol, očervenel a už si nepamätal
na detaily, akurát si pamätal, že synovi odovzdal kľúče od auta, aby išiel dať na poriadok kone

a jeho policajti hodili na zem a spútali. Obžalovaný si nepamätal, že kto čo hovoril, ale syn
ho upokojoval, aby sa nebál, že všetko bude v poriadku a že on dá kone na poriadok. Syn videl na ňom,
že má vypité, ale nič s ním vtedy neriešil. Potom si už pamätá, ako ho zobrali na políciu do Drienova
a išli tam 20 min., pričom sa ho na stanici pýtali, či je ochotný fúkať. Tam už odpovedal, že
áno a dali mu fúkať. Po príchode na stanicu robili policajti nejaké úkony, následne prišla manželka so

synom asi 15-20 min. po nás. Syn mu povedal, že kone sú na poriadku, manželka mu dala lieky, a po
tom lieku keď mu klesol tlak, tak sa podrobil dychovej skúške. To výsledku 0,98 mg, čo
sa najprv potešil, že je to do 1, ale potom mu oznámili, že je to nad dva promile a či je ochotný ísť na
odber krvi. Na to im povedal, že už nemá čo stratiť a že súhlasí. Išli odber krvi, zmerali mu tlak, ktorýmal skoro 200 a lekár mu odmietol vziať krv. Dostal od lekára 4 lieky na zníženie tlaku a po hodine mu
zobrali krv a oznámil mu výsledok 1,8 promile z krvi.

Nebezpečenstvo vnímal ako priame a nedalo sa mu iným spôsobom zabrániť.

Vzhľadom na rozpory medzi výpoveďou obžalovaného na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní,
súd za splnenia zákonných podmienok prečítal jeho výpoveď z 8.7.2015, kde obžalovaný uvádzal, že
on alkoholické nápoje s vedomím nepožil, že vypil tak 4 nealkoholické pivá zlatý bažant, ale neskôr

priznal, že i 4 alkoholické pivá zlatý bažant 12 stupňové. V čase okolo 20:30 došiel X. A., ktorý vyslovil
podozrenie, že sa mu javí, že mu ušlo 9 koní a telefonicky sa spojil so synom A., ktorý nebol doma
a následne sadol do auta a išiel pozrieť na hlavnú cestu I/68 v obci S., kde sa pozeral, či sa tam
nenachádzajú kone. Keďže kone nevidel, šiel k rodinnému domu a na miestnej komunikácii stretol
policajnú hliadku a v domnienke, že mali hlásené voľne pohybujúce sa kone im preblikal a pokračoval
domov. Po chvíli hliadka idúca za ním zapla majáky. Pred rodinným domom zastavil a policajti prišli za

ním, pred domom bol jeho syn. Vystúpil z auta a odovzdal mu vedro s ovsom, aby sa pokúsil dať kone
do oplôtku.. Policajti ho následne použitím hrubej sily a neprimeranými prostriedkami spútali a odviezli
na vyšetrenie a odber krvi s čím súhlasil. Tieto hrubé rozpory s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní
dôveryhodne nevysvetlil a neodstránil. Najmä pokiaľ ide o okolnosti za akých sa mal dozvedieť, že kone
ušli, ako mal poslať A. za synom, ako mal prebiehať prvý kontakt s políciou po jeho zastavení a podobne.

Najmä pri vyjadrení s ak rozporom uviedol obžalovaný, že si ani nespomína ako a čo mu hovorili policajti.

Pre rozpory v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní a vo výpovedi pred sudcom pre prípravné
konanie z 9.7.2015 bola jeho výpoveď prečítaná za účelom odstránenia rozporov. V tejto výpovedi z
9.7.2015 uviedol, že potom, čo A. mu oznámil, že mu ušli kone, mu povedal, aby volal jeho synovi,

aby dal kone do poriadku a oznámil vec na políciu. Na to mu mal A. uviesť, že syn nie je doma a tak
obžalovaný napriek požitiu 5 pív dvanástok, po ktorých kúpu poslal X. K. niekedy okolo 16:00 hod. si
uvedomil, že situácia je vážna išiel zistiť kde sú kone, a na ceste U. neboli a tak šiel cez
miestne komunikácie, kde stretol hliadku, ktorá vychádzala zprava a ktorej preblikol, lebo si myslel, že sú
privolaný k hlásenej udalosti. Hliadka mal zapnuté výstražné svetlá a keď zastavil pred domom, hliadka

vyšla vonku a im povedal, že je mimoriadna situácia, že ušli kone a obžalovaný vyšiel z auta a dali mu
putá so slovami prečo obžalovaný nezastavil a donucovacími prostriedkami, ho obaja chytili, opreli o
kapotu a dali mu putá. Nakoniec zistil, že syn je doma a doktor M. mu oznámil (synovi), že ušli kone,
toto mu stihol syn povedať, keď bol pri aute. Obžalovanému sa zdalo, že syn toto všetko videl, lebo
prichádzal od farmy. Keď mal nasadené púta sa ho policajti pýtali, či bude fúkať a on odpovedal, že má

vysoký krvný tlak a že mu búši srdce a že nie je schopný fúkať a tak mu navrhli, čo je ochotný ísť na
odber krvi, s čím obžalovaný súhlasil. Na policajnej stanici v Drienove mu dali fúkať policajti.

Rozpory vo svojich výpovediach obžalovaný nijakým dôveryhodným spôsobom nevysvetlil, uviedol, že
si nepamätá napr. že kedy sa ho policajti pýtali, či je ochotný fúkať, alebo sa zúčastniť odberu krvi - teda

či mal už putá, alebo nie. Vo vzťahu ku tomu, kto komu povedal, že ušli kone už uviedol, že doktor M.
nekomunikoval so synom ale s p. A. a podobne.

Svedok A.. M. niekedy v lete okolo 21.00 hod. prechádzal po dedine a stretol X. A., ktorý mu povedal,
že K. ušli kone, na čo mu povedal, že je najlepšie čím skôr zavolať p. K. alebo jeho syna, a keď ich

nenájde, tak políciu. Obžalovaný uviedol, že vie čo sa môže stať, ak kone ujdú, ale viac sa o to nestaral
a neriešil vec a šiel domov.

Syn obžalovaného A. K. vypovedal prišiel domov večer, po príchode domov mi nikto nič nehovoril a o
desať minút na to, prišli policajti a vtedy videl Nivu a policajnú hliadku. Policajti boli pri otcovi, otec stál

pri Nive a policajti pri ňom. Keď prišiel k nim, oni tam mohli byť tak 5 min, a bavili sa o dokladoch, pýtali
od otca doklady, ale on ich nemal. Vyzvali ho nech sa podrobí dychovej skúške a on im na to uviedol,
že musí ísť dozadu ku koňom, že mu ušli kone, nech ho pustia a toto všetko bolo dookola. Keď odišli,
išiel dozadu, keďže mu otec povedal, že má ísť zavrieť kone, lebo kone ušli. Celé to trvalo 10-15 min. a
potom zahnal kone, kde sa zdržal ďalších 15 min a tak išli za otcom odniesť mu lieky.

V minulosti asi 10 r. dozadu, kone ušli na diaľnicu a tam koňa zrazili dve autá a preto sa báli, že sa môže
stať hocičo. Na otcovi videl, že bol červený, alebo má niečo vypité.Svedok W. E. vypovedal, že v ten deň pomáhal hrabať seno s pánom K., mimo iné i u X. K., ktorý šiel
domov po pivo. Nevedel koľko toho doniesol, ale doniesol 12stku alkoholické, avšak svedok
uviedol, že on pivo nepije, tak ho ani nepil. Pivo pili len K., alebo K.. Potom prišiel nejaký pán a povedal,

že vraj ušli kone, na čo K. svedkovi povedal, nech ide okolo potoka dole cez cestu, aby tam
nevyšli, X. K. išiel okolo Torysy. V tom čase ešte nemali seno zvezené, ale ešte ho v ten večer chceli
zvážať a mal ho zvážať autom K.. Následne išiel ako mu povedal K., ale sa už v ten večer nestretol s
nikým a ani si nevolali ohľadne koní.

Svedok X. A. vypovedal, že potom, čo prišiel z práce a išiel za manželkou k babke a zbadal koňa na lúke
mimo ohradníka, utekal k K. domov a stretol p. M., kde mu ukazoval, že ušli kone a on mu vysvetlil, že
situácia je vážna a že nemá ísť ku koňom, a tak išiel k obžalovanému domov, kde videl, že auto nemá
doma, i klopal, ale nikto nevychádzal, a tak išiel pre bicykel domov. Mohlo byť niečo pred 21.00 hod.
kedy stretol sestru obžalovaného, ktorá mu povedala, že skladajú seno a tak sa vybral za obžalovaným,
tomuto povedal, že ušli kone, na čo mu obžalovaný hovoril, aby išiel pre A.. Svedok sadol na bicykel a

išiel k nemu domov, či tam nie je A., opäť tam auto nevidel, i klopal, aj zvonil nikto nevychádzal, klopal
asi 5 min, nevidel žiadne svetlá, a tak sa vrátil k p. K. a povedal mu že A. nie je doma. Obžalovaný
mu na to povedal, že má ísť smerom na Polhoru smerom k diaľnici, kam sa išiel pozrieť,
či tam nešli kone. Svedok nevedel uviesť čo bolo potom ďalej. Keď išiel druhý krát sa pozrieť ako mu
hovoril obžalovaný, tak tam už tie kone neboli a išiel následne domov. Svedok ďalej uviedol, že on sa

nebol presvedčiť, či sa kone našli, pretože má z koní strach. Pri stretnutí s A.. M. mu
mal tento prízvukovať, aby zavolal policajnú hliadku, ale toto svedok neriešil. Na obžalovanom nejavil
známky požitia alkoholu.

Svedok X. K. vypovedal, že s obžalovaným sú kamaráti a nevedel uviesť nič ohľadne skutku, pretože pri

tom nebol. V ten deň stretol obžalovaného, ktorému povedal, že má pokosenú trávu a na tak
sa obžalovaný rozhodol, že ju prídu pohrabať. V ten deň boli horúčavy a tak svedok z domu zobral som
nejaké pivo, asi 10 fliaš, ktoré mal doma, a to Zlatý bažant 12stku, a boli tam asi 3 nealka. Pohrabali
seno s tým, že zvážať nebudú, a že potom ho ráno zvezú. Hrabali do večera, kedy bolo asi 21.00 hod.
možno 21.15 hod., pili všetci okrem E., ktorý nepije. Okrem piva nemali vodu a pivo im vystačilo do

večera, medzi tým už nikto nešiel po pivo. Potom prišiel oznámiť p. K. X., že mu ušli kone, bolo okolo
21.10 hod.. Obžalovaný mu povedal, aby šiel za Maťom za synom, aby ich išiel nahnať a oni pokračovali
v práci spolu s obžalovaným..

Po 10-15 min. prišiel A. späť, že A. nenašiel a tak obžalovaný sadol do auta a išiel. Svedkovi dal akurát

pokyn, aby išiel cez dvor jeho domu, okolo Torysy, aby neušli kone odtiaľ. S nikým sa následne svedok
nespojil..

Svedkyňa O. G. - známa obžalovaného vypovedala, že v ten deň jej večer volal obžalovaný, aby sadla
do auta a išla na diaľnicu, aby ušlým koňom zabránila výjsť na diaľnicu. Zároveň uviedla, že

v mobile počula ako sa s niekým obžalovaný háda a hovorí im, aby ho neobmedzovali, že musí ísť na
farmu, že sa stane nešťastie o podobne. Zároveň počula ako niekomu hovorí: „nie, nie som schopný“.
Po 20 min sa pokúšala dovolať obžalovanému, ale sa mu nedovolala, ale na farmu volala až na druhý
deň, že čo sa stalo, lebo bola zvedavá.

Naproti tomu priebeh skutku ako bol v obžalobe kladené za vinu mali preukazovať výpovede
zasahujúcich policajtov Z. O. W. U.. Z. G..
SvedokO.vypovedal,ževtendeňstálivuličkevobciS.,avozidloP.E.išlozhlavnejcestynaS.,kedyim
blikalo, svietilo svetlá a trúbilo, následne s kolegom uvedené vozidlo zastavili, kde chceli vodiča podrobiť
dychovej skúške, ktorú odmietal, ale po predvedení osoby na OO PZ Drienov za pomoci donucovacích

prostriedkov,uždychovúskúškuvykonalspozitívnymvýsledkom.Svedoksinepamätal,čoimprizásahu
obžalovaný hovoril, spomenul si, že im len stále odvrával a potom prišiel k nim jeho syn, nespomínal si
ani na to, či obžalovaný na policajnej stanici požil nejaké lieky, ale pamätal si, že boli s ním na odber
krvi. Pamätal si, že po zastavení vozidla k obžalovanému pristúpil najprv kolega a on prišiel až neskôr.

S kolegom sa rozhodli vykonať dychovú skúšku, lebo videli, že je pod vplyvom alkoholu, keď vystúpil
z vozidla, lebo sa tackal. Kolega, ktorý vystúpil z vozidla sa rozprával s Vaškom cez okno na aute
obžalovaného, keď k nemu pristúpil svedok, tak už obžalovaný vystúpil z auta. Keď prišiel syn tak
povedal, že to je jeho otec a svedok si pamätal na to, že obžalovaného upokojoval, abyspolupracoval s policajtmi, na presné slová si ale svedok nepamätal. Kolega ho vyzval na dychovú
skúšku, a bolo mu to povedané tri krát avšak obžalovaný opakoval, že nebude fúkať, že nechce fúkať.

Svedok U.. Z. G. vypovedal, že s kolegom, s ktorým mal službu, vychádzal z bočnej ulice v obci
Seniakovce, pričom z ľavej strany počuli, že nejaké auto trúbi, potom zbadali motorové vozidlo, ktoré im
preblikalo diaľkovým svetlom, tým pádom išli za ním a dali mu i svetelné znamenie na zastavenie vozidla,
keďže nereagoval, tak dali aj zvukové, ale vodič ďalej pokračoval v jazde. Následne vodič odbočil do
ulice doprava kde zastavil medzi rodinnými domami. Tam kde zastavil, vystúpil z vozidla, a podrobili ho

kontrole a vyzvali ho, aby sa podrobil dychovej skúške, pričom on toto odmietol. Následne ho poučili
o tom, že sa dopustil trestného činu, keď sa odmietne podrobiť dychovej skúške a poučili ho o tom
čo bude nasledovať, teda aj o jeho právach. Následne použili donucovacie prostriedky na obmedzenie
osobnej slobody a predviedli ho na oddelenie, kde spísali zápisnicu o zadržaní a obmedzení osobnej
slobody. Tu sa obžalovaný podrobil i dychovej skúške s pozitívnym výsledkom. Následne oboznámili
prokurátora a povereného príslušníka a išli na dopravný inšpektorát za povereným príslušníkom, ktorý

im dal tlačivo na absolvovanie lekárskej prehliadky. Po absolvovaní lekárskej prehliadky im dal lekár
tlačivo a umiestnili ho do CPZ.
Od povereného príslušníka išli na pohotovosť na klasické vyšetrenie lekárske a odtiaľ išli na interné
ošetrenie, lebo p. K. uvádzal lekárke uvádzal, že má problémy s tlakom.
Dychovú skúšku sa rozhodli vykonať pre spávanie vodiča - zdalo sa im nezvyčajné správanie vozidla,

lebo najprv počuli klaksón a následne sa im nezdala jazda. Svedok s ním komunikoval ako prvý, vyzval
ho na predloženie dokladov a ešte či je ochotný podrobiť sa dychovej skúške. Svedok obžalovaného
vyzýval niekoľko krát opakovane na vykonanie dychovej skúšky, pričom obžalovaný rozmýšľal, odmietal,
a javil známky požitia alkoholu a po dlhšej komunikácii s ním a podľa jeho správania mali podozrenie z
požitia alkoholu, keďže jeho komunikácia a jeho rečová artikulácia javila, že je pod vplyvom alkoholu a

bol agresívny a odmeraný. Pýtal sa ich prečo mu dávajú fúkať, pýtal ich, čo „tam“ robili a prečo.
Potom došli k autu syn a manželka, ktorí za ním prišli neskôr aj na oddelenie. Obžalovaný sa so
synom rozprával a syn mu dohováral, aby sa otec podrobil dychovej skúške, ale hlavne k tomu, aby
spolupracoval, keďže obďaleč na ulici stáli už ľudia tak, aby si nerobil hanbu. Keď im niekoľko krát
odmietol vykonať dychovú skúšku, ho následne poučili o tom, že sa dopúšťa trestného činu ohrozenia

pod vplyvom návykovej látky a následne ho obmedzili na osobnej slobode, kde mu aj uviedli, že bude
odvedený na OO PZ a je povinný sa podrobiť eskortovaniu, avšak kládol aktívny a pasívny odpor a na
základe toho sa rozhodli použiť donucovacie prostriedky.

Nalekárskuprehliadkuišlizaúčelomovereniazdravotnejspôsobilostiumiestnenia doCPZ.Obžalovaný

opakoval pri výzve policajtov, aby sa podrobil sa dychovej skúške, že porušujú jeho ústavne práva,
a že on koná v krajnej núdzi, ale vôbec im k tomu nepovedal, že čo. Uvedené opakoval obžalovaný ku
akémukoľvek úkonu na ktorý ho policajti vyzvali alebo na akúkoľvek otázku. Stále opakoval, že porušujú
jeho práva, a že či vedia, čo je krajná núdza a všetko dookola.

Keď ho chceli policajti eskortovať na stanicu uvádzal im, že nikam s nimi nejde, držal sa aj auta, ale
dôvody prečo tak koná neuvádzal.

Svedok uviedol, že obžalovaný netrúbil na nich, keďže trúbil ešte skôr ako ho zbadali a keďže to bolo
jediné auto na ulici, tak to musel byť on a prichádzal z ľavej strany.

Obžalovaný neuvádzal zasahujúcim policajtom žiadne zdravotné problémy, ale až na pohotovosti
lekárovi ich uviedol a následne ich lekár poslal na interné oddelenie, keďže uviedol, že on na základe
komunikácie s pacientom nemôže dať stanovisko na umiestnenie obžalovaného do cely predbežného
zadržania, a že ešte potrebuje iné vyšetrenie.

Zo zápisu dychovej skúšky z 7.7.2015 o 22:24 prístrojom ALCOTEST Drager 7410 č.
W. - XXX mu bola nameraná hodnota 0,99 mg/l etanolu na liter vydychovaného vzduch, čo v prepočte
predstavuje hodnotu 2,06 promile alkoholu v krvi.

Za takto vykonaného, pomerne rozsiahleho dokazovania súd pristúpil k vyhodnocovaniu dôkazov.

Na jednej strane vinu obžalovaného mali preukazovať svedectvá policajtov Z. O. W. U.. Z. G., ktorí
zastavili obžalovaného a vyzvali ho, aby sa podrobil orientačnej dychovej skúške a na strane druhej -
obranu obžalovaného mala podporovať najmä výpoveď obžalovaného spolu s ďalšími výpoveďami jehoznámych,priateľovarodinnýchpríslušníkov,ktorínebolisícepriamymisvedkamiudalostí, ale
popisovali najmä okolnosti, ktoré skutku predchádzali, alebo ktoré po skutku nasledovali.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, táto počas celého konania bola nekonzistentná a nelogická. V prvom
rade sa bránil tým, že konal v krajnej núdzi, čo by v prípade, ak by to aj bola pravda, mu nebránila
podrobiť sa orientačnej dychovej skúške, na ktorú bol riadne vyzvaný. Na strane druhej sa v konaní pred
súdom bránil už i tým, že jeho zdravotný stav mu neumožňoval sa podrobiť jednak dychovej skúške, ale
ani krvnej a bolo možné tak urobiť až po uplynutí času a po požití liekov.

Takejto menenej, nekonzistentnej a vnútorne protirečivej obrane obžalovaného súd neuveril na základe
nasledovných úvah.

V konaní obžalovaný vypovedal celkovo 3 krát, pričom všetky výpovede sú navzájom protirečivé, ba v
niekoľkých prípadoch sú protirečivé i v sebe navzájom.

Rozpory, na ktorých odstránenie súd vyzval obžalovaného, tento riadne (dôveryhodne a zmysluplne)
nevysvetlil (viď vyššie pri popisovaní výpovedí obžalovaného) a tak súd ako najautentickejšiu výpoveď
bral výpoveď obžalovaného krátko po zadržaní, kedy prvý krát vypovedal pred policajtmi. V nej
jednoznačne uviedol, že bol hrabať celý deň seno, bolo horúco a popíjal ako nealkoholické, tak i
alkoholické 12 stupňové pivo. Okolo pol deviatej večer prišiel za ním X. A., ktorý mu oznámil, že sa mu

javí, že ušli kone (v iných výpovediach obžalovaný uvádza, že mu oznámil, že ušli kone). Následne sa
mal spojiť so synom A., ktorý nebol v tom čase doma. (tu neuvádzal, že sa s ním nepodarilo spojiť, ale
v iných výpovediach ani snahu o spojenie so synom nespomína, prípadne pri odstraňovaní rozporov
uvádzal, že sa len pokúšal s ním spojiť, ale sa mu to nepodarilo). V tejto výpovedi uvádza, že hneď
sadol do auta, a išiel sa pozrieť na cestu U. či tam nie sú kone a keď ich nevidel, tak išiel domov. V iných

výpovediach uvádza a popisuje ako poslal X. A. za synom, nech kone zaženie, a rovnako ako začal
jednať až potom, čo sa vrátil druhý krát A., že syna nenašiel. Rovnako v prvotnej výpovedi nič neuvádzal
o tom, že by hovoril A., aby hlásil, že kone ušli na políciu, ale v iných výpovediach už toto uvádza,
prípadne sa vyjadruje, že o tom, že sa má uvedené oznámiť na políciu mal povedať A.. M., prípadne,
že A.. M. o tom, že kone ušli povedal jeho synovi. Inými slovami Ďalšie výpovede obžalovaného sú plné

informácií, ktorými sám nemohol disponovať, prípadne sa dostali do jeho výpovedí plynutím času po
tom, čo si „pooveroval“, pozisťoval informácie od iných po tom, čo bol prepustený zo zadržania.
Rovnako v prvotnej výpovedi uvádzal, že po tom, čo prišiel na farmu a za ním hliadka, že na mieste už bol
i jeho syn. Čo je v priamom rozpore s výpoveďou i vlastného syna A., ktorý uviedol, že mal prísť domov
krátko pred tým, ako prišiel k domu otec v sprievod e s policajtmi a že na miesto zadržania sa dostal asi

po 5 minútach, čo prišiel otec k farme. V prvotnej výpovedi obžalovaný popisoval ako odovzdal synovi
vedro s ovsom, aby sa pokúsil dať kone do oplôtku, avšak uvedené konanie nebolo nikým potvrdené,
ba práve naopak popis udalostí pred farmou zo strany syna A., či policajtov bol taký, ktorý vylučoval
takýto postup. V prvotnej výpovedi sa domáhal zbavenia sa trestnej zodpovednosti pod krajnou núdzou
a nijakým spôsobom neuvádzal, že by odmietol fúkať, alebo odber krvi zo zdravotných dôvodov.

Berúc do úvahy uvedené, súd vyhodnotil obranu obžalovaného ako účelovú a tendenčnú. Rovnako zo
správania obžalovaného, ale i svedkov A.. K. M., W. E., X. A., X. K. U. O. G. vyplýva, že
obžalovaným popísaná situácia nebola až taká vážna, aby sa domáhal krajnej núdze. V podstate všetci
svedkovia - známi, ktorí popisovali udalosti predchádzajúce skutku, či krátko po skutku,

i keď mali údajne vykonávať činnosť podľa pokynov obžalovaného ako predísť a zabrániť „nešťastiu“,
nikto z nich si dodatočne neoveroval, nezisťoval, či „nešťastiu“ bolo zabránené.
Ani samotný A.. M., ktorý mal vystríhať svedka A., aby sa ku koňom nepribližoval a šiel „okamžite“ za
obžalovaným, a ktorý mu mal radiť, aby oznámil vec na polícii“, ďalej po takomto rozhovore pokračoval
vo svojej činnosti, ktorú mal a nijakým spôsobom nekonal v snahe predísť „nešťastiu“ ako sám uvádzal.

Tomuto nakoniec svedčí i tá skutočnosť, že ak by aj bola pravdivá v základných rysoch druhá verzia
priebehu skutku obžalovaného tak, ako to popisuje až vo svojej výpovedi pred súdom - tretia jeho
výpoveď v konaní (v konaní po podaní obžaloby pred sudcom pre prípravné konanie uvedené
takto nepopisoval) a to, že mal poslať A. za synom a až potom, čo sa tento vrátil mal sadnúť do auta a
ísť zahnať kone, tak aj uvedené znamená, že informáciu o tom, že mu ušli kone nevyhodnotil

ako tak závažnú, aby to neznieslo odklad a musel ísť sám riešiť situáciu, pretože ešte „mal čas“ poslať
A. po syna a tak by mal určite čas vrátiť sa domov peši a nie autom, ktorý aj podľa vlastných slov išiel
veľmi, veľmi pomaly. Nehovoriac o tom, že po ceste trúbil, blikal a podobne, čo jednoznačne svedčí o
nesústredenej jazde a nie jazde s cieľom zachrániť situáciu.Naproti tomu priebeh skutku ako bol ustálený popísali zasahujúci policajti, ktorých výpovede boli
vzájomnekonzistentnéaničímnebolioslabované.Nebolavkonanípreukázanážiadnaskutočnosť,ktorá

by výpovede policajtov oslabovala. Pomerne podrobne popísali priebeh zákroku a ani jeden neuvádzal,
žeby obžalovaný sa pri ich zásahu odvolával na to, že „zachraňuje kone“, či že nemôže
„fúkať“ zo zdravotných dôvodov.

Na základe vyššie uvedených skutkových úvah súd ustálil priebeh skutku tak, ako je uvedené v skutkovej

vete rozsudku.

Po právnej stránke bolo potrebné takéto konanie posúdiť ako prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, pretože obžalovaný pri výkone
zamestnania alebo inej činnosti sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré
sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom a odmietol sa podrobiť

lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri
vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaného činu, tam mal súd za to, že obžalovaný konal v priamom
úmysle, keďže chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa,
pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.

K osobe obžalovaného Ing. Jozefa Vaška súd zistil, že žije v spoločnej domácnosti s manželkou a

venuje sa starostlivosti o kone. Z miest bydliska bol pozitívne hodnotený, a rovnako bol pozitívne
hodnotený rozličnými združeniami. Obžalovaný v minulosti nebol súdne trestaný, ale priestupkovo na
úseku dopravy bol 3 krát prejednávaný za drobné priestupky.

Obžalovanému bol ukladaný trest odňatia slobody vo vzťahu k prečinu ohrozenie pod vplyvom

návykovejlátkypodľa§289ods.2 Trestnéhozákona,kdezákonukladámožnosťuloženiatrestuodňatia
slobody až na jeden rok.

Páchateľovi poľahčovalo, že pred spáchaním činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.). Súd
nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Za stavu ustálenia poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností v pomere 1:0, súd upravoval trestnú sadzbu zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. a tak
prichádzalo do úvahy uloženie trestu v trestnej sadzbe až na 8 mesiacov.

Súd berúc do úvahy osobné pomery obžalovaného (doposiaľ nebol súdne trestaný, z miesta bydliska
bol hodnotený kladne) mal za to, že účel trestu je možné v danom prípade dosiahnuť i trestom odňatia

slobody kratšieho trvania v dĺžke 4 mesiacov, pričom jeho okamžitý výkon nebol pre dosiahnutie účelu
trestu potrebný a preto jeho výkon odložil na skúšobnú dobu dvoch rokov. Trest súd vymeriaval s
prihliadnutímnaskutočnosť, žeobžalovanýneprejavilnielenúprimnúľútosťnadskutkom,ale
napriek ustáleniu skutkového stavu neprevzal zodpovednosť a šoféroval v stave prevyšujúcom vyše 2
promile, pričom jazdou v obci výrazným spôsobom ohrozoval obyvateľov a mohlo dôjsť k nenapraviteľnej

ujme.

Zároveň mal súd za to, že je nevyhnutné obžalovanému uložiť popri treste odňatia slobody i trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 4 rokov, keďže uvedené je primerané pre
dosiahnutie výchovného účelu trestu odňatia slobody a jednak ako trest primeraný z hľadiska generálnej

prevencie.
Na základe vyššie rozvedených úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

„Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môžeodvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre

nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. V
prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže
odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na

súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.