Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/352/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312213490
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5312213490.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov
senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobkyne T. C., nar. XX.XX.XXXX, F.
XXX, zastúpenej JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou so sídlom A. XXXX, T. proti žalovaným v rade
1/V. C., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX, v rade 2/ V. S., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade 3/ O. F., nar.
XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade 4/ V. S., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade 5/1 V. X., nar. XX.XX.XXXX,

C. XXX/XX, T., v rade 6/ V. B., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade 7/ V. G., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, v
rade 8/ M. G., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade 9/ S. G., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX, v rade 10/ O. O.,
nar. XX.XX.XXXX, W. R. XXX, Z., v rade 11/ S. G., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, S. A., ČR, v rade 12/ M.
G., U. Y. XXX, A., ČR, v rade 13/ U. G., nar. XX.XX.XXXX, J. U. XXX, T. - O., ČR, v rade 14/ M. G., nar.
XX.XX.XXXX, O. Z. XXX/XX, G. D. O., v rade 15/ I. Y., nar. XX.XX.XXXX, P. XXXX/X, T. H., ČR, v rade
16/ V. O., Z. - U., ČR, v rade 17/ N. C., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade 18/ O. A., nar. XX.XX.XXXX, F.
XXX, v rade 19/ U. N., nar. XX.XX.XXXX, S. XXX, R. N., ČR, v rade 20/ W. Z., nar. XX.XX.XXXX, C. R.

XXX, ČR, v rade 21/ M. H., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade 22/ V. H., N. XX, W., ČR, v rade 23/ W. Z.,
W. XX, ČR, v rade 24/ M. R., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade 25/ S. P., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX, T.,
v rade 26/ V. S., nar. XX.XX.XXXX, A. N. XXXX, T., v rade 27/ V. C., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX, v rade
28/ S. C., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade 29/ S. C., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade 30/ V. O., nar.
XX.XX.XXXX, Z. XXX, v rade 31/ M. O., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX, v rade 32/ T. U., nar. XX.XX.XXXX,
F. XXX, v rade 33/1 M. I., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX, v rade 33/2 T. C., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, v

rade 33/3 M. A., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade 33/4 Mgr. I. L., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX/XX, T., v
rade 33/5 M. A., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, ČR, v rade 33/6 V. O., nar. XX.XX.XXXX, G. 1, v rade 33/7
A. C., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX, v rade 33/8 A. C., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade 34/ M. Z., nar.
XX.XX.XXXX, F. XXXX, v rade 35/ S. X., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade 36/ S. C., nar. XX.XX.XXXX,
F. XXX, v rade 37/ T. C., nar. XX.XX.XXXX, S. XXXX/X, T., v rade 38/ O. O., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX,
v rade 39/ H. Y., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX, v rade 40/ V. G., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX, v rade 41/
M. C., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX, v rade 42/ T. C., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade 43/ F. C., nar.

XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade 44/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade 45/ O. C., nar. XX.XX.XXXX,
F. XXX, v rade 46/ V. G., nar. XX.XX.XXXX, S. XXX, O.-G., v rade 47/ V. C., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX,
v rade 48/ N. C., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX, v rade 49/ T. M., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX, v rade 50/
I. N., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX, v rade 51/ O. Z., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade 52/ V. C., nar.
XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade 53/ I. C., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade 54/ O. C., nar. XX.XX.XXXX,
C., v rade 55/ M. Z., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX, v rade 56/1 V. C., nar.., Z. XXX, v rade XX/X O. C., nar.

XX.XX.XXXX, Z. XXX, v rade 58/ V. A., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX, v rade 59/ M. S., nar. XX.XX.XXXX,
Z. XXX, v rade 60/2 U. Z., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX, v rade 60/3 H. Z., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX, v
rade 60/4 O. Z., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX/XX, C., ČR, v rade 61/ I. T., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, H.,
v rade 62/ O. Z., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX, v rade 63/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX, v rade 64/
S. Z., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade 65/ H. O., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX, T., v rade 66/ V. P., nar.
XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade 67/ A. P., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade 68/ O. P., nar. XX.XX.XXXX, F.
XXX, v rade 69/ V. V., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade 70/ V. S., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade 71/

O. F., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, A. L., ČR, v rade 72/ V. C., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX, v rade
73/ Mgr. M. S., nar. XX.XX.XXXX, J. G. XXXX/X, T., v rade 74/ V. A., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade
75/ O. C., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom O.
XXXX, T., v rade 76/ A. C., v rade 77/ R. O., v rade 78/ H. C., v rade 79/ M. Z., v rade 80/ P. Z., v rade
81/ S. Z., v rade 82/ R. Z., v rade 83/ V. N., v rade 84/ M. G. C., v rade 85/ M. T. C. G., v rade 86/ O. Z., vrade 87/ O. T. C. G., v rade 88/ M. N., v rade 89/ W. G., v rade 90/ I. T., v rade 91/ B. C., v rade 93/ A. Z.,
v rade 96/ G. C., v rade 100/ M. Z., v rade 101/1 O. N., nar. XX.XX.XXXX, u F. XXX, R., v rade 102/1 V.
D., nar. XX.XX.XXXX, G. XX, ČR, v rade 102/2 O. G., nar. XX.XX.XXXX, M. G. XXXX/X, T., v rade 110/

M. G. S., v rade 111/ H. G. S., v rade 112/ T. G. S., v rade 113/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, v rade
114/ T. C., v rade 115/ M. T. (G.), v rade 116/ M. T. (G.), v rade 117/ M. T. (G. vzdialený), žalovaní v rade
76/ - 91/, 93/, 96/, 100/, 110/ - 112/, 114/ - 117/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova
36, Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie
žalobkyne a žalovanej v rade 75/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 4C/325/2012-574 zo dňa

12. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým určil vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnostiam,
vrátane trov konania, p o t v r d z u j e .

Vo výroku, ktorým žalobu žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zamietol,

odvolaním nenapadnutom, p o n e c h á v a rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej v rade 75/ náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti CKN parcela 11107/3 - orná pôda

o výmere 628 m2 identická s časťou parcely EKN 11313/2 zapísanou na LV č. XXXX a s časťou parcely
EKN č. 11312/2 zapísanou na LV č. XXXX Katastrálneho úradu Žilina, SK Čadca, kat. úz. F., CKN
11105/3 - trvalý trávnatý porast o výmere 36 m2 identická s časťou parcely EKN č. 11314/1 zapísanou
na LV č. XXXX, s časťou parcely EKN č. 11313/1 zapísanou na LV č. XXXX, s časťou parcely EKN
č. 11312/1 zapísanou na LV č. XXXX Katastrálneho úradu Žilina, SK Čadca, kat. úz. F., CKN 11106

- orná pôda o výmere 234 m2 identická s časťou parcely EKN č. 11314/2 zapísanou na LV č. XXXX
Katastrálneho úradu Žilina, SK Čadca, kat. úz. F., vytvorené geometrickým plánom č. 96/2014 zo dňa
05.09.2014 Ing. Tomašcovou Annou, ktorý bol overený dňa 16.09.2014 pod číslom 990/2014, patria do
výlučného vlastníctva žalobkyne. Návrh na určenie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
CKN 11073/4 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 37 m2 identická s časťou parcely EKN č. 11324/2

zapísanou na LV č. XXXX Katastrálneho úradu Žilina, SK Čadca, kat. úz. F., CKN 11060 - trvalé trávnaté
porasty o výmere 313 m2 identická s časťou parcely EKN č. 11315 zapísanou na LV č. XXXX, s časťou
parcely EKN č. 11316 zapísanou na LV č. XXXX, s časťou parcely EKN č. 11324/2 zapísanou na
LV č. XXXX Katastrálneho úradu Žilina, SK Čadca, kat. úz. F., CKN 11055/2 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 18 m2 identická s časťou parcely EKN č. 11316 zapísanou na LV č. XXXX, s časťou

parcely EKN č. 11324 zapísanou na LV č. XXXX Katastrálneho úradu Žilina, SK Čadca, kat. úz. F.,
vytvorené uvedeným geometrickým plánom zamietol s tým, že žiaden z účastníkov konania nemá právo
na náhradu trov konania a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného
súdu Čadca titulom trov preddavkovaných štátom sumu 6,80 eur. Mal preukázané, že CKN parcely
vytvorené geometrickým plánom sú identické s EKN parcelami na uvádzaných listoch vlastníctva, z

ktorýchmalďalejpreukázané,žeokruhspoluvlastníkovtamuvedenýchzodpovedáokruhunerozlučných
účastníkov konania uvedených v žalobe. Zo žaloby vyplýva, po ktorých právnych predchodcoch sú
jednotliví žalovaní, čo je preukázané pripojenými dedičskými rozhodnutiami. Reálnu deľbu v prírode
podľa hraníc parciel EN mal preukázanú nielen z vyjadrenia geodetky, ktorá vypracovala geometrický
plán, ale aj z predloženej fotodokumentácie, kde je zjavné, že parcely EN pred THM sú v prírode

ohraničené medzami a inými prírodnými hranicami, ktoré boli podľa máp EN pred THM dlhoročne
rešpektované. Reálnu deľbu v prírode mal preukázanú aj z máp EN pred THM, z evidenčných listov na
jednotlivých užívateľov parciel EN pred THM. Ďalej aj z vyjadrenia Správy katastra Čadca, podľa ktorej
z mapového operátu vyplýva, že citované EKN (PKN) parcely boli podelené na parcely EN pred THM.
Ďalej z výpisov z pozemkoknižných vložiek k jednotlivým sporným nehnuteľnostiam (keďže parcely EKN

zodpovedajú pôvodným parcelám PKN), v ktorých je uvedené, že zápis bol realizovaný na základe
skutočnej držby, pričom ide o zápis do roku 1950 a reálna deľba sa spomína aj v predchádzajúcichčasových obdobiach. Z uvedeného mal preukázané, že už v dávnej minulosti došlo k zrušeniu a
vyporiadaniu pozemkoknižných spoluvlastníkov reálnou deľbou a zámenami v prírode. Spoluvlastníci
zapísaní na listoch vlastníctva na parcely EKN sú len formálne vedenými spoluvlastníkmi. Z celkového

počtu 117 žalovaných 26 žalovaných v rade 76/ až 91/, 93/, 96/ - 100/, 110/ - 112/, 114/ - 117/ boli neznámi
spoluvlastníci zastúpení SPF a zo zvyšných 91 žalovaných žalovaná v rade 2/, 3/, 4/, 6/, 10/, 14/, 15/, 16/,
17/, 18/, 19/, 20/, 21/, 22/, 23/, 25/, 26/, 28/, 32/, 34/, 38/, 39/, 40/, 41/, 42/, 44/, 45/, 47/, 48/, 49/, 50/, 56/,
59/, 61/, 62/, 63/, 64/, 65/, 69/, 70/, 71/, 72/, 73/, 74/ ako pozemkoknižní spoluvlastníci, resp. nástupcovia
pozemkoknižných spoluvlastníkov sa vyjadrili tak, že s návrhom žalobkyne súhlasia. Uviedli, že jej

právni predchodcovia mali v dávnej minulosti vydelené sporné nehnuteľnosti a každý zo žalovaných mal
vydelené nehnuteľnosti v inej lokalite, každý si obrábal len svoju reálne vydelenú nehnuteľnosť, bral si z
nej úrodu, a preto si nerobili nároky na nehnuteľnosti žalobkyne, ktoré tvorili predmet sporu. U žalovanej
v rade 75/ mal preukázané, že nárok na spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti si uplatňuje
účelovo v dôsledku prebiehajúcich súdnych sporov (20S/410/2011, 10Sžr/90/2012), keďže reálnu deľbu
do roku 1950 sama potvrdila, a tým aj zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keď tvrdila,

že pred 2. svetovou vojnou jej otec N. P. začal užívať nehnuteľnosti po reálnej deľbe s ostatnými
spoluvlastníkmiataktoreálnevydelenéjejichajejmanželovináslednedaroval.Pozrušeníavyporiadaní
podielového spoluvlastníctva neexistuje spoluvlastníctvo, a teda ani nárok žalovanej v rade 75/ na
ideálny spoluvlastnícky podiel v sporných nehnuteľnostiach. Na listoch vlastníctva ako spoluvlastníčka
je zapísaná len formálne, pričom spoluvlastnícky podiel v sporných nehnuteľnostiach nikdy neužívala

ani ona, ani jej právny predchodca, keďže nikto zo žalovaných ju, ani jej právneho predchodcu sporné
nehnuteľnosti nikdy užívať nevidel. Po reálnej deľbe v dávnej minulosti reálna deľba a držba bola
zmapovaná mapami EN pred THM. Na evidenčných listoch na parcely EN pred THM zodpovedajúce
sporným nehnuteľnostiam nie je ako vlastník - užívateľ evidovaný N. P.. Ako vlastníci reálne vydelených
sporných nehnuteľností boli evidovaní na evidenčných listoch A. V., C. O., rod. C. a N., C. U. a N.,

G. O.. N. P. mal reálne vydelené svoje nehnuteľnosti v iných lokalitách. Na základe uvedeného mal
preukázané, že žalovaná v rade 75/ nemá naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O. s. p. na určení
svojho vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu (spoluvlastníctvo bolo zrušené a zaniklo reálnou
deľbou v minulosti), ani k reálne vydeleným nehnuteľnostiam, pretože neboli vydelené jej právnemu
predchodcovi a má právo uplatňovať si nárok len vo vzťahu k svojmu vlastníckemu, spoluvlastníckemu

právu a nie vo vzťahu k vlastníckemu, spoluvlastníckemu právu iných spoluvlastníkov. Jej tvrdenia
vo vzťahu k spoluvlastníckemu alebo vlastníckemu právu iných spoluvlastníkov, ktorí si toto právo k
žalobkyni neuplatnili, považoval za právne irelevantné. Geodetka, ktorá vyhotovovala geometrický plán
pri ohliadke na mieste samom odkrokovaním v prírode v prítomnosti účastníkov konania, označila
hranice sporných nehnuteľností v zhode s hranicami sporných parciel CKN a zidentifikovala ich na stav

EN pred THM a uviedla vlastníka, ktorému boli nehnuteľnosti vydelené a bol vedený na evidenčnom
liste ako užívateľ. Pri CKN parcele 11107/3 a parcele CKN 11105/3 uviedla, že sú identické s vydelenými
nehnuteľnosťami, ktorých deľba a držba bola v mape EN pred THM zmapovaná ako parcela EN 6749,
6757/6, 6757/7. Po označení hraníc v prírode právne hranice podľa máp EN pred THM zodpovedajú
aj prírodné hranice - medze. Podľa evidenčného listu nehnuteľnosti boli vydelené G. O., nar. XX. XX.

XXXX, zomr. XX. XX. XXXX na základe D 910/2000 právnej predchodkyni žalobkyne, ktorá je právnou
nástupkyňou po pozemkoknižnej spoluvlastníčke I. Z., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX.
XXXX (jej matke a starej matke žalobkyne) titulom dedenia na základe D 297/98, ktorá je zapísaná
ako spoluvlastníčka na LV č. XXXX, č. XXXX, v PKN vložke č. 875. Z vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že, aj keď predmetom dedenia vo formálnej rovine bol ideálny spoluvlastnícky podiel, v

hmotnoprávnej rovine nadobudla nehnuteľnosti reálne vydelené jej právnym predchodcom, pričom o
deľbe a právnom nástupníctve nikto z právnych nástupcov po I. Z., rod. C. a O. G., rod. Z. nepochyboval
a nároky si do sporných nehnuteľností nerobil, keď naliehavý právny záujem na určení by mali práve títo
právni nástupcovia. Právny záujem na strane žalovanej v rade 75/ nebol, pretože sporné nehnuteľnosti
neboli vydelené jej právnemu predchodcovi N. P., a preto jej tvrdenia z uvedených dôvodov boli

právne irelevantné. Tvrdenie, že CKN parcela 11105/3 predstavuje predmet spoluvlastníctva všetkých
spoluvlastníkov,atoprístupovúcestukstudničke,bolovyvrátené,keďževždytvorilasúčasťparcelyCKN
11107/3adošlolenkchybeprimapovaní.Jednásaojednuparcelučodohraníc,uhlov,ktoránezasahuje
do chodníka k studničke. Z 91 žijúcich žalovaných 46 prejavilo súhlas s vlastníctvom žalobkyne, keďže
ako osoby znalé miestnych pomerov vedeli, komu nehnuteľnosť bola vydelená a kto ju ako právny

nástupca užíval. Skutočnosť, že ostatní sa nevyjadrili, pritom nemohol vyložiť na ťarchu žalobkyne
a nesúhlasnému stanovisku zástupcu neznámych spoluvlastníkov taktiež pripísal nižšiu dôkaznú silu,
keďže sa nemohol objektívne vyjadriť k otázke faktickej deľby v prírode a k otázke užívania a právnu
relevanciu malo len jeho vyjadrenie k právnej stránke a nie k skutkovému stavu. CKN parcelu 11106geodetka taktiež zidentifikovala na stav EN pred THM tak, že zodpovedá parcele č. 6749, pričom podľa
evidenčného listu bola vydelená C. P. a N. a C. U. a N.. Z výsluchov svedkov na mieste samom
zistil, že dlhodobé užívanie svedčilo posledne menovaným, keď N. C., rod. T. nárok žalobkyne uznala,

teda aj jej vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam na základe zámeny za inú nehnuteľnosť.
Na základe uvedeného mal za to, že žalobkyňa nadobudla od nej vlastnícke právo, na základe čoho
nehnuteľnosť nerušene užívala, čo vyplýva aj z vyjadrení 46 žalovaných, ktorí rešpektujú vlastnícky a
užívací vzťah v jej prospech. Pri CKN parcele č. 11073/4 žalobkyňa nepreukázala, že nehnuteľnosť
bola vydelená jej právnym predchodcom. Spoluvlastníci po označení hraníc geodetkou uviedli, že túto

nehnuteľnosť neužívala ani žalobkyňa, ani jej právne predchodkyne, ale slúžila ako prístupová vozová
cesta pre všetkých spoluvlastníkov, preto súd žalobu žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k nej
zamietol. Pri CKN parcele 11060 a 11055/2 mal preukázané, že do hraníc ide o jednu nehnuteľnosť a
dve nehnuteľnosti vznikli len nesprávnym zmapovaním. Geodetka uviedla, že pred THM zodpovedala
parcele EN č. 6770/1, ktorá podľa evidenčných listov síce bola vydelená trom užívateľom, avšak
vylučovacou metódou dospel k záveru, že sa netýka dielu C. U. a N. (ich diel tvorila nevykosená

časť parcely, na ktorej mali postavený rodinný dom) a bola vydelená len A. V. a C. O., rod. C. a N..
Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení ako jej právne predchodkyne
od nich získali vlastnícke právo, ani o ich užívaní, a preto žalobu o určenie vlastníctva aj k tejto
nehnuteľnosti zamietol. Podľa rozhodnutia č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho
súdu Československej republiky uverejnenej v zbierke IV u niektorých nehnuteľností je síce vedené v

pozemkovej knihe vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak
v skutočnosti spoluvlastníci v niektorých prípadoch už dlhý čas užívajú nehnuteľnosť reálne rozdelenú
na samostatné časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym
rozdelením nehnuteľností, ktoré nebolo pozemkoknižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku
do 31.12.1950 pripúšťal pritom aj takéto riešenie; netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva

bolo založené na písomnej zmluve a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa uvedeného
rozhodnutia treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľnosti zapísaných do pozemkovej
knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti
z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne o
zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva, pričom takáto dohoda

môže byť uzavretá aj mlčky, preto je daný naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O. s. p.
na určení vlastníckeho práva k vydeleným nehnuteľnostiam, pričom nie je daný naliehavý právny
záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktoré fakticky zaniklo, bolo zrušené, a
ani na určení ideálneho spoluvlastníckeho podielu k predmetu vlastníctva, ktorý zanikol zrušením a
vyporiadaním. Nárok na ideálny spoluvlastnícky podiel má právny vzťah k pozemkoknižným vložkám a k

pozemkoknižným parcelám (teraz EKN) kat. úz. F.. Nárok na ideálny spoluvlastnícky podiel jednotlivých
spoluvlastníkov - žalovaných nemá vzťah k vydeleným parcelám CKN jednotlivo. Veľkosť podielov
jednotlivých spoluvlastníkov treba odvíjať čo do výmery z celkovej pôvodnej výmery pozemkoknižnej
parcely v čase, kedy došlo k deľbe a nie od výmery EN, resp. CKN, resp. EKN, ktorá je už po vyporiadaní
vlastníckeho práva niektorých spoluvlastníkov do stavu CKN, čo do výmery menšou parcelou ako

bola pôvodná pozemkoknižná parcela. V pozemkoknižných vložkách na pozemkoknižné parcely nie
sú zapísané len niektoré pozemkoknižné parcely tvoriace predmet sporu (teraz EKN), ale aj iné
pozemkoknižné parcely, pričom ku všetkým tam zapísaným pozemkoknižným parcelám pozemkoknižní
spoluvlastníci (totožní so spoluvlastníkmi parciel EKN) mali rovnakú výšku podielov, ktorá zodpovedá aj
výške podielov zapísaných na LV k parcelám EKN na jednotlivých spoluvlastníkov, resp. ich právnych

predchodcov.Včasedeľbyvzhľadomkrovnakémuokruhupozemkoknižnýchspoluvlastníkov,kveľkému
počtu pozemkoknižných parciel a rovnakej výške podielov nedochádzalo medzi pozemkoknižnými
spoluvlastníkmi k deľbe a zámenám takým spôsobom, že by všetci pozemkoknižní spoluvlastníci mali
vydelené svoje podiely len z jednej pozemkoknižnej parcely, ale delili a zamieňali medzi všetkými
pozemkoknižnými parcelami zapísanými na tých istých spoluvlastníkov v rovnakých podieloch, a

preto nemusí mať každý zo spoluvlastníkov (vrátane neznámych) vydelený svoj podiel len v jednej
pozemkoknižnej parcele (teraz EKN). Niektorí spoluvlastníci mali vydelené svoje podiely v iných
pozemkoknižných parcelách. Podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7
sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Takýmto údajom sú aj zápisy na listoch vlastníctva kat. úz. F.,
že parcely EKN sú v spoluvlastníctve tam uvedených spoluvlastníkov. Žalobkyni sa v nadväznosti na

zákonnú domnienku dlhodobého, faktického, nerušeného užívania vydelených nehnuteľností podarilo
preukázať opak. Preukázala, že zápis spoluvlastníctva na listoch vlastníctva je len formálny a je teda
daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c) O. s. p., na zosúladení
skutočného hmotnoprávneho stavu vlastníckeho práva s formálnym stavom vlastníctva vedeným nalistoch vlastníctva. Pri náhrade trov konania aplikoval ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a žiadnemu z účastníkov
konanianepriznalprávonanáhradutrovkonania,keďžedotrochnehnuteľnostímalažalobkyňavkonaní
úspech a do troch nehnuteľností neúspech, rovnako ako aj žalovaní vo vzťahu k žalobkyni. Vychádzajúc

z vyjadrenia väčšiny žalovaných, výsluchu svedkyne - geodetky, listinných dôkazov, mal dostatočne
preukázanúdeľbuvšetkýchpozemkoknižnýchparcielvprírode,apretonenariadildokazovanieznalcom,
keďže mal za to, že v tomto konkrétnom prípade nie sú pre posúdenie veci potrebné odborné znalosti.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania

odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že súd nebral do úvahy výmeru nehnuteľností, ktoré boli predmetom
sporu. Celková výmera nehnuteľností bola 1 266 m2 a vyhovené bolo v časti o výmere 896 m2. V
ostatných sporných parcelách bola žalobkyňa neúspešná, pričom jej neúspech bol vo výmere 368 m2.
V prepočte na percentá bola žalobkyňa úspešná v 70,93 %, jej neúspech predstavuje 29,07 % z výmery
sporných nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené je nedôvodné rozhodnutie súdu, ktorým jej ani len
pomernenepriznalnáhradutrovkonania.Malavšetkypotrebnépodkladyktomu,abyjejvlastníckeprávo

bolo priznané prostredníctvom ROEPu, ktorý však neodôvodnenými námietkami napadla žalovaná v
rade 75/, ktorá jediná aj v priebehu tohto konania mala výhrady k jej vlastníckemu právu k sporným
nehnuteľnostiam. Žiadala, aby jej bola priznaná náhrada trov konania voči žalovaným, ktorí vlastnícke
právo neuznali, t.j. okrem žalovanej v rade 75/ aj žalovanému v rade 53/, ktorý na pojednávaní taktiež
neuznal jej vlastnícke právo. Preto žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a

priznal jej trovy konania podľa pomeru úspechu v spore voči uvádzaným žalovaným.

3. V zákonom stanovenej lehote podala voči výroku I., III., ktorým súd prvej inštancie určil, že parcely
KN-C č. 11107/3, KN-C č. 11105/3 a KN-C č. 11106 patria do výlučného vlastníctva žalobkyne podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O. s. p. odvolanie žalovaná v rade 75/ a žiadala ho podľa ust. §

221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázala
na to, že parcela KN-C č. 11107/3 o výmere 628 m2 je identická s časťou parcely KN-E č. 11313/2
na LV č. XXXX a s časťou parcely KN-E č. 11312/2 zapísanou na LV č. XXXX Okresným úradom
Čadca, odbor katastrálny, k.ú. F., nepatrí v celosti žalobkyni, nakoľko na LV č. XXXX je pod por. č. 5
uvedená ako spoluvlastníčka v rade 75/ v podiele 8/448. Podobne parcela KN-C č. 11105/3 o výmere

36 m2 je identická s časťou parcely KN-E č. 11314/1 zapísanou na LV č. XXXX, s časťou parcely KN-
E č. 11313/1 zapísanou na LV č. XXXX, s časťou parcely KN-E č. 11312/1 zapísanou na LV č. XXXX.
Na LV č. XXXX je uvedená pod por. č. 5 ako podielová spoluvlastníčka 8/448. Na LV č. XXXX je pod
por. č. 4 taktiež uvedená ako spoluvlastníčka s podielom 4/168. Nesúhlasila, že výlučnou vlastníčkou
parcely KN-C č. 11106 o výmere 234 m2 je žalobkyňa, nakoľko je identická s časťou parcely KN-E

č. 11314/2 zapísanou na LV č. XXXX, v ktorej vlastní spoluvlastnícky podiel 4/168. Žalobkyňa svoj
návrh odôvodnila tým, že právni predchodcovia vlastnili spoluvlastnícky podiel o výmere 589 m2 (strana
7 ods. 7 rozsudku), pričom súd žalobe vyhovel vo výmere 898 m2. Poukázala preto na občiansko-
právnu zásadu, že nikto nemôže na iného previesť viac práva ako sám má, čo platí najmä pre právo
vlastnícke. Žalobkyňa nemôže byť výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, nakoľko v nich

vlastní vymedzený zákonný podiel a ani ona, ani jej právni predchodcovia nemajú vedomosť o tom,
že by v minulosti došlo k zrušeniu spoluvlastníctva a k reálnej deľbe, a preto môže vlastniť len svoj
spoluvlastnícky podiel v súvislosti s čím poukázala na rozhodnutie NS SR 2Cdo 39/2011. V priebehu
celého konania sa dožadovala u žalobkyne, aby jej uviedla, že pokiaľ došlo k reálnej deľbe, kde má
ona vydelené časti nehnuteľností, na čo jej neodpovedala. Priebeh reálnej deľby je navyše odbornou

otázkou, ktorú môže zodpovedať iba znalec z odboru geodézie a kartografie, a preto vzniesla procesný
návrh na ustanovenie znalca, avšak súd sa s týmto návrhom ani len nevysporiadal, čím jej odňal
možnosť konať pred súdom. Žalobkyňa nesplnila zákonom stanovené predpoklady na nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, nakoľko nebola dobromyseľná v tom, že je vlastníčkou
nehnuteľností, ktoré užíva. Iba na dvoch zo žalovaných parciel mala spoluvlastnícky podiel právna

predchodkyňa žalobkyne, pričom žalobkyňa v skutočnosti vysporiadala dotknuté pozemky nie pre seba,
ale svoju sestru. Žalobkyňa na jednej strane preukazuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
titulom vydržania podľa § 134 OZ, na druhej na základe reálnej deľby a ústnymi zámennými zmluvami
medzi pôvodnými spoluvlastníkmi a na strane tretej titulom dedenia. Nadobudnúť vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam však možno len na základe jedného titulu (§ 132 ods. 1 OZ). Žalobkyňa nie je

aktívne vecne legitimovaná podať návrh na určenie vlastníckeho práva k parcele KN-C č. 11106, ktorá je
identická s parcelou KN-E č. 11314/2 zapísanou na LV č. XXXX, pretože na základe tohto LV žalobkyňa
nemá žiaden spoluvlastnícky podiel k uvedenej parcele, ani jej právni predchodcovia. Parcely KN-C č.
11107/3, KN-C č. 11105/3 a KN-C č. 11106 nemohla nadobudnúť v celosti, pretože parcela KN-C č.11107/3 je ako parc. KN-E č. 11113/2 zapísaná na LV č. XXXX, na ktorom nevlastní žalobkyňa žiaden
spoluvlastnícky podiel, nakoľko na danom liste vlastníctva nie je uvedená T. C., ani žiaden jej právny
predchodca. Pri tejto parcele má nárok len na časť predstavujúcu parc. KN-E č. 11312/2 zapísanú na

LV č. XXXX, v ktorom je uvedené, že žalobkyňa T. C. vlastní spoluvlastnícky podiel 240/4320. Podobne
aj pri parc. KN-C č. 11105/3 má žalobkyňa nárok len na časť tejto parcely predstavujúcu časť parc. KN-
E č. 11312/1 zapísanej na LV č. XXXX, kde má žalobkyňa uvedený spoluvlastnícky podiel. Žalobkyňa
nie je zapísaná ako podielový spoluvlastník na parc. KN-C č. 11106 o výmere 243 m2, čo znamená, že
sporný pozemok nikdy nevlastnila, a teda ani nemohla uzavrieť dohodu spoluvlastníkov o reálnej deľbe

nehnuteľností. O tom, že nedošlo k reálnej deľbe, svedčí i to, že súd mal do spisu zabezpečené notárske
zápisnice o vydržaní, na základe ktorých nadobudli žalovaní spoluvlastnícke podiely. Pokiaľ teda niektorí
žalovaní vydržali svoje spoluvlastnícke podiely, tak žalobkyňa nemohla vydržať celú parcelu, čo by inak
odporovalo ust. § 3 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého platí zásada, že právo nevzniká z bezprávia. Samotné
dlhodobé užívanie nehnuteľností automaticky nezakladá vznik vlastníckeho práva. Občiansky zákonník
č. 40/1964 používa pojem osobné užívanie pozemku (§ 198 - § 221), pričom v § 200 ods. 1 stanovuje

obmedzenie výmery pozemku ponechaného na zriadenie záhrady, ktorý nesmie byť väčší ako 800 m2.
Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že spornú nehnuteľnosť užíva ako záhradu, tak počas predchádzajúceho režimu
na túto nemohla byť väčšia výmera ako 800 m2. Poukázala na rozsudok NS SR č. 5Cdo/40/2010,
z ktorého vyplýva, že ak sa niekto uchopí držby nehnuteľností na základe ústnej zmluvy o prevode
nehnuteľností, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani

v prípade, že je presvedčený, že táto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje a jej
zápis v katastri nehnuteľností je len formálnym úkonom. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu
opiera, nemôže viesť k vydržaniu. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že nehnuteľnosti nadobudla ústnou darovacou
zmluvou od svojej právnej predchodkyne O. G., mala za to, že nemohla byť v dobrej viere pri vydržaní
sporných nehnuteľností s poukazom na uvádzaný judikát. Žaloba obsahuje i formálne vady, keďže pri

poručiteľkeT.C.jenesprávneuvedené,žetátojezapísanánaLVč.XXXX,keďvskutočnostijezapísaná
na LV č. XXXX, ktoré pochybenia sú aj pri poručiteľke V. C., rod. C., ktorá má spoluvlastnícky podiel
aj na LV č. XXXX. Nestotožnila sa s nepriznaním trov konania, pretože pokiaľ by ako žalovaná nebola
sa dôsledne domáhala prejednania veci, tak by súd priznal žalobkyni určite viac, ako v napádanom
rozsudku. Nakoľko pri bránení svojho práva bola čiastočne úspešná, mal súd aplikovať ust. § 142 ods.

2 alebo 3 O. s. p.

4. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej v rade 75/ uviedla, že táto počas
celého konania produkovala účelové tvrdenia, aby nedošlo k určeniu vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam, čo považoval za preukázané aj súd. Námietka žalovanej, že priebeh reálnej deľby

na dotknuté nehnuteľnosti je odbornou otázkou, ktorú môže zodpovedať iba znalec z odboru geodézie
a kartografie, pričom vzniesla procesný návrh na ustanovenie znalca, avšak súd sa s týmto návrhom
ani len nevysporiadal, čím jej odňal možnosť konať pred súdom, je neopodstatnená, nakoľko nejde
o odbornú, ale skutkovú otázku (§ 127 ods. 1 O. s. p.). To znamená, že znalec nemôže vyhotoviť
znalecký posudok ku skutkovej otázke, či došlo k reálnej deľbe. Vykonaným dokazovaním, najmä

výsluchom účastníkov konania, bolo preukázané, že v minulosti k reálnej deľbe sporných nehnuteľností
medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi došlo. Je neprípustné, aby o skutkovom stave rozhodoval
znalec, keďže to patrí k povinnostiam súdu. Nakoľko v konaní nevyvstala odborná otázka, ku ktorej
by bolo potrebné pribrať znalca, postup súdu bol správny. Žalovaná neodôvodnene poukazovala na
rozhodnutie NS SR 2Cdo/39/2011, nakoľko v konaniach, ktoré mu predchádzali, nebolo preukázané,

že by došlo k reálnej deľbe medzi spoluvlastníkmi, pričom v tomto konaní reálna deľba preukázaná
bola. Žalovaná na ohliadke uviedla, že svoje podiely zdedila po tete, následne uviedla, že podiely má
darované za opatrovanie a v liste vlastníctva má ako titul nadobudnutia uvedené osvedčenie vyhlásenia
ovydržaní.Pretosamamázmätokvtitulenadobudnutiasvojhopodieluknehnuteľnostiam,čopotvrdzuje
aj skutočnosť, že ju žiadala, aby jej ukázala, kde má vydelenú časť nehnuteľností, t. j. nemá vedomosť o

svojom vlastníctve (najmä, kde sa nachádza), a to z dôvodu, že sporné parcely nikdy neužívala, nakoľko
aj titul ich nadobudnutia jej samotnej nie je celkom jasný. Žalovaná si nemôže zamieňať určovaciu
žalobu so žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a tvrdiť, že nemá aktívnu
vecnú legitimáciu, lebo vo vzťahu k niektorým sporným parcelám nebola podielovou spoluvlastníčkou.
Pri určovacej žalobe nie podmienkou konania, aby navrhovateľ bol v katastri nehnuteľností zapísaný

ako podielový spoluvlastník nehnuteľností. Vylučuje to sama povaha uvedeného druhu žaloby, ktorou
sa zosúlaďuje skutočný stav so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Podmienkou je, aby bola
skutočným vlastníkom, čo preukázala. Čo sa týka namietaných formálnych vád návrhu, mala za to, žev zmysle § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať a všetky podmienky konania boli splnené.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej určil vlastnícke právo žalobkyne k
nehnuteľnostiam, vrátane trov konania, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. V časti
odvolaním nenapadnutej, v ktorej žalobu žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

zamietol, ponechal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania žalovaná v rade 75/, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci
a vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V

tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľka vo svojom odvolaní
neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé
inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na

strane druhej.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovanej v rade 75/
krajský súd uvádza skoršiu právnu úpravu vydržania, ktorej znalosť je nevyhnutná z toho dôvodu, že v
prípade naplnenia predpokladov vydržania podľa skorších právnych úprav k nadobudnutiu vlastníctva

došlo bez zreteľa na súčasný právny stav. Do 31. 12. 1950 platilo na Slovensku uhorské súkromné
právo, ktoré umožňovalo nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Aj podľa tohto práva sa pre vydržanie
nehnuteľností vyžadovala pokojná dobromyseľná držba, avšak v trvaní 32 rokov (proti štátu 100 rokov
a proti katolíckej cirkvi 40 rokov). Za dobromyseľného sa držiteľ považoval vtedy, ak so zreteľom na
všetky okolnosti mohol byť presvedčený o tom, že vec mu patrí, pričom dobromyseľnosť sa vyžadovala

pri nastúpení do držby. V prípade spornosti dobromyseľnosť, ako aj držba veci sa predpokladala. Ako
aj v súčasnosti išlo o originálne (neodvodené) nadobudnutie vlastníctva, a to mimo pozemkovej knihy,
hoci inak platil intabulačný princíp, t. j. vlastnícke právo sa nadobúdalo až jeho vkladom do evidencie
nehnuteľností, t. j. zápis vlastníckeho práva do pozemkovej knihy mal konštitutívne účinky. Od 01. 01.
1951 do 31. 03. 1964 platil Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb., ktorý zrušil konštitutívny charakter

zápisov vlastníctva v pozemkových knihách a obmedzil predmet vydržania a odlišne upravil vydržacie
doby (§ 115, § 116 ods. 1 v spojení s § 145). Vlastnícke právo vydržaním mohol nadobudnúť ten,
kto oprávnene držal nehnuteľnú vec po 10 rokov, pričom vydržanie bolo vylúčené u nescudziteľných
vecí, ktoré boli v tzv. socialistickom vlastníctve a určené na to, aby ich tieto organizácie trvale
užívali. Oprávneným držiteľom bol ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu

vec patrí, pričom v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Dobromyseľnosť bola
potrebná počas behu celej vydržacej doby. Vydržacie doby, ktoré začali plynúť pred 01. 01. 1951 podľa
predtýmplatnéhouhorskéhopráva,skončilinajneskoršieuplynutímvydržacejdobyplatnejprevydržanie
nehnuteľností, t. j. k 01. 01. 1961 (§ 566). Občiansky zákonník č. 40/1964 v pôvodnom znení vydržanie
neupravoval, preto je potrebné vychádzať z toho, že po 01. 04. 1964 nebolo možné vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam nadobudnúť vydržaním, a to ani vtedy, ak vydržacia doba začala plynúť pred 01.
04. 1964, t. j. za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. Pokiaľ nedošlo k vydržaniu do
31. 03. 1964, k vydržaniu za účinnosti pôvodného znenia zákona už nemohlo dôjsť (§ 489). Inštitút
vydržania vrátila do Občianskeho zákonníka až jeho novela č. 131/1982 účinná od 01. 04. 1983, ale
možnosť vydržania obmedzila len na občanov a výrazne zúžila okruh vecí, ku ktorým bolo možné

vydržať vlastnícke právo. Nadobudnutie v prospech fyzických osôb sa vylučovalo vo vzťahu k veciam
v súkromnom vlastníctve vrátane pozemkov, k veciam z majetku v socialistickom vlastníctve alebo k
veciam, ku ktorým mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Podľa §
135a nepretržitou 10-ročnou držbou pozemku vydržala fyzická osoba vlastnícke právo k pozemku alebo
jeho časti pre štát a sama nadobudla právo na uzavretie dohody o užívaní pozemku, ku ktorému by sa

inak mohlo zriadiť právo osobného užívania, pričom podľa § 199 ods. 1 sa takéto právo mohlo zriadiť
len k pozemkom, ktoré boli v socialistickom spoločenskom vlastníctve a ktoré boli podľa územných
plánov alebo územných rozhodnutí určené na výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát alebo
garáží alebo na zriaďovanie záhradiek, keď pozemok prenechaný na zriadenie záhradky nesmel byťväčší ako 400 m2 (§ 200), v ktorej súvislosti neobstojí tvrdenie odvolateľky, že žalobkyňa užívala
pozemok vo výmere väčšej ako umožňoval zákon, keďže o takýto pozemok sa nejedná. Súčasne
zaviedol princíp započítateľnosti doby držby pred jeho účinnosťou (aj keď držba nebola upravená),

vydržacia doba však neskončila skôr, než jeden rok po jeho účinnosti, t. j. 31. 03. 1984 (§ 865 ods.
3). Až súčasná právna úprava vydržania zavedená zákonom č. 509/1991 Zb. obnovila od 01. 01.
1992 tradičné dôsledky spojené s vydržaním, zrušila obmedzenie jeho použitia, najmä obmedzenie
predmetov spôsobilých na vydržanie fyzickou osobou a vylúčenie vydržania právnickou osobou. Do
doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, umožnila započítať aj dobu vykonanú pred 01.

01. 1992, pretože už držba na základe ust. § 132a ods. 1 zákona č. 131/1982 Zb. bola všeobecne
prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia (súčasťou skutkovej podstaty vydržania však bola len, ako
už bolo uvedené, obmedzene, keďže sa nevzťahovala na právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré
nemohli byť v osobnom vlastníctve). Držbu uskutočňovanú do 31. 12. 1991 nekvalifikuje odlišne, len ju
započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (§ 868 OZ), pričom účinky právnej skutočnosti, ktorá
viedla k vydržaniu, mohli nastať najskôr 01. 01. 1992. Vlastnícke právo k pozemku vydržaním potom

nadobúda osoba, ktorá kedykoľvek po 01. 01. 1992 (vrátane) splní podmienky ustanovené v súčasnosti
platnom ust. § 134 OZ, t. j. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe desať
rokov, ak ide o nehnuteľnosť, pričom oprávneným držiteľom je ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí (§ 130 ods. 1 OZ). Podľa § 133 ods. 2 ak sa prevádza
nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa

osobitných predpisov, čím, ako aj podľa zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam sa opäť zavádza zásada intabulácie, t. j. že vlastnícke právo
sa nadobúda až vkladom práva do evidencie (katastra nehnuteľností). Pred rokom 1964 a najmä pred
rokom 1950 však bolo možné ako už bolo uvedené nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam aj
mimo evidencie (pozemkovej knihy).

8. K originálnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva podľa uvádzaných právnych úprav môže dôjsť aj
vydržaním, avšak len v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu.
Posúdenie toho, či držiteľ je držiteľom oprávneným, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych
predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo

vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva.
Pri posúdení otázky, či bol držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, je
potrebné vychádzať z toho, či pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu pri každom subjekte práva požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že mu
vec alebo právo patrí. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí

byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa po celú
vydržaciu dobu bolo dôvodné. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod;
postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod (titulus putativus). Ide teda o to, aby držiteľ bol so zreteľom na
všetky okolnosti v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa
môže v prípade vydržania vlastníckeho práva rozumieť len taký právny úkon (aj keď neplatný), ktorým

sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, zámenná zmluva, dohoda
spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a pod.

9. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že právna
predchodkyňa žalobkyne I. Z., rod. C. (stará matka) bola v dobrej viere, že jej vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam, ku ktorým bolo žalobkyni vlastnícke právo určené, patrí, keďže ešte pred rokom 1950
došlo na základe dohody pôvodných pozemkoknižných spoluvlastníkov, ktorú potvrdila aj odvolateľka
(keďže aj jej otec na jej základe začal užívať reálne vydelené nehnuteľnosti, ktoré mal následne darovať
jej a jej manželovi) k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k nim a zámenám a k ich
pokojnému a nikým nerušenému užívaniu. Žalovaní nikdy nevideli právneho predchodcu odvolateľky,

ani ju predmetné nehnuteľnosti užívať, obrábať ich a brať z nich úrodu, ktorú skutočnosť nikdy netvrdila
ani odvolateľka, pričom to, že nevie, kde sa reálne vydelené nehnuteľnosti pre jej otca nachádzajú,
nemôže byť na ťarchu žalobkyne, keďže ich určité vymedzenie darcom (otcom odvolateľky) je pri
darovaní nevyhnutné, aby obdarovaný vedel, čo mu je darované a dar mohol prijať, pod následkom
neplatnosti darovacej zmluvy. K vydržaniu predmetných nehnuteľností a nadobudnutiu vlastníckeho

práva I. Z., rod. C. v zmysle hore uvedeného došlo k 01. 01. 1961, pričom právny titul nadobudnutia
predmetných nehnuteľností a dobromyseľnosť matky žalobkyne O. G., rod. Z. nebola v priebehu
konania nikým spochybňovaná, predovšetkým žiadnym z právnych nástupcov po nej, resp. jej právnej
predchodkyni. Z nej bolo vlastnícke právo prevedené na základe domnelého právneho titulu, t. j. ajodvolateľkouuvádzanejústnejdarovacejzmluvynažalobkyňu,ktorejtvrdeniavžalobe,ženehnuteľnosti
užíva dlhodobo už viac ako 30 rokov, t. j. od roku 1981 (keďže žaloba bola podaná 21. 12. 2012)
dobromyseľne a nepretržite ako svoje vlastné, nikým nerušená, t. j. kosí ich, sadí zemiaky a pod., neboli

žiadnym zo žalovaných, predovšetkým žiadnym z právnych nástupcov po jej právnych predchodkyniach
spochybňované, preto nadobudla vlastnícke právo k nim vydržaním, tak ako to skonštatoval už súd
prvej inštancie, a to 01. 01. 1992, keďže jej dobromyseľnosť a vlastníctvo začali byť žalovanou v rade
75/ spochybňované až následne po uplynutí vydržacej doby v priebehu ROEP-u (navyše aj odvolateľka
odvodzuje svoje vlastnícke právo na základe vydržania od ústnej darovacej zmluvy od otca z roku 1980

a jeho sestry z roku 1973). Preto sa na vec nemôže vzťahovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Cdo 49/2010, keďže k uzavretiu v ňom uvádzanej ústnej kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti došlo
v roku 1995 a z vyjadrenia žalobcov vyplynulo, že neboli dobromyseľní, že im nehnuteľnosti patria,
keďže si boli vedomí toho, že k ich riadnemu prevodu nedošlo, že je potrebné učiniť ďalšie právne
kroky, a preto nie sú právne ich vlastníkmi. Takisto sa na vec nevzťahuje ani rozhodnutie 2Cdo 39/2011,
keďže bolo preukázané, že v tejto veci k dohode spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva, teda k reálnej deľbe a zámenám došlo. Vzhľadom na uvedené neobstojí ani tvrdenie
odvolateľky, že žalobkyňa mala nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na
základe viacerých právnych titulov, ako ani jej tvrdenie, že nikto nemôže na iného previesť viac práv
ako má, lebo jej právni predchodcovia mali vlastniť spoluvlastnícky podiel o výmere 589 m2, keďže v
predmetných pozemkoknižných vložkách nie sú zapísané len pozemkoknižné parcely tvoriace predmet

sporu (teraz EKN), ale aj iné pozemkoknižné parcely, pričom bolo preukázané, že ku všetkým tam
zapísaným pozemkoknižným parcelám, došlo k zrušeniu, vyporiadaniu spoluvlastníctva a zámenám.
Otázka, či došlo k reálnej deľbe a zámenám nie je otázkou odbornou, ale skutkovou, ktorej posúdenie
patrí súdu a nie súdom ustanoveného znalca z odboru geodézie a kartografie, pričom nevykonanie
dôkazu navrhnutého odvolateľkou nie je postup, ktorým by jej bola odňatá možnosť konať pred súdom,

t. j. postup, ktorý by jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces (§ 120 ods. 1 O. s. p., v súčasnosti § 185 ods. 1 CSP,
§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., v súčasnosti § 389 ods. 1 písm. b/ CSP).

10. K námietke odvolateľky, že žalobkyňa nemohla nadobudnúť predmetné parcely v celosti vzhľadom k

tomu, že je na nich zapísaná aj ona ako podielová spoluvlastníčka, čo svedčí o tom, že nedošlo k reálnej
deľbe, o čom svedčí i tá skutočnosť, že do spisu boli zabezpečené notárske zápisnice o vydržaní, na
základe ktorých okrem nej nadobudli aj ďalší žalovaní spoluvlastnícke podiely, krajský súd dopĺňa, že
spoluvlastnícky podiel bol na LV XXXX pre KN - E č. 11313 zapísaný na základe notárskej zápisnice
N 286/2005, Nz 36546/2005 o osvedčení vyhlásenia o vydržaní podľa § 63 zákona č. 397/2000 Z. z.

o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) a § 34 OZ žalovanej v rade 74/ V. A., rod. C. 08.
08. 2005, ktorá však na ohliadke na mieste samom 18. 06. 2014 uviedla, že predmetné nehnuteľnosti
ako svoje po vydelení užívala jedine žalobkyňa a jej mama a zo svojho si brali úrodu, pričom ona má
vydelené v susedstve a nikdy na nich nevidela ani odvolateľku, ani nikoho z jej rodiny, pričom spor o
ne nikdy nebol. Aj ďalšia žalovaná v rade 2/ V. S., rod. D., ktorej bolo zapísané spoluvlastníctvo na LV

XXXX pre KN - E 11314, LV XXXX pre KN - E 11313 na základe notárskej zápisnice N 357/2005, Nz
44300/2005 o osvedčení vyhlásenia o vydržaní zo dňa 23. 09. 2005 vo svojom písomnom vyjadrení k
žalobe zo dňa 04. 04. 2013 uznala vlastnícke právo žalobkyne k žalovaným parcelám a nerobila si na
ne žiadny nárok a žiadala žalobe vyhovieť, keď ani odvolateľka nemohla svoj spoluvlastnícky podiel na
LV XXXX ku KN - E 11313 a LV XXXX ku KN - E 11314 nadobudnúť na základe notárskej zápisnice

N 193/2006, Nz 30791/2006 na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní zo dňa 08. 08. 2006, či už
po svojom otcovi na základe ústnej darovacej zmluvy z roku 1980, resp. jeho sestre T. N., rod. P., ktorá
jej ich mala darovať ústnym darom v roku 1973 za opateru a pomoc v chorobe vzhľadom k tomu, že
uvedené tvrdenia boli vyvrátené v konaní vykonaným dokazovaním. K charakteru osvedčenia o vydržaní
krajský súd dopĺňa, že podstatou činnosti notára pri jeho vydávaní na rozdiel od spisovania právnych

úkonov je len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva, pričom nezasahuje do tohto deja, účastníka
nepoučuje, ani nedozerá na to, či obsah urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom, resp. sa mu
prieči. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon
(vyhlásenie) bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho, čo sa osvedčuje
alebo potvrdzuje platí dovtedy, kým nie je ako v tomto spore dokázaný opak.

11. Vychádzajúc aj z týchto skutočností vysporiadajúc sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v
odvolaní krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane trov
prvostupňového konania majúc za to, že predmetom konania bolo 6 návrhov na určenie vlastníckehopráva k nehnuteľnosti, do 3 bola úspešná žalobkyňa a do 3 odvolateľka, a preto súd prvej inštancie
správne nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán, keď výmera predmetných nehnuteľností pre
rozhodnutie o trovách konania bola bezpredmetná a rozhodnutie sa netýkalo výšky plnenia, ktoré by

záviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O. s. p.)

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
256 ods. 1 CSP a žalobkyni priznal ich náhradu v celom rozsahu, keďže mala v odvolacom konaní plný
úspech.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).