Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Janka Gažovičová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/365/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412211378
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1412211378.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: A.. G. R., N. V. XXXX/XF, N., zastúpenej
advokátskou kanceláriou LEGAL ADVISORS SK s.r.o., so sídlom v Bratislave, Klariská 14, IČO: 36 859
940 proti odporcovi: P. N. Z. , V..Z.., Z. Z. S. N., Š. X, L.: XX XXX XXX, o nariadenie predbežného
opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného Z. N. L. R. W. XX.Z. XXXX Č..G.. XXC XXX/
XXXX-XX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd opravuje záhlavie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa tak, že označenie odporcu
má správne znieť: „ P. N. Z. , V..Z.., Z. Z. S. N., Š. X, L.: XX XXX XXX“.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi
ako záložnému veriteľovi : a/začať výkon záložného práva podľa § 151j a nasl. Občianskeho zákonníka
k X-L. N. Č.. XX-W., nachádzajúcemu sa vo vchode V. X/F, na X. A., R. na U. Č.. XXXX, P. N. L.., P. N. - O..
Č.. W., G. Ú. W., S. Z. G. pre C. O. Z. N., spolu s prináležiacim spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach, spoločných zariadeniach domu a pozemku vo výške XXXX/XXXXXX, vo výlučnom vlastníctve
navrhovateľky; b/ postúpiť alebo inak previesť práva a povinnosti záložného veriteľa k uvedenému bytu
č. XX-W. vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky na tretiu osobu; c/postúpiť alebo inak previesť svoju
pohľadávku, ktorú eviduje na byt navrhovateľky vo výške XX.XXX,-I. s príslušenstvom voči dlžníkovi
- spoločnosti N..P..Z.. Z., so sídlom P. XX, N., L.: XX XXX XXX, zapísaná v P. P. N. X, P. Z., S.. Č..
XXXX/B, konajúca prostredníctvom A. W., na tretiu osobu. Zároveň odporcovi uložil povinnosť strpieť
užívanie X-L. N. Č.. XX-W., nachádzajúceho sa vo vchode V. X/F, na X. A., R. na U. Č.. XXXX, G. Ú. W.,
vedenom Z. G. pre C. O. Z. N., spolu s prináležiacim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach domu a pozemku vo výške XXXX/XXXXXX, navrhovateľkou a navrhovateľke
uložil , aby do 30 dní od vykonateľnosti tohto uznesenia podala proti odporcovi na súde návrh na začatie
konania vo veci samej. Vychádzajúc z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a príloh k nemu,
zistil, že navrhovateľka uzavrela s odporcom zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu, Č.. XX-W.,
R. W. XX.XX.XXXX, na základe ktorej spoločnosť N..P..Z.. Z. previedla výlučné vlastnícke právo k
bytu na navrhovateľku, pričom z ustanovení kúpnej zmluvy, čl. V., ods.1 a 2, vyplýva, že navrhovateľka
si splnila svoje záväzky a uhradila cenu za byt v zmysle ustanovení zmluvy. Podľa ustanovenia čl.
IX., ods. 7 kúpnej zmluvy bol predávajúci zaviazaný zabezpečiť kvitanciu na výmaz záložného práva
zriadeného v prospech odporcu, na byt a pozemok A.. Č.. XXXX/X, G..Ú.. W., zastavaný dom a predložiť
takúto kvitanciu príslušnej správe katastra spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva na výmaz
záložných práv zriadených v prospech odporcu. Z. N..P..Z.. Z. nepredložila a k dnešnému dňu nezískala
kvitanciu na výmaz záložného práva od odporcu z dôvodu, že nepoukázala platby za byt na jeho účet.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť odporca eviduje voči spoločnosti N..P..Z.. Z. v rámci ich úverového
vzťahu pohľadávku na byt vo vlastníctve navrhovateľky, ktorá sa o konkrétnej výške pohľadávky odporcu
voči spoločnosti N..P..Z.. Z. dozvedela až z e-mailovej správy zo dňa XX.XX.XXXX, od zamestnankyne

odporcu, podľa ktorej spoločnosť N..P..Z.. Z. vykonala v prospech bytu navrhovateľky iba úhrady:
XX.X.XXXX S. S. XX.XXX,- I. V. XX.XX.XXXX S. S. X.XXX,- I., teda spolu nedoplatok na byt predstavuje
čiastku vo výške XX.XXX,- I.. Vklad vlastníckeho práva k bytu v prospech navrhovateľky bol povolený pod
č. S.-XXXXX/XX R. W. XX.XX.XXXX a k dnešnému dňu viaznu na U. Č.. XXXX záložné práva v prospech
odporcu, a to aj napriek tomu, že navrhovateľka nemá voči odporcovi žiadne záväzky a za žiadnych
okolností nebola a nie je právnym nástupcom záväzkov spoločnosti N..P..Z.. Z., ktorá práve naopak
je dlžníkom odporcu. Podľa tvrdení v návrhu, navrhovateľka investovala nemalé finančné prostriedky
do zariadenia, vybavenia bytu tak, aby bol užívania schopný a užíva ho na vlastné trvalé bývanie.
Navrhovateľka dňa XX.XX.XXXX písomne požiadala spoločnosť N..P..Z.. Z. o výmaz záložného práva
odporcu z katastra nehnuteľností k svojmu bytu. Spoločnosť N..P..Z.. Z. dňa XX.XX.XXXX odpovedala
tak, že uviedla ako predpokladaný termín vydania kvitancie koniec prvého kvartálu XXXX, H..M.. W.
G. V. XXXX. Napriek tomuto ubezpečeniu bol navrhovateľke (t.j. po roku od písomného ubezpečenia
zo strany N..P..Z.. Z.) doručený list zo strany odporcu zo dňa XX.XX.XXXX, R.. XXX/XXX/XX, kde
odporca oznamuje, že má zriadené záložné právo na byt a že v prípade nesplatenia zabezpečenej
pohľadávky môže ako veriteľ pristúpiť k výkonu záložného práva podľa § 151j, ods.1 Občianskeho
zákonníka, zároveň v závere svojho listu uvádza, že navrhovateľka sa má obrátiť na doriešenie tohto
stavu na spoločnosť N..P..Z.. Z.. Poukázal tiež na tvrdenia navrhovateľky o tom, že právny vzťah
založený medzi spoločnosťou N..P..Z.. Z. a odporcom na základe úverovej zmluvy bol porušený zo
strany spoločnosti N..P..Z.. Z., ktorá neplnila odporcovi, a to napriek tomu, že od nej prijala peňažné
prostriedky na byt v dohodnutej výške XXX.XXX,-I., v dôsledku čoho sa ocitla bez vlastného zavinenia v
situácií, kedy odôvodnene existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v reálnej
hrozbe, že byt v jej výlučnom vlastníctve bude zo strany odporcu alebo jeho právneho nástupcu, resp.
tretej osoby, ktorá by odkúpila pohľadávku odporcu voči spoločnosti N..P..Z.. Z., pri výkone záložného
práva použitý na úhradu dlhu spoločnosti N..P..Z.. Z. voči odporcovi, a to formou dražby predajom tretej
osobe. Navrhovateľke tak bezprostredne hrozí nebezpečenstvo ujmy spočívajúce v tom, že odporca
vyhlási úver, ktorý poskytol spoločnosti N..P..Z.. Z., za splatný a uplatní svoje práva záložného veriteľa
voči nej ako záložcovi, pristúpi k výkonu záložného práva podľa § 151j ods. 1 a nasl. Občianskeho
zákonníka, predá, postúpi, inak prevedie svoju splatnú pohľadávku voči spoločnosti N..P..Z.. Z. na
tretiu osobu, a to spolu s právami vyplývajúcimi zo zabezpečenia pohľadávky, vykoná iné právne kroky
smerujúce k uspokojeniu svojich pohľadávok, napr. nútený predaj iného majetku spoločnosti N..P..Z.. Z.,
čo môže v konečnom dôsledku zmariť alebo podstatným spôsobom sťažiť splácanie pohľadávky N..P..Z..
Z. voči odporcovi, ktorú odporca eviduje na jej byt. Všetkými skutočnosťami uvádzanými v návrhu
navrhovateľka preukázala skutočné nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v zmysle § 75 ods.
2 O.s.p. spočívajúcej najmä: vo vzniku škody vo výške presahujúcej XXX.XXX,-I. plus náklady spojené
s rekonštrukciou bytu, ktorá vznikne, ak odporca nepristúpi na vydanie kvitancie; tiež v reálnej možnosti
uplatnenia záložného práva odporcu a predaja bytu na dražbe tretím záujemcom a napokon v možnosti
odporcu nakladania s pohľadávkou, ktorú eviduje voči spoločnosti N..P..Z.. Z.. Po právnej stránke vec
posúdil podľa § 74 ods. 1, § 76 ods. 1, písm. e/, f/, ods. 3, ods. 4 O.s.p. a vychádzajúc zo zásady, že
predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku,
ale postačuje, ak je nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, osvedčený; javí sa z opísania
rozhodujúcich skutočností ako vysoko pravdepodobné, že navrhovateľka je vlastníkom bytu s ťarchou,
ktorá bola zriadená v prospech odporcu na základe zmluvy o zriadení záložného práva k bytu medzi
odporcom a N..P..Z.. Z., táto ťarcha mala byť vymazaná po predložení kvitancie, keďže navrhovateľka
riadne uhradila celú kúpnu cenu. Napriek tomu však odporca kvitanciu nevystavil a N..P..Z.. Z. takúto
kvitanciu nepredložila navrhovateľke. Na základe uvedeného dovodil, že žaloba vo veci samej, ktorú
navrhovateľka mieni podať na súde, má svoje opodstatnenie. So zreteľom na uvedené tak dospel k
záveru, že vzhľadom na skutočnosti opísané navrhovateľkou v návrhu a charakter sporu, je potrebná
dočasná úprava pomerov účastníkov tak, aby sa zabránilo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľky
a vylúčil sa tak vznik ťažko napraviteľného stavu v právnych vzťahoch, ktoré so všetkými negatívnymi
konsekvenciami hrozia v dôsledku odstúpenia odporcu od úverovej zmluvy so spoločnosťou N..P..Z.. Z.,
a.s.. Preto sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
a uzavrel, že na ich základe možno konštatovať, že sú splnené podmienky pre okamžitý zásah súdu vo
forme nariadenia predbežného opatrenia, preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho
zmeny tak, aby bol návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý dôvodiac tým, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. S poukazom na
ustanovenie § 151n ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že ak sa prevádza záloh zaťažený
záložným právom, tak záložné právo pôsobí aj voči nadobúdateľovi zálohu, čo znamená, že nadobúdateľ

nadobudne záloh aj naďalej zaťažený záložným právom a vstupuje do práv pôvodného záložcu a
má všetky práva a povinnosti, ktoré zákon alebo zmluva o zriadení záložného práva zakotvujú. V
tejto súvislosti uviedol, že navrhovateľka už pri podpise kúpnej zmluvy s dlžníkom vedela, že na
predmetnom byte je zriadené záložné právo v jeho prospech a aké právne následky sú spojené s daným
zabezpečovacím inštitútom. Zdôraznil, že medzi ním a navrhovateľkou nie je žiadny záväzkovo-právny
vzťah, ktorý by mu znemožňoval začať výkon záložného práva, na ktorý je oprávnený zo zákona a
navrhovateľka tak nesprávne na neho prenáša zodpovednosť za neplnenie si povinností dlžníkom, a
to zabezpečiť návrh na výmaz záložného práva na predmetný byt vyplývajúci mu z kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi ňou a dlžníkom. Uviedol, že on má záväzkovo právny vzťah len s dlžníkom, založený
zmluvou o úvere, v zmysle ktorej sa podľa článku VI. bod 9 zaviazal dlžníkovi uvoľniť záložné právo,
ak kupujúci uhradí plnú kúpnu cenu s tým, že vydá dlžníkovi návrh na výmaz záložného práva do
piatich pracovných dní po pripísaní kúpnej ceny na účet dlžníka vedený u neho a splatení príslušnej
časti úveru. Vzhľadom k tomu, že dlžník si danú povinnosť nesplnil a nepoukázal plnú kúpnu cenu
na svoj účet vedený u neho a nesplatil tak príslušnú časť úveru, nemá povinnosť vydať návrh na
výmaz záložného práva k predmetnému bytu a vzdať sa v tejto časti svojho zálohu. Podotkol, že túto
skutočnosť nespochybňuje ani sama navrhovateľka, keďže v návrhu uvádza, že dlžník prijal peňažné
prostriedky od nej, avšak jemu ako veriteľovi ich nepoukázal. Z uvedeného dôvodu považuje návrh
navrhovateľky na vydanie predbežného opatrenia za účelový, keďže on nezavinil vzniknutú situáciu
navrhovateľky a nemôže mu byť na ujmu nesplnenie si povinnosti dlžníkom. Je toho názoru, že vo vzťahu
k nemu nebola tak dostatočným spôsobom osvedčená pravdepodobnosť nároku navrhovateľky ako
jeden z predpokladov pre vydanie predbežného opatrenia. Dodal, že vydaním predbežného opatrenia
sa mu ako veriteľovi znemožňuje domôcť sa uspokojenia svojej pohľadávky v zmysle záložnej zmluvy,
čím na jeho strane bez jeho zavinenia vznikal protiprávny stav ako dôsledok sporu medzi dlžníkom a
navrhovateľkou.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že súd prvého stupňa postupoval plne
v súlade so zákonom a riadne vyhodnotil predložené dôkazy, keď v konaní o nariadenie predbežného
opatrenia stačí, že nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, je osvedčený. Skutočnosti,
že predbežná ochrana je naozaj nutná a potrebná na ochranu jej práv, svedčí aj zmluva o zriadení
záložného práva k rozostavanej stavbe zo dňa X. X. XXXX, ako aj fakt, že bolo začaté trestné stíhanie
vo veci podvodu uznesením G. F. A.C. R. S. N. R. W. XX. XX. XXXX. Uviedla, že z predložených
dokladov vyplýva, že dlžník bol povinný splatiť istinu jednorázovo do dvanástich mesiacov po vydaní
kolaudačného rozhodnutia, najneskôr do 31. 5. 2010, s možnosťou realizovania predčasných splátok
bez poplatku, jej vlastnícke právo k bytu bolo prevedené na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX. X. XXXX
a vklad bol povolený dňa XX. X. XXXX, pričom k dnešnému dňu nemá potvrdené, že by odporca odstúpil
od úverovej zmluvy tak, ako to deklaroval v liste zo dňa X. X. XXXX. Rovnako z nich vyplýva, že dlžník
mal podľa úverovej zmluvy hradiť finančné prostriedky na účet zriadený u odporcu, pričom z úverovej
zmluvy nevyplýva výslovný záväzok dlžníka priraďovať platby hradené na tento účet k jednotlivým bytom
alebo nebytovým priestorom, a je preto možné dôvodne predpokladať, že dlžník mohol vykonať v roku
XXXX osobitnú splátku, respektíve viacero splátok, ktoré nepriradil k jednotlivým bytom a odporca použil
tieto prostriedky na splatenie investičného úveru bez toho, aby vystavil kvitanciu. Zdôraznila, že odporca
má záložnou zmluvou zriadené záložné právo iba k rozostavaným stavbám a nemá zriadené záložné
právo na jej byt , a teda mu nevzniklo záložné právo na byt v jej vlastníctve s poukazom na to, že v katastri
nehnuteľností nie je zavkladované záložné právo na byt, ale na rozostavanú stavbu. Záložná zmluva
neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zriaďovalo záložné právo k bytu v jej vlastníctve ani k iným
bytom alebo nebytovým priestorom, pričom nie je možné jednostranne rozširovať predmet zálohu, ktorý
bol definovaný k rozostavanej stavbe. Zdôraznila, že neprevzala a ani nemohla prevziať alebo vstúpiť do
práv a povinnosti záložcu k rozostavanej stavbe, keďže sa nikdy nestala vlastníkom rozostavanej stavby
a rovnako neprejavila slobodnú a vážnu vôľu vstúpiť do práv a povinností záložcu zo záložnej zmluvy, keď
obsah záložnej zmluvy jej ani nebol známy, pričom k dnešnému dňu nie je známa ani presná pohľadávka,
ktorú si odporca má uplatňovať voči dlžníkovi. Uviedla, že rozostavaná stavba je samostatnou vecou,
pričom vlastníctvo bytov a nebytových priestorov ako osobitného právneho inštitútu nemožno zamieňať s
inštitútom vlastníctva stavby. Podľa nej zo záložnej zmluvy nie je možné identifikovať výšku pohľadávky
a už vôbec nie výšku pohľadávky na byt v jej vlastníctve, pričom výška pohľadávky musí byť určiteľná,
inak je zmluva neplatná. Zo znenia záložnej zmluvy rovnako nevyplýva, kedy nadobudla obligačné
účinky, ktoré sú imanentnou súčasťou toho, aby bola záložná zmluva záväzná a vykonateľná. Napokon
záložná zmluva bola podpísaná za stranu záložného veriteľa osobami, ktoré k nej nepripojili plnú
moc, z ktorej by jednoznačne vyplývalo, že boli oprávnené takúto zmluvu podpísať. Z dôkazov, ktoré
predložil odporca, možno podľa nej dovodiť, že odporca nedisponuje žiadnym záložným právom k bytu

v jej vlastníctve, nakoľko predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k rozostavanej
stavbe a odporca tak nie je v zmysle platných právnych predpisov oprávnený vykonávať záložné právo k
bytu, a tak nemohla ani vstúpiť do práv a povinností záložcu zo záložnej zmluvy a napokon odporca ani
nedisponuje pohľadávkou voči dlžníkovi, ktorá by bola určiteľná v zmysle záložnej zmluvy, a preto takáto
záložná zmluva je v rozpore s platnými právnymi predpismi. Z uvedených dôvodov navrhla napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu a v medziach dôvodov odvolania podľa § 212 ods.1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie
je dôvodné.

Podľa § 76 ods. 1 písm.e/, písm.f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä,
aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Základnými predpokladmi pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných
skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi, a to
osvedčením bezprostrednosti ohrozenia nároku, resp. existencia súdneho rozhodnutia alebo stav v
súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vydaniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným
titulom.

Predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli
osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu
vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových
okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti
a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo
veci samej.

Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení predbežného opatrenia nie je potrebné vykonávať
dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich
skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku,
s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa
posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení navrhovateľa, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu
vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely predbežného opatrenia nie je
potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami
týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia totiž prevláda záujem na
rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

V posudzovanej veci navrhovateľka dostatočne osvedčila existenciu ňou tvrdeného vlastníckeho práva
k bytu č. XX-W. na V.H. X/F S. N., ako aj existenciu záložného práva zriadeného k rozostavanej
stavbe na základe záložnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX X. Z. N..P..Z.. Z., a.s. ako so záložcom a
dlžníkom zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa XX.X.XXXX, na zabezpečenie pohľadávky odporcu zo
zmluvy o splátkovom úvere. Navrhovateľka mala vstúpiť do právneho postavenia / práv a povinností/
záložcu z uzavretej záložnej zmluvy, a to nadobudnutím vlastníctva bytu na základe zmluvy o prevode
vlastníctva bytu zo dňa XX.X.XXXX, podľa ktorej článku IX. ods. 7 sa predávajúci N..P..Z.. Z., a.s.
zaviazal zabezpečiť kvitanciu na výmaz záložného právo a túto predložiť príslušnej správe katastra spolu
s návrhom na vklad vlastníckeho práva, ktorú sa súčasne zaviazal odporca ako veriteľ predložiť dlžníkovi
N..P..Z.. Z., a.s. za splnenia podmienok uvedených v čl. VI bod 9 zmluvy o splátkovom úvere. Je zrejmé,
že predávajúci N..P..Z.. Z., a.s si svoju povinnosť z kúpnej zmluvy, zabezpečiť kvitanciu, nesplnil, hoci
navrhovateľka mu zaplatila celú kúpnu cenu za byt vo výške XXX.XXX,-I..

Odvolací súd sa tak stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľka dostatočne spoľahlivo
osvedčila také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu, ktorého sa
mieni domáhať vo veci samej. Z hľadiska ňou tvrdeného a osvedčeného skutkového stavu možno
dôvodne nadobudnúť presvedčenie o pravdepodobnosti vydania priaznivého rozhodnutia vo veci samej.
Nie je dôvodná obrana odporcu, že nie je s navrhovateľkou v žiadnom právnom vzťahu, keďže
navrhovateľka mala vstúpiť odkúpením bytu do právneho postavenia záložcu zo záložnej zmluvy a
konanie vo veci samej sa má týkať vyriešenie otázky existencie záložného práva odporcu k bytu vo

vlastníctve navrhovateľky ako predpokladu pre vydanie kvitancie na jeho výmaz z katastra nehnuteľností
za stavu, keď navrhovateľka zaplatila za byt celú kúpnu cenu.

V danom prípade bola preukázaná aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy vzťahov účastníkov konania v
podobe reálnej hrozby nebezpečenstva možnou realizáciou záložného práva odporcom na uspokojenie
svojej úverovej pohľadávky predajom zálohu - bytu vo vlastníctve navrhovateľky, zvlášť za stavu, keď
mal podľa oznámenia zo dňa X.X.XXXX od úverovej zmluvy odstúpiť s tým, že trvá na bezodkladnom
uhradení celej pohľadávky.

Výkon záložného práva odporcom, v prípade preukázania splnenia podmienok na vystavenie kvitancie
na výmaz záložného práva v katastri nehnuteľností, by tak nepochybne zhoršil právne postavenie
navrhovateľky. Týmto je daná, aj podľa názoru odvolacieho súdu, naliehavá potreba dočasnej
úpravy vzťahov účastníkov v záujme efektívneho zabezpečenia ochrany práv navrhovateľky, ktorých sa
bude domáhať v základnom konaní. Za tohto objektívne existujúceho stavu právnej neistoty v právnom
postavení navrhovateľky je potrebné zamedziť zhoršovaniu jej právneho postavenia bezprostredne
hroziacou realizáciou výkonu záložného práva. Obmedzenie výkonu záložného práva odporcu k
predmetu časti zálohu je v miere nevyhnutne zodpovedajúcej predmetu základného konania vo veci
samej.

K oslabeniu právneho postavenia navrhovateľky v základom konaní by rovnako mohlo dôjsť aj
postúpením úverovej pohľadávky odporcom na tretie osoby alebo prevodom práv a povinností záložného
veriteľa, a preto aj v ostatnej časti sa javí predbežné opatrenie z hľadiska ochrany práv a oprávnených
záujmov navrhovateľky, ako opodstatnené.

S prihliadnutím na dobromyseľnosť navrhovateľky, ktorá sa náhle ocitla v nepriaznivej situácii bez svojho
zavinenia, prevážil v danom prípade záujem navrhovateľky dosiahnuť rýchlu a účinnú ochranu svojho
vlastníckeho práva k bytu, ktorý má slúžiť na zabezpečenie jej trvalého bývania, ktoré sa tu dostáva do
kolízie s právami odporcu vyplývajúcimi mu z jeho záväzkovoprávných vzťahov.

Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisového materiálu
odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka dostatočne preukázala základné predpoklady
opodstatňujúce nariadením predbežného opatrenia dočasne obmedziť výkon práv odporcu
vyplývajúcich mu zo záložnej a úverovej zmluvy, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdil ( ust. § 219 ods. 1 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí súdu vo veci samej ( ust.
§ 145 O.s.p.).

Podľa § 164 veta prvá O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a v počítaní,
ako aj iné zrejmé nesprávnosti.

V zmysle vyššie uvedených ustanovení, odvolací súd opravil v záhlaví napadnutého uznesenia súdu
prvého stupňa označenie odporcu v súlade s jeho zápisom v obchodom registri.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.